Novinky

 

Bezpečnosť na cestách, dopravné značky, správanie sa v dopravných prostriedkoch, určovanie značiek, prechádzanie cez cestu a ešte veľa potrebných informácii si deti zopakovali ( prípadne sa naučili ) počas " dopravnej výchovy " v ŠKD. Na začiatku rušného stretnutia si formou rozhovoru, otázok a odpovedí, pripomenuli, čo všetko by mali ovládať pri pohybe po cestách - necestách. Potom, rozdelení do skupín, riešili test. Odpovedali na 10 otázok, ktoré zisťovali vedomosti o prechádzaní cez cestu, ako sa správať na ceste bez chodníka, aké bezpečnostné prvky používať za zníženej viditeľnosti, ... Neskôr si deti pozreli prezentáciu o dopravných značkách a posledná úloha mohla všetkým uľahčiť získavanie ďalších bodov. Ich úlohou bolo nakresliť a nazvať jednotlivé značky, ktoré si zapamätali z  prezentácie. Platilo pravidlo, čím viac značiek, tým viac bodov. Na konci " dopravnej hodinky " si deti zaspievali pieseň od Mira Jaroša  - Na ceste. Po sčítaní bodov sa deti dozvedeli správne odpovede a aj umiestnenie ich skupiny. Poradie nie je rozhodujúce, pretože deti budú mať šancu, počas celého školského roka, zbierať ďalšie body pri rôznych aktivitách ( aj praktických ) a tak sa tešiť na odmenu. Ba čo viac, môžu byť rady, čo všetko už vedia, čo sa ešte môžu naučiť, ale najdôležitejšie je, všetko používať správne v bežnom živote. A my? My sa môžeme tešiť, že na cestách bude bezpečnejšie!

 

                     Valčianska   š a r k a n i á d a 

 

                                                    Vietor veje fúka, šarkan sa z poličky núka.

Detský džavot, šum a krik, to všetko tak má byť.

Rýchlym krokom na kopec, je jedno, či si veľký, či drobec.

Farebný, malý, dúhový, sem - tam niektorý i neletí.

Snaha veľká, veliká, radosť v očiach vyniká.

Letí, padá, moce sa, šarkany sú také, to vie sa.

A zas rýchlo stúpa, smeje sa, ktorý bol naj - nevie sa.

Zober lístok, rozmýšľaj, spravodlivo hlas svoj daj.

Je to radosť staro - nová,

na šarkany sa tešíme o rok znovvvváááá.

Teplý čaj nás zohrial a dobrý pocit doprial.

Rýchlo domov utekať a o všetkom správu dať.

A na záver básne čo dodať?

Už len jedno prianie, nech vetrík aj cez víkend vanie.

 

Navštívili sme mobilné PLANETÁRIUM a ...

... videli sme hviezdy, planéty, mesiac, mliečnu dráhu, "padajúce hviezdy ", znamenia z dávnej mytológie. Najprv sme sa vyzuli, vošli sme dnu, ľahli sme si a už stačilo len sa dívať a počúvať, čo všetko je vo vesmíre, ako funguje a čo je na oblohe, aj keď svieti slnko. Milý škriatok vhodnou formou rozprával a veciach, ktoré sú veľmi zaujímavé, ale ťažko pochopiteľné. Novou informáciou pre nás bolo, že slnečný lúč príde na Zem - našu planétu, za 8 minút veľkou rýchlosťou. Slnko je veľká, veľmi veľká horúca hviezda, vďaka ktorej je na Zemi život. Veľký voz, malý voz, Polárka, tak aj toto sme sa naučili nájsť na nočnej oblohe. A predsa sa točí! Vieme, že naša planéta rotuje a nám sa točili hlavy, keď sme sa dozvedeli, koľko svetelných rokov potrebujeme, aby sme sa dostali k najvzdialenejšej planéte, koľko asi váži slnko, ... Čas plynie a museli sme prenechať planetárium aj pre ďalších malých zvedavcov.

