Novinky

Viete? My už vieme. Podarilo sa nám, s pomocou rodičov a dobrých dušičiek, vytvoriť 41 krabíc s niečím sladkým, slaným, pre radosť, na zahriatie, pre potešenie, s niečím voňavým,  či niečím na zábavu. Verte, teší nás, že sme sa znovu mohli zapojiť do zbierky a ukázať deťom, že pomáhať sa dá aj maličkosťami. Stále platí to staré známe, more je tvorené z kvapiek, v jednote je sila, babka k babke, rozdeliť sa dá aj z mála...Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Práve tie jednoduché veci ako je úsmev, milé slovo, chvíľa času venovaná niekomu zo srdiečka, pozdrav, objatie, tak to sú tie kvapky z mora. K nim sa pridá niečo malé a radosť, či prekvapenie je na svete. Verte, že seniori, ktorí budú obdarovaní sa veľmi potešia. Bude to malé svetlo radosti, ktoré im spríjemní deň, poteší srdiečko  a bude debata o daroch. Budú sa rozprávať o krabiciach, o ich obsahu a možno si niečo aj medzi sebou vymenia. Darmo vieme používať počítače, ovládame svetové jazyky, keď nebude ľudskosť a slušnosť medzi nami, tak to bude len prázdnota ponorená do rýchlosti žitia. 

P.S.: Je potrebné sa vzdelávať vo všetkých oblastiach života. No akosi zabúdame na seba, svojich najbližších, či na ľudí, ktorých poznáme len z videnia. Spomaľme. Aj tak vieme, že všetko má svoj čas a čo je v našom živote dôležité. Buďme ľuďmi, nielen teraz, v čase adventu, ale stáááááále.  

Svetový deň mlieka sa oslavuje v máji. My si ho častokrát pripomenieme aj viackrát v roku. Tak to bolo aj posledný novembrový utorok roka 2023. 

Pani vedúca školskej jedálne, pani Andrea Baková, nám porozprávala o mlieku zaujímavé veci. Začala hádankou, ktorá bola pre nás asi ľahká. Hneď ju všetci uhádli. Odpoveďou bolo predsa mlieko. Potom nám rozprávala koľko mlieka by deti, ktoré sa stále vyvíjajú, mali vypiť. K tomu by si mali dopriať aj výrobky z neho. Rozprávaním sme zistili, kde všade sa vlastne mlieko nachádza . Myslíme tým, v ktorom jedle, či pochutinke. Každý povedal, čo rád mliečne  je, pije a na čom si pomaškrtí.  Mlieko je zdravá potravina, ale pre veľa ľudí sa však stáva potravinou, ktorá u nich vyvoláva alergie alebo intolerancie. Zistili sme, že existujú druhy mlieka pre alergikov . Sú rastlinné a aj bezlaktózové. Deti vedeli, že rozlišujeme mlieko s rôznym obsahom tuku v ňom, že obsahuje prospešné vitamíny a minerály pre človeka. Vedeli, ktoré zvieratá nám mlieko, v našej krajine, dávajú. Veď inde pijú aj ťavie mlieko, však? Deti v našej škole dostávajú mlieko a výrobky z neho cez Mliečny program pre školy.

Toto stretnutie sme si spestrili výrobou plagátu, vymaľovávaním maľovanky, skladaním rozstrihaného obrázka a pozreli sme si krátke videá. Jedno bolo o výrobe mlieka, odkiaľ mliečko máme a druhé o jogurtoch. Na záver sme si dali pre zdravie, kto mohol, či chcel, pohár zdravého mlieka. N - A- Z-D-R-A-V-I-E!

... a hneď po víkende k nám prišla návšteva. Bolo to v pondelok 20.11. okolo pol druhej poobede. Tešili sme sa, lebo sme si všimli, že ten ujo, ujo Jožo, tak sme ho mali volať, že vynáša z auta parožie, kožušinky, knihy, lebky, nejaké podozrivé  skrinky a ... Zistili sme, že vášňou uja Joža je poľovníctvo. Poľovníctvu sa venuje dlhé roky. Pútavo nám rozprával čo všetko v lese, samotnej prírode, zažil. Koľko zvierat, žijúcich v lese a na jeho okraji, je zákonom chránených. Ako sa správajú v jednotlivých ročných obdobiach, čo im najviac chutí a kto je šéfom svorky. Svoje rozprávanie okorenil krátkymi videami , ktoré si vytvoril z jednotlivých záberov z tých skriniek, ktoré k nám priniesol. Uhádli ste o aké skrinky ide? Presne, volajú sa fotopasce. Povedal nám, že veľa ľudí si myslí, že poľovníci hlavne " zabíjajú " zvieratá. Nie je to tak,  tí praví a čestní, to nerobia. Oni lovia a hlavne sa o prírodu a zvieratá v nej starajú. Teda aspoň tak to robí aj on. Takéto stretnutia by sme mohli mať častejšie. Bolo to zaujímavé. A mnohé zvieratá možno vo voľnej prírode, na vlastné oči, ani neuvidíme. Sú plaché a hrajú sa na skrývačku. Ako taký rys. Ďakujeme ujo Jožo alias pán Jozef Skuhra mladší.

