Novinky

Teplo v . 

Prišiel tak dlho očakávaný deň. Deň, kedy sa bude obdarovávať a posledný deň v našej škole pred zimnými prázdninami. Všetky deti sa dali do dvojíc. Nebolo to ľahké. Museli sa nájsť podľa symbolov, ktoré su typické pre vianočné sviatky. Potom dostali jeden kahanec a mohli vysloviť nejaké prianie, želanie. Kahanček potom položili na nakreslené veľké srdce. Deti boli veľmi citlivé a prajné. Ukázali, že aj ony majú čo ponúknuť do dnešnej doby a vedia celkom jasne povedať, čo by si priali a čo by zaželali kamarátom. Nezabudli ani na deti v domovoch a na seniorov. Konečne však prišiel čas rozdávania pripravených darčekov. Každý nejaký ten darček dostal. Mnohé deti aj darovali niekoľko darčekov svojim kamarátom. Všetci sme sa potešili a s prianím všetkého dobrého sme sa rozlúčili a tak prázdniny sa mohli začať. Už len si želať, aby sa čas trochu spomalil a prázdniny sa krátili malými krokmi. A ešte jedno želanie. Perinbabka pomôž nám! Zasnež naše dvory a kopce. Netrpezlivo čakáme na poriadnu nádielku snehu.

Dúfame, že sa všetci v plnom zdraví stretneme 11.1.2016 v škole.

Jedno popoludnie, tesne pred najkrajšími sviatkami v roku, sme sa na chvíľu zastavili a pripravili sme si program pre našich rodičov a kamarátov. Nacvičili sme si program, ktorým sme chceli potešiť srdiečka našich najbližších a ukázať im, že aj my vieme dokázať veľmi veľa vecí. Po skončení nášho vystúpenia sme sa všetci občerstvili výbornou kapustnicou od našich pani kuchárok. Pripravili nám i vianočný punč. Niektoré mamy či staré mamy nezabudli a priniesli občerstvenie v podobe sladkých zákuskov. Všetci sme netrpezlivo čakali na ohňostroj, ktorý bol nádherný. Bol veľký a farebný. S prianím len toho najlepšieho sme sa rozlúčili a tešili sa na zajtrajší deň. Práve v posledný deň v škole by sme si mali rozdávať darčeky. Uvidíme. 

Dňa 17.12. sme navštívili Slovenské národné múzeum v Martine a Centrum voľného času Kamarát. V múzeu deti absolvovali prehliadku stálej expozície a navštívili dve aktuálne výstavy. Pozorne načúvali pani lektorku a hravo odpovedali na jej otázky. Na výstave mladých študentov Strednej odevnej školy z Trenčína sa zahrali na návrhárov a vytvárali rôzne ornamenty z drevených dielikov. Druhou prehliadkou expozície rozličných predmetov zo smaltu zistili, že mnohé predmety majú doma ich staré mamy. Po návšteve múzea deti navštívili predajňu s hračkami a kúpili si niečo na pamiatku. Potom sme šli do centra Kamarát, kde sme si pozreli veselú rozprávku o milých príšerkách. Cestou autobusom sme sa rozprávali o zážitkoch z celého dňa. Takýto výlet si s radosťou niekedy zopakujeme.

Priateľ je ... Priateľstvo je...takéto vety dopĺňali žiaci v rámci celoškolského projektu PRIATEĽSTVO.

Jeho súčasťou  bol aj vianočný projekt „ Dary, ktoré nič nestoja“. Deti každý deň darčekmi potešili ľudí, ktorých stretli a mohli si tak uvedomovať radosť z obdarovávania. Niekedy to bol len milý úsmev, inokedy lichôtka, či slovko prosím alebo ďakujem.  Boli celkom obyčajné.

No život bez nich by bol smutný a prázdny, čo myslíte?

