Novinky

 

V štvrtom ročníku máme vyučovací predmet: Pracovné vyučovanie. Na prvej hodine sa z nás stali stavitelia mostov. Najprv sme pokusmi zisťovali, ktorý spôsob stavania mostov je najpevnejší. Zistili sme, že prúžok kartónu priložený na pilieroch z kociek prehnutý po stranách do tvaru U odolá väčšej záťaži ako obyčajný prúžok kartónu položený na pilieroch z kociek. Ak sme  prúžok papiera v tvare U podložili oblúkom z výkresu, nenašli sme žiadnu väčšiu záťaž v triede,  ktorá by most zvalila.

Po dôležitom stavebnom poznatku sme sa pustili do stavania mostov. V dvojiciach sme stavali Zdvíhací most z lega, Trámový most z kociek a kartónu, Závesný most z rôzneho stavebného materiálu a Oblúkový most z plastelíny.

Zistili sme, že architekti to vôbec nemajú jednoduché a držíme im palce pri navrhovaní mostov, aby tvorili zaujímavé, ale i bezpečné mosty. Nie všetky naše mosty vydržali presun na výstavku, tie ich nech vydržia večnosť.

 

 

 

Vrch Javorina  59 účastníkmi opäť zdolaný!

 

Aj na  XXIII. ročník výstupu na vrch Javorina sa usmievalo slniečko.

Tentokrát prispelo nielen k dobrej nálade žiakom, pedagogickým pracovníkom, ale aj rodičom našich prvákov pani Bosíkovej, Červeňovej,  Laukovej a Petrovi Gorausovi. Nellka Bosíková pozitívne ovplyvnila aj svoju staršiu sestru Terezku, ktorá s nami spolu s dcérou pani učiteľky Aďky Vrtíkovej, tiež Terezky,  rozšírili naše rady.

Ráno sa žiaci rozdelili do 8 skupín po šesť žiakov, kde boli zastúpení prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci. Už v priestoroch školy každá skupina plnila prvú z 10 úloh s obsahom   environmentálnej výchovy. Vyriešením „8 smerovky pre šikovné hlavičky“ boli vety: Pozor! Začíname separovať.

Cestou na vrch Javorinu plnili  skupiny ďalších 9 úloh.

Zodpovednosť, starostlivosť a vytrvalosť uplatnili  na určenom úseku  dvaja členovia skupiny pri prenášaní  kamaráta, ktorý si „vytkol členok“. Museli vytvoriť  „stoličku“ zo svojich rúk. Zvládli to všetky skupiny. Aj tie, ktoré sa s týmto spôsobom prenosu stretli prvýkrát.

Počas výstupu si mali  zapamätať 9 turistických  značiek a na ďalšom stanovišti si na nich spomenúť a napísať do pracovného listu. Bez problémov vedeli všetky skupiny nakresliť ako vyzerá zmiešaný les. To sa naučili aj prváci. Zaujímavou sa zdala žiakom úloha, v ktorej mali na pripravenú paletu vytvoriť „paletu prírody“. Lepili na ňu kvety, trávu, šípky, kamienky, pôdu, šišky .... Každá paleta bola v konečnom dôsledku niečím originálna.

V zdravotnej príprave mali členovia každej skupiny  ošetriť z pripraveného zdravotníckeho materiálu „zlomenú ruku“  jednému zo svojich členov.

Ak skupina správne nalepila 5 dvojíc obrázkov, ktoré k sebe patrili, získala do svojho pracovného listu 5 bodov. Skupina mohla získať ďalšie body aj  správnymi odpoveďami na 2 otázky, pre ktoré musel ísť niekto  zo skupiny so zaviazanými očami  navigovaný ostatnými členmi.

Na vrchol Javoriny prišli skupiny  držiac sa za ruky a každý musel držať nejakú prírodninu.  Niesli listy, bukvice, konáriky, trávu, mach, kvety, kamienky, lieskové oriešky, šišky...

Zdolaním vrcholu Javoriny sa všetkým naskytol nádherný pohľad „tam dolu“. Turčianska kotlina sa v slnečnom jase ukázala v plnej svojej kráse.

