Novinky

 

Nadácia pre deti Slovenska nás oslovila. My sme sa zapojili.

Projekt SPACE  sa zameral na skutočnosť, že  verejné priestory, v ktorých  deti a mladí   ľudia žijú, sa navrhujú a realizujú tak, aby vyhovovali hlavne  dospelým. Deti a mladí ľudia  by mali byť rešpektovaní pri návrhoch a tvorbe prostredia , ktoré využívajú.

Projekt SPACE

*počúva názory detí a mladých ľudí na prostredie v ktorom žijú,

*mapuje potreby detí v súvislosti s ich životným prostredím,

*podporuje deti a mladých ľudí,  ktorí sa chcú stať spolutvorcami svojho prostredia.

Žiakov 3. ročníka, cez prezentáciu pani učiteľky Vlasty Zajíčkovej na výtvarnej výchove  a braistormingu  na hodine slovenského jazyka, tento projekt oslovil. Najprv vymýšľali, čo všetko by mohlo byť v triedach, kde by sa radi učili  a potom niektoré nápady  skladaním kociek z lega aj zrealizovali. 

Hotové práce sme odfotografovali a zaslali koordinátorovi projektu Mgr. Rasťovi Očenášovi.

Ten sa nám ozval : „Veeeeľmi ďakujem za skvelé nápady detí!!! Oceňujem aj vysvetlivky a kvalitnú fotodokumentáciu. Budem informovať hneď ako v projekte postúpime ďalej“.

V ďalšej časti projektu študenti architektúry spracujú nápady detí a mladých ľudí a ponúknu ich odborníkom  ako inšpiráciu pri tvorbe deťom priateľských verejných priestorov.

Ďalším výstupom projektu bude prezentácia prác na internete i výstava prác , na ktorú budú pozvaní autori prác.

Vo fotogalérii si môžete pozrieť nápady našich  tretiakov.

 

 

Žiaci našej školy, ktorí navštevujú výtvarný  odbor SZUŠ Maše Haľamovej sa zapojili svojimi výtvarnými prácami do regionálneho kola medzinárodnej súťaže  EKOPLAGÁT 2017.

Výtvarná súťaž bola vyhlásená „NADÁCIOU ZDRAVÁ TURČIANSKA ZÁHRADKA“ na základe dohody s akcionármi Turčianskej vodárenskej a.s.- starostami obcí a primátormi miest v regióne Turiec i v spolupráci s TULIP center Martin.

Žiaci vytvorili práce  pod vedením svojich vyučujúcich výtvarníčok Mgr. Vlasty Števkovej a Mgr. Ivany Janotíkovej.

Do súťaže boli zaslané práce vytvorené Samuelom Koraušom, Sofiou Laukovou, Miškou Michnáčovou, Lukášom Lacom, Hugom Ilovským , Žofiou Piňákovou, Elou Machovou, Nikolasom Maruniakom, Martinom Siráňom, Tamarou Kaššákovou.

 

 

V piatok, 17.2., sa v našej škole " karnevovalo". Prišli medzi nás rôzne masky. Bol tam Zorro, kuchár, vodník, Harry Potter, vojak, kúzelník, zombie, kovboj, šašo, indián, superman. O ochranu sa postarolo niekoľko bojovníkov a dokonca podľa výzoru vyzerali, že pochádzajú aj z iných planét. Cestu k nám merala krajčírka, Pipi, fotografka, pionierka, modelka, zajačica, tajomná dáma, smrtka, lienka, mačka, princezná. Čaro masiek a rozprávkovú atmosféru svojou prítomnosťou podčiarkli anjel a čert. Dobrým znakom nálady a atmosféry vo vyzdobenej telocvični boli hudba, tombola, kapustnica a plno iných dobrôt. Čas plynie a my už len spomíname ako dobre sme sa mali na karnevale počas fašiangového obdobia plného zábavy, tanca, dobrého jedla. Aj karnevalom sa dajú priblížiť tradície, zvyky a kultúra našich starých mám a otcov, ktoré je dobre si ustrážiť a zachovávať naďalej.

