Novinky

V stredu 13.3.2024 sa vybraní   žiaci tretieho a štvrtého ročníka zúčastnili Okresných majstrovstiev vo vybíjanej najmladšieho žiactva základných škôl okresu Martin . Keďže na túto súťaž sa prihlásilo veľa škôl, organizátori školy rozdelili do troch skupín.  Po náročných súbojoch sme sa v našej skupine umiestnili na prvom mieste a preto sme postúpili  do finále, ktoré sa odohrá v piatok 15.3. 2024 na ZŠ s MŠ J.V. Dolinského v Martine. Preto, prosíme, DRŽTE  NÁM  PALCE! Ďakujeme.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a ZŠ Valča pripravili výstavu PRÍRODA OKOLO NÁS od členov Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov, pôsobiacich v stredisku už od roku 1980.

Vystavujú autori, ktorí prezentujú rôznorodú tvorbu od krajiniek, či domáce zvieratá, hory, les a čokoľvek iné, čo vidíme v prírode.

Celá výstava sa nesie v duchu medzigeneračnej spolupráce, kde členovia štúdia a zároveň autori prác spolu s deťmi zo základnej školy vo Valči spoločne tvoria diela. Cieľom aktivity je preniesť umenie neprofesionálnych tvorcov do obcí regiónu, prezentovať práce a vo výstavnom priestore stráviť spoločný čas, inšpirovať sa, motivovať sa k tvorbe, ale aj učiť sa vzájomnej úcte, pochopeniu a trpezlivosti.

Výstupy žiackých prác z jednotlivých obcí regiónu budú prezentované v júni na pešej zóne mesta Martin, na festivale  K R E A T I V I T Y.

Výstava v ZŠ Valča bude prístupná pre verejnosť od 7.3. do 27.3.2024 v čitárni školy.

V rámci plnenia úloh prierezovej témy „Mediálna výchova“ plnili žiaci všetkých ročníkov týždňový celoškolský projekt pod názvom „Vypni telku, mobil, počítač a radšej zapni seba“.

Cieľom projektu bolo dobrovoľné obmedzenie sledovania televízie, stráveného času s mobilom či na počítači a dať priestor času strávenému vonku, v prírode, s kamarátmi, s členmi rodiny. Čas venovať rozvoju   svojej zručnosti, tvorivosti, fantázii, rozprávaniu sa a zažiť  príbehy na vlastnej koži a nie príbehy postáv vo filmoch, na instagrane či  facebooku.

Žiaci v projekte plnili niektoré úlohy v domácom prostredí, ale väčšinu úloh žiaci vypracovávali na vyučovaní, pričom sa vyučujúce snažili tieto úlohy tematicky prepájať s obsahom učiva jednotlivých predmetov.

Čítaním úvodného textu si zdokonaľovali svoju techniku čítania, overovali úroveň svojho čítania s porozumením. V texte označovali napríklad mäkké spoluhlásky či k určeným slovám  textu  určovali rod, číslo a pád.  V myšlienkach ranných komunít dotvárali vety začínajúce  „Mobil...“, Keby som bol počítač....“, Keby sme nemali televízor...“, Najradšej trávim voľný čas...“

Rozvíjali svoju tvorivosť, keď tvorili nové slová  zo slova POČÍTAČ, vymýšľali   i vyjadrenia, kto je to mobilmaniak či telemaniak. Riešili slovné úlohy pripravené na obrazovke nakresleného počítača a do vlastného vytvoreného počítača z výkresu A4 preloženého na polovicu, písali diktát viet so zameraním na písanie i - í po mäkkých spoluhláskach. Naučili sa pesničku s obsahom danej témy na melódiu „ľudovej piesne „A ja taká dzivočka, cingi, lingi, bom...“

 

Vypni telku, mobil si a počítač tiež.

Zapni seba radšej si,

snáď to dokážeš.

 

Od pondelka do piatka

viac sa pohybuj

a voľný čas s blízkymi

sebe podaruj.

 

Vypni telku, mobil si a počítač tiež.

Či si zručný okoliu

svojmu dokážeš.

 

Od pondelka do piatka

stále niečo rob.

Počítaču, mobilu

daj konečne stop.

 

Vypni telku, mobil si a počítač tiež.

AK chuť znova dostaneš

za maminou bež.

 

Niečo pekné povedz jej,

ona tebe tiež.