P.S.: Naša planéta ZEM je aj tak najkrajšia .

 

Najšikovnejší futbalisti našej školy a zároveň hráči TJ Družstevníka Valča majú za sebou prvé kolo

Celoročnej minifutbalovej ligy najmladšieho žiactva.

Po vylosovaní skupiny sme hrali zápasy s tímom ŠZŠ z Priekopy a ZŠ s MŠ Hurbanovej. Prvý zápas sme vyhrali a druhý prehrali. O tretie miesto sme bojovali s tímom ZŠ P. Mudroňa. Po náročnom zápase, ktorý skončil remízou, sme zvíťazili v kopaní penált. Tešíme sa z 3. miesta a ďakujeme všetkým, ktorí nám verili a držali palce.

Najbližší zápas nás čaká 16. 11.2016. 

 

Posledné teplé lúče slniečka sme aktívne využili v CVČ Turčianskej Štiavničke. Ujo Paľo a teta Vierka nám pútavým spôsobom rozprávali zaujímavosti z našej prírody. Navštívili sme dedinskú zvonicu so 4 zvonmi rôznej veľkosti. Doteraz nám od nich zvučí v ušiach. Učili sme sa v známom Štiavnickom parku, v ktorom sa nachádzajú jedinečné okrasné dreviny. Učili sme sa rozoznávať  dub od buku všetkými zmyslami. Pochutnali sme si na bukvici, ktorá patrí stromu buk s hladkou kôrou a jednoduchým listom. Žaluď je síce pekný plod dubu s drsnou kôrou, ale je nechutný. Za to list má zaujímavý tvar. Už sa tešíme na jar, kedy opäť zasadneme do školských lavíc v Turčianskej Štiavničke a načerpáme energiu zo starých a majestátnych stromov parku.

 

 

Rok ubehol ako voda, a my sme sa opäť, milí naši starkí, rozhodli potešiť vás s programom. Pripravili sme si milé slovo, piesne, divadielka a malý darček na záver. Chceme vám vyjadriť lásku, úctu, vďačnosť za všetko dobré, čo ste počas svojho života vykonali pre nás, mladších. Sme malí, stále sa snažíme byť lepšími, múdrejšími. Pri našej snahe nám pomáhajú naši rodičia, učitelia, ale často aj vy - starí rodičia, ktorí sú nám v mnohom vzorom a chceli by sme sa im podobať. Nech je jeseň vášho života pokojná, krásna, farebná. Ďakujeme, že stále môžeme byť s vami .

 

Kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník!

Prváci sa zdokonaľovali v ich poznávaní a pomenovávaní v aktivite na koberčeku.

Najprv  každý dostal geometrický tvar a podľa pokynov učiteľky ich na koberček ukladali.

Najprv všetky trojuholníky, potom štvorce, kruhy, obdĺžniky.

Potom podľa farieb. Výmenou sa každý prvák dostal k inému geometrickému tvaru, ktorý musel opäť pomenovať.

Pri poslednej aktivite, keď si zase tvary vymenili, mali postupným prikladaním po pomenovaní svojho tvaru, vytvoriť spoločne nejaký obrázok. Záležalo teda na fantázii každého z nich, čo si predstavuje z už priložených geometrických tvarov. Týmto spôsobom sa  podarilo vytvoriť kombajn, raketu i vláčik.

 

... a nikdy nie je na škodu si niektoré veci pripomenúť, zopakovať. My sme tak urobili v jedno slnečné predpoludnie. Znovu medzi nás prišli sokoliari až z Pavažskej Bystrice. Priniesli nám ukázať našich staro nových kamarátov. Sovy, sokola, kaňúra, ale priniesli aj mláďa orla kráľovkého. Ten ukázal, že vie byť aj neposlušný a odletel na blízku strechu. Chvíľu veru trvalo, kým sa dal odchytiť. Je to mláďa orla, ale veľké. Jeho rozpätie krídel bolo takmer 2 metre - a vraj mláďa .

