Novinky

Ako sa zo školského dvora stalo miesto, kde to žije.

Viete , aký je rozdiel medzi 21. a 22. aprílom v našej škole . 21. apríla boli skalky zarastené, lavičky ošúchané a šmykľavka pre deti , len zabalená v pivnici.  22. apríla prišli rodičia a s nimi hrable, štetce, lopaty a chuť pomôcť. Deň Zeme u nás tento rok nebol len o učení . Bol o rukách od farby, od zeminy za nechtami a smiechu, ktorý sa niesol celým dvorom. Čo všetko sa za jeden deň stihlo? Zametalo sa s takým elánom, že aj prach ušiel sám. Pleli sme skalky a sadili nové kvietky, aby u nás mala jar, kde bývať. Zbierali sme kamene z trávnika – deti tvrdili, že staviame základy pre hrad. Osadili sme novú šmýkačku a testovacia jazda prebehla úspešne. Staré stoly a lavičky dostali novú šancu. Vybrúsili ich šikovní oteckovia  a pani vychovávateľky ich natreli tak, že by sa nehanbil ani profesionálny maliar. Jeden z oteckov sa postaral o rekonštrukciu zábradlia do telocvične, lebo bezpečnosť je základ.  Záhradka je od 22. 4. plná maškŕt. Šikovné pani učiteľky spolu s detskými rukami zasadili hrášok na tajné lúskanie počas pobytu vonku v škd. Uhorky do šalátov a jahody ako sladké pokušenie. Za pomoci malých kutilov sa vyrobili nové drevené lavičky do bunkrov. Počas celého dňa bolo vidno jedno : KAŽDÁ RUKA PRACOVALA. Niekto kopal, iný nosil, ďalší natieral. A keď už aj tie najšikovnejšie ruky hlásili štrajk, prišla záchrana z kuchyne. Naše pani kuchárky navarili obed, po ktorom sa aj hrable opreli o plot a povedali si , že dnes už stačilo. Obed bol presne taký , aký poctivá robota potrebuje. Najväčšie   ĎAKUJEME – POĎAKOVANIE  patrí  Vám milí rodičia ( pánovi Michalovi Rešutíkovi, manželom Janke a Vladkovi Fabianovcom, manželom Števkovi a Paťke  Šimorovcom a Jožkovi Štanclovi, ktorí prišli so svojim výkonným náradím. Poďakovanie patrí aj  dvom pánom seniorom. Páni  Miloslav Noga a  Róbert  Danko ukázali, že pomoc a solidarita ešte nevymreli. Vy ste dôkazom, že škola, to nie sú len štyri steny a zvonenie. Škola sú ľudia a keď sa ľudia spoja, dokážu za pár hodín vytvoriť miesto, na ktoré sa deti tešia. Ukázali ste im , že starať sa o svoje okolie znamená vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Žiadne veľké reči , ale činy. Dnes náš dvor vonia čerstvou farbou, novou hlinou a dobrým pocitom.  ĎAKUJEME! Foto hľadajte vo fotoalbume.

V znení tohto hesla sa konala v našej škole v polovici apríla Burza maličkostí a drobností. To bolo radosti a nápadov. Chystali sa pulty, cenovky a ešte drobné mince. Veci sa ukladali, prekladali, dokonca aj odkladali pre zákazníkov, ktorí sa ešte vyučovali :).. Ruch ovládol na dobré dve hodiny celú školu. Bol aj krik, keď sa vyhlasovali posledné kusy alebo 50 % zľava. Niekto zarobil, niekto, ako ja prerobil, ale tá radosť z obchodu stála za to. Deti sa učia reagovať na zákazníka, ponúkať, či vyjednávať. No hlavne narábať s peniazmi. Veru niektorí mali s tým problém. A naopak, iní sa cítili ako ryba vo vode. Hotoví budúci obchodníci alebo mamažéri. Dali sme drobnostiam druhú šancu. Pre niekoho nepotrebná vec sa pre iného stala hotovým pokladom a vyčarovala úsmev na tvári a radosť pri srdiečku. Aj tak sa dá priučiť finančnej gramotnosti, spolupracovať alebo len jednoducho komunikovať s porozumením na požiadavky toho druhého, šetriť prírodu. Rok ubehne a my burzu opäť otvoríme. Na 100 %.

