Novinky

 

TRAJA VETERÁNI - rozprávka o veľkom priateľstve, nemalom šťastí a dlhom nose.

Traja veteráni v divadle ukázali, ako aj dnes je dôležité mať priateľov, ktorí pri sebe stoja nielen v radosti a pohode. Priateľstvo prechádza rôznymi skúškami u všetkých, mladých i starších. Cez humor a magické situácie nám herci sprostredkovali, že lož má krátke nohy a kradnúť by sa nemalo. Deti najviac zaujala čarovná truhlica, kulisy a rôzne efekty, ktoré sú v divadle samozrejmosťou. Snažíme sa im vštepovať už od mala, že lepšia je pravda, aj keď nám niekedy nie je povôli. Kradnúť sa nepatrí, to už vedia. Niekedy sa stane, že túžba je silnejšia ako to, čo si už dávno osvojili. Vedia, že ak si niečo privlastnia neprávom, určite to bude chýbať tomu, komu to patrí. Dôležité je uvedomiť si svoj omyl a snažiť sa ho napraviť. Škoda len, že v dospelosti sa na veľa vecí zabúda, však dospeláci? Zostáva nám už len veriť, že aj prostredníctvom rozprávky si deti uvedomili, ktoré hodnoty majú cenu a váhu i dnes, napriek neprajnosti doby ku skutočným hodnotám. Známy detský psychológ Ivan Štúr povedal: " Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá." Staval na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Skúsme niečo z tohto návodu aj my. Možno sa nám čo - to ( aj spolu ) podarí.

 

„Hry bez hraníc – VIZÚST“

boli zamerané na VYTRVALOSŤ, INICIATÍVU, ZODPOVEDNOSŤ, ÚSILIE, SPOLUPRÁCU a TRPEZLIVOSŤ.

Žiaci 4 škôl (ZŠ Valča, Benice, Blatnica a Belá- Dulice ) v počte 148  si tieto životné zručnosti overovali a upevňovali na ôsmych zábavno -vedomostných stanovištiach ako: odhadnúť a presne odmerať určenú vzdialenosť, pomenovať listy stromov, nájsť vo vetách ukryté názvy stromov, určiť na ktorej svetovej strane sa v pripravenom pracovnom liste   nachádzajú dané objekty a aj poklad pirátov.....

Na desiatich  športovo – zábavných stanovištiach si zase skupiny overovali nielen svoje športové výkony. Museli preukázať odvahu, svoju fantáziu i zručnosť. 10 členné družstvá žiakov z Beníc, Valče a Belej – Dulíc si zmerali svoje zručnosti aj vo vybíjanej. Každá súťaž mala svojich víťazov, ale  dôležitejšia bola dobrá nálada, pekné počasie, spokojné deti i pani učiteľky. K tomu chutný guľáš od pani kuchárok a sladkosti z bufetu, kde k dobrej nálade prispeli aj rodičia pani Bučeková, Becíková a páni Boďa, Koreň. Už teraz vieme, že aj budúci rok  sa opäť stretneme na 2.ročníku „Hier bez hraníc VIZÚST“

 

Sviatok detí je sviatok, ktorý je nutné poriadne osláviť. Oslavujú ho takmer všetci. Deti a aj niektorí dospelí, ktorí majú svojich rodičov. Pekné slová, sladkosti, zmrzlina a nejaká drobnosť vždy poteší. My v našej škole sa sa rozhodli ísť na výlet. A to nie hocijaký. Dohodli sme si návštevu vojenského objektu - Kasární v Martine - sever. Chlapci sa tešili a my dievčatá sme tajne dúfali, že aj nás niečo zaujme. A aj zaujalo. Videli sme vojenskú techniku, zbrane, vojakov, záchranárov, hasičov. Vyskúšali sme si aj ošetrovanie zranených v teréne. Psovodi nám ukázali ako veľmi je potrebný pes, ktorý policajtom, vojakom alebo dozorcom pomáha pri výkone ich povolania. A tá poslušnosť bola ukážková :). a závidenia hodná. Úplnou bodkou, a to poriadnou, bola ukážka jazdy vozidla BVP a tanku. Boli medzi nami viacerí, ktorí by neváhali a veľmi radi by sa povozili. Možno niekedy inokedy. Vojaci Ľuboš a Dárius, ktorí nás sprevádzali, sem - tam aj ukázali, že v armáde je potrebná disciplína a poriadok. Mali sme zrýchliť krok, nastúpiť si do štvorstupu a postaviť sa do bezpečnej vzdialenosti od vozidla. Nie vždy to všetkým padlo vhod, však beťári? A aby sme nazabudli, ďakujeme za občerstvenie, ktoré sme hneď pri vstupe dostali. Bolo teplo, slnko pálilo, ale aj tak sme mali zážitok, ktorý nám dlho ostane na pamäti.