Kaňúr bol zábavný, lebo si sadol na niekoľko hláv. Deťom svoju nebojácnosť ukázala pani učiteľka Vlasta. Bola prvá, ktorej kaňúr " pomasíroval " hlavu. Potom ešte tak urobil Matúšovi Varcholovi a Laure Bočkajovej. Nebáli sa, len správne stáli bez pohybu. O senzáciu sa postarala sova, ktorá nám ukázala svoje oči, boli oranžové ako pomaranč a sokol, ktorý dokáže letieť rýchlo ako lietadlo. Deti si veľmi rady pohladkali jemné perie dravcov a už teraz sa tešia na ich ďalšiu návštevu u nás, vo Valči.

 

 

 

POČÚVAŤ SA OPLATÍ

...aby som vedel správne pracovať, aby som písal diktáty bez chýb, aby som vedela zopakovať úlohu po pani učiteľke, pokračovať v čítaní po spolužiakovi, aby som sa nemusela dvakrát pýtať čo mám robiť a ešte ďalšie odpovede hovorili žiaci 2. ročníka na otázku: Prečo je dôležité aktívne počúvanie.

Vedeli, že aktívne počúvať na vyučovaní sa oplatí a treba sa v tom  stále zdokonaľovať.  

Preto od 27. septembra 2016 začali plniť úlohy v triednom projekte na uplatňovanie životnej zručnosti Aktívne počúvanie. Na začiatku sa žiaci zamýšľali hlavne nad tým -  „Čo vidím pri AP“ a „Pri čom mi pomáha AP“.

Teraz ich už čaká  „maratón“ rozvíjania tejto zručnosti, za ktorú budú dostávať symbol aktívneho počúvania – „uško“.  Ako sa im bude dariť uvidíme za mesiac.

 

A všetci sú naši!

Dnes v ŠKD sa uskutočnilo pasovanie prvákov do školského klubu detí. S nápadom prišla pani vychovávateľka Aďka a my ostatní sme jej veľmi ochotne pomáhali s prípravami. Nachystali sme všetko potrebné: telocvičňu, úlohy pre prvákov, prekážkovú dráhu a odmeny. Úlohy neboli vôbec ťažké. Prváci museli napísať svoje meno, triediť geometrické tvary, určovať farby a prejsť prekážkovú dráhu s lyžicou, na ktorej bola malá loptička. A či veríte, alebo nie, všetci  boli prijatí. Úlohy splnené a pani vychovávateľka veľkou ceruzou všetkých prvákov " pasovala " a jej pomocníčky rozdávali deťom džús, sladkosť, malé prekvapenie a pamätný list o prijatí do ŠKD. Bolo kriku, ale i radosti. Všetci sme sa pohostili dobrotami od rodičov prvákov. Veľmi pekne im za to ďakujeme. Niektorí nám poslali veľa dobrôt, ktoré sme si odložili a budeme sa nimi častovať ešte dlho, dlho. Zaujímavé popoludnie sme zakončili hrami v telocvični. Spokojní, unavení, potešení, ..., sme sa rozpŕchli domov. Čas plynul tak rýchlo, že sme úplne zabudli rozdať prvákom žiacke knižky. Tak takto sme prežili utorok v školskom klube detí.

 

V štvrtom ročníku máme vyučovací predmet: Pracovné vyučovanie. Na prvej hodine sa z nás stali stavitelia mostov. Najprv sme pokusmi zisťovali, ktorý spôsob stavania mostov je najpevnejší. Zistili sme, že prúžok kartónu priložený na pilieroch z kociek prehnutý po stranách do tvaru U odolá väčšej záťaži ako obyčajný prúžok kartónu položený na pilieroch z kociek. Ak sme  prúžok papiera v tvare U podložili oblúkom z výkresu, nenašli sme žiadnu väčšiu záťaž v triede,  ktorá by most zvalila.