V čase plnom očakávaní, radosti z blížiacich sa vianoc si žiaci 4. ročníka vyrobili anjela, ktorého si mohli vziať domov a ozdobiť si svoju izbu. Niektorí sa rozhodli, že ho darujú. Stačí ho zabaliť alebo zavesiť na vianočný stromček a určite poteší obdarovaného. Počas " výroby " sme sa rozprávali o sviatkoch, prázdninách, rodine, ..., a zhodli sme sa, že vadí nám jedna spoločná vec, ktorú neovplyvníme. Viete čo to je? Ak nie, tak vám pomôžeme. Je to biele a práve teraz na prázdniny by sme ho veľmi, veľmi potrebovali. Už viete? 

Milí rodičia!

I tento rok ste vypočuli našu prosbu a podporili snahu pripraviť vianočné prekvapenia pre deti, ktoré to ani nečakajú.

Z doneseného oblečenia, hračiek, knižiek i sladkostí sme pripravili 17 balíčkov, ktoré isto naplnia  šťastným smiechom aj iné domovy.

Ďakujeme, že  vlastným príkladom učíte naše deti nebyť ľahostajnými k osudom svojich rovesníkov...

Voda a jej podoby v počítači očami detí.

Výchovný koncert absolvovaný. Nielen deti, ale aj dospelí mali zaujímavý zážitok, ...

Dnes, 9.12., zažili prváci stredu s rybkou.  Dozvedeli sa, že ďalším symbolom vianoc je ryba. Celý deň sa rozprávali o rybách, naučili sa báseň o rybke, zaspievali si pesničku, rátali príklady, ktoré boli ukryté v rybe. Výsledky si farebne vymaľovali a tak vytvorili krásne farebné rybky. Na koberci zo slov, slabík, ktoré už vedia prečítať, zložili veľkú rybu. Dokonca si aj " zaplávali ", presne tak ako plávajú ryby. A viete o tom, že dokážu rozprávať ako ryby? Neveríte? Opýtajte sa svojich ratolestí, s radosťou Vám to ukážu. Na tabuli počítali slovné úlohy, samozrejme o rybách. Celkom sa im darilo. Vedeli povedať, že ryby majú telo pokryté šupinami, potrebujú vodu, žijú aj v moriach, majú plutvy, ... Nech sa páči, prezrite si našu fotogalériu.

Mikulášku, dobrý strýčku, ...

Žiaci našej školy sa opäť zapojili do projektu TKS Martin o olejkároch v Turci. V našej obci sa nájde niekoľko historických unikátov olejkárskych domov a historicky podložených materiálov o olejkároch v našej obci. Deti sa prostredníctvom prezentácii dozvedeli zaujímavé informácie o olejkárstve, výrobkoch, cestách, živote, možnosti zárobku ľudí, ktorí mali snahu naučiť sa niečo nové a tak po sebe zanechať " čosi " pre generácie, ktoré prídu po nich. Deti sa aj takouto formou učia, že minulosť je pre nás dôležitá. Napriek krátkosti času žiaci vytvorili zaujímavé výtvarné práce. Počas ich realizácie častokrát premýšľali, ako sa žilo kedysi. Prežili príjemné chvíle v Kultúrnom dome vo Valči, kde videli folklórny súbor Kalužiar, deti z Blatnice, ktoré si pripravili milé pásmo o živote zbojníka Jura Jánošíka. Pracovníci TKS odovzali deťom informácie, ktoré si mohli preveriť v malom kvíze. Niektorí získali drobné odmeny. Každá škola, ktorá sa zapojila, získala ocenenie a darček.

Ďakujeme.

Deti v školskom klube veľmi rady chodia von. Vôbec im nevadí, že sa ochladilo a už teraz sa tešia na riadnu nádielku, nielen od Mikuláša, ale i snehu :).

Aj tento rok, v rámci plnenia úloh prierezovej témy regionálna výchova a ľudová kultúra i environmentálna   výchova,   sme   realizovali   celoškolský  projekt   „Tlačíme kapustu“. 

