Novinky

Okresné kolo vo vybíjanej

Tento týždeň sa 12 najlepší hráči  našej školy zúčastnili  okresného kola vo vybíjanej najmladšieho žiactva. Ako jediná málotriedka, medzi veľkými školami Martina, sme sa umiestnili na nádhernom 3. mieste a tak sme si do školy odniesli krásny pohár s diplomom a sladkosťami.

Priebeh zápasu nebol taký jednoduchý. Keďže sa do súťaže zapojilo viac škôl, turnaje prebiehali v dvoch dňoch. Najprv sme na ZŠ J. Krónera bojovali o prvé dve miesta, aby sme postúpili do finále. Bodovo sme boli najlepší tím, ale keďže s nami postúpila aj ZŠ Hurbanova, s ktorou sme prehrali, nemohli sme byť prví. Nevadilo nám to, lebo vo finále sa malo hrať každý s každým, šťastní sme sa vrátili do školy a tešili sa na finále.

Finále štyroch družstiev najlepších tímov prebehlo na ZŠ s MŠ J.V. Dolinského.  Rozhodca turnaja však rozhodol, že najlepším družstvám oboch skupín sa výsledky vzájomného zápasu z predošlého dňa zapíšu, a tak na naše veľké sklamanie, sme nemali šancu bojovať o prvenstvo.. Po odohraní zvyšných dvoch zápasov sme skončili na peknom treťom mieste. Teší nás však, že pred nami sa umiestnili len dve športové školy  - ZŠ Hurbanova – 1.miesto,  ZŠ Gorkého  - 2.miesto.

Ďakujeme všetkým hráčom, pre ktorých sa vybíjaná stala srdcovou záležitosťou.            

Kapitán tímu: Lukáš Boďa

Kľúčoví hráči: Martin Siráň, Lukas Buček, Dominika Martvoňová, Žofia Piňáková, Tomáš Valko, Matúš            Varchol, Tamara Kaššáková, Nikol Kalinová, Lucia Kubalová

Vždy pripravení pomocníci: Lukáš Laco, Damián Skoršepa, Karin Danišová

 

Blíži sa najkrajšie obdobie v roku „ ČAS VIANOC“.  Na chodbách školy už počuť z detských úst vety: „Čo ti donesie Ježiško? Ja by som si želala Lego friends. Ja si prosím zombie, auto na ovládanie....“. Pani vychovávateľka Aďka si v jeden deň v komunite vypočula všetky želania detí a rozhodla sa, že „napíšeme Ježiškovi“ list. Každému rozdala papier s oslovením pre Ježiška a deti mohli svoje túžby vyjadriť na papier. K prváčikom sa pridali aj štvrtáci. To bolo radosti. Spoločne sme do veľkej obálky všetky želania vložili a zaniesli na poštu. Na pošte nás čakala usmievavá pani poštárka, ktorá nás odmenila pohľadnicami pre Ježiška, aby si aj deti doma s rodičmi mohli napísať svoje želania. Teraz už len každý deň budeme čakať, kedy nám príde odpoveď  od Ježiška a navštívi nás. Tešíme sa .

 

Celoškolský projekt zameraný na plnenie úloh prierezovej témy ľudová a regionálna výchova

„Kapusta, kapusta, kapusta....“

V Turci sa v minulosti nenašla hádam ani jedna rodina, ktorá by neudržiavala tradíciu tlačenia kapusty do suda. Všetci členovia rodiny  sa rôznou mierou na jej tlačení podieľali. Deti sledovali postup tlačenia, počúvali príbehy alebo mohli zo suda vyčrpkávať šťavu, ktorú kapusta púšťala.  Ba každá rodina mala i svoje tajné ingrediencie, aby bola kapusta pekná biela, či zafarbená do ružova, nezmäkla, dobre kysla, bola  primerane kyslá a tiež dlho vydržala.

Pomaličky sa však tradícia tlačenia kapusty z našich rodín začala vytrácať. V supermarketoch si ju môžeme  jednoducho kúpiť práve vtedy, keď ju potrebujeme.