Po dôležitom stavebnom poznatku sme sa pustili do stavania mostov. V dvojiciach sme stavali Zdvíhací most z lega, Trámový most z kociek a kartónu, Závesný most z rôzneho stavebného materiálu a Oblúkový most z plastelíny.

Zistili sme, že architekti to vôbec nemajú jednoduché a držíme im palce pri navrhovaní mostov, aby tvorili zaujímavé, ale i bezpečné mosty. Nie všetky naše mosty vydržali presun na výstavku, tie ich nech vydržia večnosť.

 

 

 

Vrch Javorina  59 účastníkmi opäť zdolaný!

 

Aj na  XXIII. ročník výstupu na vrch Javorina sa usmievalo slniečko.

Tentokrát prispelo nielen k dobrej nálade žiakom, pedagogickým pracovníkom, ale aj rodičom našich prvákov pani Bosíkovej, Červeňovej,  Laukovej a Petrovi Gorausovi. Nellka Bosíková pozitívne ovplyvnila aj svoju staršiu sestru Terezku, ktorá s nami spolu s dcérou pani učiteľky Aďky Vrtíkovej, tiež Terezky,  rozšírili naše rady.

Ráno sa žiaci rozdelili do 8 skupín po šesť žiakov, kde boli zastúpení prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci. Už v priestoroch školy každá skupina plnila prvú z 10 úloh s obsahom   environmentálnej výchovy. Vyriešením „8 smerovky pre šikovné hlavičky“ boli vety: Pozor! Začíname separovať.

Cestou na vrch Javorinu plnili  skupiny ďalších 9 úloh.

Zodpovednosť, starostlivosť a vytrvalosť uplatnili  na určenom úseku  dvaja členovia skupiny pri prenášaní  kamaráta, ktorý si „vytkol členok“. Museli vytvoriť  „stoličku“ zo svojich rúk. Zvládli to všetky skupiny. Aj tie, ktoré sa s týmto spôsobom prenosu stretli prvýkrát.

Počas výstupu si mali  zapamätať 9 turistických  značiek a na ďalšom stanovišti si na nich spomenúť a napísať do pracovného listu. Bez problémov vedeli všetky skupiny nakresliť ako vyzerá zmiešaný les. To sa naučili aj prváci. Zaujímavou sa zdala žiakom úloha, v ktorej mali na pripravenú paletu vytvoriť „paletu prírody“. Lepili na ňu kvety, trávu, šípky, kamienky, pôdu, šišky .... Každá paleta bola v konečnom dôsledku niečím originálna.

V zdravotnej príprave mali členovia každej skupiny  ošetriť z pripraveného zdravotníckeho materiálu „zlomenú ruku“  jednému zo svojich členov.

Ak skupina správne nalepila 5 dvojíc obrázkov, ktoré k sebe patrili, získala do svojho pracovného listu 5 bodov. Skupina mohla získať ďalšie body aj  správnymi odpoveďami na 2 otázky, pre ktoré musel ísť niekto  zo skupiny so zaviazanými očami  navigovaný ostatnými členmi.

Na vrchol Javoriny prišli skupiny  držiac sa za ruky a každý musel držať nejakú prírodninu.  Niesli listy, bukvice, konáriky, trávu, mach, kvety, kamienky, lieskové oriešky, šišky...

Zdolaním vrcholu Javoriny sa všetkým naskytol nádherný pohľad „tam dolu“. Turčianska kotlina sa v slnečnom jase ukázala v plnej svojej kráse.

Potom začala očakávaná opekačka slaninky či klobások. Miesto okolo ohniska, ktoré pripravili pani učiteľky Katka Dózsová a Livka Košová, nestačilo  všetkým hneď a teraz. Treba pochváliť prvákov, ktorí boli najviac trpezliví.  Všetci však nakoniec svoje špekáčiky, klobásky či slaninku opiekli a s chuťou zjedli.