Potom začala očakávaná opekačka slaninky či klobások. Miesto okolo ohniska, ktoré pripravili pani učiteľky Katka Dózsová a Livka Košová, nestačilo  všetkým hneď a teraz. Treba pochváliť prvákov, ktorí boli najviac trpezliví.  Všetci však nakoniec svoje špekáčiky, klobásky či slaninku opiekli a s chuťou zjedli.

Pri oddychovaní sa druháci naučili básničku o prírode a prváci vymaľovali len prírodným materiálom nakresleného zajačika, žabku a veveričku. Použili trávu, mach a kvety. Presvedčili sa, že kresliť sa dá aj bez farbičiek.

V poslednej úlohe, nazvanej „vtáčia potrava“, mala každá skupina vyzbierať čo najviac z rozhádzaných farebných   kúskov  žltého krepového papiera. Aj takto  sa žiaci učili nebyť ľahostajným k odpadu v prírode. A s odpadom sme sa cestou na Javorinu veru stretli. Niekto ľahostajný vyhodil do lesa  stavebný odpad.

Spoločným fotografovaním sme sa  rozlúčili s vrchom Javorina a začal sa „rýchly“  zostup.

10 úloh najlepšie zvládli až dve skupiny. Jednou bola skupina nazvaná „Červené gepardy“ vedená Dominikou Martvoňovou a druhá „GAŠTAN“, ktorú viedla štvrtáčka Karinka Danišová.

Zvíťazili však všetci. Niečo sa naučili, zdolali  Javorinu, urobili niečo pre svoju kondíciu, zdravie. Certifikát s osvedčením, ktorý získali všetci, čo Javorinu zdolali, IM bude pripomínať, že  Javorina ich počká aj na budúci rok.

 

 

Či veríte a či nie, prvý deň majú už prváci za sebou !

 

Na mape mysle im pani učiteľka Vlasta Zajíčková ukázala, čo ich čaká.

Dať stoličky do komunity dokázali rýchlo, ticho i bezpečne. Privítali sa pesničkou na utorok.

„Podáme si rúčku, ručičku, ručičku

a pohladíme sa po líčku

a pohladíme sa po líčku.

Lebo dnes je to len prvý deň, prvý deň,

ktorý spolu s tebou prežijem,

ktorý spolu s tebou prežijem.“

Potom v rannej komunite každý prváčik povedal svoje meno a čo počuje na jeho začiatku. To zvládli všetci bezchybne.

V aktivite GEOMETRICKÉ TVARY si prváci brali z koberca kruhy, štvorce, či obdĺžniky  červenej, modrej, zelenej či žltej farby, ak pravdivo  odpovedali  na otázky učiteľky.  ( Napríklad: Vezmi si žltý trojuholník, ak  ťa dnes nikto nemusel do školy zobudiť.  Zelený kruh, ak máš na sebe niečo čierne.  Modrý štvorec, ak  máš v triede nejakého dobrého kamaráta. Červený obdĺžnik, ak do tejto školy chodí aj tvoj súrodenec. Otázok bolo 12. ) Takto si prváci zopakovali farby i geometrické tvary a sledovaním, čo si berie spolužiak, sa navzájom učili.

Z nazbieraných geometrických tvarov potom nalepením na papier A5 vytvárali rôzne obrázky. Vznikli motýle, postavičky, rakety, lietadlá, domčeky, kvietky....

V energizéry „Krok sem, krok tam...“ si prváci oddýchli a nabrali energiu do ďalšej práce.

Naučili sa pravidlá komunity  BÁSNIČKOU:

„Očká pozerajú,

ušká počúvajú,

jedny ústa vravia

a dlhý hlas majú, kto hovoriť nechce,

tomu pokoj dajú.“

A potom tú básničku aj nakreslili, vystrihli  a dlhý hlas znázornili dlhou šnúrkou pripevnenou k ústočkám.

Dobrou desiatou si „dobili baterky“ a po veľkej prestávke v šlabikári na strane 4 tvorili vety k obrázku pod názvom „ Do školy“. 

A darilo sa im. Niektorí dokázali vytvoriť až 7 zaujímavých viet.

Energizérom „Jednu ruku sem a druhú ruku tam....“ si opäť obnovili svoje sily  a s pani učiteľkou Andreou Vrtíkovou odišli do telocvične.