 

Súťaž o naj dievča a naj chlapca sme v školskom klube detí zorganizovali práve na deň sv. Valentína, 14.2. .Už niekoľko dní sme sa s deťmi rozprávali, že láska má a môže mať rôzne podoby. Zistili sme, že láska je aj medzi spolužiakmi, učiteľmi, či láska k rodičom alebo kamarátovi. Láska a jej prejavy, to môže byť aj pomoc pre kamaráta, ktorý si nevie s niečím poradiť alebo sa chce niečo nové naučiť. Všetci zo ŠKD ( ktorí boli v ten deň v škole a boli odhodlaní súťažiť s láskou ) sa zapojili do súťaženia. Nešlo o život, šlo o zábavu. Deti museli splniť 5 úloh, ktoré ich postupne buď posunuli do ďalšieho kola alebo ich vyradili už v prvom kole, pri plnení prvej úlohy. A tá bola vraj ťažká. Prváci prepisovali vety a starší žiaci dopĺňali i/y do slov. Tu sa ukázalo, aké vedomosti majú zo slovenského jazyka, ktorý potrebujú každučký jeden deň. V druhej úlohe sa mnohí zapotili. Súťažili vo dvojiciach a museli čo najrýchlešie zaviazať šnúrku na topánke. Čas a topánky detí na suchý zips urobili svoje. Veľa detí nevedelo zaviazať spomínané šnúrky. Veru, majú čo doháňať. Ostali najšikovnejšie dievčatá a chlapci. Tretia úloha preverila koordináciu pohybu s loptičkou na lyžici. Museli prejsť trať pomedzi kuželky bez spadnutia loptičky. Ak spadla, tak ju bolo treba rýchlo dať späť na lyžicu a ponáhľať sa do cieľa. Tretiaci a štvrtáci to mali o to ťažšie, že lyžicu držali ústami. Štvrtá úloha bola problémom hlavne pre chlapcov. Bolo treba zapliesť našim modelkám vrkoč z vlasov. To vám bolo motania a krútenia. Prekvapením pre nás bolo aj to, že túto úlohu nedokázali splniť ani niektoré dievčatá. No čo, aj krátky účes vie byť - in. Posledná úloha preverila hmat a predstavivosť. Pod šatkou bolo ukrytých 7 predmetov a úlohou detí bolo hmatom určiť o aký predmet ide. Tí menší mohli aj viac opisovať, na čo vec, ktorú nahmatali, slúži. Koniec súťaženia. A máme naj dievčatá a naj chlapcov. Každý dostal sladkú odmenu a víťazi vecnú cenu. Nešlo až tak o víťazstvo, ale o to, ukázať svoju zručnosť, odhodlanie, šikovnosť, ..., ale podaním svojho osobného naj - výkonu predbehnúť kamaráta a priblížiť sa k víťazstvu. Nabudúce bude súťaž úplne o inom. To je ale zatiaľ tajomstvom - psst.

P.S.: Výsledky.

NAJ dievča z 1.A - Miška Michnáčová, z 2.A - Betka Barancová, z 3.A - Vaneska Búgelová a zo 4.A nemáme víťazku - neboli v ŠKD .

NAJ chlapec z 1. A - Alex Táborecký, z 2.A - Šimon Hanuliak, z 3.A - Samuel Korauš a zo 4.A - Lukas Buček.

 

Milí rodičia !

Naši žiaci sa zapojili do výtvarnej súťaže „Ovocný sad“, o ktorej sme Vás informovali aj na tejto našej stránke. K víťazstvu našich žiakov môžete prispieť aj vy, ak na stránke  www.facebook.com/ovinzdravoachutne  kliknete na práce našich žiakov. Ďakujeme.

 

A  v y p u k l o !