Pri oddychovaní sa druháci naučili básničku o prírode a prváci vymaľovali len prírodným materiálom nakresleného zajačika, žabku a veveričku. Použili trávu, mach a kvety. Presvedčili sa, že kresliť sa dá aj bez farbičiek.

V poslednej úlohe, nazvanej „vtáčia potrava“, mala každá skupina vyzbierať čo najviac z rozhádzaných farebných   kúskov  žltého krepového papiera. Aj takto  sa žiaci učili nebyť ľahostajným k odpadu v prírode. A s odpadom sme sa cestou na Javorinu veru stretli. Niekto ľahostajný vyhodil do lesa  stavebný odpad.

Spoločným fotografovaním sme sa  rozlúčili s vrchom Javorina a začal sa „rýchly“  zostup.

10 úloh najlepšie zvládli až dve skupiny. Jednou bola skupina nazvaná „Červené gepardy“ vedená Dominikou Martvoňovou a druhá „GAŠTAN“, ktorú viedla štvrtáčka Karinka Danišová.

Zvíťazili však všetci. Niečo sa naučili, zdolali  Javorinu, urobili niečo pre svoju kondíciu, zdravie. Certifikát s osvedčením, ktorý získali všetci, čo Javorinu zdolali, IM bude pripomínať, že  Javorina ich počká aj na budúci rok.

 

 

Či veríte a či nie, prvý deň majú už prváci za sebou !

 

Na mape mysle im pani učiteľka Vlasta Zajíčková ukázala, čo ich čaká.

Dať stoličky do komunity dokázali rýchlo, ticho i bezpečne. Privítali sa pesničkou na utorok.

„Podáme si rúčku, ručičku, ručičku

a pohladíme sa po líčku

a pohladíme sa po líčku.

Lebo dnes je to len prvý deň, prvý deň,

ktorý spolu s tebou prežijem,

ktorý spolu s tebou prežijem.“

Potom v rannej komunite každý prváčik povedal svoje meno a čo počuje na jeho začiatku. To zvládli všetci bezchybne.

V aktivite GEOMETRICKÉ TVARY si prváci brali z koberca kruhy, štvorce, či obdĺžniky  červenej, modrej, zelenej či žltej farby, ak pravdivo  odpovedali  na otázky učiteľky.  ( Napríklad: Vezmi si žltý trojuholník, ak  ťa dnes nikto nemusel do školy zobudiť.  Zelený kruh, ak máš na sebe niečo čierne.  Modrý štvorec, ak  máš v triede nejakého dobrého kamaráta. Červený obdĺžnik, ak do tejto školy chodí aj tvoj súrodenec. Otázok bolo 12. ) Takto si prváci zopakovali farby i geometrické tvary a sledovaním, čo si berie spolužiak, sa navzájom učili.

Z nazbieraných geometrických tvarov potom nalepením na papier A5 vytvárali rôzne obrázky. Vznikli motýle, postavičky, rakety, lietadlá, domčeky, kvietky....

V energizéry „Krok sem, krok tam...“ si prváci oddýchli a nabrali energiu do ďalšej práce.

Naučili sa pravidlá komunity  BÁSNIČKOU:

„Očká pozerajú,

ušká počúvajú,

jedny ústa vravia

a dlhý hlas majú, kto hovoriť nechce,

tomu pokoj dajú.“

A potom tú básničku aj nakreslili, vystrihli  a dlhý hlas znázornili dlhou šnúrkou pripevnenou k ústočkám.

Dobrou desiatou si „dobili baterky“ a po veľkej prestávke v šlabikári na strane 4 tvorili vety k obrázku pod názvom „ Do školy“. 

A darilo sa im. Niektorí dokázali vytvoriť až 7 zaujímavých viet.