Spolu sa rozprávajte ,

to je lepšie, vieš.

 

Vypni telku, mobil si a počítač tiež.

Na vlastnej koži zažiješ

príbehy, čo chceš.

 

Od pondelka do piatka

stále dokola,

fúru času budeš mať

iba pre seba.

 

Výtvarná výchova neostala bokom. Žiaci temperovými farbami maľovali tému pod názvom „Najradšej trávim voľný čas“, kde výtvarne zobrazili prechádzky s rodinou, o psíkom, pri spoločenských hrách, bicyklovanie, hry so súrodencami... Dokonca vyrobili dva televízne prijímače overených značiek .

Pri zhodnotení projektu samotnými žiakmi alebo v spolupráci s rodičmi sme sa dozvedeli, že týždeň bez televízie, či iných technických vyymožeností, sa dal zvládnuť úplne v pohodičke.

 

Aj tento rok naši žiaci medzi víťazmi

Do  veľkej súťaže o najmúdrejšieho z najbystrejších s názvom VŠETKOVEDKO sa mohli zapojiť deti z ktorejkoľvek slovenskej školy. Plnofarebné testy boli v slovenčine. Súťažilo sa v  štyroch samostatných kategóriách:

V kategórii VŠETKOVEDKO 1, ktorá bola tento rok novinkou,  súťažili prváci, ktorí mali odpovedať na 12 otázok, ktoré im čítala učiteľka,

v kategórii VŠETKOVEDKO 2 súťažili druháci a oni odpovedali  na  24 otázok,

v kategórii VŠETKOVEDKO 3 odpovedali  tretiaci na  30 otázok,

a v kategórii VŠETKOVEDKO 4 odpovedali  štvrtáci rovnako ako tretiaci na  30 otázok.

Na vypracovanie testu mali žiaci 40 minút. Pri každej otázke mali ponúknuté štyri možnosti, pričom správna bola  vždy len jedna z nich.

Otázky boli zo všetkých oblastí, s ktorými sa žiaci príslušnej vekovej kategórie doteraz stretli a čo sa doteraz v škole učili. A tiež  z toho, čo v danom veku mohli  odpozorovať zo sveta okolo nich.

Súťaž sa uskutočnila  v utorok 28. novembra 2023. Zapojilo sa do nej 32 000 žiakov z celého Slovenska. Teraz   už poznáme víťazov.

Z našej školy sa zapojili, po zaplatení štartovného 5 € na žiaka,  traja prváci, päť druhákov , sedem tretiakov a traja štvrtáci -  teda 19 žiakov, čo bolo 30 % z celkového počtu žiakov školy.

A ako sa v tejto vedomostnej súťaži umiestnili?

Prváčky Adela Vaňková  a Viktória Žilová sa umiestnili vo svojej kategórii spolu aj s inými žiakmi  zo slovenských škôl na 1. mieste a získali titul Všetkovedko. Rovnaký titul i umiestnenie v kategórii VŠETKOVEDKO 2 získala aj  Elizabeth Štanclová. Svojím umiestnením do 10. miesta získali titul Všetkovedko aj prvák Markus Móric, druháci Ondrej Androvič, Jakub Fedor, Mário Dang van a štvrtáčka Simona Siráňová. Všetci boli ocenení peknými vecnými cenami. Ostatní zapojení žiaci našej školy získali titul Všetkovedkov učeň a malý darček.

Všetkým blahoželáme a tešíme sa z úspechov  našich  žiakov, pretože aj týmto spôsobom prezentujú našu školu a prácu pedagógov so žiakmi v nej.

 

Z čoho? Z prednesu poézie a prózy.

Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž a prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy. Je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v umeleckom prednese na Slovensku.Súťaž je otvorená v piatich kategóriách pre všetkých záujemcov od školského veku až po seniorský vek.
Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Deťom text vyberá buď rodič, prípadne jeho učiteľ. Je to aj sebaprezentácia na verejnom vystúpení, čo nie je jednoduché. Interpreta vedie k rozvíjaniu jeho predstáv, emócií, myslenia a k zdokonaľovaniu jeho reči, výrazu. Deti sa takto učia naberať odvahu verejne sa prejaviť, snažia sa o najlepší výkon a v neposlednom rade rozvíjajú svoj rečový prejav. Ním dokážu ovplyvniť publikum a tak zaujať, či postúpiť.

