Novinky

Neobyčajne obyčajný deň v ŠKD

Naša škola má tri oddelenia školského klubu plné detí. Ak sú všetky, tak ich je skoro 70. Snažíme sa pre deti pripravovať pestrý program. Niekedy ideme podľa plánu, inokedy sa nám podarí urobiť si deň podľa momentálnej nálady . Tak to bolo aj v jeden obyčajný piatok. Každé oddelenie si urobilo pekné popoludnie po svojom. Prvé oddelenie - prváci a niekoľko štvrtákov sa vybrali na obrovskú lavičku na kopci, kúsok od školy. Pre prvákov tá lavička bola naozaj obrovitánska. Druhé oddelenie - druháci a  ďalších niekoľko štvrtákov si zatancovali a zašportovali v telocvični školy. Veď  energiu treba niekde vybiť. A tretie oddelenie - tretiaci a úplne iní ďalší štvrtáci si vyrábali podľa vlastnej fantázie a šikovnosti " skvíšikov " z papiera, lepiacej pásky a výplne. Hotová manufaktúrna výroba. Neskôr sme sa všetci stretli na školskom dvore a ihrisku. Ešte využívame dobré počasie.

Aj takéto môže byť popoludnie s deťmi, ktoré majú chuť niečo robiť a vychutnať si radosť zo spoločne prežitých chvíľ so spolužiakmi a  kamarátmi. 

Neobyčajne obyčajný deň s obyčajne neobyčajnými deťmi a vychovávateľkami. Tak to má byť. Spolu nám je veselšie a príjemnejšie.

V rámci environmentálnej výchovy  a jesenných didaktických hier sme sa s deťmi vybrali na turistický výstup na Javorinu vo Valčianskej doline. A veru, nebola to len obyčajná turistika! Čakalo nás množstvo úloh, tímová spolupráca, trochu súťaženia, poriadna dávka pohybu  a samozrejme, aj zaslúžená „ špekačka“. A začalo sa to hneď v škole! Prvou úlohou bolo rozdeliť sa do skupín podľa turistických značiek. Keď už boli družstvá pripravené, prišla veľká výzva – založiť malé ohnisko, zapáliť oheň a v kotlíku zohriať vodu. Išlo o čas, takže sa deti pustili do práce s takým nasadením, že ešte ani poriadne neopustili školu a všetci sme už voňali ako po opekačke. Dymová aróma nás sprevádzala už od prvých krokov. Ešte pred samotným výstupom na Javorinu sme sa zastavili na Dielci, kde deti čakala športová úloha. A potom už prišla tá pravá turistika. Niektorí sa prekonávali, niektorí statočne ochkali, iní už pomaly vyjednávali s vlastnými nohami a našli sa aj takí, ktorí by najradšej vyhlásili predčasný koniec výpravy. Ale nevzdali sme to! Krok za krokom sme sa dostali až do cieľa. Na Javorine nás už čakali rodičia Matúška Štancla s pripraveným ohňom. Za čo im ďakujeme. A po všetkých tých úlohách sme si mohli konečne povedať: cieľ je na dosah! Cesta hore bola miestami poriadna výzva. A potom prišla odmena, ktorá chutila o to viac, že sme si ju naozaj zaslúžili – špekačka opečená vlastnými rukami a vlastným tempom.  Po naplnení brušiek nás čakala ďalšia séria didaktických hier v areáli Snowland. Deti si vyskúšali zdravotné stanovište, kde si overili svoje vedomosti a zručnosti, absolvovali úlohu, pri ktorej museli so zaviazanými očami previesť kamaráta určeným úsekom, priraďovali zvieracie stopy a plody stromov,  zisťovali, ktorý živočích kde žije. Každá skupina musela spolupracovať, premýšľať, pomáhať si a zvládnuť všetky pripravené úlohy. A že to deti zvládli naozaj so zápalom, bolo vidieť na každom stanovišti. A keď už sme si mysleli, že máme všetko za sebou… čakalo nás ešte odšliapanie pár kilometrov až domov. Ruksaky sa postupne stávali ľahšími  – čo sa dalo zjesť, to sa zjedlo, čo sa dalo vypiť, to sa vypilo. Bol to deň plný pohybu, smiechu, spolupráce, poznávania prírody, dobrodružstva a nových zážitkov. Na našom výstupe nám pomáhali aj skvelí rodičia a priatelia školy – manželia Móricovci, pán starosta Štefan Keltoš, pani Kunertová, pani R. Tomčányová , pán Rešutík a manželia Vaňkovci. Veľmi si vážime a ďakujeme im, že nám venovali svoj čas a pomohli deťom zvládnuť všetky úlohy, ďakujeme. Navyše nám prialo nádherné slnečné počasie, takže lepšie podmienky na spoločnú výpravu sme si  nemohli ani priať. Turistike a kráse nášho okolia - ZDAR.

