Novinky

Možno sa vám zdá táto skupina slov zvláštna, ale včera sme tieto slová spomínali niekoľkokrát za sebou. Bolo 11.11. a vtedy je Martina. Zvony zvonili 11 minút po 11.hodine 11 minút, boli to Zvony mieru. A ...neprišiel na bielom koni, ale porozprávali sme si príbeh o sv.Martinovi o rytierovi, ktorý sa podelil so žobrákom o svoj plášť. Niekoľko koní a husí sme si aj vyrobili, pretože Belo IV. bol pohostený svätomartinskou húskou a ešte k tomu sme šli k Pamätníku obetí I.svetovej vojny u nás, vo Valči. Vysvetlili sme deťom prečo práve to číslo 11. Stretli sme tam veteránov z vojnových misií, ktorí nám vysvetlili, prečo je mier tak veľmi dôležitý. Musíme už malým deťom začať hovoriť o dôležitých veciach v našom každodennom živote. Nesmieme dovoliť , aby sme zabudli na našu históriu. Mali by sme sa z nej poučiť, vziať si len to dobré a skúsiť žiť v prítomnosti, aby sme mohli mať spokojnú budúcnosť. Možno takú, o akej snívame.

V piatok sa Základná škola vo Valči premenila na voňavú dielňu, kde deti od prvého až po štvrtý ročník pripravovali tradičné jedlá z kapusty. Celá škola ožila typickými jesennými vôňami, keď deti tlačili kapustu do súdka a pripravovali rôzne kapustové špeciality. Prvákov čakalo zábavné dopoludnie, počas ktorého pripravovali čalamádu – obľúbený nakladaný šalát plný zeleniny a chrumkavej kapusty. Druháci sa pustili do náročnejšej úlohy. Varili kapustné listy plnené mletým mäsom, ku ktorým ako prílohu piekli Zemplínsky chlebík a dokonca aj kapustovú pizzu. Tretí ročník sa podujal na pečenie kapustového koláča z lístkového cesta, kým štvrtáci pripravili tradičné kapustníky, ktoré sa zapísali do kuchárskeho repertoáru našich babičiek. Každý ročník si tak vyskúšal niečo iné, no všetkých spájala vôňa kapusty a radosť z tvorby. Tento deň by však nebol možný bez rodiny DangVan, ktorá sponzorsky zabezpečila strúhanú kapustu pre všetkých malých kuchárov. K dokonalému priebehu prispela aj školská kuchyňa a všetci nepedagogickí zamestnanci, ktorí pomáhali pri organizácii tohto netradičného dňa. Tlačenie kapusty do súdka, ktoré si vyskúšali aj deti, má hlboké korene v našej histórii. V minulosti patrilo k jesenným tradíciám na dedinách, kedy sa celá rodina zišla, aby spoločne pripravila zásoby na zimu. Nakladaná kapusta bola a stále je obľúbeným zdrojom vitamínov, ktoré pomáhali prečkať chladné obdobie. Kapusta sa zvyčajne najskôr nakrájala a pridalo sa k nej množstvo soli a rascového korenia. Potom sa postupne tlačila do súdkov, kde fermentovala a získavala typickú chuť. Tlačenie kapusty nebolo len o jedle, ale aj o spájaní rodín a komunít, keďže sa pri tejto práci stretávali susedia a priatelia. Deň s kapustou na Základnej škole vo Valči tak nebol len o príprave chutných jedál, ale aj o pripomenutí si tradícií a zvykov, ktoré nás spájajú s našimi predkami.

Aj tento rok podporíme seniorov darčekmi. Krabice naplnené drobnosťami a láskou nám môžete nosiť do školy do 28.11.2024. My ich odvzdáme koordinátorke pre žilinský kraj a veríme, že opäť potešia babičky a deduškov alebo ak chcete starké a starkých. Ďakujeme vám už teraz, že vám nie je ľahostajný osud seniorov a aj takto učíte deti, ako je dôležité viacgeneračné poznanie a spolupatričnosť.

K jeseni patria rôzne sviatky a tradície. Pred jesennými prázdninami zvykneme spávať v škole. Nie je to bežná noc, či večer, ale je to niečo tajomné, iné a  pre niekoho možno spanie v škole je aj jemne strašidelný zážitok. Vždy pred nocou v škole sme mali dielne, kde si deti spolu s rodičmi vyrezávali tekvice a dozdobovali ich podľa vlastnej fantázie, či nálady. Tento rok sme sa rozhodli, že nebudeme vyrezávať tekvice, ale usporiadame lampiónový sprievod uličkami Valče. Rôzne lampióny, svetielka, prispeli k magickej atmosfére jesenného večera. Tma má svoju moc, no a svetlo v nej má viacero významov. Deti mali zážitok a príjemne unavené sa zhromaždili v triede, kde sme si vysvetlili význam svetla, uctievanie si prírody a jej rešpektovanie, ale aj prečo si pripomíname " dušičky ". A noc by nebola strašidelná bez príbehov, ktoré si nevieme vysvetliť prečo sa udiali a bez odvážnej výpravy do tmy so slabým blikajúcim svetlom. Takzvaný " bobrík odvahy " nie je pre každého. Deti mali odhodlanie, ale nakoniec u mnohých zvíťazil strach, obavy z tmy, napriek tak dobre známeho prostredia školského dvora. No v tme to bolo celkom iné. Takže svoju misiu dokončilo len jedno dievča, však Kristínka? Po ďalšom kole neuveriteľných príbehov a záhad sa deti uložili do pripravených " postielok ", pripravených z karimatiek a " spacákov ". Ešte sme si pozreli rozprávku a niektorí z nej videli veru len máličko, od únavy a zážitkov veľmi skoro zaspali. Túto noc v škle sme zaspali celkom skoro, ranné vstávanie nebolo až tak náročné. No ako pre koho, haha. Ráno upratať brlôžky, obliecť a pripraviť sa na vyučovanie, rýchlo na raňajky a ešte sme stihli rozdať odvážnym deťom darček ako spomienku na ich odvážne rozhodnutie spať v škole. A už iba chvíľočku a šup - šup na jesenné prázdniny.