Však toho stihli  veľa? A to boli len prvý deň v škole.    

 

 

 

  

Slávnostne oblečení žiaci, rodičia i pedagógovia  v telocvični ZŠ - neklamný znak, že nový školský rok 2016/2017  „urobil prvý krok.“

Vážnosť slávnostnému otvoreniu školského roka  na samom začiatku  dodala slovenská hymna a po nej  jednoduchá, ale obsahom plná básnička o začiatku roka, ktorú pekne zarecitovala žiačka 4. ročníka Žofka Piňáková.

Všetkým prítomným sa prihovorila starostka obce JUDr. Mária Ondráčková, ktorá predstavila novú riaditeľku školy Mgr. Alexandru Zajíčkovú. Tú menovala do funkcie riaditeľky od 1. septembra 2016 po úspešnom výberovom konaní na 5 ročné funkčné obdobie.  Popriala jej, pracovníkom školy, žiakom i rodičom mnoho síl, trpezlivosti a úspechov. Pripomenula, že ona, ako starostka obce, ale aj pracovníci OÚ  a poslanci  sa budú snažiť  byť ústretoví k návrhom a pripomienkam vedenia školy i rodičov.

Mgr. Vlasta Zajíčková, vo svojom krátkom príhovore, odovzdala pomyselné „žezlo vedenia školy“ svojej dcére             Mgr. Alexandre Zajíčkovej s tým, aby sa nebála porovnávania. Veď každý človek je originál. Popriala jej, aby pokračovala vo svojej práci tak, ako doteraz, aby našla mieru pre povinnosti i rodinu ( čo sa jej občas nedarilo ), aby využila silné stránky svojich kolegýň, oslovila svojou prácou rodičov, zriaďovateľa  a predovšetkým sa vryla spôsobom svojej práce do sŕdc žiakov tejto školy.

Potom  nová pani riaditeľka privítala  všetkých prítomných, krátko spomenula paralelu všetkých  škôl, ktoré navštevovala rovnako ako jej mama i rovnaký čas, v ktorom sa stala riaditeľkou ZŠ Valča a ďalej viedla slávnostné otvorenie školského roka.

Prví sa predstavili prváci. Bolo ich 18 -  11 dievčat a 7 chlapcov. So svojou triednou učiteľkou  Mgr. Vlastou Z ajíčkovou  predviedli krátky energizér „Krok sem, krok tam...“. Ako spomienku na svoj začiatok školského roka dostali detskú knižku s venovaním od rodičov a  fotografiou zo zápisu. Tamarka Kaššáková sa im prihovorila za spolužiakov školy. Tí každému prváčikovi zas venovali kvietky.

12 druhákov si tento rok zasadne  do lavíc spolu s ich učiteľkou Mgr. Katkou Dózsovou. Ti ukázali, že majú fantáziu. V aktivite „Čáry, máry, fuk „ sa menili na zvieratká – kohútika, mačičku, psíka, prasiatko.... Počas prázdnin asi aj dosť počítali, pretože vedeli pošepkať pani riaditeľke, koľko môže mať eur, ak má viac ako pani učiteľka Katka , ktorá má 20 eur.

Triedna učiteľka 13 žiakov 3. ročníka  Mgr. Alexandra Zajíčková si pre nich pripravila aktivitu „Toto je šatka, ale môže to byť...“. A bolo -  lano na preťahovanie, obojok pre psíka, čelenka, obväz, zástera, švihadlo, náramok, náhrdelník... Všetkých 13 žiakov  dokončilo nejakým zaujímavým spôsobom  túto neúplnú vetu.

A čo štvrtáci?  Mgr. Lívia Košová chcela od nich, aby pantomímou znázornili, že chodia po ostrých kameňoch, okolo niekoho kto spí,  idú v silnom vetre, tlačia sa v autobuse, brodia sa vo vode po pás... Zvládli to super.

Potom už len organizačné pokyny o ŠKD, jedálni, o záujmovej činnosti. Rozlúčili sme sa pesničkou, ktorú zaspievali všetci žiaci školy a 6. 9.2016 začneme úplne „NAOSTRO“. 