16.september 2026 sa v našej škole vo Valči niesol v znamení sliviek. A nebolo ich veru málo! Naša školská záhrada sa na jeden deň zmenila na poriadnu slivkovú fabriku, v ktorej sa pracovalo, pieklo, zaváralo, miešalo, ochutnávalo… a hlavne varilo! Hneď ráno sme vyrazili na slivkovú oberačku. V školskej záhrade máme dva krásne slivkové stromy a tak sme sa pustili do práce. Pani učiteľky, vychovávateľky a pani školníčka sa chopili stromov, poriadne nimi zatriasli a slivky začali padať jedna radosť! Deti už len čakali s pripravenými vedrami a tie sa plnili, plnili a plnili. Vedro sem, vedro tam – a zrazu sme mali sliviek ako na malú svadbu! Potom však prišla menej zábavná, ale o to dôležitejšia časť – umývanie sliviek. Každá jedna musela byť čistá, aby mohla putovať do veľkého kotla. A keďže sme mali sliviek naozaj požehnane, ruky sa nezastavili. A potom sa už začalo slivkové čarovanie. Každá trieda si zo sliviek pripravila niečo iné.

Prváci sa pustili do pečenia slivkovej bublaniny. Voňala tak krásne, že bolo veľmi ťažké počkať, kým vychladne. A že bola mňam? O tom sa vôbec nemusíme baviť!

Druháci si pripravili zavárané slivky. Každý si naplnil svoju vlastnú fľaštičku a tak si domov odnesie malý kúsok nášho slivkového dňa.

Tretiaci sa pustili do kysnutého slivkového koláča. Kysnuté cesto, slivky a vôňa, ktorá sa šírila školou – jednoducho kombinácia, ktorej sa nedalo odolať. A potom prišli štvrtáci. Tí nás veru prekvapili! Pripravili slivkové gule s grankom. A poviem vám, zmizli rýchlosťou, pri ktorej by sa dala zaviesť nová jednotka času – jedna miska slivkových gúľ = približne dve minúty! Medzitým sa však pri veľkom kotli odohrávala úplne iná kapitola nášho slivkového dobrodružstva. Rozvarené slivky sme museli prepasírovať cez sito, aby sme získali krásnu hladkú slivkovú hmotu. A potom už prišla tá pravá alchýmia varenia lekváru. Kúrilo sa. Miešalo sa. Varilo sa. Ochutnávalo sa. A potom sa zase kúrilo, miešalo a varilo. V kotli to vrelo, drevo praskalo a vôňa sliviek sa postupne šírila celým okolím školy. A tak sme vydržali až do siedmej večer, kým sme sa konečne dočkali výsledku. A výsledok? NÁŠ VLASTNÝ SLIVKOVÝ LEKVÁR! Hustý, voňavý, krásne slivkový a hlavne – vyrobený z našich vlastných sliviek, a aj sliviek, ktoré nám naoberal a daroval pán Miroslav Cíger z dolného konca a lekvár vyrobený vlastnými rukami. No, ako sa to vezme. Veľmi nám pomohol pán Jaromír Meriač, ktorý nám zapožičal kotol. Nebol to hocijaký kotol. Bol vylepšený o miešadlo na motor. Miešadlo nám prácu poriadne uľahčilo. Stačilo len prikladať do ohňa a sem – tam skontrolovať stav hmoty, ktorá sa časom a varením premenila na lekvár. Keď sme sa naň po celodennej práci pozreli, hneď nám bolo jasné, že pani kuchárky budú mať pečené buchty veru čím naplniť! A možno sa nájde aj niečo na lievance, šišky… alebo jednoducho na lyžičku. Veď správny domáci lekvár má jednu veľkú nevýhodu – veľmi rýchlo sa míňa! Bol to deň plný práce, vône, smiechu, ochutnávania, spolupráce a učenia sa zážitkom. Deti si vyskúšali, koľko práce sa skrýva za obyčajným pohárikom lekváru, ktorý si kúpime v obchode.

Verejná zbierka BIELA PASTELKA je zbierka, ktorá už funguje takmer 25 rokov na Slovensku. Túto zbierku podporuje aj naša škola - ZŠ Valča. Tento rok bude v priestoroch našej školy umiestnená pokladnička, do ktorej budete môcť prispieť aj vy. Pokladnička bude sprístupnená do 30.11.2026 v čase od 6,30 do 16,30 hod.. Za váš dar dostanete symbolickú bielu pastelku, na znak solidarity a podpory. Výnos zo zbierky pomáha pri výcviku chôdze s bielou palicou, pri začleňovaní nevidiacich do bežného života, ... Pre bližšie informácie si môžete " kliknúť " na stránku - bielapastelka.sk. ĎAKUJEME.