V prvom vyučovacom bloku sa žiaci prvého ročníka dozvedeli, že olympiáda je zimná a letná, koná sa každé štyri roky, súťažia  na nej  najúspešnejší športovci celého sveta v rôznych disciplínach. Potom sa na základe nápovedných otázok učili jeden od druhého, že najúspešnejší športovci sú hodnotení medailami – zlatou, striebornou a bronzovou....a ešte mnoho iného. No najdôležitejšie je učiť sa cez vlastný zážitok.

Preto práve 31. január 2017 začala 1. zimná školská olympiáda.

Žiaci rozdelení do 7 skupín, ktoré vznikli tak, že sa hľadali podľa vlajok štátov Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska  - našich susedov a Anglicka, si prevzali vlajku štátu,  za farby ktorého budú súťažiť,  oboznámili sa s pravidlami bezpečnosti, vybrali si spomedzi seba vlajkonosiča a bežca s olympijským ohňom.  Potom sa dobre oblečení so štartovnými číslami presunuli na školský dvor.

Nasledovalo defilé  športovcov jednotlivých krajín, ktorí  sa  zhromaždili v priestore „štadióna“ multifunkčného ihriska, kde ich všetkých svojím príhovorom privítala predsedníčka olympijského výboru. Vlajkonosiči vztýčili olympijskú vlajku  za znenia slovenskej hymny ( spievali ju žiaci a vedeliiiiiiii). Štafeta 7 bežcov  doniesla fakľu s olympijským  ohňom  na „štadión“. Tu ho odovzdali  do rúk pani riaditeľke, ktorá zapálením olympijského ohňa   1. zimné olympijské školské hry  zahájila.  Maďarská športovkyňa Žofia Piňáková prečítala za všetkých sľub športovcov a sľub za rozhodcov zas pani vychovávateľka Zuzana Piňáková.

Športovci  7 štátov  si zmerali  svoje sily v 6 disciplínach – v zjazde, v slalome, v biatlone, curlingu , krasokorčuľovaní, netradičná zimná štafeta. Vlastne všetky disciplíny boli netradičné.

Do výsledkovej listiny sa postupne zapisovali  výsledky i poradie v jednotlivých disciplínach. A práve poradie v jednotlivých disciplínach sa stalo rozhodujúcim kritériom na určenie víťazov. Stali sa nimi športovci Ukrajiny Dominika Martvoňová, Lucka Kubalová, Elka Machová, Victoria Koreňová, Dominika Siráňová a Nikolas Maruniak.

Všetci športovci boli odmenení sladkosťou a víťazi  dekorovaní medailami a cenami v priestore školskej telocvične.

            Oceňovanie však pokračovalo. Všetci „športovci“  dostali   hodnotenie  svojej polročnej práce v disciplínach slovenský jazyk a literatúra, matematika, prírodoveda, prvouka, vlastiveda, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná a športová výchova, náboženská výchova, rozvoj životných zručností a správanie. Či boli so svojím výkonom spokojní?  Či podali najlepší osobný výkon?  Či vynaložili  potrebnú snahu?  Či venovali svojmu učeniu potrebný čas ?  Nuž na to si musia dať všetci „športovci“ odpoveď sami.

A najlepšie  p r a v d i v ú.

 

 

 

Aby prváčikom ľúto nebolo ...... :D

S prváčikmi v ŠKD sme sa zahrali na bádateľov. Aby im ľúto nebolo, že pokusy sa robia len vo vyšších ročníkoch, využili sme januárové mrazivé počasie a premenili sme vodu na ľad. Nebola to len taká obyčajná voda, ale zafarbená potravinárskym farbivom. Farebnou vodou sme plnili balóny, ktoré sme potom vyniesli von a nechali ich zamrznúť. Pri plnení sme si užili zábavy. Celý víkend sme potom netrpezlivo čakali, či sa nám pokus podaril. Počasie nám prialo. V pondelok hneď poobede sme sa vybrali pozrieť naše „ľadové bomby“. Deti si všimli popraskané balóny. Vysvetlili sme si, že ľad je pevné skupenstvo vody a že keď zamrzne zväčší svoj objem – preto balón praskol. Poodbaľovali sme popraskané balóny a vystavili sme ich na školský dvor nech sa potešia aj ostatné deti. Tešíme sa na ďalšie pokusy.