Aby sa však tradícia tlačenia kapusty úplne „nestratila“, každý rok žiaci Základnej školy vo Valči, pod vedením svojich učiteliek, tlačia kapustu najmenej do dvoch súdkov.

Cieľom toho projektu bolo  nielen natlačiť kapustu, ale dozvedieť sa o nej čo najviac. Preto žiaci plnili samostatne alebo v skupinách aplikačné úlohy. Tentokrát ich bolo  sedem.

Celý týždeň sa niesol v danej téme. V jednotlivých triedach sa  učivo   predmetov prepájalo  s „kapustou“. ( čítať náučné texty o kapuste,  vyhľadávať na internete  pod rôznymi heslami informácie o kapuste, riešiť slovné úlohy o kapuste, vypočítavať koľko eur minieme pri nákupe ingrediencií na tlačenie kapusty, čítanie  príbehov v hlavnej úlohe kapusta = „Zajačia rozprávka“, otázky z týchto príbehov na rozvoj čitateľskej gramotnosti, vytvorenie podoby kapusty  z papierových kapustných listov, vymýšľanie básničiek, pesničiek na melódiu “Bola babka“, „Močila konope močila,“ nácvik tančeka na vytvorenú pesničku, nákupy – podľa zoznamov surovín na šalát, koláč, čalamádu, fliačky s kyslou, či so sladkou kapustou, na tlačenie kapusty, ... )

V piatok to vyvrcholilo! 7 úloh na siedmych stanovištiach.

1. Tlačenie kapusty  - postup podľa  žiakov z predchádzajúcich dní projektu

2. Zaváranie čalamády  ( recept – čítanie s porozumením )

3. Pečenie slaného kapustového koláča ( recept – čítanie s porozumením )

4. Fliačky so sladkou kapustou  ( recept – čítanie s porozumením )

5. Fliačky s kyslou kapustou  ( recept – čítanie s porozumením )

6. Šalát z čínskej kapusty

7. Vytváranie postavičiek, základom ktorých bude menšia hlávka kapusty

Žiaci všetkých tried sa rozdelili do skupín po 7 tak, že každý žiak dostal nejakú podobu kapusty na obrázku a jeho úlohou  bolo nájsť bez slova  k sebe 6 spolužiakov.

Jednotlivé skupiny  boli pridelené na jednotlivé stanovištia a po zaznení melódie  sa menili  na jednotlivých stanovištiach v smere hodinových ručičiek. Na každom stanovišti bol jeden pedagogický pracovník, ktorý so žiakmi  vždy zopakoval, čo a ako  sa na danom stanovišti  robilo.

Záverečná reflexia bola sebahodnotením  práce skupín.

Po vystriedaní sa všetkých skupín na všetkých stanovištiach  pracovali  skupiny  podľa  zadanej informácie:

*Nakreslite takú veľkú kapustnú hlavu, ako hodnotíte svoj výkon pri plnení úloh na jednotlivých stanovištiach.

*Nakreslite kapuste také veľké oči, koľko nových vecí ste sa naučili.

*Nakreslite kapuste také veľké ústa, ako sa vám darilo aktívne počúvať.

*Nakreslite kapuste taký veľký nos, ako ste sa pri práci vo svojej skupine cítili.

*Nakreslite kapuste také veľké ruky, ako často ste ich potrebovali pri práci s kapustou.

*Nakreslite také veľké nohy, ako ste ich dnes využívali. (Porozmýšľajte kedy a pri čom.)

*Oblečte svoju kapustu podľa toho, ako ste dnes v skupine spolupracovali.

Pri záverečnej  reflexii sme sa dozvedeli, že krájanie a natlačenie  kapusty do dvoch  hlinených súdkov si vyskúšalo viacero  detí  s nohou obalenou v igelite. Pre mnohých je to každoročne premiéra. Podľa slov detí je tlačenie kapusty zaujímavé, nie ľahké, ale  páčilo   sa  im to.

V ŠKD si  potom žiaci pochutnávali na tom, čo si sami pripravili. Niektorým viac chutili fliačky so sladkou kapustou, iných zaujala chuť fliačkov s kyslou kapustou. Úspech mal i šalát z čínskej kapusty a slaný kapustový koláč upečený podľa receptu pani učiteľky Dózsovej.