... aj tá má svoju moc.

V našej valčianskej školičke  sa z večera 26. marca na ráno 27. marca dialo niečo naozaj výnimočné – triedy sa premenili na rozprávkový svet plný úloh, smiechu a malých dobrodružstiev. Pani vychovávateľky a pani učiteľky pripravili pre deti nezabudnuteľnú ROZPRÁVKOVÚ NOC, na ktorú budú ešte dlho spomínať. Celý večer sa niesol v duchu známych rozprávok. Deti boli rozdelené do skupín podľa rozprávkových piktogramov a postupne plnili rôzne úlohy, za ktoré získavali dieliky puzzle. Tie si na záver poskladali do rozprávkového obrázka – a nebolo to len tak! Na druhej strane puzzle sa ukrýval obsah rozprávky, ktorý museli prečítať ostatným.

Dobrodružstvo začalo vo svete FROZEN, kde sa z detí na chvíľu stali umelci – kreslili svoje obľúbené postavy či scény z tejto rozprávky do peny na holenie. Pokračovali k SNEHULIENKE A SIEDMIM TRPASLÍKOM, kde preverili svoju šikovnosť na schodoch – s čínskymi paličkami a „drahokamom“, ktorý nesmel spadnúť (a veru, niektoré pokusy boli napínavejšie než samotná rozprávka), museli zdolať 20 schodov. Na záver zachraňovali Snehulienku zdravým jabĺčkom a od pani učiteľky Livky si odniesli ďalší dielik puzzle. PINOKIOVI pomáhali postaviť nos z kociek – a niektoré nosy by mu mohol závidieť aj samotný hrdina. U POPOLUŠKY sa z detí stali rýchli triediči strukovín, kde ich s úsmevom povzbudzovala pani učiteľka Katka. MALÁ MORSKÁ VÍLA preverila ich koordináciu – prejsť úsek s WC rolkou a loptičkou na špagáte nebolo vôbec jednoduché. Zuzka dokonca musela „upokojiť more“ a trasu trochu skrátiť. V čarovnom lese, kde vládla tma a blikot sviečok, čakala deti Barborka s indíciami. Správna odpoveď znela ČERVENÁ ČIAPOČKA – a veru, niektorí sa pri hľadaní cítili ako v skutočnom lese. Na stanovišti MÁŠA A MEDVEĎ si deti lámali hlavy nad rozprávkovým kvízom a hľadali zašifrovanú vetu v knihe – Zuzka sa do toho tiež zapojila a zábava bola zaručená. V triede s pani riaditeľkou Sáškou sa deti zabavili pri rozpávke  KRÁSKA A ZVIERA – vyrábali si vlastné zrkadlá a nechýbal ani tanec, ktorý by pokojne obstál aj na kráľovskom bále. Pani riaditeľka si zatancovala  s každým jedným členom družstva. A vydržala! Pri pani učiteľke  Janke sa čarovalo vo veľkom štýle – malí čarodejníci z HARRYHO POTTERA miešali „elixír“ zo sódy a vody (niektoré výbuchy by potešili aj samotného profesora Snapea) a deti museli vymyslieť vlastné zaklínadlá. Bol to dlhý, veselý a na zážitky bohatý večer – nielen pre deti, ale aj pre nás, učiteľov. Keď konečne prišiel čas na spánok, mnohí mali hlavy plné dojmov a dobrodružstiev, takže zaspať nebolo vôbec jednoduché. Ešte  k tomu pridané chichúňanie sa pod dekou či spacákom, no či sme išli spať neskoro večer alebo skoro ráno, to už nech posúdia samotné deti. Jedno je však isté – bola to noc plná kúziel, radosti a spoločných zážitkov, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.