Učiť sa v tejto dobe niečo naspamäť, to sa už dnešnej mladej generácii zdá zbytočné. Veď načo si zaťažovať svoju pamäť, keď sa všetko dá nájsť na internete a dokonca nám už môže pomôcť aj „umelá inteligencia?“ Má to síce niečo do seba, ale ozaj len niečo. Lebo človeku sa dá ukradnúť kadečo, ale to, čo má v hlave, to mu neukradne nikto. Možno práve táto stará pravda bola  motiváciou žiakov, ktorí sa zapojili do súťaže v prednese poézie  prózy a venovali  potrebný čas nielen výberu vhodnej poézie či prózy, ale aj  ich zvládnutiu dobre naspamäť, výraznému  prednesu s dôrazom na tempo reči, intonáciu hlasu, precíteniu zvolenej básne či príbehu. Nie všetkým sa to podarilo. V triednych kolách sa ukázalo, že niektorí žiaci to chápali len ako úlohu, ktorú treba splniť a vynaložili len málo úsilia, aby podali najlepší osobný výkon. Do školského kola sa tak so svojím prednesom prebojovalo len 15 žiakov. Najlepší osobný výkon v kategórii poézia podala druháčka Elizabeth Štanclová prednesom básne pod názvom „Mucha na love“ a v kategórii prózy zas tretiačka Milena Porubänová, ktorá svojím príbehom pod názvom „Ako Maťko a Kubko vatru preskakovali“ z knihy Kubko a Maťko, zaujala porotu zloženú z pedagogických zamestnancov školy. Obe sa stali víťazkami  súťaže „Vajanského Martin“  a v marci pôjdu našu školu reprezentovať na regionálne kolo tejto súťaže do Martina. Obom srdečne blahoželáme !!!

Gratulujeme a držíme palce vo vyššej súťaži.

K a r n e v a l  bol. Bol vydarený, bol presne taký, aký karneval má byť. Nechýbali m a s k y,  tanec, t o m b o l a, chutné občerstvenie, s ú ť a ž e  a veselá nálada. Farebne krásne v y z d o b e n á  sála prilákala takmer všetkých z našej š k o l y. Kostýmy od výmyslu sveta a samozrejme od  f a n t á z i e  detí, či rodičov hýrili farbami, nápadmi a tvorivosťou maskovaných. Niekoľko súťaží doplnilo t a n e č n ú   z á b a v u , nielen masiek. Samozrejme najväčší záujem bol o  b a l ó n y. Snažili sme sa ich ochrániť na fašiangovú zábavu. Čo sa aj celkom podarilo. Tombola bola  l á k a d l o m  už od samého začiatku. Dostatok pekných cien zabezpečil, že sme mali 2 dlhé kolá žrebovania tomboly. Ďakujeme  d a r c o m  za ceny a aj tu sa učíme, že aj keď lístky mám kúpené, ešte to neznamená , že vyhrám. Je to o   š ť a s t í, náhode, či smole? Nevieme, ale darilo sa viacerým. DJ  J u r a j  Krupčík starší hral do tanca, do skoku, no niektorým do naháňania sa. Každý sa   z a b á v a m e  ako vieme. Občerstvenie chutilo, zábava bola výborná a čas plynul ako o preteky. A tohtoročný karneval  b o l  f u č.  

Tohtoročná  zima je na sneh veľmi skúpa. Nočné mrazy ale trošku snehu dopriali, aj keď len „vyrobenému.“

To stačilo na to, aby sme po roku opäť prevetrali lyže a absolvovali lyžiarsky výcvik. Týždeň od 29.1. do 2.2. nám vyšiel ideálne, slniečko sa na nás usmievalo, podmienky na lyžovanie dobré.

Starší žiaci si zopakovali čo vedia a skoro všetci sa zdokonalili v brzdení, prenášaní váhy, prirážaní nohy aj v jazde na vleku.

Väčšinou prváci stáli na lyžiach prvýkrát. Ukázali, že sú už naozajstní školáci, nezľakli sa (aj keď na začiatku bol aj plač) a každý s úspechom zvládol celý týždeň. Už tradične sa v piatok konali preteky, kde všetci ukázali, čo sa naučili.

Slalom okolo bránok prešli najlepšie a najrýchlejšie ako vedeli. Výkony boli výborné, ale prvý mohol byť len jeden.