15.11. 2015  žiaci celej školy vytvorili  trojčlenné skupiny. Čakali na nich  pripravené aplikačné úlohy a praktické činnosti, v ktorých mala  každá skupina ukázať svoje zručnosti a navzájom sa učiť.  Žiaci mali možnosť vybrať si z  aplikačných úloh:

*Vymyslite   a napíšte  aspoň 10 veršovú báseň o kapuste.

*Vytvorte plagát, ktorý by oslovil spolužiakov a presvedčil ich, aby jedli surovú alebo kyslú kapustu.

*Zistite a zaujímavo prezentujte, čo sa dozviete na internete, keď zadáte heslo“ skvelá kapusta“.

*Zistite a zaujímavo prezentujte, čo sa dozviete na internete, keď zadáte heslo “kapusta plná vitamínov“.

*Vyhľadajte na internete a prezentujte tak, aby ste zaujali aj ostatných žiakov niečo o histórii kapusty.

*Prezentujete zaujímavo  postup pri  tlačení kapusty.

*Nájdite zdroj, kde by ste sa dozvedeli niečo o liečivých účinkoch kapusty. Potom to prezentujte.

*Zavarte aspoň päť 7decových fliaš čalamády z pripravených surovín s pani učiteľkou Zajíčkovou.

*Pripravte z čínskej kapusty šalát podľa  pripraveného receptu.

*Upečte podľa receptu z internetu kapustníky s pani učiteľkou Košovou.

*Upečte slaný kapustový koláč podľa receptu od pani učiteľky Dózsovej.

*Vytvorte hlávky kapusty z novinového a zeleného papiera .

*Nakreslite ako sme tlačili kapustu. 

Posledné dve úlohy boli určené pre  prvákov.

Nasledujúci deň jednotlivé skupiny prezentovali ako svoje aplikačné úlohy zvládli.

Spoločnou aplikačnou úlohou však bolo natlačenie kapusty. Tí žiaci, ktorí kapustu tlačili sa zapísali do listiny „tlačiacich“. Podarilo  sa im natlačiť do dvoch kameninových súdkov 65 kg kapusty pod vedením pani vychovávateliek Búgelovej a Piňákovej. Z vykysnutej kapusty bude  dobrá kapustnica uvarená na  tradičné predvianočné posedenie pod názvom „Teplo v srdci“.

Aktivity  realizované v októbri

„Mesiaci úcty k starším“ integrované s aktívnym počúvaním.

1.Aktivity zamerané na  upevňovanie pravidla spolužitia AKTÍVNE POČÚVANIE –triedneho projektu.

*v ranných komunitách žiaci dokončili neúplnú   myšlienku komunity

„Keď budem starý / stará ...“

„Svoju starú mamu mám rád, pretože...“

„Svojho dedka mám rád pretože...“

„Môj dedko ma naučil...“

„Od mojej  starej mamy som sa naučil...“

„Môj starý ocko vie dobre ...“

„Moja babička vie dobre...“

„Rád si spomínam na to, ako sme so starou mamou....“

„Rád si spomínam na to, ako sme s dedkom...“

„Moja stará mama mi často hovorí...“

„Môj dedko rád...“

„Svoju starkú poteším ak ...“

„Starí ľudia potrebujú...“

Nácvik aktívneho počúvania učiteľkou k jednotlivým myšlienkam komunity:

Kto povedal....?

Čo povedal....?

Dvaja žiaci sa potom v komunite snažili zopakovať vyjadrenia spolužiakov postupne idúc do kruhu.

Učiteľka zapisovala do ŽK v kolónke životné zručnosti, ako to žiak zvládol. Koľko vyjadrení z 12 dokázal zopakovať, či sa jeho aktívne počúvanie zlepšilo...

2.Slovnú zásobu  si žiaci rozvíjali :

*napríklad aktivitou, keď k slovu   babička tvorili rovnako znejúce slová (rýmy ).                                                     

Babička- krabička, kozička, mašlička, Vlastička, mamička, maličká, palička, loptička, taštička, sovička, stolička, kravička ...,

*vyjadrovali slovne, čo si asi myslí starý človek na obrázku, ktorý si žiaci posúvali v kruhu,

*nápoveďami slov vzťahujúcich sa k téme

Babička ich stále hľadá, aby si knižku prečítala.