 

Začíname 5.9.2016 o 9,00 hod. v ZŠ Valča.

 

 

Druháci na výtvarnej výchove, technikou vyrývania do tušom prekrytej plochy  vymaľovanej mastným pastelom, vytvárali  podobu včielky. Snažili sa vystihnúť tvar jej tela, krídel i nôh. To sa podarilo najlepšie vystihnúť druháčke Tamarke, Nikolke, Lucke, Vaneske, Laurinke a chlapcom Matúškovi, Lukáškovi a Samkovi.

V pondelok - 11.7. prišla pošta. Otváranie veľkej obálky vyčarilo na našich tvárach úsmev. V obálke bol diplom pre šikovnú druháčku - Nikolku Kalinovú. Uspela v celoslovenskej výtvarnej súťaži Medové umenie, získala pekné 3. miesto. 

Gratulujeme a tešíme sa!

 

Prvý deň za nami .

Navštívili sme Rybníky Brčná. Videli sme ako, v čom sa chovajú ryby, rybky a aj rybičky. Mali sme milého sprievodcu, ktorý nám ochotne všetko porozprával, ukázal čím a ako sa ryby chovajú, v čom sa prevážajú,  ..., dokonca nám požičal svoj klobúk. Pomohol nám založiť oheň a my sme si mohli grilovať prinesené špekáčiky či klobásky. Ukázal nám chytanie rýb  na udicu. Ryby asi neboli hladné. Nedali sa chytiť. Ponáhľali sme sa domov, aby sme nezmokli. Prešli sme sa, dozvedeli sme sa veľa nových informácii o rybách a tešili sme sa na výborný obed. Rýchlo domov, všetko porozprávať a rozmýšľať, čo všetko nám prinesie ďalší deň v ŠKD.

Druhý deň za nami .

Lanové centrum preverilo všetky možné sily detí. Z dola to vyzerá jednoducho. Obliekanie sa do popruhov a prilby je veľmi lákavé a " frajerské ". Napokon rozhodli deti, ktorú obtiažnosť si zvolia. Odvahu na stredný lanový okruh našlo 5 chlapcov a 1 dievča. Napriek slobodnému rozhodnutiu, boli chvíle, keď oľutovali, že sa rozhodli tak ako sa rozhodli. S povzbudzovaním a slovným postrkovaním sa podarilo všetkým šiestim preliezť bezpečne do cieľa. Ostatní zdolali malý lezecký okruh. Našli sa však deti, ktoré aj tu prekonali svoj strach a tak dokázali, nielen sebe, že odvaha im nechýba. Navštívili sme i skanzen v susedstve lanového centra. Zistili sme, že každá doba niečo pekné prináša. Deti prišli na to, že dnes sa im žije oveľa ľahšie a pohodlnejšie. Dnešný výlet sme zakončili dlhýýýýýýýýým, ale naozaj dlhýýýýýýýým čakaním na autobus ( vďaka nekonečnej oprave cesty ). Obed zmizol z tanierov rýchlosťou svetla a dohodli sme sa, čo si pripravíme na tretí deň činnosti.

Tretí deň za nami .

Počasie ukázalo svoje vrtochy a preto sme sa nevybrali na kúpalisko, ale navštívili sme Detský sen v Martine. Deti sa vyšantili až, až. Prepotené tričká, mokré vlasy hovorili, že o pohyb, zábavu bolo postarané. Stihli sme sa občerstviť a celkom dobre nám padla sladká zmrzlina. Deti mali so sebou niekoľko eur a rozhodli sa " investovať " ich v hračkárstve. Na výber bolo hračiek veľa, no našli sa aj takí, ktorí si nič nekúpili. Asi šetria peniažky na niečo väčšie. Cestou na autobus sme stihli detské ihrisko v parku. A verte, obed chutil.

 

Štvrtý deň za nami .