Energizérom „Jednu ruku sem a druhú ruku tam....“ si opäť obnovili svoje sily  a s pani učiteľkou Andreou Vrtíkovou odišli do telocvične.

Však toho stihli  veľa? A to boli len prvý deň v škole.    

 

 

 

  

Slávnostne oblečení žiaci, rodičia i pedagógovia  v telocvični ZŠ - neklamný znak, že nový školský rok 2016/2017  „urobil prvý krok.“

Vážnosť slávnostnému otvoreniu školského roka  na samom začiatku  dodala slovenská hymna a po nej  jednoduchá, ale obsahom plná básnička o začiatku roka, ktorú pekne zarecitovala žiačka 4. ročníka Žofka Piňáková.

Všetkým prítomným sa prihovorila starostka obce JUDr. Mária Ondráčková, ktorá predstavila novú riaditeľku školy Mgr. Alexandru Zajíčkovú. Tú menovala do funkcie riaditeľky od 1. septembra 2016 po úspešnom výberovom konaní na 5 ročné funkčné obdobie.  Popriala jej, pracovníkom školy, žiakom i rodičom mnoho síl, trpezlivosti a úspechov. Pripomenula, že ona, ako starostka obce, ale aj pracovníci OÚ  a poslanci  sa budú snažiť  byť ústretoví k návrhom a pripomienkam vedenia školy i rodičov.

Mgr. Vlasta Zajíčková, vo svojom krátkom príhovore, odovzdala pomyselné „žezlo vedenia školy“ svojej dcére             Mgr. Alexandre Zajíčkovej s tým, aby sa nebála porovnávania. Veď každý človek je originál. Popriala jej, aby pokračovala vo svojej práci tak, ako doteraz, aby našla mieru pre povinnosti i rodinu ( čo sa jej občas nedarilo ), aby využila silné stránky svojich kolegýň, oslovila svojou prácou rodičov, zriaďovateľa  a predovšetkým sa vryla spôsobom svojej práce do sŕdc žiakov tejto školy.

Potom  nová pani riaditeľka privítala  všetkých prítomných, krátko spomenula paralelu všetkých  škôl, ktoré navštevovala rovnako ako jej mama i rovnaký čas, v ktorom sa stala riaditeľkou ZŠ Valča a ďalej viedla slávnostné otvorenie školského roka.

Prví sa predstavili prváci. Bolo ich 18 -  11 dievčat a 7 chlapcov. So svojou triednou učiteľkou  Mgr. Vlastou Z ajíčkovou  predviedli krátky energizér „Krok sem, krok tam...“. Ako spomienku na svoj začiatok školského roka dostali detskú knižku s venovaním od rodičov a  fotografiou zo zápisu. Tamarka Kaššáková sa im prihovorila za spolužiakov školy. Tí každému prváčikovi zas venovali kvietky.

12 druhákov si tento rok zasadne  do lavíc spolu s ich učiteľkou Mgr. Katkou Dózsovou. Ti ukázali, že majú fantáziu. V aktivite „Čáry, máry, fuk „ sa menili na zvieratká – kohútika, mačičku, psíka, prasiatko.... Počas prázdnin asi aj dosť počítali, pretože vedeli pošepkať pani riaditeľke, koľko môže mať eur, ak má viac ako pani učiteľka Katka , ktorá má 20 eur.

Triedna učiteľka 13 žiakov 3. ročníka  Mgr. Alexandra Zajíčková si pre nich pripravila aktivitu „Toto je šatka, ale môže to byť...“. A bolo -  lano na preťahovanie, obojok pre psíka, čelenka, obväz, zástera, švihadlo, náramok, náhrdelník... Všetkých 13 žiakov  dokončilo nejakým zaujímavým spôsobom  túto neúplnú vetu.

A čo štvrtáci?  Mgr. Lívia Košová chcela od nich, aby pantomímou znázornili, že chodia po ostrých kameňoch, okolo niekoho kto spí,  idú v silnom vetre, tlačia sa v autobuse, brodia sa vo vode po pás... Zvládli to super.

