• Čitáreň - voda - záchrana

        • 25. 1. 2024
        • V stredu podvečer, 24.januára 2024, sa v našej školskej čitárni objavila voda. Vôbec to nie je názov knihy z police. Voda sa dostala, asi malilinkou škárkou, do čitárne cez " stenu " a snažila sa ostať. Dlhší dážď spôsobil, že sa voda z kopca tlačila dnu. Naša pani kuchárka, pani školníčka, pani riaditeľka, pán Jozef Štancel a vychovávateľka Barborka však nelenili. Nábytok a knihy zachraňovali. Vodu zotierali, vylievali a zavolali na pomoc pána starostu. Ten nezaváhal a povolal na pomoc dobrovoľných hašičov z Valče. Pomôcť prišiel aj pán Matula, ktorý vybágroval ryhu a voda tak mala novú cestu.

          Ešte raz sa chceme poďakovať, že pán starosta rýchlo zmobilizoval sily na záchranu školskej čitárne. Aj takéto príbehy prináša život. Voda chcela byť slávna a túžila sa stať knihou v čitárni. Asi.

          Zazvonil zvonec a nastal skutočnej rozprávky koniec.

        • Integrácia učiva

        • 18. 1. 2024
        • V týždni po vianočných prázdninách  si druháci začali osvojovať, zdokonaľovať i overovať svoje vedomosti  o spoluhláskach a ich delení cez učivo z prvouky POVOLANIA. Pomenovávali povolania na pripravených obrázkoch, priraďovali k nim činnosti. Zdôvodňovali pojmy, ktoré boli priradené k vybraným povolaniam a následne samostatne alebo v skupine k vybranému povolaniu tvorili súvisiace  pojmy. V ranných komunitách tvorili vety o povolaniach  k daným  obrázkom a zopakovali si počet slov vo vytvorených vetách. Cez povolania sa učili poznávať spoluhlásky vychádzajúc z toho, že už poznali samohlásky i dvojhlásky. Vyradili teda zo slov povolaní samohlásky či dvojhlásky  a už im ostali len SPOLUHLÁSKY. Sami prišli na to, že niektoré spoluhlásky majú mäkčeň a teda budú mäkké. Vyhľadávali ich v povolaniach  a sledovaním zistili, že po prvých štyroch č, š, ž, dž sa vždy píše mäkké i – í.  Tie potom vyhľadávali v textoch „Ako si spoluhlásky vyberali izbičky,“ „Studená návšteva“ a „Vlk statikom“, ktoré tiež súviseli s povolaniami.

          Na hodinách matematiky riešili slovné úlohy súvisiace s povolaniami a učili sa cez ne riešiť aj príklady na pričítanie jednociferného čísla k dvojcifernému  bez prechodu cez desiatku  teda typu 54 +3 = . Aj v ľudových pesničkách sa snažili nájsť príslušné povolania. V piesni „Po nábreží koník beží...“ našli  povolanie džokeja, v pesničke „Čížiček, čížiček, vtáčik maličký..“ povolanie poľnohospodára, v piesni „Prší, prší len sa leje...“  povolanie meteorológa a pieseň „Varila myšička kašičku...“ nenechala nikoho na pochybách, že je to povolanie kuchára. Samozrejme vo všetkých názvoch pesničiek našli a vyznačili aj všetky prebrané mäkké spoluhlásky č, š, ž, dž.  V piatok na výtvarnej výchove  kreslili obyčajnou ceruzkou povolanie, ktorým by chceli byť, ak budú dospelí. Nebolo to jednoduché, pretože kresba mala obsahovať aj činnosti vybraného povolania a žiaci museli zvládnuť i tieňovanie obyčajnou mäkkou ceruzkou. Ale zvládli to.

          Aj takto môže vyzerať integrácia učiva v programe ITV- VEU.

        • PERINBABA

        • 11. 1. 2024
        • V rámci prierezovej témy osobný a sociálny rozvoj pedagogickí zamestnanci školy  naplánovali ešte v decembri pre žiakov  divadelné predstavenie pod názvom „Perinbaba“ v Bábkovom divadle Žilina. Chorobnosť detí a následný zátvor školy tieto plány prekazili. Ale kto hľadá dôvody ako sa to dá a nie príčiny prečo nie, svoje dosiahne. A tak už 10. januára ráno o 7:00 hodine cestovali žiaci objednaným autobusom so svojimi vyučujúcimi a vychovávateľkami do Žiliny, do bábkového divadla a na predstavenie   s názvom „PERINBABA .“

          Rozprávku „Perinbaba“ poznajú vari všetky deti.  Patrí medzi najznámejšie zimné rozprávky. Meno zázračnej babky, ktorá sa stará o sneh, na Slovensku doslova zľudovelo  a používa sa pri každej poriadnej snehovej nádielke. Za jej popularitu môže najmä rovnomenný film Juraja Jakubiska, bez ktorého by sme si Vianoce nevedeli už ani predstaviť. Žilinská inscenácia, podobne ako známa filmová verzia, čerpala inšpiráciu zo slovenského folklóru a ľudových tradícií. Zaujímavými divadelnými prostriedkami rozprávala príbeh o láske komedianta Jakuba a mladej richtárovej dcéry Alžbetky. V hre okrem Perinbaby vystúpili aj ostatné postavy ako Zubatá, spravodlivý richtár alebo zlá macocha a jej hlúpa dcéra Dora.  Že niektoré postavy v tomto predstavení používali aj iróniu, ktorú možno deti nepochopili, nebolo  na škodu.  Dodávalo to predstaveniu kolorit väčšieho humoru. Aj kostýmy mali herci  nezvyčajné, čo mnohé deti hlavne  na začiatku vystrašilo, pretože herci neprišli na javisko priamo, ale cez hľadisko. Ale  netrvalo to dlho, ba mnohí už dopredu hovorili repliky niektorých postáv.

          Okrem rozprávky žiaci získavali zručnosti správania sa v divadle, čo sa prejavilo nielen počas predstavenia, ale aj na jeho konci, keď výkony hercov odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Bol to pre žiakov isto zážitok.

        • Lavička

        • 11. 1. 2024
        • Ráno mráz bŕŕŕŕŕŕ -13°C a poobede krásne  slnečné -2°C. Slniečko za oknami nás vyhnalo na nenáročnú prechádzku do mierneho kopca. Pýtate sa kde? No predsa na Trnovský kopec na veľkú lavičku. Lavička bola taká obrovská, že deti pri nej vyzerali ako malí škriatkovia. Štverali sa, liezli a pomáhali jeden druhému sa na lavičku dostať. Slniečko nám dodalo energiu a nabilo nás chýbajúcim vitamínom D.  Aj keď sme tam boli len krátko, budeme si to pamätať. Pri lavičke sa aj dospelý na chvíľu stane škriatkom. Ďakujeme za lavičku s kúzelným výhľadom.