P.S.: Ďakujeme všetkým záchranným zložkám a organizáciam, ktoré sa starajú o naše zdravie, bezpečnosť a pohodlie, ktoré patrí k nášmu  ( takmer ) bezstarostnému detskému životu, ktorý vôbec nie je samozrejmosťou.

P.S.: Do Martina sme sa viezli Martinskou STRELOU. Názov nám úplne zapadol do nášho programu :).

P.S.: Možno sa niektoré deti, v dospelosti, rozhodnú pomáhať, zachraňovať a brániť tak, ako to videli na návšteve v kasárňach.

 

Vlk a sedem kozliatok

Sadni si ku mne na lávku, poviem ti peknú rozprávku.

Žiaci prvého ročníka nesedeli na lávke, ale v laviciach, keď čítali ďalšiu, v poradí už štvrtú rozprávku, „Vlk  a sedem kozliatok“. Cez túto rozprávku sa učili nahradiť dané slová inými slovami, ale s rovnakým významom, poznávať dvojhlásky, orientovať sa v texte, hľadať prirovnania a dokončiť ich, vyhľadať zdrobneniny, nakresliť ako vyzerá vlk, ktorý sa nemôže prepchať cez dvere i celú rozprávku prerozprávať. V neposlednej miere zdokonaľovali svoju techniku čítania v šiestich častiach tejto rozprávky. A to je vlastne hlavný cieľ projektu „Čítam, čítaš, čítame“.

 

Výtvarná výchova a príroda 

Úlohou tretiakov, ktorí pracovali v trojici, bolo nejako zaujímavo využiť prírodný materiál v priestore školského dvora. Dôležitá bola nielen dohoda, čo bude trojica vytvárať, ale aj nápady v priebehu tvorenia. Výsledkom bol „Lúčny škriatok“, stredoveká pevnosť, Stonehenge na jar a „ stromy“ z rôznych prírodnín,  nad ktorými svieti slnko.

 

Od 15. mája sa naši žiaci zúčastnili plaveckého výcviku.  Cieľom tohto výcviku bolo eliminovať strach z vody, naučiť plávať všetkých zúčastnených, prípadne zdokonaliť  už čiastočné plavecké schopnosti žiakov. Pod odborným vedením trénerov sa neplavci oboznamovali so základnými pohybovými cvičeniami vo vode a spolu s doskou sa naučili prekonávať väčšie vzdialenosti  aj v hlbokej vode pomocou plaveckého štýlu kraul. Skúsenejší plavci na konci výcviku preplávali svoje prvé metre bez pomoci vernej kamarátky dosky a tí najšikovnejší  sa zdokonalili v plaveckom štýle kraul a prsia, úspešne sa popasovali s novým plaveckým štýlom – znakom. Na záver mohli žiaci preukázať svoje plavecké schopnosti v pretekoch na čas v ľubovoľnom plaveckom štýle.  Každý žiak,   ktorý preplával 25 metrovú dĺžku bazéna, bol odmenený  „Mokrým vysvedčením“, sladkosťami a tí najúspešnejší aj diplomom.

Ako dopadli tieto preteky v jednotlivých kategóriách si môžete pozrieť nižšie:

1. Kategória – PLAVCI pokročilí

 

 1.miesto:        Lukáš Boďa                                              Dominika Martvoňová

 2.miesto:        Martin Siráň                                            Tamara  Kaššáková                                                                   

3.miesto:        Matúš Varchol                                          Lucia Kubalová

 

2. Kategória – PLAVCI začiatočníci

                 

    1.miesto:      Patrik Gvušč                                            Viktória Burdová

    2.miesto:      Hugo Ilovský                                          Mia Katreniaková

    3.miesto:      Nikolas Maruniak                                   Martina Rumanová

 

3. Kategória – NEPLAVCI

 

      1.miesto:       Lukas Buček                                          Žofia Piňáková

      2.miesto              -                                                       Sofia Lauková

      3.miesto:              -                                                   Laura Bočkajová

 

Všetkým plavcom za odvahu a snahu naučiť sa plávať GRATULUJEME.