A čo cieľ projektu? Ten žiaci  isto  s p l n i l i  !

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Konečne snežilo... . To bolo radosti. Každú chvíľu sa niekto opýtal, či pôjdeme von a kedy a naozaj pôjdeme von?  A takto dookola to bolo dovtedy, kým sme  n a o z a j  na dvor nevyšli. Stihli sme všetko. Postaviť snehuliakov, základy bunkra, ale i hod do basletbalového koša snehovou guľou. Len chlad a zima - nie všetci mali rukavice a teplé oblečenie - nás zahnali späť do školy. Pri sledovaní rozprávok sme popíjali teplý čaj a dúfali, že snehu bude čoraz viac a viac.

 

V jedno dopoludnie naši druháci a tretiaci mali možnosť navštíviť Mestskú políciu mesta Martin. Možnosť využili a nasadli na autobus, ktorý ich doviezol do mesta. Potom museli ísť ešte kus pešo a dostali sa pred budovu polície. Už pri pohľade na ňu, sa niektorí chlapci videli ako policajti. Prehliadku  začali v miestnosti, kde bolo veľa monitorov, ktoré prehrávali všetko, čo kamery v meste nahrali. Bolo to veľmi zaujímavé. Deti videli  miestnosti, ktoré slúžia na porady, vzdelávanie, rozdelenie úloh dňa, mini telocvičňu a kancélarie. Zaujalo ich kovové zariadenie, ktoré slúži na vybitie či nabitie zbrane. Vraj je pri tom riadny hluk. Počas prehliadky  naša sprievodkyňa, pani policajtka Janka, rozprávala veľa užitočných informácii o práci policajtov, o spolupráci so školami, o pokutách, ale aj o nebezpečných ľuďoch, ktorí sa vôbec nechcú polepšiť a opakovane robia priestupky. Na konci  pútavej cesty všetci od pani policajtky dostali darčeky a dohodli  sa, že sa budú už teraz, ale i v dospelosti správať zodpovedne. Ešte posledné fotky a cestou na autobus  sa druháci i tretiaci zastavili v obchode, kde sa zohriali, ale i čo - to nakúpili. V škole  sa kamarátom pochválili darčekmi a kým  nešli domov, tak stále rozprávali o tom, čo všetko sa dozvedeli a čo  videli.

 

Prežili sme ďalšiu strašidelnúúúúú nooooc. Niektorí s maličkými obavami, ale nakoniec prekonali všetko a všetkých. Nie je jednoduché spať bez mamy, ocka alebo svojej obľúbenej postele ( viem o tom svoje, spala som na zemi - tvrdej zemi ).

Začiatok bol v úplnej pohode. Vyrezávali sme tekvice, tekvičky a to všetko za pomoci rodičov. Po skončení tvorenia niektorí začali chápať, že rodičia s nami spať nebudú. Boli aj slzičky, vážne tváre, ale i strach v očiach. Zistili sme, že báť sa nemusíme. Je nás viac a držíme spolu. Žiadna mátoha ani duch nemali najmenšiu šancu. Rozprávali sme si so zatajeným dychom hororové príbehy, ale i vážne situácie, ktoré sa dajú veľmi ťažko pochopiť, sú tajomné. Po hre na upírov sme sa občerstvili valčianskou pizzou a teplým čajom. Začala príprava na nočný pochod. Tu je potrebné nepodceniť prípravu. Teplé oblečenie musí byť, lampášik je dobré mať so sebou a odvahu, no ... kto ju nemá, stačí niekoho chytiť za ruku. Však, Paťko? Pripomenuli sme si sviatok svetla, posvietili sme aj do okien a preverili sme si odvahu svoju vlastnú. Za Domom smútku bola tma ako v rohu, čo v rohu, v niekoľkých rohoch. Našli sa aj takí, ktorí " za roh " nešli. Odvážni spravili niekoľko krokov a usúdili, že tma je tajomná a lepšie nám bude v našej škole.