Oblaky, slnko, vietor. Ideálne počasie na krátku vychádzku. Vybrali sme sa na ranč Paradise pri Košťanoch nad Turcom. Tešili sme sa na kone. Cestou sme však mali prekvapenie. Videli sme v poli aspoň 6 jeleňov s veľkým parožím. Aj sme sa zľakli, ale jelene sa rozhodli ( našťastie ) utekať inam a my sme mohli pokračovať na ranč. Naša sprievadkyňa Livka sa v koňoch vyzná. Povedala nám niekoľko zaujímavostí a ukázala nám, čo všetko trénovaný koník dokáže. Deti sa vozili a odvážni dokázali urobiť v sedle niekoľko prvkov akrobacie. Cestou domov sme sa obzerali, či náhodou neuvidíme nejaké zvieratá. Nič. Pani kuchárka nás čakala s obedom a určite sa tešila, že už končí a oddýchne si. A my sme sa zas a znova tešili na posledný deň, do Trenčína.

 

Piaty deň za nami .

Vďaka obetavým a ochotným rodičom ( za čo im veľmi pekne ďakujeme ) sme sa včas a bezpečne dopravili na železničnú stanicu do Vrútok. Cesta vlakom ubiehala, pani sprievodkyňa deťom ochotne požičala razítko a deti s chuťou razili lístky jedna radosť. Cestou na hrad sme si všímali všetko okolo seba. Po krátkom občerstvení v podhradí sme boli pripravení na absolvovanie prehliadky. Zvládli sme veľký okruh. Nakúpili sme drobné darčeky na pamiatku a išli sme hľadať reštauráciu, kde sme mali dohodnutý obed. Podarilo sa! Výborný obed padol vhod. Pojedli sme všetko ( takmer ). Do odchodu vlaku nám zostávali skoro tri hodiny. Rozhodli sme sa, že si lepšie obzrieme centrum Trenčína. Cestou sme mali šťastie. Stretli sme jednu speváčku z dvojičiek,  z dua Twins. Bola krásna a ochotne sa s nami odfotografovala. Káva, zmrzlina boli výborné. Zostali nám drobné a tak sme ich s radosťou minuli v známom hračkárstve. Cestou na stanicu sme si rozprávali zážitky z celého dňa a už tam sme plánovali ďalšie výlety v novom školskom roku. Do Vrútok sme prišli raz - dva. Prišlo na nás čakať veľa rodičov a so želaním pekných prázdnin sme sa všetci šťastlivo vrátili domov.

Tak takto sme prežili jeden týždeň z prázdnin. Bolo nám fajn, videli a zažili sme veľa pekných chvíľ, dozvedeli sme sa niekoľko užitočných informácii a s pocitom príjemne prežitého týždňa sme sa vrhli do voľných dní.

Pohodové prázdniny a dovolenky všetkým našim kamarátom, priateľom a podporovateľom .

 

 

 

 

Slávnostné ukončenie školského roka 2015/2016 bolo plné radosti ale aj sĺz.

Stretli sme sa v telocvični našej školy, kde nás všetkých  milo privítala pani riaditeľka Vlastička Zajíčková a slávnostne ukončili tento školský rok. Ubehol rýchlo. Bol plný aktivít, projektov,  zaujímavých stretnutí, koncertov a divadiel, ale hlavne učenia.

Svoj prvý školský rok majú za sebou hlavne prváci, ktorí dostali svoje prvé vysvedčenie. Skôr ako ho dostali nám zahrali divadielko o tom, aké starosti majú nespokojné myšky so spánkom. Potom im už pani učiteľka Vlasta Zajíčková rozdala vysvedčenie. Druháci zarecitovali básničky o vytúžených prázdninách a o lete. Pochválili sa prácami o tom ako sa im páčilo v druhej triede a čo všetko sa v nej naučili. Vysvedčenie im odovzdala ich triedna pani učiteľka Katarína Dózsová. V tretej triede mala svoju premiéru pani učiteľka Lívia Košová, ktorá odovzdávala vysvedčenie prvýkrát. S tretiakmi nacvičila veselú a výstižnú pesničku o šikovnej a veselej pani učiteľke.

Štvrtáci sa v tento deň lúčili s našou školou aj s novou pani učiteľkou Aďkou Vrtíkovou, ktorá ich viedla od januára tohto roku. Pripravili si rozlúčku, ktorá rozplakala hádam každého v miestnosti. Dúfame, že na našu školu nezabudnú.  Prajeme všetkým, aby získané vedomosti uplatňovali aj pri ďalšom štúdiu a pomohli im zvládať prekážky, ktoré ich v živote čakajú.

