Novinky

Motiváciou organizovania burzy a odevov  pedagogickými pracovníkmi našej školy  bola relácia v televízii o množstve oblečenia, ktoré v Afrike končia na skládkach a znečisťujú životné prostredie v konečnom dôsledku nielen im, ale aj celému ľudstvu. Dajme si odpoveď na otázku, kde končí to množstvo splodín pri jeho  pálení? Veď sa odhaduje, že v súčasnosti sa vo svete predá za rok viac ako 50 miliónov ton oblečenia  a vyhodí sa až 92 miliónov ton. Z tohto množstva sa pritom zrecykluje len menej ako 1 %. Tak prečo neurobiť niečo, aby myslenie, ale hlavne činy  nás, dospelých,  neovplyvnili v dobrom mladú generáciu, aby začala myslieť ekologicky. Zistili sme, že to bude beh na dlhé trate. Prečo?

Do burzy sa zapojilo 23 predávajúcich, ktorí svoj tovar ponúkali od 0,20 centov do 15 eur, ale kupujúcich bolo maximálne 42, čo bolo pre organizátorov sklamaním. O to viac, že tí, čo prišli nakupovať, odchádzali spokojní. Ako sa hovorí „Za málo peňazí veľa muziky.“ A to boli na Facebooku pozitívne ohlasy.

Možno príčinou bolo to, že sa burza organizovala  po dlhom čase, že  sú mladé mamičky zvyknuté odrastené oblečenie svojich ratolestí ponúkať cez internetové stránky alebo že burza odevov a obuvi mala byť prezentovaná cez iný názov?  Že by lepšie zafungoval  názov napríklad „ Valčiansky VINTED?“  Nie sme si istí.

Napriek všetkému  chceme poďakovať všetkým predávajúcim a kupujúcim. Ba pani Móricová, Warchalowská, Tencerová, Červeňová, Misárová, Janka Cígerová, Misárová Majka i trio okolo pani riaditeľky Zajíčkovej sa stali sponzormi našej školy a z neveľkej finančnej čiastky získanej predajom svojich vecí darovali spoločne  škole pre naše deti  83,20 €. Okrem finančného daru sme z pekných darovaných vecí od predávajúcich, napríklad aj od pani Barancovej, Móricovej, Bernátovej, urobili 13 balíčkov oblečeia a obuvi pre sociálne slabšie rodiny, ktoré si vyzdvihne Občianske združenie POMOCNÝ ANJEL.

Táto burza bola ako prvá lastovička a lastovičky sa vracajú. Takže nezahadzujeme flintu do žita a už teraz  rozmýšľame ako a kedy pripravíme druhú burzu či „ Valčiansky VINTED ". Tú isto lepšie spropagujeme, budeme sa snažiť, aby bola aktuálna k danému ročnému obdobiu i dňom predaja,  určíme lepšie pravidlá pre predávajúcich .... vtiahneme do predaja aj našich žiakov v rámci  plnenia prierezových tém environmentálna výchova a finančná gramotnosť, aby   plnili úlohy programu ITV – VEU „Tu a teraz.“

Záverom chceme poďakovať aj Obecnému úradu Valča, že nám kultúrny dom, kde burza odevov a obuvi prebiehal,  poskytol bezplatne.

 

 

Javorový list, Kotúče, Listy, Levandule, Neznáma, Nebojácna a Ohnivá skupina. Na prvý pohľad to vyzerá, že jednotlivé názvy nemajú nič spoločné, ale predstavte si, že  niečo  predsa len majú. Sú to názvy skupín detí, ktoré posledný septembrový piatok nabrali silu a rozhodli sa vyšliapať na Javorinu. Okrem posilnenia tela, priateľstiev, plnili úlohy z environmentálenj výchovy. Javorina, valčianska Javorina je vrch 831 m nad morom. Je to bod, ktorý sa nachádza v pohorí Malá Fatra, časť Pivnica.Takže šliapete a prídete do Pivnice . Ha ha. Vlastne je to inak, žiadna pivnica, len nádherné prostredie a výhľad, ktorý stál za to. Počasie nám prialo, bolo ukážkové, už len prekonať svoje sily a odhodlanie a zdolať pár kilometrov, niekoľko stúpaní a sme taaaááám. Výstup sa podaril. Niekto vybehol ako srnka, iný fučal ako parný valec, niekto sa zas zapovedal, že už v živote nepôjde na Javorinu a tak ... mohli by sme písať ďalej. Jedno je isté. Javorinu zdolalo 57 detí a 19 dospelých. 