Potom už len organizačné pokyny o ŠKD, jedálni, o záujmovej činnosti. Rozlúčili sme sa pesničkou, ktorú zaspievali všetci žiaci školy a 6. 9.2016 začneme úplne „NAOSTRO“. 

 

Začíname 5.9.2016 o 9,00 hod. v ZŠ Valča.

 

 

Druháci na výtvarnej výchove, technikou vyrývania do tušom prekrytej plochy  vymaľovanej mastným pastelom, vytvárali  podobu včielky. Snažili sa vystihnúť tvar jej tela, krídel i nôh. To sa podarilo najlepšie vystihnúť druháčke Tamarke, Nikolke, Lucke, Vaneske, Laurinke a chlapcom Matúškovi, Lukáškovi a Samkovi.

V pondelok - 11.7. prišla pošta. Otváranie veľkej obálky vyčarilo na našich tvárach úsmev. V obálke bol diplom pre šikovnú druháčku - Nikolku Kalinovú. Uspela v celoslovenskej výtvarnej súťaži Medové umenie, získala pekné 3. miesto. 

Gratulujeme a tešíme sa!

 

Prvý deň za nami .

Navštívili sme Rybníky Brčná. Videli sme ako, v čom sa chovajú ryby, rybky a aj rybičky. Mali sme milého sprievodcu, ktorý nám ochotne všetko porozprával, ukázal čím a ako sa ryby chovajú, v čom sa prevážajú,  ..., dokonca nám požičal svoj klobúk. Pomohol nám založiť oheň a my sme si mohli grilovať prinesené špekáčiky či klobásky. Ukázal nám chytanie rýb  na udicu. Ryby asi neboli hladné. Nedali sa chytiť. Ponáhľali sme sa domov, aby sme nezmokli. Prešli sme sa, dozvedeli sme sa veľa nových informácii o rybách a tešili sme sa na výborný obed. Rýchlo domov, všetko porozprávať a rozmýšľať, čo všetko nám prinesie ďalší deň v ŠKD.

Druhý deň za nami .

Lanové centrum preverilo všetky možné sily detí. Z dola to vyzerá jednoducho. Obliekanie sa do popruhov a prilby je veľmi lákavé a " frajerské ". Napokon rozhodli deti, ktorú obtiažnosť si zvolia. Odvahu na stredný lanový okruh našlo 5 chlapcov a 1 dievča. Napriek slobodnému rozhodnutiu, boli chvíle, keď oľutovali, že sa rozhodli tak ako sa rozhodli. S povzbudzovaním a slovným postrkovaním sa podarilo všetkým šiestim preliezť bezpečne do cieľa. Ostatní zdolali malý lezecký okruh. Našli sa však deti, ktoré aj tu prekonali svoj strach a tak dokázali, nielen sebe, že odvaha im nechýba. Navštívili sme i skanzen v susedstve lanového centra. Zistili sme, že každá doba niečo pekné prináša. Deti prišli na to, že dnes sa im žije oveľa ľahšie a pohodlnejšie. Dnešný výlet sme zakončili dlhýýýýýýýýým, ale naozaj dlhýýýýýýýým čakaním na autobus ( vďaka nekonečnej oprave cesty ). Obed zmizol z tanierov rýchlosťou svetla a dohodli sme sa, čo si pripravíme na tretí deň činnosti.

Tretí deň za nami .

Počasie ukázalo svoje vrtochy a preto sme sa nevybrali na kúpalisko, ale navštívili sme Detský sen v Martine. Deti sa vyšantili až, až. Prepotené tričká, mokré vlasy hovorili, že o pohyb, zábavu bolo postarané. Stihli sme sa občerstviť a celkom dobre nám padla sladká zmrzlina. Deti mali so sebou niekoľko eur a rozhodli sa " investovať " ich v hračkárstve. Na výber bolo hračiek veľa, no našli sa aj takí, ktorí si nič nekúpili. Asi šetria peniažky na niečo väčšie. Cestou na autobus sme stihli detské ihrisko v parku. A verte, obed chutil.