Niečo drobné zajesť, umyť zúbky, vycikať a spať. Tak takto to mohlo byť, ale nebolo. Rozprávanie nemalo konca kraja a najvytrvalejší zaspali okolo 2 nad ránom. Ráno bolo ťažké, preťažké, ale s úsmevom, škoda, že to všetko veľmi rýchlo ubehlo. Upratať brlôžky, umyť tváričky a šup na raňajky. Celý deň sme rozprávali o zážitkoch z uplynulého dňa a noci. Tešili sme sa na prekvapenie ( ktoré získal každý, kto zvládol staršidelnú noc) a na prázdniny, ktoré už stáli pred dverami. Ostáva nám dobrý pocit, zážitky a dúfame, že o rok nás bude ešte viac, ktorí naberú odvahu a pridajú sa k nám " strašiť ".

 

Tekvice – obrovské, veľké, menšie, malé i drobné ! A čo s nimi?

Dňa 26. októbra 2016 sa od 17.00 hodiny začali schádzať rodičia a s nimi ich deti v tretej triede, kde ich vítali pedagogickí pracovníci i pripravený pracovný priestor. Tu rodičia tentokrát svojou šikovnosťou učili  deti predstavivosti a fantázii.

Za pomoci nožov a lyžičiek vyčarovávali z prinesených tekvíc rozmanité, netradičné, zaujímavé, usmiate, nahnevané i roztomilé tekvicové strašidielka.

Ich množstvo i krásu zvýraznil mihot svetielok zo sviečok ukrytý v každej vyrezanej tekvičke. Ba v jednej inovatívne blikotalo aj svetielko  na bicykel.

Na tvorivú dielňu, o ktorej sa rodičia dozvedeli z pozvánky nalepenej v žiackej knižke každého žiaka, prišlo spolu 47 rodičov a žiakov.

V príjemnej  atmosfére spolupatričnosti, spolupráce a neformálnych rozhovoroch  vytvorili 18 tekvicových strašidielok. Svoje umelecké sklony  ukázal aj otecko Tamarky Kaššákovej,  Emky Gulčíkovej , Viktorky Slezákovej, Alexa Táboreckého, Nikolaja Ďuranu,  Lindušky Červeňovej, Miška Baku. Písať o tom, aké sú zručné mamy, ani netreba.

Pani školníčka Jožka niektorými strašidielkami vyzdobila schody na ceste do školy a ostatné zdobili priestor pred vchodom do školy. Tak  tekvicové výtvory  vítali nielen žiakov, ale aj všetkých, ktorí si spomínali na  svojich blízkych na valčianskom cintoríne.

 

 

Hovorí sa, že " vždy je niečo po prvýkrát ".

Tak to bolo aj v prípade 7 dievčat z druhej triedy, ktoré prvýkrát " hlásili " v obecnom rozhlase.

Pri príležitosti končiaceho sa mesiaca októbra sa aj takto chceli ešte raz prihovoriť básničkami a pekným slovom všetkým starým rodičom, babičkám, deduškom a starkým.

Poďakovať im za ich lásku, obetavosť a starostlivosť.

Aj keď sa dievčatám trochu triasol hlas a od strachu im silnejšie bili srdiečka, zvládli to svoje " prvýkrát " na jednotku.

 

 

Dnes na vyučovaní sme opakovali a utvrdzovali naučené vybrané slová po P z tretieho ročníka. V používaní niektorých vybraných slov sme pokračovali aj na výtvarnej výchove.  Stali sa z nás návrhári prepychových šiat z lístia. Návrhárska práca nám učarovala. Nezabudli sme ani na doplnky ako sú hodinky, prsteň  či náušnice.  Na svoje návrhy šiat sme pyšní a vôbec sa za to nepýrime.

 

Písmenko   I - i   všade  i okolo

Už ráno sa prváci z mapy masle dozvedeli, že na nich  čaká nové písmenko.

V rannej komunite  si cvičili svoju predstavivosť, keď mali  povedať, na čo by mohli použiť obyčajnú paličku, keby to nebola palička. A tak vymýšľali.