 

 

Dnes sme si v Kultúrnom dome, spolu s deťmi zo škôlky, pozreli divadlo o Pyšnej princezne. Divadlo a príbeh o pyšnej princezne mal deti naučiť , že sa neoplatí byť namyslený, pyšný. Ani deti nemajú rady tých, ktorí sa vyvyšujú, vysmievajú, podceňujú, ..., a zistili, že správať sa dá aj inak. Presne tak si to uvedomila i princezná z divadla. Dobré slovo, láska a slušnosť dokázali zázraky. Ostáva nám veriť, že to tak nie je iba v rozprávke. Našou úlohou je si rozprávku " vytvárať " v našom každodennom živote najviac ako sa len dá.

 

Čitateľský oriešok – celoslovenská čitateľsko – výtvarná súťaž

Ministerstvo školstva vyhlásilo školský rok 2016/2017 za „ROK  čitateľskej gramotnosti“. Aj z tohto dôvodu pedagogickí pracovníci školy, okrem iných aktivít, ktoré rozvíjajú  u žiakov

*čítanie s porozumením,

*budujú pozitívny vzťah ku knihám,

*prehlbujú ich  vnímanie medzi jednotlivými predmetmi,

*trénujú ich logické myslenie,

*učia ich hľadať súvislosti,

*podporujú využívanie  získaných vedomostí v praktickom živote,

privítali možnosť zapojiť  žiakov  druhého, tretieho i štvrtého ročníka do súťaže  rozvíjajúcej práve čitateľskú gramotnosť pod názvom „ČITATEĽSKÝ  ORIEŠOK“. V každej triede žiaci čítali dva texty.

Žiaci 2.A triedy čítali  texty „ Vlk statikom“ a  “Cesta za dobrodružstvom“. Tretiaci čítali texty „Snehuliakovi kamaráti“ a „Skrytý talent“. Žiaci štvrtého ročníka zas „Nilkov sen“ a Zázračná hudba“. Za každým textom bolo 10 úloh, ktoré mali žiaci plniť. Tie boli zamerané na zistenie čítania s porozumením – na nižšie poznávacie i vyššie poznávacie funkcie. To však ešte nebolo všetko.

Poslednou úlohou žiakov bolo  príbehy týchto dvoch textov nejako zaujímavo až originálne výtvarne prepojiť a nakresliť na výkres formátu A4. Až tu sa ukázala fantázia mnohých našich žiakov.

Teraz už len do 31. januára zašleme všetky vyplnené hárky s odpoveďami a výkresmi vyhlasovateľovi tejto súťaže  RABBE SLOVENSKO.

Výhercami sú žiaci už teraz, pretože plnením úloh  sa isto zlepšila ich čitateľská gramotnosť.

 

 

 

 

Telesná na snehu.

Žiaci 1. a 3. ročníka si hodinu telesnej výchovy užili na snehu. Prváčikovia sa pospúšťali z kopca v areáli ZŠ a tretiaci sa rozhodli, že odpracú sneh spred školy a postavia si iglu. Rozdelili sa na chlapcov a dievčatá a práce sa mohli začať. Odvážali sneh na lopatách, lopároch a aj boboch. Úlohy si pekne rozdelili a pri práci sa striedali. Čo sme za vyučovaciu hodinu nestihli, dokončili sme v ŠKD. Dvor bol za chvíľu čistý. Pani Perinbabke sa to asi nepáčilo a na druhý deň sme prišli do snehom zasypaného dvora L. Deti sa nevzdali a poobede pokračovali v stavaní. Dúfam, že nám pani Zima dopraje snehovú nádielku čo najdlhšie, aby sme si užili snehové radovánky.

 

Sneh - boby, lopáre, sane - ŠKD.