A takto to dopadlo:

 

5.skupina – začiatočníci:  1. miesto – Viktória Žilová

                                         2. miesto – Vanesa Cígerová

                                         3. miesto –Máriia Palii

 

4.skupina: 1. miesto – Šarlota Švrľová

                  2. miesto – Elizabeth Štanclová

                  3. miesto – Jakub Tomčány 

 

3.skupina: 1. miesto – Mia Tomčányová

                  2. miesto – Kristína Rešutíková

                  3. miesto – Eva Keltošová

 

2. skupina – pokročilí:  1. miesto – Mário VanDang

                                     2. miesto – Martin Žiak

                                     3. miesto – Michal Balek

 

1. skupina – najlepší lyžiari:  1. miesto – Ondrej Lomen

                                              2. miesto – Kristína Ficová

                                              3. miesto – Jakub Marenčák

 

Všetkým srdečne blahoželáme!

Aj keď z rôznych dôvodov nelyžovali, čas využívali na zdokonaľovanie svojich vedomostí.

Dve  prváčky, dvaja druháci, štyri tretiačky a dvaja štvrtáci  si v utorok – teda druhý deň lyžiarskeho výcviku, zdokonaľovali svoje aktívne počúvanie počúvaním príbehu „Vlk statikom,“ ktorý všetkým  prečítali  tí dvaja štvrtáci.  Či počúvali všetci aktívne,  si overili odpoveďami na otázky to zisťujúce ako: Kto bol autorom príbehu? Aký nadpis mal príbeh?

Čím bol vlk?  Kto je to statik?  Aký rozdiel bol medzi týmto príbehom a príbehom o prasiatkach, čo si stavali svoje domčeky?  Čo bolo prejavom priateľstva medzi prasiatkami a vlkom? Ako začal príbeh? Ako príbeh skončil?  Prečo mal tento príbeh znaky rozprávky?

Potom  svoju fantáziu mohli všetci  použiť  pri kresbe ilustrácie k tomuto príbehu, čo sa  aj podarilo. Potom pracovali na počítačoch  a pri vypracovaní testov v programe ALF si prváčky upevňovali čítanie s písmenkom L,l a V,v a matematiku  počítaním príkladov na  plus a mínus do 10. Druháci  riešením úloh a  príkladov na sčítanie a odčítanie do 100 a zopakovaním učiva o nápise, nadpise, tykaní a vykaní. Tretiačky si upevňovali pravopis vybraných  slov po obojakej spoluhláske p  a poznávali nové vybrané slová po obojakej spoluhláske m. Dokonca zvládli aj jedno pravopisné cvičenie. Štvrtáci si overovali v testoch svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien. Pi vypracovaní každého testu získali hneď spätnú väzbu svojej úspešnosti a ak neboli spokojní, mohli si test zopakovať, a tak sa v danom učive zdokonaľovať. Lebo aj toto je jeden zo spôsobov ako sa dajú  poznatky meniť na dlhodobé vedomosti.

V stredu podvečer, 24.januára 2024, sa v našej školskej čitárni objavila voda. Vôbec to nie je názov knihy z police. Voda sa dostala, asi malilinkou škárkou, do čitárne cez " stenu " a snažila sa ostať. Dlhší dážď spôsobil, že sa voda z kopca tlačila dnu. Naša pani kuchárka, pani školníčka, pani riaditeľka, pán Jozef Štancel a vychovávateľka Barborka však nelenili. Nábytok a knihy zachraňovali. Vodu zotierali, vylievali a zavolali na pomoc pána starostu. Ten nezaváhal a povolal na pomoc dobrovoľných hašičov z Valče. Pomôcť prišiel aj pán Matula, ktorý vybágroval ryhu a voda tak mala novú cestu.

Ešte raz sa chceme poďakovať, že pán starosta rýchlo zmobilizoval sily na záchranu školskej čitárne. Aj takéto príbehy prináša život. Voda chcela byť slávna a túžila sa stať knihou v čitárni. Asi.

Zazvonil zvonec a nastal skutočnej rozprávky koniec.