Plnením úloh z regionálnej výchovy deťom  spestrujeme vyučovanie a približujeme im tradície dávno - nedávne. Tak to je aj pri KAPUSTE. V mnohých rodinách sa vytráca tlačenie kapusty. Deti tak takýto zážitok, mnohé z nich, absolvujú prvýkrát a to dokonca aj vlastnoručne, teda vlastnonožne. Naučia sa aké suroviny je potrebné kúpiť, čo k tomu potrebujeme a koľko mámahy také tlačenie kapusty si vyžaduje. Okrem námahy je to aj čas zábavy a učenia sa inak. Nielen tlačenie si deti v jednotlivých ročníkoch vyskúšajú, ale tvoria a plnia aj  iné úlohy súvisiace s kapustou.

Prváci pripravovali chutnú čalamádu, naučili sa veeeeeééľa informácii o, tak zdraviu prospešnej , kapuste. Dokonca kapusty aj výtvarne znázornili. Druháci piekli chutný, jasné že, kapustový koláč. Tí už získavali hlbšie vedomosti o vitamínoch, ktoré sa v nej ukrývajú, zistili aké druhy kapusty máme a ako sa volá, prečo je to potravina prospešné ľudskému telu a mnoho iného zaujímavého o nej. Tretiaci pripravili  dva druhy šalátov. Jeden bol miešaný, kde použili okrem kapusty aj veľa ďalšej zdravej zeleninky a ten druhý bol čisto kapustový s kukuricou. Stihli aj pripraviť a upiecť zemiakové placky s kapustou. Veru sa zvŕtali. Štvrtáci, tí už vedia dosť informácii o kapuste, sa rozhodli, že upečú kysnutý koláč - kapustníky. Medzitým sa deti, najmä tretiaci a štvrtáci, striedali pri tlačení kapusty do kameninového súdka. Narezaná kapusta chutila a popasovali sme sa so 60 kg tejto vynikajúcej zdravej zeleniny. O niekoľko dní natlačená kapustička už kvasila a zistili sme to tak, že sem - tam sme " počuli bublinku " ako sa derie zo suda. Už teraz sa tešíme na vianočnú kapustnicu. 

Prácu, veľa informácii, ale aj spestrenie dňa, tak to nám priniesol deň s kapustou. Kvasená kapusta má úžasnú silu, ktorá chráni telo pred chorobami a podporuje imunitu. Mali by sme ju konzumovať pravidelne, takmer denne, a poslúžila by nám ako prevencia pred civilizačnými ochoreniami. A ktorá je zdravšia? Biela alebo červená? Tak to necháme na vašom rozhodnutí. My vieme, že najzdravšia je kyslá kapusta - teda aj tá naša v súdku, kvasená. Mňam.

Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, a práve október je Mesiacom úcty k starším. Aj my sme si uctili našich starých rodičov a dali im najavo svoju lásku a vďaku. Keďže veľa detí v októbri bolo chorých, kultúrny program na znak úcty a vďaky sme si pripravili dňa 3.11 v piatok. Úvod patril deťom z divadelného krúžku. Nacvičili si scénku O troch grošoch. Žiaci prvého ročníka potešili roztomilým tančekom na pieseň od Elvisa Presleyho a krátkymi básničkami. Druháci prispeli básničkami, pesničkou o jeseni a tancom so starými platňami. Tretiaci divákov roztancovali rytmickými pohybmi a bubnovaním prázdnymi fľašami o telo a rozosmiali krátkou scénkou O hluchej babke. Štvrtáci si pripravili divadielko a rozosmiali nás vtipmi. Slávnostný program deti ukončili spoločnou pesničkou Povedali mi raz naši, že si starších treba vážiť... .