Viete, čo to znamená? Predsa poriadnu sánkovačku, prvú v tomto roku ( 10.1. ), v školskom klube detí. Prípravy netrvali dlho. Teplo sa obliecť, nájsť si svoje " spúšťadlo " a vyšliapať malý kopec za školou. Potom už len stačilo párkrát sa pováľať po snehu ( aby sme si spevnili trať ) a dohodnúť pravidlá. Cieľ bol jasný. Bezpečne, hlavne bezpečne, sa čo najviackrát spustiť dolu kopcom. Niekomu to išlo rýchlo a niekomu tak, ako v lete na saniach. Zistili sme, že nie je spúšťadlo ako spúšťadlo. Napriek všetkému sme mali uzimenú, ale celkom vydarenú sánkovačku za školou. Niektorí vôbec nechceli prestať, nenalákali sme ich ani na teplý čaj. Cestou do školy sme využili každý maličký kopček a spustili sme sa i na ... na oteplených nohaviciach :). Dúfame, že sa mamy nehnevali.

P.S.1. : Jazdu dole kopcom zažila aj pani vychovávateľka Aďka. Veríte, či nie, povedala, že sa už dlho tak dobre nespustila :))))... dole kopcom po snehu, samozrejme.

P.S.2. : Určite si takúto spúšťaciu akciu čoskoro zopakujeme.

 

Po prvom vyučovacom bloku sa všetci žiaci školy 22. decembra zišli v telocvični, ktorá ich privítala peknou bielou zimnou výzdobou.

Najprv si pozreli prezentáciu svojich odpovedí na 3 otázky, ktorými žiaci v každej triede  ukončili celoškolský projekt pod názvom „IDE TO AJ BEZ KRIKU“. Žiaci  mohli odpovedať na jednu z otázok, ktoré nahrávala na kameru pani riaditeľka 21. decembra v každej triede:
*Ktorá úloha v projekte bola najzaujímavejšia a prečo ?

*Ktorá úloha bola najťažšia  a prečo?

*Čo si sa v tomto projekte naučil? 

Bolo zaujímavé  vypočuť si odpovede na otázky,  sledovať  žiakov ako sa vyjadrovali,  ich mimiku i gestikuláciu.

Potom sa dvojica žiakov mala nájsť  pomocou rovnakých symbolov Vianoc,  postaviť sa  za seba na obvod veľkého  srdca nakresleného na palubovke telocvične, pripraviť  si nejaké prianie a so zapáleným kahančekom ho zaželať v strede srdiečka. Keď svoje želania povedali všetky dvojice, vytvorili z kahančekov, ktoré  položili na zem pred seba,  krásne svietiace a TEPLÉ SRDCE. Chvíľka ticha umocnila  pocit spolupatričnosti a význam všetkých želaní detí – aby sme žili v pokoji, v mieri, deti mali starostlivých rodičov,  boli sme šťastní, deti  vo  svete nehladovali, mohli chodiť do školy, aby sa ľudia mali radi....

Veru mnohými prianiami deti prekvapili.

A navzájom sa žiaci tiež prekvapili. Pod stromčekom sa objavilo množstvo darčekov, ktoré si pripravili pre svojich kamarátov, priateľov a dokonca aj pre zamestnancov školy. Rozdávaniu nebolo konca – kraja. A krásne na tom bolo to, že nebol ani jeden žiak, ktorý by nedostal  darček. Potom už len rozbaľovanie, úsmevy, výkriky radosti.  Jednoducho predpremiéra vianočného obdarovávania. Aj toto je jeden spôsob ako učiť deti, že radosť nie je len dostávať, ale aj darovať.

 

 

        

 

Vianočné tvorivé dielne boli ozaj tvorivé!