Na záver pani riaditeľka popriala všetkým krásne, veselé, slnečné a nezabudnuteľné prázdniny, aby sme sa v septembri opäť zišli v zdraví a pripravení získavať nové poznatky a vedomosti.

H U R Á    N A    P R Á Z D N I N Y !

 

Štvrtáci odchádzajú.  Opúšťajú našu školu a pokračujú ďalej v získavaní vedomostí, skúseností na inej škole. Rozlúčili sme sa ako sa patrí. Grilovali sme, rozprávali sme sa a nevynechali sme ani zdravý pohyb. Želáme im krásne bezstarostné leto, prežité v zdraví a láske. V novej škole im prajeme len a len úspechy. A ak náhodou príde sklamanie, neúspech, netreba sa vzdať, ale poučiť sa z neho a smelo ísť za svojím snom a " nasávať " všetko potrebné a užitočné zo šíreho sveta.

Nezabudnite na nás :). Veľa šťastia!

... čoskoro ...

 

 

Aj prváci vedia, čo je to herbár  a ako sa dá vyrobiť jednoducho v domácich podmienkach. Snažili sa a s pomocou pani učiteľky Aďky a rodičov dokázali rozoznať a spoznať niekoľko listov, stromov.

 

 N a j l e p š í    o s o b n ý   v ý k o n

Aký význam má podať najlepší osobný výkon, to  sa dozvedeli žiaci prvého ročníka aj prostredníctvom  poslednej prečítanej rozprávky projektu „Krása ľudových rozprávok“. Len vďaka tomu, že si tretie prasiatko postavilo tehlový domček, zachránili sa pred vlkom všetky 3 prasiatka , bračekovci  -  Nif, Ňuf a Ňaf. K tejto rozprávke sa prváci naučili aj pesničku z výchovného koncertu .

„My sme  tri prasiatka smelé,

nemáme z ničoho strach,

stále sme iba veselé,

voláme sa Nif, Ňuf a Ňaf."

Dokonca, ako diktát, písali k ilustráciám rozprávky „Tri prasiatka“ dej tejto rozprávky a tým si vytvorili poslednú -  siedmu rozprávkovú knižku. Ba mohli jej dej porovnať aj  s verziou anglickej ľudovej rozprávky pod názvom „3prasiatka“. V nej sa zachránilo len tretie prasiatko, ktoré  sa dokonca vlkovi vo svojom nedobytnom domčeku posmievalo: „Ja si tu krútikom chvostikujem a bežičkami nožičkujem a ty sa do domčeka nikdy nedostaneš“.

Tak čo? Stálo za to, podať najlepší osobný výkon?

 

...a tento rok naozaj do bodky a do písmena.

Náš školský dvor sme vymenili za športový areál Dielec, kde deti prežili športové a tvorivé dopoludnie v rámci kultúrneho podujatia Valčianske melódie.

O pohyb a súťaživého ducha sa postarali deti a pani učiteľky z MŠ. Tvorivosť, fantáziu, šikovnosť, trpezlivosť a spolupráca bola zasa v réžii ZŠ. Všetky deti si to mohli vyskúšať v tvorivých dielňach – maľovanie a dotváranie starých pneumatík a polienok, pletenie náramkov priateľstva, navliekanie náhrdelníkov, výroba drevených príveskov, dokresľovanie tvárí. Za každú splnenú činnosť dostalo dieťa pečiatku na „kvietok úloh“. Podľa počtu nazbieraných pečiatok si zaslúžili sladkú odmenu. Pre všetkých účastníkov navarili naše pani kuchárky výborný guľáš.

Deti si mohli zatancovať aj pri dobrej hudbe, zahrať sa na detskom ihrisku alebo si len tak oddýchnuť v príjemnom chládku ihličnatých stromov. Popoludní sa mohli započúvať do ľudových piesní v podaní rôznych speváckych súborov. O 19.00 hodine sa rozhorela Jánska vatra, pri ktorej zneli trávnice v podaní skupiny Valčianka. Dobrá nálada neskončila ani po dohorení vatry, pretože do neskorej noci sa tancovalo a zabávalo.