Okrem kultúrneho programu naše pani kuchárky spolu s pedagogickými pracovníkmi pripravili pre našich starkých obložené chlebíčky, sladké prekvapenia, kávu alebo čaj. Bolo veľmi milé stráviť doobedie s tými, ktorí svojim životom sú nám príkladom a zároveň práve oni potrebujú od nás načerpať energiu a silu,  aby sa im životom ľahšie kráčalo.

V piatok bolo čo robiť. Prečítali sme si  legendu o sv. Martinovi, skúsili sme niečo vytvoriť a ešte sme si porozprávali o Dni vojnových veteránov. A to aj preto, lebo v našej obci bol odhalený pamätník obetiam I. svetovej vojny. V sobotu nám to pripomenulo zvonenie zvonov, 11.11. o 11 . hodine na 11 minút. Musíme si pripomínať dejiny v každom veku a poučiť sa z chýb a zobrať si to najlepšie do dnešných dní. Veď nie všetko je len biele, či čierne. 

Veľkým lákadlom pre mnohé deti býva strašidelná noc, ktorú naša škola organizuje už dlho, predlho. Nie je to len tak. Účasť je potrebné si zaslúžiť, nabrať odvahu spať mimo svojej izby, či rodiny a veru sa aj dobre pripraviť. Zbaliť potrebné veci. Veci na spanie, nejaké oblečenie, malý lampášik a ... . Už je to na každom, kto si čo prinesie, aby sa mu dobre spinkalo. Začalo sa to prípravou miesta na spanie. Telocvičňa školy sa menila na veľkú izbu, plnú spacích vakov, vankúšov. Potom bolo na pláne dohodnúť si pravidlá a pred večerou si porozprávať niekoľko skutočných záhadných príbehov, ktoré sa naozaj stali. Večera bola teplá, niekto zjedol aj dupľu a šup ísť von. Každý rok ideme obcou na prechádzku so svetlami v rukách. Prvýkrát sa nám stalo, že pršalo a tak sme museli ostať v škole. Škoda, no poradili sme si. Vyfarbovali sme maľovanky so záhadnými motívmi a medzitým sme deti rozdeli na skupiny. Bolo ich sedem. Ich úlohou bolo v úplnej tme ísť na školské ihrisko ( naozaj je tam čiernočierna tma ) len s jedným svetlom a nájsť rozstrihanú vetu. Tú mali správne poskladať a pri dverách zreferovať. Niektorí to  nezvládli. Darmo, strach je strach. Ešte chvíľka kreslenia a potom umyť zuby a spať. Prečítali sme si opäť niekoľko záhadných príbehov a na upokojenie mysle rozprávky o odvážnych zvieratách. Dobrú noc a spinkať, zajtra máme školu. No, našli sa poniektorí , čo nie a nie spať. Ráno bolo veru ťažké. Upratať " posteľ ", obliecť sa, umyť sa a šup na raňajky. Rýchle vyhodnotenie a celý deň sa rozprávalo o zážitkoch z minulej strašidelnej noci.

P.S: Zaznamenali sme niekoľko prípadov malých dušičiek, ktoré strašidelnú noc vymenili za návrat domov. Čas ukáže, či to o rok zvládnu až do konca.

P.S1: Tma je naozaj záhadná čarodejka.

P.S2: A... je naozaj tmavá, priam až čiernočierna.

Pred jesennými prázdninami sa každoročne stretávame pri vyrezávaní tekvíc. Je to milé stretnutie, kde sa tvorí, rozpráva, pije čaj, či kávička a sem - tam sa niečo malé hodí pod zub. Do vyrezávania tekvíc sa zapájajú malí a aj starší. Tvorivosť, dobrý nápad a zručnosť, tak to sú  znaky úspešnej práce. Niekto si zvolí ľahšiu cestu a veru nájdu sa takí, ktorí o svojom diele rozmýšľajú dlhší čas. Tekvice boli rôzne a aj dielka sa líšili svojim vzhľadom. Musíme povedať, že všetky sa vydarili, prsty zostali celé. A čo je navyše? Tak to je teplo svetla, ktoré sa ukrylo do tekvíc. Svetlo, okrem  tepla, prináša nádej a ukazuje cestu. Nech si to už každý vysvetlí po svojom, my sme prežili príjemný podvečer a výsledok si pozrite na fotkách. Na jesenné prázdniny sa deti rozpŕchli domov a mnohé z nich si odniesli aj svoju tekvičku. Tá im ešte zopár večerov a nocí svietila pred domom, či vo dvore.