Dedko ďalšiu nôžku má, o ktorú sa opiera.

Keď deduška chrbát bolí, čo mu dáme milí moji?

Deduško už slabý je, čo teda potrebuje?

Stará mama už do roboty nechodí, preto ona s vnúčatkami kde chodí?

*v záverečných reflexiách na pripravené otázky:

Koho vyjadrenie z dnešnej rannej komunity ťa zaujalo?

Na ktoré vyjadrenie z dnešnej rannej komunity si spomínaš?

Ako znela nedokončená veta dnešnej rannej komunity?

Aké rýmy si ešte pamätáš k slovu babička?

3.V energizéri  určovali, či slovo, ktoré povie učiteľka, sa rýmuje so slovom dedko. Ak sa slovo rýmovalo mali urobiť z rúk  motýlika, ak sa nerýmovalo mali ruky zovrieť do pästí – zároveň to bola rozcvička rúk a príprava na písanie.

Dedko – riedko, cesto, Vedko, Pletko, drievko, pierko, smejko ...

4.Naučili sa krátku básničku o babke a dedkovi.

5.Nakreslili obrázok pre potešenie starkej či deduška.

6. Čítaním krátkych motivačných textov k téme, ktoré učiteľka  využívala na rozvoj čitateľskej gramotnosti = otázky na zistenie pochopenia čítaného textu, či dokončenie príbehu podľa žiakov.

7. Matematika: tvorenie slovných úloh na slová – babka pečie koláče, dedko chytá ryby, babka zavárala, dedko naoberal...

8.RŽZ – Babke, dedkovi sa chcem poďakovať za to, že .....

           Poďakovanie – kreslím obrázok

9. Čítanie príbehov zo skutočného živote o pomoci detí starším ľuďom z časopisu Detský čin roka a následný rozhovor o prečítanom.

10.Realizácia aplikačných úloh

a)prvá skupina sa zamyslí nad starosťami,  s ktorými sa stretáva vo svojom živote doma či v škole a pripraví si scénku.

b)druhá skupina sa zamyslí nad starosťami starších ľudí a pripraví si scénku (spomenie si na svojich starých rodičov, či spoluobčanov,  ktorých stretáva na ulici)

c)tretia skupina si pripraví scénku o radostiach  zo svojho života

d)štvrtá skupina  porozmýšľa  nad radosťami – výhodami  ktoré prináša obdobie staroby (dôchodok, hra s vnúčatami...) a zahrá scénku.

Projekt na konci!

Aktívne počúvame ďalej.

V mesiaci  október všetci žiaci školy plnili úlohy v celoškolskom projekte „Rozvoj  pravidla spolužitia AKTÍVNE POČÚVANIE“.

Učili sa, že aktívne počúvať znamená:

*sledovať očami toho, kto počúva,

*sústrediť sa na to, čo rozpráva,

*pamätať si to podstatné, čo rozpráva,

*počúvať aj srdcom – vedieť sa vcítiť do toho, čo rozpráva.

V aktivitách, ktoré žiaci robili si overovali, že ak žiak aktívne počúva potom:

*vie, čo má robiť,

*nepýta sa znova na zadané pokyny,

*neskáče nikomu do reči – učí sa byť trpezlivým poslucháčom,

*rýchlejšie, lepšie a za kratší čas sa naučí niečo iné.

Prvý týždeň projektu si pani učiteľky všímali, kedy žiak aktívne počúval a ako mu to pomohlo. Taký žiak si nalepil  do projektovej písanky obrázok jedného uška i viac.

Druhý týždeň si žiaci mali sami v záverečnej reflexii na konci vyučovania povedať, kedy im aktívne počúvanie počas vyučovania pomohlo a pri čom.

Opäť si lepili získané ušká  do projektovej písanky.