 

 

V pondelok, 20.6., sme boli na koncerte. Prišiel jeden pán s gitarou a hral rôzne pesničky. Našou úlohou bolo uhádnuť kto spieva zahranú pieseň. Úloha to vôbec nebola ťažká, uhádli sme všetkých spevákov - Adama Ďuricu, Kristínu, IMT Smile, ... a ak by hral ďalej, my by sme hádali a hádali.

Koncert bol milým okamihom v novom školskom týždni .

 

„Divotvorný hrnček“  - mnohým by sa zišiel !

Či prváci čítajú s porozumením? To si sami overili tým, ak správne nalepili k štyrom častiam textu rozprávky „Divotvorný hrnček“  tú správnu ilustráciu.  Z 12 žiakov sa to bezchybne podarilo na prvý raz 10 žiakom a tí dvaja, si to  po opätovnom prečítaní, opravili.

Rozprávka „Divotvorný hrnček“ bola už  šiestou rozprávkou, ktorú prváci čítali a dotvárali v rámci triedneho projektu

„ Krása ľudových rozprávok“.

 

 

Opäť prišiel čas výletov. Rozhodli sme sa navštíviť stredné Považie. Obliekli sme si športové oblečenie, ruksaky naplnili jedlom a pitím a nechali sme sa unášať autobusom až do Malých Karpát. Konkrétne do malebnej obce Čachtice. Množstvo povier, povestí a filmov nás neodradilo navštíviť zrúcaninu Čachtického hradu, ktorý je schovaný v horách 2,5 km nad dedinou. Viedla k nemu celkom schodná, miestami strmá cesta, ktorú sme všetci zvládli. Síce nás tam nečakala hradná pani Bátoriová, ale milý mladý ujo, ktorý nás povodil po všetkých zákutiach hradu, od najvyššie položenej komnaty hradnej pani, až po katakomby hradu, z ktorých kedysi viedli tajné cesty spájajúce iné hrady v Malých Karpatoch. Porozprával  nám povesť o najcennejšom poklade pre človeka, i o živote bežných ľudí starajúcich sa o chod hradu.  Z hradu bol nádherný výhľad na okolité dedinky, Moravu a susedné Čechy.

Z Čachtíc sme sa presunuli do neďalekého Podolia – Parku miniatúr, v ktorom šikovní slovenskí majstri z dreva, kameňa a betónu vyrobili 57 modelov dobových rekonštrukcií slovenských hradov, zámkov v mierke 1:50, kostolov a domy národných umelcov. Bolo to úžasné prechádzať sa pomedzi skutočne vyzerajúce hrady. Uvedomili sme si, aký musel byť život našich predkov ťažký, keď museli stavať na skalách  také obrovské stavby bez ťažkých strojov, a zároveň úžasne krásny pre tých ktorí bývali v tých nádherných zámkoch a hradoch.

Ďalšie naše cestovateľské kroky viedli do Piešťan, najkrajšieho a najväčšieho kúpeľného mesta Slovenska. Pochutnali sme si na najlepšej a najdrahšej zmrzline, oddýchli pri fontáne, prešli sme sa Kolonádnym mostom, kúpeľným parkom.  Nakŕmili sme hladné čajky,  a ochutnali sme liečivú prírodnú vodu vyvierajúcu priamo zo zeme.

Najväčšie dobrodružstvo začalo až vtedy, keď nás  autobus zaviezol do Novej Lehoty, ktorej skoro každý Slovák povie Horná Dolná. S veľkou radosťou a záujmom sme obzerali priestory natáčania známeho seriálu, krčmu, obecný úrad, kultúrny dom, kadibúdku, aj symbol dediny – Kakaovník.

S nezabudnuteľnými zážitkami  sme sa podvečer vrátili domov. Tešíme sa na najbližšie cestovateľské dobrodružstvo.  

 

Hrou spoznávame prírodu.