V týždni po vianočných prázdninách  si druháci začali osvojovať, zdokonaľovať i overovať svoje vedomosti  o spoluhláskach a ich delení cez učivo z prvouky POVOLANIA. Pomenovávali povolania na pripravených obrázkoch, priraďovali k nim činnosti. Zdôvodňovali pojmy, ktoré boli priradené k vybraným povolaniam a následne samostatne alebo v skupine k vybranému povolaniu tvorili súvisiace  pojmy. V ranných komunitách tvorili vety o povolaniach  k daným  obrázkom a zopakovali si počet slov vo vytvorených vetách. Cez povolania sa učili poznávať spoluhlásky vychádzajúc z toho, že už poznali samohlásky i dvojhlásky. Vyradili teda zo slov povolaní samohlásky či dvojhlásky  a už im ostali len SPOLUHLÁSKY. Sami prišli na to, že niektoré spoluhlásky majú mäkčeň a teda budú mäkké. Vyhľadávali ich v povolaniach  a sledovaním zistili, že po prvých štyroch č, š, ž, dž sa vždy píše mäkké i – í.  Tie potom vyhľadávali v textoch „Ako si spoluhlásky vyberali izbičky,“ „Studená návšteva“ a „Vlk statikom“, ktoré tiež súviseli s povolaniami.

Na hodinách matematiky riešili slovné úlohy súvisiace s povolaniami a učili sa cez ne riešiť aj príklady na pričítanie jednociferného čísla k dvojcifernému  bez prechodu cez desiatku  teda typu 54 +3 = . Aj v ľudových pesničkách sa snažili nájsť príslušné povolania. V piesni „Po nábreží koník beží...“ našli  povolanie džokeja, v pesničke „Čížiček, čížiček, vtáčik maličký..“ povolanie poľnohospodára, v piesni „Prší, prší len sa leje...“  povolanie meteorológa a pieseň „Varila myšička kašičku...“ nenechala nikoho na pochybách, že je to povolanie kuchára. Samozrejme vo všetkých názvoch pesničiek našli a vyznačili aj všetky prebrané mäkké spoluhlásky č, š, ž, dž.  V piatok na výtvarnej výchove  kreslili obyčajnou ceruzkou povolanie, ktorým by chceli byť, ak budú dospelí. Nebolo to jednoduché, pretože kresba mala obsahovať aj činnosti vybraného povolania a žiaci museli zvládnuť i tieňovanie obyčajnou mäkkou ceruzkou. Ale zvládli to.

Aj takto môže vyzerať integrácia učiva v programe ITV- VEU.

V rámci prierezovej témy osobný a sociálny rozvoj pedagogickí zamestnanci školy  naplánovali ešte v decembri pre žiakov  divadelné predstavenie pod názvom „Perinbaba“ v Bábkovom divadle Žilina. Chorobnosť detí a následný zátvor školy tieto plány prekazili. Ale kto hľadá dôvody ako sa to dá a nie príčiny prečo nie, svoje dosiahne. A tak už 10. januára ráno o 7:00 hodine cestovali žiaci objednaným autobusom so svojimi vyučujúcimi a vychovávateľkami do Žiliny, do bábkového divadla a na predstavenie   s názvom „PERINBABA .“

Rozprávku „Perinbaba“ poznajú vari všetky deti.  Patrí medzi najznámejšie zimné rozprávky. Meno zázračnej babky, ktorá sa stará o sneh, na Slovensku doslova zľudovelo  a používa sa pri každej poriadnej snehovej nádielke. Za jej popularitu môže najmä rovnomenný film Juraja Jakubiska, bez ktorého by sme si Vianoce nevedeli už ani predstaviť. Žilinská inscenácia, podobne ako známa filmová verzia, čerpala inšpiráciu zo slovenského folklóru a ľudových tradícií. Zaujímavými divadelnými prostriedkami rozprávala príbeh o láske komedianta Jakuba a mladej richtárovej dcéry Alžbetky. V hre okrem Perinbaby vystúpili aj ostatné postavy ako Zubatá, spravodlivý richtár alebo zlá macocha a jej hlúpa dcéra Dora.  Že niektoré postavy v tomto predstavení používali aj iróniu, ktorú možno deti nepochopili, nebolo  na škodu.  Dodávalo to predstaveniu kolorit väčšieho humoru. Aj kostýmy mali herci  nezvyčajné, čo mnohé deti hlavne  na začiatku vystrašilo, pretože herci neprišli na javisko priamo, ale cez hľadisko. Ale  netrvalo to dlho, ba mnohí už dopredu hovorili repliky niektorých postáv.