Pozvánka, v ktorej  pracovníci školy pozývali žiakov a ich rodičov na vianočné  tvorivé dielne  v žiackych knižkách i na webe školy,  neostala nepovšimnutá. Dôkazom toho boli  už o 15.00 hodine prví rodičia – ockovia, pán Koreň, Sleziak, Lauko,  ktorí  sa s chuťou so svojimi dcérami pustili do tvorenia.  Čoskoro sa prvá trieda a horná chodba naplnila rodičmi a deťmi. Jedni vyrábali snehuliačikov z ponožiek plnených ryžou, iní anjelikov z fliaš, pierok a rôznych ozdobných materiálov. Z pohárikov na stopkách vznikali romantické svietniky,  snehuliaci, zo štipcov zas hviezdičky. Na chodbe deti so svojimi rodičmi  zdobili  štvrtákmi napečené perníky. Svoju šikovnosť ukázali rodičia aj vlastnými  nápadmi. Dobrá nálada sa niesla  celou školou. K nej prispela aj dobrá kapustnica, punč, ktorý pripravili pracovníčky kuchyne a koláčiky od rodičov. 

Slávnostnú vianočnú atmosféru  vytvorili pre všetkých   žiaci svojím pestrým a dojímavým programom, ktorý krátko uviedla pani riaditeľka Mgr. Alexandra Zajíčková. Básničky, piesne, scénky i tančeky  potešili všetkých a prekvapili aj samotné pani učiteľky, s akou láskou a nadšením ich  deti predviedli. Pekné stretnutie  vyvrcholilo ohňostrojom, ktorý rozžiaril očká deťom a potešil aj „dospelých“.

Milí rodičia! Vážime si, že ste si v dnešnom uponáhľanom svete našli čas a prežili spolu so svojimi deťmi i pracovníkmi školy. Aj takto ste prejavili svoju úctu k ich práci.

Krásne a pokojné  vianočné sviatky a veľa zdravia a pohody v novom roku 2017.

 

Viktória Romančíková je šikovná gymnastka. Dokazuje to aj na rôznych súťažiach. Tešíme sa spolu s ňou a držíme jej palce, aby sa jej darilo aj naďalej :).

 

Telocvičňa vhodná aj ako prírodovedná „ bádateľňa „ štvrtákov.

Práve v tomto období sa zoznamujeme s jednoduchými strojmi, ktoré slúžia na uľahčenie ťažkej ľudskej práce. Aby sme stroje lepšie pochopili,  spoznávame ich nielen v učebnici prírodovedy, ale zoznamujeme sa s nimi pri pokusoch v triede, vonku v prírode a aj v telocvični. Kto si myslí, že v telocvični sa len zašívame, veľmi  sa mýli. S pomocou držiaka na šplhacie lano sme si zostrojili pevnú kladku, po ktorej sme dvíhali školskú aktovku plnú našich kníh. S pomocou rebrín sa nám podarilo vytvoriť voľnú kladku, vďaka čomu sme ľahšie pochopili rozdiel medzi pevnou a voľnou  kladkou.  Už si ju vieme predstaviť a pri odpovedi sa nepomýlime.

 

 

Chuť?

To, že chuť je sladká, kyslá, slaná či horká, to už takmer všetci  žiaci prvého ročníka vedeli  z vlastných doterajších skúsenosti z  bežného života.

Mnohí vedeli aj to, že jednotlivé chute rozlišujeme pomocou jazyka. Kristínka Bzdilíková ostaným deťom prezradila, že na jazyku máme chuťové poháriky, ktoré nám pomáhajú jednotlivé chute rozlišovať.

To, ktoré potraviny majú akú chuť, zas určovali ochutnávaním a následne označovaním chute určenou farbou v pracovnom liste.

To, čo sa mali naučiť bolo, že chuť je jedným z 5 zmyslov a chute rozlišujeme jazykom.

Na výtvarnej výchove si tento poznatok upevňovali kreslením portrétu dievčatka  s vyplazením jazykom Pracovali tušom, pierkom a novou výtvarnou technikou LÍNIOU. Cieľom bolo , aby sa  kresba stala  prostriedkom, ako si niečo dlhodobo zapamätať.

 

Mikuláš, Mikuláš, či aj prídeš medzi nás ?

Čakanie na Mikuláša bolo tento rok v našej základnej škole trošku iné. Prváci mali svojho Mikuláša – Nikolasa  Maruniaka, ktorý ich obdaroval sladkosťami po ich blahoželaní mu k jeho meninám. Veru tak, Nikolas je Mikuláš !