 

Ďalšia rozprávka dočítaná!  Že dievčatko mal každý rád a prečo, dozvedeli s sa prváci v 1. časti ďalšej rozprávky, ktoré čítajú v projekte „Čítam, čítaš, čítame“,  a to v rozprávke   Č e r v e n á   Č i a p o č k a. Aj keď ju už mnohí počuli, teraz si ju mohli  vo ôsmych častiach aj prečítať. Za každou časťou ich čakali nejaké úlohy – jednoduché, ťažšie i logické. V prvej domácej úlohe mali nakresliť, ako mohla vyzerať červená čiapočka. Mnohí prváci kreslili dievčatko, čo však nebolo správne. Veď v zadaní boli obidve slovíčka napísané malým začiatočným písmenom. Uspeli teda tí, ktorí nakreslili čiapku. Uplatnili to, čo už mali vedieť, že len mená sa píšu veľkým písmenom.

V tejto rozprávke sa naučili rozlišovať priamu reč, ktorú použili pri dramatizácii stretnutia vlka a Červenej Čiapočky na chodníčku. Písali podľa autodiktátu, prečo sa stará mama zdala Červenej Čiapočke čudná, dopisovali  neúplné vety, ktoré si z rozprávky mali pamätať, či tvorili rýmy k slovám ako horár, vlk, Čiapočka, brucho, myklo. Za  poslednou časťou  rozprávky  mali napísať hlavné postavy a nakresliť zvonček, aby jej bol „konček“.

 

Mama, mami, mamuľka... a ešte veľa rôznych podôb slova mama sme si vypočuli v pestrom programe na oslave „Dňa matiek“ v Kultúrnom dome vo Vlači dňa 15. mája 2017.

Kým sa usadili škôlkari  po svojom programe, zaspievali na úvod   druháci   „Pieseň pre mamičku“ a prváčka  Mia Katreniaková privítala nielen mamičky, ale aj ostatných hostí .

Žofka Piňáková sa zas  vyznala z toho, že keby bola maliarka, nakreslila by niečo pre mamičku. Ostatní žiaci sa k nej pridali a pripevnili na čelnú stenu pódia obrázky svojich mamičiek, ktoré nakreslili.

Tretiaci  v pesničke “Otec a mama“  zisťovali, kto  v rodine znamená viac. Tančekom „Poupátka“  zase roztlieskali prítomných žiaci druhého ročníka.

Linduške Červeňovej s jej túžbou, stať sa herečkou, pomohli prváci a zahrali moderné divadielko „Vlk a sedem kozliatok. Potom zaspievali peknú pesničku, v ktorej mal sólo Filipko Skoršepa “ so svojím zvučným hlasom.

Svojím ľudovým pásmom prekvapili  štvrtáci. Ako kúzlom sa preniesli do čias dávno minulých, kedy chlapci kosili, dievčatá hrabali a slnko by za nohy dolu ťahali, aby už robota skončila.

V závere tretiaci zatancovali country tanec a  štvrtáci zas pesničku, ktorá vohnala  mnohým mamám do očí slzičku. Na samom konci si mohli  mamičky prezrieť prezentáciu fotografií, ktoré deti doniesli do školy. Tie boli vyznaním „Ďakujem ti mama, že si...“

 

C i r k u s o v é   predstavenie

Ráno  dážď. Preto cesta autobusom do Beníc. Pýtate sa a čo tam?  Cirkus. Lenže až o 8.30 hodine, preto nás v ZŠ Benice  usadili najprv do jedálne - 49 žiakov a 5 pedagogických pracovníkov. Aby sme  veľmi nevyrušovali,  mali skupinky žiakov pre ostatných pripraviť pantomímou niektorú z ľudových rozprávok. Zahrali sme sa aj na kráľa ticha, niečo aj poklebetili a nakoniec sa aj dočkali. Presunuli sme sa do telocvične, kde nás spolu so žiakmi ZŠ Benice bolo „HABAKUK“.

Artisti z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny svojimi výkonmi s kruhmi, loptičkami, kuželkami, kúzlením, neobyčajne rýchlym preobliekaním nás dostali. Svojím jednoduchým humorom nás rozosmiali 2 klauni, ktorí k svojmu vystúpeniu pozvali aj deti z obecenstva. Na záver nás očarila bublifuková šou. Nevšedný zážitok mali Nikolka Kalinová a Lucka Kubalová, keď sa ocitli vo veľkej bubline.