„Mohli by sa ňou podopierať  na výlete, pomiešať polievku ako varechou, použiť ako ukazovadlo, bidlo pre sliepky, ako opora  ku kvietku, poškrabať sa ňou  na chrbte, hádzať ako oštepom, zavesiť si na ňu niečo,  hrať ňou na bubienku, urobiť ňou dierku do zeme, vyznačiť cieľ alebo štart, urobiť si z nej šíp,  využiť ju na obranu....“

Niektoré nápady boli ozaj originálne.

Potom  žiaci tvorili slová začínajúce sa na hlásku I, i. Postupne  všetci žiaci zisťovali, kde sa v slovách, určených učiteľkou, písmenko i nachádza – ihla,  polica, vlci....

Učili sa pomenovať všetky tvary písmenka – malé, veľké, písané, tlačené.

V energizéri sa pohybom naučili naspamäť básničku.

Babka okom mihla,

Kde je moja ihla?

Indiáni, Apači,

už sa mi to nepáči.

Čelenky ste ušili ,

sedem ihiel zlomili.

Vyhľadali v nej všetky tvary nového písmenka.

Po rozcvičke prštekov písali veľké písané písmenko I.

Na výtvarnej výchove ich nové písmenko neopustilo. Pre indiánov vyrábali indiánske čelenky, Pri nich sa učili jednotlivé  pierka čelenky obkresliť, vystrihnúť, vymaľovať, dotvoriť a nalepiť. Ako sa im to podarilo?

Posúďte sami.

 

 

Bezpečnosť na cestách, dopravné značky, správanie sa v dopravných prostriedkoch, určovanie značiek, prechádzanie cez cestu a ešte veľa potrebných informácii si deti zopakovali ( prípadne sa naučili ) počas " dopravnej výchovy " v ŠKD. Na začiatku rušného stretnutia si formou rozhovoru, otázok a odpovedí, pripomenuli, čo všetko by mali ovládať pri pohybe po cestách - necestách. Potom, rozdelení do skupín, riešili test. Odpovedali na 10 otázok, ktoré zisťovali vedomosti o prechádzaní cez cestu, ako sa správať na ceste bez chodníka, aké bezpečnostné prvky používať za zníženej viditeľnosti, ... Neskôr si deti pozreli prezentáciu o dopravných značkách a posledná úloha mohla všetkým uľahčiť získavanie ďalších bodov. Ich úlohou bolo nakresliť a nazvať jednotlivé značky, ktoré si zapamätali z  prezentácie. Platilo pravidlo, čím viac značiek, tým viac bodov. Na konci " dopravnej hodinky " si deti zaspievali pieseň od Mira Jaroša  - Na ceste. Po sčítaní bodov sa deti dozvedeli správne odpovede a aj umiestnenie ich skupiny. Poradie nie je rozhodujúce, pretože deti budú mať šancu, počas celého školského roka, zbierať ďalšie body pri rôznych aktivitách ( aj praktických ) a tak sa tešiť na odmenu. Ba čo viac, môžu byť rady, čo všetko už vedia, čo sa ešte môžu naučiť, ale najdôležitejšie je, všetko používať správne v bežnom živote. A my? My sa môžeme tešiť, že na cestách bude bezpečnejšie!

 

                     Valčianska   š a r k a n i á d a 

 

                                                    Vietor veje fúka, šarkan sa z poličky núka.

Detský džavot, šum a krik, to všetko tak má byť.

Rýchlym krokom na kopec, je jedno, či si veľký, či drobec.

Farebný, malý, dúhový, sem - tam niektorý i neletí.

Snaha veľká, veliká, radosť v očiach vyniká.

Letí, padá, moce sa, šarkany sú také, to vie sa.

A zas rýchlo stúpa, smeje sa, ktorý bol naj - nevie sa.

Zober lístok, rozmýšľaj, spravodlivo hlas svoj daj.

Je to radosť staro - nová,

na šarkany sa tešíme o rok znovvvváááá.

Teplý čaj nás zohrial a dobrý pocit doprial.

Rýchlo domov utekať a o všetkom správu dať.

A na záver básne čo dodať?

Už len jedno prianie, nech vetrík aj cez víkend vanie.

 

Navštívili sme mobilné PLANETÁRIUM a ...