Padajú, padajú zrelé gaštany,                                         

jeden z nich vo vrecku mám už schovaný                   

a keď ich nazbieram ešte aspoň päť,

maličkého gaštanka urobím si hneď.

Pri škole máme krásne stromy. Máme aj gaštany. Nejedlé pre ľudí, no zvieratkám chutia. Deti ich zbierajú a potom z nich kadečo tvoria, majú ich na hod horným oblúkom, hádajú sa, kto nazbiera viac, chvália sa, čo všetko ony dokážu  s nimi urobiť. A preto sme nelenili a gaštanovú súťaž vyhlásili. Počas troch dní ( 16.10 - 18.10. ) súťaž trvala a odhodlanie celej rodiny veru neprekonala. Do súťaže sa zapojilo 41 detí z našej školy ( máme ich 63 ). A gaštany sa nosili, vážili a do vriec sypali. Koľko bolo gaštanov, tak toľko čísel teraz uvidíte, ha ha. Jasné! Gaštanov bolo oveľa viac.

Triedy: 1.A vyzbierala 183,1 kg

             2.A vyzbierala 219,9 kg

             3.A vyzbierala 205,0 kg

             4.A vyzbierala  81,4 kg

Jednotlivci:  1. A najviac vyzbieral Matias Fabian - 40 kg

                      2.A najviac vyzbierala Šarlota Švrľová - 120 kg

                      3.A najviac vyzbieral Jakub Marenčák - 94 kg

                      4.A najviac vyzbieral Martin Džurdženík  - 37 kg

Absolútni víťazi: 1. miesto - Šarlota Švrľová ( 2.A ) - 120 kg

                             2. miesto - Jakub Marenčák ( 3.A ) - 94 kg

                             3. miesto - Šimon Krištofík ( 2.A ) - 60 kg

Každý, kto sa súťaže zúčastnil, bol odmenený. Ďakujeme za snahu a zvieratám hádam chutili.

To, že štvrtok bude plný  jabĺk, sa prváci dozvedeli z mapy mysle nakreslenej na tabuli, ale aj počtom troch jabĺčok , ktoré si doniesol každý prvák. Už v rannej komunite bolo ich úlohou dokončiť neúplnú vetu „Jabĺčko môže byť.... .“ Ich vyjadrenia pani učiteľka zapisovala na  šablónku veľkého jablka raz tlačeným a raz písaným písmom. Prečo? Aby žiaci v napísaných slovách vyhľadávali a rozlišovali tlačené i písané tvary krátkeho, dlhého, veľkého i malého písmenka A.  V šlabikári potom rozvíjali svoju fantáziu a k obrázku „Oslava starej mamy“  vymýšľali, čo mohla stará mama mať na oslave jablkové. Na tabuli si spoločne precvičovali rôzne tvary písmen A napísané na jabĺčkach a k tlačeným tvarom tohto písmena priraďovali písané a naopak. V šlabikári si to upevňovali, ale už každý prvák samostatne.

Aby si trochu oddýchli a ostali v téme jabĺk, v energizéri si v dvoch zástupoch zasúťažili, keď si posúvali jabĺčko  popod rozkročené nohy. Na matematike riešili slovné obrázkové úlohy o jabĺčkach. Kým pani učiteľky šúpali jabĺčka, ako predprípravu na ich zaváranie, žiaci si pozreli rozprávku o jabĺčku. Ich úlohou bolo aktívne počúvať,  aby vedeli odpovedať na otázky zisťujúce pochopenie obsahu rozprávky.

No a potom  si každý vybral sklenenú fľaštičku, na ňu ten správny vrchnáčik a postupne ich napĺňali nakrájanými mesiačikmi jabĺčka. Nezabudli ani na plátok citróna a voňavý klinček.

Kým pani učiteľka zalievala nálevom naplnené fľaštičky, mali prváci v nastrúhaných šupkách vyhľadať aspoň  3 jadierka a nájsť spôsob ako budú skákať.  Kubko Tomčány našiel jeden spôsob, keď jadierka  z výšky hodil na lavicu a oni, čuduj sa svete, poskakovali. Druhý spôsob im ukázala pani učiteľka, ktorá  päsťou udierala na lavicu, kde mala jadierka a tie skákali tiež. Najviac však žiakov zaujal pokus  s jadierkami v pohári s vodou, do ktorej priliali ocot a pridali sódu bikarbónu. Všetky jadierka „vyskočili“ zo dna pohára k jeho okraju.