Tretí  týždeň učiteľka konkrétne určila aktivitu kedy mali žiaci aktívne počúvať a ak tak urobili zase si  mohli nalepiť uško do projektovej písanky.

Štvrtý týždeň dostali žiaci každý deň na začiatku vyučovania 5 ušiek, o ktoré ich mohla pani učiteľka v priebehu vyučovania „obrať“ ak aktívne nepočúvali.

Posledný týždeň bol zameraný na to, aby sa žiaci navzájom všímali a povedali  kedy  aktívne počúvali.

Podľa počtu získaných ušiek  získali  žiaci certifikát, s vyjadrením že:

*mali snahu zlepšiť svoje aktívne počúvanie,

*že zlepšili svoje aktívne počúvanie

*že zvládli aktívne počúvanie.

Touto cestou ďakujeme  všetkým rodičom, ktorí sa rozprávali so svojím dieťaťom  koľko ušiek,  aj  za čo, v daný deň získalo.

Nevyslyšal prosby detí, rodičov,

nezafúkal vetrík kdesi za kríkom.

Deti tešili sa od rána

ako do vzduchu pošlú svojho šarkana.

Slniečko asi tešilo sa tiež,

veď usmievalo na všetkých ostošesť.

Uspalo vetrík svojim úsmevom,

ten nezafúkal ani omylom.

Našli však deti spôsob jediný,

behali so šarkanmi a nelenili.

Kým bežali, šarkany lietali,

prestali a šarkany pristáli.

Len šarkan Dominiky Martvoňovej

akoby vietor vôbec nepotreboval.

A vieme prečo !

Šarkana, orla mala,

tak prečo by vietor potrebovala.

A ešte jeden šarkan všetkým vyrazil dych.

Najväčší bol  a v žiadnom vetre si lietal ako nič.

Lukáško Boďa a jeho mama asi svojmu šarkanovi

pred letom  jasne a stručne dohovorili.

Pani vychovávateľka Barborka značne vytrvalá bola,

púšťala,  behala, opravovala svojho šarkana zas a znova.

Ale také boli aj deti.

Ba ešte aj radosť mali,

keď sa ich  šarkany na kopci vyzvŕtali.

Nič to, že si vietor driemal kdesi za kríkom,

nepokazil radosť detským „fifíkom“.

Lístie, lístie, lístie.

Všade samé lístie.

Čo s ním robiť budeme?

Hrabľami pohrabeme.

Ale ! ?

Mnoho lístia, k tomu detí,

na to lístie  rýchlo „letí“.

Každé zbiera, nosí, prikladá.

Nie, to nie je brigáda.

Výtvarnú výchovu prváci mali,

svoju predstavu  zvierat z lístia 

vytvárali.

Žirafa, koník, korytnačka

a obrovské slnko

na svahu sa objavili

a my sme ich ofotili.

A prváci?

Radosť mali ako s lístím

„vybabrali“.  (Umenie v prírode – Landart)

O súťaži „Najkrajšia tekvica“ sa žiaci i rodičia dozvedeli z oznamu v žiackej knižke.  Nevedno, či  sú  žiaci  súťaživé typy, alebo takí neodbytní, že rodičia podľahnú, ale do tejto súťaže sa zapojilo až 24 detí, čo bolo 51 % žiakov školy. A to nám teda zrak prechádzal.  Pri tejto súťaži sa stali učiteľmi   rodičia . Učili svoje ratolesti  predstavivosti, zručnosti, ale aj bezpečnosti.

Úlohou žiakov školy bolo rozhodnúť, ktorá z tekvíc je naj, naj, naj. To, že tekvice boli ozaj zaujímavé svedčí  to, že  ani jedna tekvica neostala bez bodov. Každý žiak totiž dostal 3 farebné lepky, ktoré podľa vlastných kritérií , prilepil k  jednej či trom tekvičkám.  Najviac bodov získala kompozícia tekvicového strašidla vytvorená Maxíkom  Pavlovičom a jeho maminou.  Peťka Kvasnicová vyriešila nedostatok  tekvíc tekvicou zo sadry na nerozoznanie od pravej tekvice. Tá mala tú výhodu, že jej mráz  neuškodil. Prváčka Miška Becíková so svojou maminkou vyrobili tekvicu z igelitového vreca a Samko Korauš zaujal svojou veľkou tekvicou, ktorá si „pofajčievala“ na malej tekvici.

Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí  vyrezávaním tekvice  učili svoje deti aj takým životným zručnostiam ako trpezlivosť, zodpovednosť a najlepší osobný výkon. Veď najlepšie sa naše deti učia osobným príkladom. ĎA - KU – JE – ME !

A je to tu! Strašidelnú noc sme zvládli. Niektorí sme mali obavy z tmy, duchov školy, strašidiel, ktoré existujú a dokonca aj z pavúkov. Veľmi sme sa tešili a poriadne sme sa na noc v škole pripravili.Nervózni sme boli už od pondelka a mamy sme otravovali poriadne dlho. Ale veď to poznáte. Potrebujete spací vak, karimatku, teplé oblečenie, baterku - svetla nie je nikdy dosť ( hlavne, keď všade na Vás útočia mátohy ), niečo sladké a poriadny kus odvahy. Stretli sme sa v škole, pripravili sme si brlôžky na spanie. Na večeru sme si objednali pizzu a čakanie na ňu sme si krátili hrami. Jasné, strašidelnými. Keď Vás chytá upír a robí pri tom strašidelný zvuk, tak to nie je nič príjemné. Máte zimomriavky a stoja Vám chlpy, aj tie, ktoré ani nemáte. Brŕŕ. Pizza chutila. Napili sme sa dobrého čaju od pani kuchárok a išli sme sa poriadne obliecť. Mali sme niekoľko úloh, ktoré bolo treba splniť. Najprv sme sa odfotili s horiacimi vyrezávanými strašidielkami z tekvíc, potom sme na školskom dvore a záhrade hľadali lízatka ( v úplnej tme ), ktoré boli zapichnuté v zemi a mali jednu zvláštnosť - odrážalo sa z nich svetlo. Záhada, ale aj tú sme odhalili. Po sladkom občerstvení sme sa vybrali na pochod nočnou a niekde aj poriadne tmavou Valčou. Mali sme svetlá a bolo nás dosť, až 32 detí a 2 panie vychovávateľky, takže sme sa vôbec nebáli. A že máme odvahu a vieme spolu držať, ak je to nutné, tak sa nezľakneme ani našej tety školníčky, ktorá sa snažila nás nastrašiť. Celkom pokojní, len s veľkými očami ( myslíme tým - vyvalenými ) sme sa prešli v tichosti cintorínom a dokonca sme poprosili Ježiška, aby nás ochraňoval. Spokojní, že sme to zvládli, sme sa vrátili do školy. Nachystali sme sa na spanie a sledovanie hororového príbehu. Niektorí sme dlho nevydržali, premohla nás únava z celého dňa. Ráno sme si rozprávali zážitky, povedali sme si čo všetko sa nám snívalo. V škole sme boli trochu ospalí, ale veď strašidlá a mátohy dajú riadne zabrať. V školskom klube detí sme sa ešte pomaľovali, nech sa boja aj ostatní a odmenili sme sa za odvahu a statočnosť strašidelnými sladkými cukríkmi ako z hororu. Domov sme sa tešili a rozprávali všetkým čo sme robili, ako sme sa mali. Už teraz vieme, že aj ďalší strašidelný zážitok o rok zažijeme.

Žiaci základnej školy ukázali svoj talent, šikovnosť, cit a lásku, ktorou chceli potešiť svoje staré mamy či babku, dedkov alebo starkého. Pripravili si pre nich pekný program a milé darčeky. Všetky rozdali a potešili tak veľa, veľa srdiečok. Odmenou pre deti bol potlesk od Vás. Pozrite si ako tancovali, spievali, hrali, recitovali, ..., a to hlavne pre Vás, naši starkí.