Naši prváčikovia sa na hodinách prvouky nielen naučia niečo zaujímavé, ale si aj čo to vyskúšajú. Keďže sa naše posledné hodiny niesli v duchu rastlín, zahrali sme sa na kvetinárov a pokúsili sme sa zafarbiť  karafiát na červeno. Do jednej vázy sme si naliali čistú vodu, do druhej sme do vody pridali červený atrament. Pozorovali sme ako sa budú karafiáty meniť. Žiaci zistili, že karafiát v čistej vode ostal krásny biely a ten v tej atramentovej si cez dužinatú stonku natiahol farebnú vodu až do kvetu a zafarbil sa nám. Všetko, čo sme sa doteraz naučili na hodinách - aké funkcie plní stonka - sa nám potvrdilo v tomto pokuse. So žiakmi sa tešíme na ďalšie aktivity „Byť pri tom“.

 

 

Žiaci 3. a 4. ročníka v utorok 7. 6. 2016 navštívili Múzeum slovenskej dediny.

Počas školského roka sa na Vlastivede učili o predmetoch z minulosti, ktoré poukazujú na šikovnosť, múdrosť a ťažký život našich predkov.  Z učebníc, internetu, encyklopédii sme sa zoznamovali s jednotlivými regiónmi Slovenska, ich tradíciami, zvykmi a spôsobom života v jednotlivých častiach nášho malého Slovenska. Svoje teoretické vedomosti uplatnili pri učení BYŤ PRI TOM. Pohybovali sa v regiónov Slovenska: Liptovský, Oravský, Turčiansky a Kysucký. Mali možnosť vidieť a porovnať život chudobného roľníka a šikovného murárskeho remeselníka, tkáčsku a klobučnícku dielňu. Neobišli sme ani školu s drevenými lavicami, kalamármi a trstenicou. 

 

Najlepší športovci ZŠ vo Valči sa zúčastnili atletického štvorboja Majstrovstiev okresu najmladšieho žiactva v Turanoch. Tento rok bol jubilejný ročník – 25., na ktorom sa zúčastnilo 21 škôl Martinského okresu.

Žiaci súťažili v dvoch tímoch po štyri deti ( dievčenský a chlapčenský) v hode kriketovou loptičkou, šprinte na 50 m, v skoku do diaľky a vytrvalostnom behu na 400m.

Dievčenské družstvo:Dominika Martvoňová, Karin Danišová,  Petra Kvasnicová, Tamara Kaššáková                  

Chlapčenské družstvo: Maximilián Pavlovič, Martin Siráň , Matúš Varchol,  Lukáš Boďa

Jubilejný ročník začal slávnostným zapálením olympijského ohňa a odovzdaním olympijskej vlajky   najlepšími športovcami Martinského okresu.

V individuálnom hodnotení  sa Martinko Siráň umiestnil na 17. mieste z 82 chlapcov a Peťka Kvasnicová na 9. mieste z 82 dievčat. Chlapčenský tím obsadil  13. miesto a dievčenský tým  7. miesto z 21 družstiev.

Celkovo sa naša škola umiestnila na 10. mieste, čo je veľmi pekný výsledok. Celý pedagogický zbor, žiaci našej školy  športovcom blahoželajú a za vynikajúcu reprezentáciu našej školy ďakujú. 

 

Medovníkový domček, Perníková chalúpka alebo Janko a Marienka?

Rôzne názvy, ale obsah rozprávky, ktorú prváci dočítali rovnaký. V rozprávke rozdelenej na 7 častí sa  v tejto ľudovej rozprávke učili, čo sú to prirovnania ( jahody červené ako krv a veľké ako brmbolec ).  Tvorili opačné slovné spojenia k slovným spojeniam v rozprávke (  hustá hora – riedka hora, malý domček – veľký dom). Písali k slovám slová s rovnakým významom ( škára- diera, otvor, medzera., ježibaba – striga, čarodejnica., krúti – točí, vrtí, otáča...). Zopakovali si, čo sú to rýmy a tvorili ich  hlasom- klasom, fúrik – múrik, deň – peň. Prepisovali priamu reč Marienky  z rozprávky do veršov, čo znamenalo, že museli vedieť, čo je verš i rým. Čítali niektoré časti rozprávky dramatizovane a v poslednej časti rozprávky sa dozvedeli, čo je to polianka a nakreslili ju. Ba dokázali v energizéri zo svojich tiel vytvoriť štvorhlavého draka.