Všetci žiaci školy však spoločne čakali od 11.00 hodiny v telocvični na toho  „s k u t o č n é h o   Mi k u l á š a“. Čas si  krátili rôznymi zábavnými i súťažnými hrami. V súťažnej hre  „guľovačka“  si pripomenuli snehové guľovanie s jasne stanovými pravidlami. Papierová guľa sa ťa dotkne a z hry si von. A to si musel každý žiak, proti sebe stojacej triedy, dávať pozor, aby neprekročil vymedzené hranice.  Rozhodne tá guľovačka stála za to.

Ostré oči pani vychovávateliek  dozerali na to, či dvojice žiakov, ktoré sa našli podľa rozprávkových postavičiek, tancujú s plným nasadením. Víťazov nebolo, lebo tých, čo tanec baví, je v našej škole veľa.

Pri hre „čokoláda, príbor, čiapka rukavice, šatka“  sme sa zabavili asi najviac. A hoci pani riaditeľka kúpila k tejto hre až 3 veľké čokolády, nezjedla sa celá ani tá jedna. Prečo?

Lebo 6 – ka  na kocke padala  v kruhu stojacich detí tak často, že si nikto, kto ju hodil, nestihol natiahnuť čiapku, položiť šatku okolo krku, navliecť rukavice a príborom odkrojiť kocku čokolády.

No a potom to naraz prišlo. Vlastne prišiel. M I K U L Á Š. A nebol skúpy na slovo.

Dokonca sa mu to, čo vravel, aj rýmovalo.

Vyskúšam Vás básne, rýmy,

ba pohráme sa aj s tými,

ktorí sa ma neboja

a pustíme sa do boja.

Ten kto nevie rýmy, básne,

zatancuje, to je jasné.

Modlitba sa taktiež ráta,

tá otvára darom vráta.

Maličké mám balíčky,

a tak stačia básničky.

Ten, kto nebude nič vedieť,

môže zostať tíško sedieť.

Čo rýmoval myslel vážne. Každý žiak musel niečo urobiť, aby si zaslúžil malý darček. Radosti, spevu, slova i tanca sme si užili viac ako hodinu. A Mikuláš k tomu tiež prispel svojím  h u m o r o m. Tým sršal aj čert – čertica.

Po rozdaní všetkých balíčkov sa  začala na Mikulášovi prejavovať únava, preto už len súhlasil s fotografovaním a ako prišiel – nevieme - tak aj odišiel. Snáď sa o rok objaví zas.                                                                                           

 

 

 

Ovocný sad

Žiaci prvého a tretieho ročníka, sa pod vedením pani učiteľky   Vlasty Zajíčkovej, zapojili do výtvarnej súťaže pre všetky školy a  škôlky organizovanej schváleným dodávateľom školského ovocia, rodinnou firmou OVIN, na tému   „JABLČNÝ SAD“, čím chcú podporiť žiakov pri konzumácii zdravej stravy, ovocia a zeleniny.

Stačilo len nájsť vhodnú techniku, obrniť sa trpezlivosťou, zapojiť svoju fantáziu a svoju prácu aj zodpovedne dokončiť.  Veď posúďte sami, ako sa žiakom podarilo z pokrčeného papiera vytvoriť tvrdú guľku – tvar jabĺčka. Povrch konkrétneho jabĺčka potom  dotvárať kolážou, teda lepením kúskov farebného papiera. Prváci dokonca zo svojich jabĺčok utvorili rozprávkové postavičky a dali im aj svoje mená -  Chrumkáčik,  Ušiačik, Jabčák, Škuľko,  Guľko, Bambuľko,  Ogoňko,  Lojzko,  Robko.

Do súťaže sa svojimi prácami zapojili aj žiaci 2.  ročníka, ktorí  ovocie vytvárali pomocou línie.

Žiaci 4. ročníka použili  výtvarnú techniku  mozaika.

Milí rodičia, priatelia školy i žiaci!