 

Čo ich rozprávky učia?

Že nie je podstatné aký je kto veľký, ale akého „filipa“ má. Že i napriek tomu, že je niekto drobný, môže byť zručný. A v akej rozprávke sa to naučili prváci? V rozprávke „Janko Hraško“  v rámci celoškolského  projektu „Čítam, čítaš, čítame“. Túto rozprávku čítali nielen dramatizovane, ale niektorí mali aj odvahu zahrať ju pre svojich spolužiakov. Úlohu Janka Hraška zvládol Nikolaj Ďurana, mamku si bravúrne zahrala Linduška Červeňová, Adam Bučkuliak zas otca a Nikolas Maruniak vedel ,čo a kedy mal povedať pán.

Druhá rozprávka  „Divotvorný hrnček“ ich mala utvrdiť v tom, že slovko ďakujem  môže ,ak na neho zabudneme, zmeniť to dobré na zlé. V tejto rozprávke sa prváci učili , aj za pomoci rodičov počas veľkonočných prázdnin, priradiť k obsahu určenej časti rozprávky tú správnu ilustráciu a teda sa naučili, čo to ilustrácia je.

Čítaním oboch rozprávok sa prváci zdokonaľovali v technike čítania, v rozoznávaní priamej reči postáv, i prirovnaní.

Na prvákov  čakajú  i ďalšie rozprávky – Červená Čiapočka, Vlk a sedem kozliatok, Perníková chalúpka, Pampúšik, Tri prasiatka.

Ako sa s nimi prváci „popasujú“ a čo ich tieto rozprávky naučia, o tom sa dozviete, keď ich prečítame.

 

 

 

Aj takto sa učíme.

Zodpovednosť a najlepší osobný výkon patrí medzi zručnosti každého žiaka.

Že ich poznajú a dokonca aj uplatňujú, ukázali druháci na hodine prvouky.

Na záver tematického celku „Spoznávame živočíchy“ si mali pripraviť prezentáciu – plagát o vybranom živočíchovi.

Najprv spoločne s pani učiteľkou urobili plagát na hodine, aby videli, aj sa naučili, ako má taký plagát vyzerať. Potom už sami alebo s pomocou rodičov lepili, kreslili a písali, akú zvieraciu rodinu a spoločenstvo živočíchy tvoria, čím sa živia, prečo ich chováme a čo zaujímavé o nich zistili. V škole svoju prácu odprezentovali.

A že všetci na 100% uplatnili zodpovednosť a hlavne najlepší osobný výkon dokazujú všetky plagáty.

 

Deň Zeme je deň venovaný našej  Zemi. Každoročne sa  koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti 21. marca  a oslavovali príchod jari. V súčasnosti  ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia.

Aj tento rok, aj keď až 25. apríla,  pripravili vyučujúce pre žiakov aktivity počas prvého vyučovacieho bloku, v ktorých sa žiaci dozvedali  ako aj oni môžu prispieť k ochrane našej Zeme, čo je to recyklácia, separovanie, ako a kde vzniká odpad, čo je to prírodný odpad, spôsoby šetrenia vodou, riešili  slovné úlohy  viažuce sa k separovaniu, písali pozdrav Zemi, dotvárali neúplné vety „Naša Zem...“.

Potom sa všetci presunuli na školský dvor, kde   odpadový materiál recyklovali na niečo pekné a užitočné. Automobilové pneumatiky premaľovávali ekologickými a vodou riediteľnými farbami. Tie sa stanú základom pre kvetináče, studničku, hojdačky nielen v areáli školského, dvora, ale aj v obci. Z plastových fliaš zas vyrábali, pod dohľadom i za pomoci učiteliek,  palmy. Tie  „vyrástli“ na školskom dvore ako huby po daždi. Z iných plastových fliaš zas vznikli malé kvetináče. Takto sa žiaci aj  hrou a pri praktických činnostiach naučili, čo je recyklácia.

                                    

 

Ďalšia výtvarná súťaž !

Žiaci 2., 3. a 4. ročníka sa svojimi prácami na tému “(Ne)známe tajomstvá hmyzieho sveta“ zapojili, pod vedením svojich triednych učiteliek, do 22. ročníka medzinárodnej súťaže výtvarnej tvorivosti detí a mládeže ZELENÝ SVET. Súťaž vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR  a organizátorom sa stala SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA  pod patronátom Slovenskej komisie pre UNESCO.