Okrem rozprávky žiaci získavali zručnosti správania sa v divadle, čo sa prejavilo nielen počas predstavenia, ale aj na jeho konci, keď výkony hercov odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Bol to pre žiakov isto zážitok.

Ráno mráz bŕŕŕŕŕŕ -13°C a poobede krásne  slnečné -2°C. Slniečko za oknami nás vyhnalo na nenáročnú prechádzku do mierneho kopca. Pýtate sa kde? No predsa na Trnovský kopec na veľkú lavičku. Lavička bola taká obrovská, že deti pri nej vyzerali ako malí škriatkovia. Štverali sa, liezli a pomáhali jeden druhému sa na lavičku dostať. Slniečko nám dodalo energiu a nabilo nás chýbajúcim vitamínom D.  Aj keď sme tam boli len krátko, budeme si to pamätať. Pri lavičke sa aj dospelý na chvíľu stane škriatkom. Ďakujeme za lavičku s kúzelným výhľadom.

A predsa medzi nás prišiel. Už viete kto?

...áno, prišiel medzi nás Mikuláš, anjel a aj čertica. Ďakujeme za dary a milé prekvapenie.

Sme malá škola s ročníkmi 1. až 4. Učíme sa predmety, ktoré majú blízko k fyzike, či chémii. Možno nemáme toľko skúseností alebo vedomostí, ale základy chémie, či fyziky zažívame na predmete PRVOUKA a PRÍRODOVEDA. Niektoré pokusy, ktoré nám pani experimentátorka predviedla naši chlapci poznali z internetu. Upozornila nás, že experimenty, kde sa používajú horľavé látky, tak s tými deti nesmú manipulovať. Zistili sme, že veda, chémia alebo aj fyzikálne pokusy sú zaujímavé a niektoré aj jednoduché. 

Ukázali nám ako sa dá vysávať cez trubicu bez elektriny, že balón naplnený vodu nepraskne, ak je pod ním chvíľu sviečka. Trením sa dá špagát ľahúčko pretrhnúť. Zvuk, ktorý sa šíri z bubna vydáva vlny, a  my ho môžeme vidieť, ak si ten bubon upravíme. Dokážem sviečku zahasiť spevom, krikom? Hodinka prešla ako nič. Takéto ukážky by sme veru sledovali častejšie. Hádam aj takýto prístup priláka malé deti k tak obávaným prírodným vedám. A pritom tieto vedy, a ich využitie,  tvoria základ kuchyne, kozmetického , zábavného priemyslu. 

Bolo to zaujímavé spestrenie nášho, už aj tak zaujímavého, vyučovania. Tešíme sa na ďalšiu takúto fyzikálno - chemickú návštevu. 

Viete? My už vieme. Podarilo sa nám, s pomocou rodičov a dobrých dušičiek, vytvoriť 41 krabíc s niečím sladkým, slaným, pre radosť, na zahriatie, pre potešenie, s niečím voňavým,  či niečím na zábavu. Verte, teší nás, že sme sa znovu mohli zapojiť do zbierky a ukázať deťom, že pomáhať sa dá aj maličkosťami. Stále platí to staré známe, more je tvorené z kvapiek, v jednote je sila, babka k babke, rozdeliť sa dá aj z mála...Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Práve tie jednoduché veci ako je úsmev, milé slovo, chvíľa času venovaná niekomu zo srdiečka, pozdrav, objatie, tak to sú tie kvapky z mora. K nim sa pridá niečo malé a radosť, či prekvapenie je na svete. Verte, že seniori, ktorí budú obdarovaní sa veľmi potešia. Bude to malé svetlo radosti, ktoré im spríjemní deň, poteší srdiečko  a bude debata o daroch. Budú sa rozprávať o krabiciach, o ich obsahu a možno si niečo aj medzi sebou vymenia. Darmo vieme používať počítače, ovládame svetové jazyky, keď nebude ľudskosť a slušnosť medzi nami, tak to bude len prázdnota ponorená do rýchlosti žitia. 

P.S.: Je potrebné sa vzdelávať vo všetkých oblastiach života. No akosi zabúdame na seba, svojich najbližších, či na ľudí, ktorých poznáme len z videnia. Spomaľme. Aj tak vieme, že všetko má svoj čas a čo je v našom živote dôležité. Buďme ľuďmi, nielen teraz, v čase adventu, ale stáááááále.