... videli sme hviezdy, planéty, mesiac, mliečnu dráhu, "padajúce hviezdy ", znamenia z dávnej mytológie. Najprv sme sa vyzuli, vošli sme dnu, ľahli sme si a už stačilo len sa dívať a počúvať, čo všetko je vo vesmíre, ako funguje a čo je na oblohe, aj keď svieti slnko. Milý škriatok vhodnou formou rozprával a veciach, ktoré sú veľmi zaujímavé, ale ťažko pochopiteľné. Novou informáciou pre nás bolo, že slnečný lúč príde na Zem - našu planétu, za 8 minút veľkou rýchlosťou. Slnko je veľká, veľmi veľká horúca hviezda, vďaka ktorej je na Zemi život. Veľký voz, malý voz, Polárka, tak aj toto sme sa naučili nájsť na nočnej oblohe. A predsa sa točí! Vieme, že naša planéta rotuje a nám sa točili hlavy, keď sme sa dozvedeli, koľko svetelných rokov potrebujeme, aby sme sa dostali k najvzdialenejšej planéte, koľko asi váži slnko, ... Čas plynie a museli sme prenechať planetárium aj pre ďalších malých zvedavcov.

P.S.: Naša planéta ZEM je aj tak najkrajšia .

 

Najšikovnejší futbalisti našej školy a zároveň hráči TJ Družstevníka Valča majú za sebou prvé kolo

Celoročnej minifutbalovej ligy najmladšieho žiactva.

Po vylosovaní skupiny sme hrali zápasy s tímom ŠZŠ z Priekopy a ZŠ s MŠ Hurbanovej. Prvý zápas sme vyhrali a druhý prehrali. O tretie miesto sme bojovali s tímom ZŠ P. Mudroňa. Po náročnom zápase, ktorý skončil remízou, sme zvíťazili v kopaní penált. Tešíme sa z 3. miesta a ďakujeme všetkým, ktorí nám verili a držali palce.

Najbližší zápas nás čaká 16. 11.2016. 

 

Posledné teplé lúče slniečka sme aktívne využili v CVČ Turčianskej Štiavničke. Ujo Paľo a teta Vierka nám pútavým spôsobom rozprávali zaujímavosti z našej prírody. Navštívili sme dedinskú zvonicu so 4 zvonmi rôznej veľkosti. Doteraz nám od nich zvučí v ušiach. Učili sme sa v známom Štiavnickom parku, v ktorom sa nachádzajú jedinečné okrasné dreviny. Učili sme sa rozoznávať  dub od buku všetkými zmyslami. Pochutnali sme si na bukvici, ktorá patrí stromu buk s hladkou kôrou a jednoduchým listom. Žaluď je síce pekný plod dubu s drsnou kôrou, ale je nechutný. Za to list má zaujímavý tvar. Už sa tešíme na jar, kedy opäť zasadneme do školských lavíc v Turčianskej Štiavničke a načerpáme energiu zo starých a majestátnych stromov parku.

 

 

Rok ubehol ako voda, a my sme sa opäť, milí naši starkí, rozhodli potešiť vás s programom. Pripravili sme si milé slovo, piesne, divadielka a malý darček na záver. Chceme vám vyjadriť lásku, úctu, vďačnosť za všetko dobré, čo ste počas svojho života vykonali pre nás, mladších. Sme malí, stále sa snažíme byť lepšími, múdrejšími. Pri našej snahe nám pomáhajú naši rodičia, učitelia, ale často aj vy - starí rodičia, ktorí sú nám v mnohom vzorom a chceli by sme sa im podobať. Nech je jeseň vášho života pokojná, krásna, farebná. Ďakujeme, že stále môžeme byť s vami .

 

Kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník!

Prváci sa zdokonaľovali v ich poznávaní a pomenovávaní v aktivite na koberčeku.

Najprv  každý dostal geometrický tvar a podľa pokynov učiteľky ich na koberček ukladali.

Najprv všetky trojuholníky, potom štvorce, kruhy, obdĺžniky.

Potom podľa farieb. Výmenou sa každý prvák dostal k inému geometrickému tvaru, ktorý musel opäť pomenovať.