Cez túto výtvarnú súťaž mali aj naši  žiaci možnosť lepšie spoznať druhovo najbohatšiu a rozhodne tvarovo najpozoruhodnejšiu skupinu živočíchov na svete.

A takto svet hmyzu výtvarne vyjadrili.

 

BEZVLÁSKA

Slovo, ktoré pomenováva toho, kto chodí bez vlasov. Je to aj slovo, ktoré pomenováva knihu.

O BEZVLÁSKE je názov knihy, ktorú napísala Gabriela Futová a Dobrý anjel .

Druháci knihu čítali v rámci celoškolského projektu hlasného čítania – „Čítam, čítaš, čítame“.

Nielenže sa zdokonaľovali v plynulom správnom čítaní, porozumieť textu a novým slovám, naučili sa lepšie orientovať v texte, odpovedať na otázky aj tvoriť otázky pre spolužiakov.

Ale hlavne sa deti naučili, že nie je podstatné, kto má aké vlasy, aké nohy a aké uši, ale že podstatné je .

 

...Aby sa všetky deti usmievali.

 

   Morena

- ( iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena ) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je len bohyňou smrti, alebo akási ohyzdná starena. Je vraj veľmi krásna. Len jej vláda bola v menej prívetivom období, pre ľudí a ich práce na poli, v jeseni a zime. Mala vraj aj sestru, ktorá sa volala Živa, a bola bohyňou jari a života. Prebúdzala sa na jar a jej vláda končila jeseňou. Tradičným zvykom je vynášanie Moreny a jej upálenie, alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta, alebo zo skaly. Je veľmi dobré, že sa tento zvyk vo veľkom udržiava i v dnešných „ moderných „ časoch. Tento zvyk sa udržiava aj v našej obci a pevne dúfame, že aj naďalej „ tu „ bude pre ďalších a ďalších.

 

Obsadili 2.miesto !

V čom?

Vo výtvarnej súťaži vyhlásenej „NADÁCIOU ZDRAVÁ TURČIANSKA ZÁHRADKA“ na základe dohody s akcionármi Turčianskej vodárenskej a.s.- starostami obcí a primátormi miest v regióne Turiec i v spolupráci s TULIP center Martin.

Kto?

Samuel Korauš, žiak 3. ročníka a Žofia Piňáková, žiačka 4. ročníka.

Srdečne gratulujeme a tešíme sa, že aj týmto spôsobom prezentujú prácu našej školy.

 

 

Iný pondelok nielen pre prvákov, ale aj pre predškolákov!

Tichúčko prišli do 1. triedy. Pekne sa pozdravili a usadili. Kto? Budúci školáci – teda škôlkári  predškoláci spolu so svojou pani učiteľkou Radkou Tomčányovou.  Najprv sa predstavili a potom sa s chuťou pustili ukázať, čo už vedia. Naučili sa pod vedením prvákov  naspamäť básničku o pravidlách rannej komunity, ktorú si  v zápätí  aj nakreslili. Ukázali, ako vedia určiť prvú hlásku v pomenovanom obrázku, ktorý si vybrali. Ba niektorí tvorili k obrázku, na ktorom bola červená topánočka, aj vety. Mali dosť trpezlivosti, aby si tichúčko vypočuli rozprávku „SEDMOSPÁČ“ z knihy od Márie Ďuríčkovej „ Nie je škola ako škola“ a vedeli odpovedať na otázky z prečítanej rozprávky. Oddýchli si pri malom tančeku na pesničku „Zatancuj si so mnou holubička, nech ti z toho sčervenajú obe líčka...“ Nakoniec v pripravenom obrázku  vymaľovávali geometrické tvary podľa diktátu pani učiteľky Zajíčkovej, pri čom ukázali, že poznajú farby.

A čo prváci? Mohli si pospomínať, čo kedysi robili aj oni a kde sú už dnes. Učili sa nové písmenko Ď,ď, čítať s ním slovíčka a text  „Hups a mláďa“, písať jeho  správne tvary  a  rozlišovať kedy píšeme na ď mäkčeň a kedy nie, čo vôbec nie je ľahké. No a prvý vyučovací blok bol za nimi.

Prváci a predškoláci sa rozlúčili podarovaním si malých darčekov. Aj takto prejavili svoje kamarátske vzťahy.