V ďalšom energizéri  súťažili 4 skupiny žiakov v súťažiach s jabĺčkami. Najprv museli s jabĺčkom pritisnutým medzi kolenami prejsť určenú dráhu, potom s jabĺčkom na hlave, vo dvojici s jabĺčkom prichyteným chrbátikmi. Poslednou úlohou bolo nakresliť na tabuľu jabĺčko so zaviazanými očami. Úlohy v súťažiach boli zamerané na   zručnosť detí.

Učivo prvoky pani učiteľka tiež prepojila s témou jablka.  Žiaci porovnávali rôzne druhy jabĺk zmyslami zrakom, čuchom i chuťou. Učili sa pomenovať jednotlivé časti jablka ako dužina, šupka, stopka, jaderník, jadierko a význam jadierka pre rozmnožovanie. Ba dozvedeli sa, že  tie drobné strapčeky na spodku jablka je zvyšok kvetu, z ktorého sa len po opelení, napríklad aj včielkou, vytvorí plod – jablko. Zistili, že v jabĺčku sa nachádza aj hviezdička, keď sa  prekrojí priečne.

 A čo so šupkami? Veď v nich sa nachádza najviac vitamínov. Tie prváci poukladali do sušičky a z vysušených si urobia v najbližšom období dobrý jablkový čaj.

Každý prváčik si svoj jablkový kompót zoberie domov a otestuje mieru svojej trpezlivosti, pretože jednou z vianočných úloh bude otvoriť ho a ochutnať.

Záverom sa natíska otázka. Bolo tých úloh ako maku?  Boli príkladom integrácie učiva, na čom je založený program ITV - VEU?  Odpoveď si musí dať každý, kto toto číta.

Nezaháľali ani v ďalších ročníkoch.

2.A - piekla štrúdľu z lístkového cesta, sušila jabĺčka v sušičke ovocia. Práce si podelili, deti bavilo strúhať, krájať, sypať, motať a samozrejme aj jesť vlastný výtvor. Každá práca je potrebná a najviac si zapamätali, že pri práci s potravinami je dôležitá hygiena.

3.A - robila dva druhy šalátov a tiež sušili jablká. Rozdelení na skupiny pracovali so zanietením. A bolo to veru aj vidno. Šaláty chutili všetkým v škole. Jeden bol jablkovo - mrkvový a druhý ovocný mix. Zistili, že pri práci s ostrými predmetmi je dôležitá pozornosť a sústredenie sa na prácu. Sem  - tam sa aj pichlo do pršteka.

4.A - piekla mafiny z jablkového cesta. Boli výborné. Zmizli raz dva. Kam? Do brucha každého maškrtníka, ktorému sa mafina ušla. A vyrobili informatívny plagát o význame, pôvode, ..., samozrejme JABLKA. Ten visel von pred školou a zaujímavé informácie si mohol prečítať každý, kto išiel okolo.

Takže viete, že celý deň bol úplne celý, celučičký jablkový. Mňam.

Vlastiveda je veda o vlasti. Tak sa tretiaci učia o svojej rodnej krajine, o svojom regióne, o Turci.

25. októbra sme sa vybrali do SNM v Martine, aby sme sa bližšie zoznámili s históriou Turca, hlavne stredovekými hradmi. Aj keď sú z nich už zrúcaniny, ich 100% makety nám ukázali, ako vyzerali pred niekoľkými storočiami.

Dozvedeli sme sa, že okrem známych hradov Zniev, Blatnického hradu a Sklabinského hradu sem  patril aj Sučiansky hrad. O tomto hrade sa vie málo, nezachovalo sa o ňom veľa informácií.

Po prehliadke expozície hradov sme si mohli vyrobiť svoje vlastné hrady.

Rozdelili sme sa do 3 skupín, dostali sme rôzne materiály, pomôcky a dali hlavy dokopy. Postupne vznikali hradby z papiera, veže a strieľne zo šúľkou toaletného papiera. Z farebného papiera sme dolepili skaly, stromy, trávu a naše 3 hrady sme si mohli odniesť do školy.

S menšími „nehodami“ prežili aj cestu autobusom a keď sa budeme učiť o živote na hradoch, budeme môcť využiť to, čo sme sa na výstave dozvedeli.