Ak firma OVIN vyberie aj naše práce do top 10 výtvorov, potom ich dá na svoju facebookovú  stránku www.facebook.com/ovinzdravoachutne . Víťazov vyhlásia  1. marca 2017.

Rodičia, známi, učitelia, žiaci budú môcť vtedy hlasovať za našu  školu alebo triedu. Školy, ktoré získajú najviac hlasov vyhrajú tieto ceny :  

1. cena - exkurzia pre celé školské zariadenie do sadov, spojená s ochutnávkou a súťažami o vecné ceny . 

2. cena - balíčky sušených jabĺčok pre celé školské zariadenie  + vecné ceny pre víťaznú triedu.

3. cena - pitný režim v podobe našich jablčných štiav (bez pridaných látok,  umelých farbív a pridaného cukru) pre celé školské zariadenie + vecné ceny pre víťaznú triedu. 

 

 

 

Okresné kolo vo vybíjanej

Tento týždeň sa 12 najlepší hráči  našej školy zúčastnili  okresného kola vo vybíjanej najmladšieho žiactva. Ako jediná málotriedka, medzi veľkými školami Martina, sme sa umiestnili na nádhernom 3. mieste a tak sme si do školy odniesli krásny pohár s diplomom a sladkosťami.

Priebeh zápasu nebol taký jednoduchý. Keďže sa do súťaže zapojilo viac škôl, turnaje prebiehali v dvoch dňoch. Najprv sme na ZŠ J. Krónera bojovali o prvé dve miesta, aby sme postúpili do finále. Bodovo sme boli najlepší tím, ale keďže s nami postúpila aj ZŠ Hurbanova, s ktorou sme prehrali, nemohli sme byť prví. Nevadilo nám to, lebo vo finále sa malo hrať každý s každým, šťastní sme sa vrátili do školy a tešili sa na finále.

Finále štyroch družstiev najlepších tímov prebehlo na ZŠ s MŠ J.V. Dolinského.  Rozhodca turnaja však rozhodol, že najlepším družstvám oboch skupín sa výsledky vzájomného zápasu z predošlého dňa zapíšu, a tak na naše veľké sklamanie, sme nemali šancu bojovať o prvenstvo.. Po odohraní zvyšných dvoch zápasov sme skončili na peknom treťom mieste. Teší nás však, že pred nami sa umiestnili len dve športové školy  - ZŠ Hurbanova – 1.miesto,  ZŠ Gorkého  - 2.miesto.

Ďakujeme všetkým hráčom, pre ktorých sa vybíjaná stala srdcovou záležitosťou.            

Kapitán tímu: Lukáš Boďa

Kľúčoví hráči: Martin Siráň, Lukas Buček, Dominika Martvoňová, Žofia Piňáková, Tomáš Valko, Matúš            Varchol, Tamara Kaššáková, Nikol Kalinová, Lucia Kubalová

Vždy pripravení pomocníci: Lukáš Laco, Damián Skoršepa, Karin Danišová

 

Blíži sa najkrajšie obdobie v roku „ ČAS VIANOC“.  Na chodbách školy už počuť z detských úst vety: „Čo ti donesie Ježiško? Ja by som si želala Lego friends. Ja si prosím zombie, auto na ovládanie....“. Pani vychovávateľka Aďka si v jeden deň v komunite vypočula všetky želania detí a rozhodla sa, že „napíšeme Ježiškovi“ list. Každému rozdala papier s oslovením pre Ježiška a deti mohli svoje túžby vyjadriť na papier. K prváčikom sa pridali aj štvrtáci. To bolo radosti. Spoločne sme do veľkej obálky všetky želania vložili a zaniesli na poštu. Na pošte nás čakala usmievavá pani poštárka, ktorá nás odmenila pohľadnicami pre Ježiška, aby si aj deti doma s rodičmi mohli napísať svoje želania. Teraz už len každý deň budeme čakať, kedy nám príde odpoveď  od Ježiška a navštívi nás. Tešíme sa .