 

     Niečo  málo o škole

 ZŠ vo Valči sa nachádza v malebnom  prostredí Veľkej Fatry. Z jej okien vidno krásnu scenériu prírody Turčianskej záhradky. Je to síce budova postavená v roku 1892, ale v jej triedach dýchne na všetkých teplo domova.

     Milí budúci prváci

     Máme 4 triedy a v nich Vás bude sedieť maximálne 18. Preto sa Vám pani učiteľka bude môcť individuálne venovať. Budete sa učiť  hrou, lebo vieme, že deti sa hrajú rady. Často i  v areáli školskej záhrady a školského dvora. Pri svojom učení môžete využívať 11 počítačov a 4 dataprojektory, učebňu LEGO .

Vy samy sa budete môcť prezentovať svojimi prácami na chodbách školy a zapojiť sa do rôznych súťaží.

 

    Milí rodičia!

Neviete sa rozhodnúť, na ktorú školu by ste zapísali svoje dieťa?

Nájdite si minútku času, prečítajte si týchto pár riadkov o našej škole.

Sme alternatívna škola s programom ITV / integrované tematické vyučovanie/ = VEU /vysoko efektívne učenie/.  Deti svoje vedomosti a zručnosti  získavajú prostredníctvom zážitkového učenia.

Ciele a prácu našej školy vystihuje  motto :

„ Ak nájdeš cestu bez prekážok, určite nikde nevedie.“

 Sme škola známa realizáciou projektov zameraných na spoluprácu školy a rodiny .

 Ak sa Vaše dieťa stane žiakom našej školy naučí sa:

 komunikovať,

 vyhľadávať a triediť informácie,

 čítať s porozumením,

 prezentovať svoju prácu,

 používať  cudzí jazyk,

 tvorivo myslieť,

 zlepšiť sa v práci na počítači,

 spolupracovať, pretože v programe ITV, ktorým škola pracuje sa žiaci učia nielen pravidlám spolužitia, ale aj rôznym   sociálnym zručnostiam potrebným pre ich ďalší život.

Na škole pracujú aj elokované triedy SZUŠ Máše Haľamovej  v Martine.

Ak nie ste ešte rozhodnutí, opýtajte sa rodičov, ktorých deti sú alebo boli žiakmi  našej školy.

                                              Zápis do prvého ročníka sa bude konať

     v dňoch 20.apríla a 21. apríla 2017 v čase od 13,30 do 17,00 hodiny.

 

Kontakt: 043 4294 101, 0908 224 951

 

 

Netradičná výtvarná výchova

Cestou  do Martina mali žiaci 1. ročníka sledovať cez okná autobusu, či uvidia nejakú prírodninu – živú alebo neživú. Mnohí videli, pomenovali, a tak naučili sa rozdiel medzi živou prírodninou a neživou prírodninou.

Cieľom našej  piatkovej cesty do Martina však bola Turčianska galéria. Využili sme ich ponuku na netradičnú výtvarnú výchovu. V jej priestoroch, ktoré mnohí navštívili prvýkrát, nás privítala pani Mužilová a previedla nás ateliérom, v ktorom deti z celého okresu rozvíjajú svoju fantáziu a učia sa  svet poznávať cez netradičné zobrazenia rôznymi výtvarnými technikami. A bolo sa veru na čo pozerať.

Potom nás „previedla“ výstavou výtvarníka E. Feješa, ktorý  žil v minulom storočí a pochádzal zo Srbska z chudobnej rodiny. Na jeho obrazoch boli zobrazené budovy i celé námestia  miest takmer z celého sveta, hoci on ani jedno mesto počas svojho života nenavštívil.

Až  potom sa prváci dozvedeli, že práve niečo také budú kresliť aj oni. Mali si len vybrať obraz, ktorý ich zaujal, na podložku si položiť biely kartón veľkosti A5 a z tvarov obdĺžnikov, štvorcov, kruhov a trojuholníkov tvoriť domy, námestia, katedrály, kostoly obyčajnou tenkou čiernou fixkou. Najprv hrôza v očiach,  potom lepšie prizeranie sa, striedanie obrazov a nakoniec  prvé čiary, obdĺžniky, kruhy....Ten, kto bol trpezlivý, dobre sa pozeral, pridal aj niečo zo svojej fantázie nielen k tvarom, ale aj farebnosti, bol  nakoniec spokojný.

Či boli spokojní všetci prváci, to by ste sa museli spýtať ich.

V galérii si môžete pozrieť práce našich detí. V každom prípade p r e k v a p i l i.