Pri poslednej aktivite, keď si zase tvary vymenili, mali postupným prikladaním po pomenovaní svojho tvaru, vytvoriť spoločne nejaký obrázok. Záležalo teda na fantázii každého z nich, čo si predstavuje z už priložených geometrických tvarov. Týmto spôsobom sa  podarilo vytvoriť kombajn, raketu i vláčik.

 

... a nikdy nie je na škodu si niektoré veci pripomenúť, zopakovať. My sme tak urobili v jedno slnečné predpoludnie. Znovu medzi nás prišli sokoliari až z Pavažskej Bystrice. Priniesli nám ukázať našich staro nových kamarátov. Sovy, sokola, kaňúra, ale priniesli aj mláďa orla kráľovkého. Ten ukázal, že vie byť aj neposlušný a odletel na blízku strechu. Chvíľu veru trvalo, kým sa dal odchytiť. Je to mláďa orla, ale veľké. Jeho rozpätie krídel bolo takmer 2 metre - a vraj mláďa .

Kaňúr bol zábavný, lebo si sadol na niekoľko hláv. Deťom svoju nebojácnosť ukázala pani učiteľka Vlasta. Bola prvá, ktorej kaňúr " pomasíroval " hlavu. Potom ešte tak urobil Matúšovi Varcholovi a Laure Bočkajovej. Nebáli sa, len správne stáli bez pohybu. O senzáciu sa postarala sova, ktorá nám ukázala svoje oči, boli oranžové ako pomaranč a sokol, ktorý dokáže letieť rýchlo ako lietadlo. Deti si veľmi rady pohladkali jemné perie dravcov a už teraz sa tešia na ich ďalšiu návštevu u nás, vo Valči.

 

 

 

POČÚVAŤ SA OPLATÍ

...aby som vedel správne pracovať, aby som písal diktáty bez chýb, aby som vedela zopakovať úlohu po pani učiteľke, pokračovať v čítaní po spolužiakovi, aby som sa nemusela dvakrát pýtať čo mám robiť a ešte ďalšie odpovede hovorili žiaci 2. ročníka na otázku: Prečo je dôležité aktívne počúvanie.

Vedeli, že aktívne počúvať na vyučovaní sa oplatí a treba sa v tom  stále zdokonaľovať.  

Preto od 27. septembra 2016 začali plniť úlohy v triednom projekte na uplatňovanie životnej zručnosti Aktívne počúvanie. Na začiatku sa žiaci zamýšľali hlavne nad tým -  „Čo vidím pri AP“ a „Pri čom mi pomáha AP“.

Teraz ich už čaká  „maratón“ rozvíjania tejto zručnosti, za ktorú budú dostávať symbol aktívneho počúvania – „uško“.  Ako sa im bude dariť uvidíme za mesiac.

 

A všetci sú naši!

Dnes v ŠKD sa uskutočnilo pasovanie prvákov do školského klubu detí. S nápadom prišla pani vychovávateľka Aďka a my ostatní sme jej veľmi ochotne pomáhali s prípravami. Nachystali sme všetko potrebné: telocvičňu, úlohy pre prvákov, prekážkovú dráhu a odmeny. Úlohy neboli vôbec ťažké. Prváci museli napísať svoje meno, triediť geometrické tvary, určovať farby a prejsť prekážkovú dráhu s lyžicou, na ktorej bola malá loptička. A či veríte, alebo nie, všetci  boli prijatí. Úlohy splnené a pani vychovávateľka veľkou ceruzou všetkých prvákov " pasovala " a jej pomocníčky rozdávali deťom džús, sladkosť, malé prekvapenie a pamätný list o prijatí do ŠKD. Bolo kriku, ale i radosti. Všetci sme sa pohostili dobrotami od rodičov prvákov. Veľmi pekne im za to ďakujeme. Niektorí nám poslali veľa dobrôt, ktoré sme si odložili a budeme sa nimi častovať ešte dlho, dlho. Zaujímavé popoludnie sme zakončili hrami v telocvični. Spokojní, unavení, potešení, ..., sme sa rozpŕchli domov. Čas plynul tak rýchlo, že sme úplne zabudli rozdať prvákom žiacke knižky. Tak takto sme prežili utorok v školskom klube detí.