Naša cesta a jednotlivé skupiny začali plniť úlohy už v škole. Rozdeliť sa do spomínaných skupín, na školskom dvore v mini kotlíku navariť čaj, samozrejme založiť oheň, doniesť vodu a po uvarení čaju, oheň aj bezpečne zahasiť. To bola prvá úloha. Druhá úloha preverila ramená a oči. Bolo treba 3 šišky každému členovi družstva hodiť do  papule leva. Niektorí veru hádzali kade - tade, len nie do papule. Aj keď bol lev hladný, dal nám pokoj. Uf. Potom nasledovalo to spomínané ochkanie, achkanie a opakovala sa dookola jedna veta. Viete ktorá? Presne, kedy tam už budemeeeééé. Niekoľko prestávok, šľapanie a zrazu hurá, Javorina. Po takom výkone aj vyhladnete, tak sme si opiekli klobásky, špekáčiky, niektorí aj voňavú slaninku. Posilnení sme mohli plniť ďalšie úlohy. Bolo potrebne vyplniť a nalepiť do mriežky niečo voňavé, žlté, malé, ostré, ...,  9 okienok mriežky zaplnili členovia skupín raz dva. Ďalšia úloha preverila rozum a zdravotnícke vedomosti. Mali ošetriť a preniesť jedného člena zo skupiny, ktorý si poranil nohu. Nebojte sa. Akože. Ešte odpovedať na 6 vedomostných otázok a úlohy z Javoriny boli kompletne zvládnuté. Niektoré skupiny to dokázali rýchlo, správne a hlavne spolu. Uplatnili jednu zo životných ztučností, tak potrebnú pri skupinovej práci, spoluprácu. Neuveríte, ale na výstupe sa aj spievalo. Oslavovali Miškovia a Miška z našej školy meniny. Cukrík, či dva nám dodali odvahu a šup, ide sa dole. Upratať okolie, uhasiť oheň, nezabudnúť si svoje veci, pre niekoho aj toto boli ťažké úlohy. Cesta dole ide akosi rýchlejšie. Už počas nej, keď sme boli pod Dielcom, sme odovzdávali deti rodičom, cestou po dedine sa deti odpájali a išli domov. No a niektorí sme si ešte vyšli po 56 schodoch do školy. Zvládli sme to. Javorinu a svoje sily sme prekonali.

Chceli by sme sa poďakovať: rodičom Markusa Mórica, ockovi za triesky, drevko a ražne, čo nás čakali na Javorine a od maminy veľa sladkých perníkových plnených srdiečok, boli výborné, ďakujeme. Ockovi Ondreja Lomena, že sa podujal založiť oheň a na niekoľko okamihov sa stal nosičom. Ockovi Jakuba Marenčáka za výrobu ražňou už cestou hore a tiež za nosenie batohov detí. Maminám Mária Dang Vana a Betky Migátovej, že nám pomáhali opekať dobroty deťom.  Lebo nie každé dieťa to vie a zvládne dym, teplo, a tak. Mamine Mii Tomčányovej, ktorá bola chvíľu pani učiteľkou zo školy a nie zo škôlky. Podporovala a povzbudzovala svojich bývalých zverencov a mamine Dominiky Koreňovej, že sa k nám pridala . Ďakujeme za spoločnosť našej pani kuchárke Janke Glossovej s manželom, našej pani školníčke Katke Muchovej a jej dvom Riškom, malému a aj staršiemu.  Ďakujeme starkému Sárky Skuhrovej, pánovi Jozefovi Skuhrovi, najstaršiemu členovi našej turistickej partie, že sa k nám pridal a deťom ukázal, že keď sa chce, dá sa prekonať veľa prekážok. A mali sme dokonca aj podporovateľov z Čiech. Ďakujeme Janka a František. Seba prekonala, možno aj prekvapila Kvetka Kršková, ktorá výstup zvládla tiež. A samozrejme musíme si poďakovať aj my, samé sebe. Pripraviť súťaže, zvládnuť neustále odpovedanie na rôzne otázky, vyšliapať hore, opekať, usmerňovať deti pri plnení úloh a bezpečne ich doviesť dolu, domov k svojim. Zvládli sme to! Takže Saška, Katka, Livka, Zuzka, Barborka a Janka. Ďakujeme si. Každé dieťa dostalo certifikát o zdolaní Javoriny a prvé 3 miesta ( skupiny ) aj vecné ceny.

PS.: Vyhrala a najviac bodov získala skupina s najvoňavejším názvom, Levandule.

O rok sa hádam pridáte k nám aj vy. Áno, vy, ktorí si čítate túto našu správu o túre na Javorinu a tak trochu nám závidíte ako nám bolo fajn.