 

Štvrtý deň za nami .

Oblaky, slnko, vietor. Ideálne počasie na krátku vychádzku. Vybrali sme sa na ranč Paradise pri Košťanoch nad Turcom. Tešili sme sa na kone. Cestou sme však mali prekvapenie. Videli sme v poli aspoň 6 jeleňov s veľkým parožím. Aj sme sa zľakli, ale jelene sa rozhodli ( našťastie ) utekať inam a my sme mohli pokračovať na ranč. Naša sprievadkyňa Livka sa v koňoch vyzná. Povedala nám niekoľko zaujímavostí a ukázala nám, čo všetko trénovaný koník dokáže. Deti sa vozili a odvážni dokázali urobiť v sedle niekoľko prvkov akrobacie. Cestou domov sme sa obzerali, či náhodou neuvidíme nejaké zvieratá. Nič. Pani kuchárka nás čakala s obedom a určite sa tešila, že už končí a oddýchne si. A my sme sa zas a znova tešili na posledný deň, do Trenčína.

 

Piaty deň za nami .

Vďaka obetavým a ochotným rodičom ( za čo im veľmi pekne ďakujeme ) sme sa včas a bezpečne dopravili na železničnú stanicu do Vrútok. Cesta vlakom ubiehala, pani sprievodkyňa deťom ochotne požičala razítko a deti s chuťou razili lístky jedna radosť. Cestou na hrad sme si všímali všetko okolo seba. Po krátkom občerstvení v podhradí sme boli pripravení na absolvovanie prehliadky. Zvládli sme veľký okruh. Nakúpili sme drobné darčeky na pamiatku a išli sme hľadať reštauráciu, kde sme mali dohodnutý obed. Podarilo sa! Výborný obed padol vhod. Pojedli sme všetko ( takmer ). Do odchodu vlaku nám zostávali skoro tri hodiny. Rozhodli sme sa, že si lepšie obzrieme centrum Trenčína. Cestou sme mali šťastie. Stretli sme jednu speváčku z dvojičiek,  z dua Twins. Bola krásna a ochotne sa s nami odfotografovala. Káva, zmrzlina boli výborné. Zostali nám drobné a tak sme ich s radosťou minuli v známom hračkárstve. Cestou na stanicu sme si rozprávali zážitky z celého dňa a už tam sme plánovali ďalšie výlety v novom školskom roku. Do Vrútok sme prišli raz - dva. Prišlo na nás čakať veľa rodičov a so želaním pekných prázdnin sme sa všetci šťastlivo vrátili domov.

Tak takto sme prežili jeden týždeň z prázdnin. Bolo nám fajn, videli a zažili sme veľa pekných chvíľ, dozvedeli sme sa niekoľko užitočných informácii a s pocitom príjemne prežitého týždňa sme sa vrhli do voľných dní.

Pohodové prázdniny a dovolenky všetkým našim kamarátom, priateľom a podporovateľom .

 

 

 

 

Slávnostné ukončenie školského roka 2015/2016 bolo plné radosti ale aj sĺz.

Stretli sme sa v telocvični našej školy, kde nás všetkých  milo privítala pani riaditeľka Vlastička Zajíčková a slávnostne ukončili tento školský rok. Ubehol rýchlo. Bol plný aktivít, projektov,  zaujímavých stretnutí, koncertov a divadiel, ale hlavne učenia.

Svoj prvý školský rok majú za sebou hlavne prváci, ktorí dostali svoje prvé vysvedčenie. Skôr ako ho dostali nám zahrali divadielko o tom, aké starosti majú nespokojné myšky so spánkom. Potom im už pani učiteľka Vlasta Zajíčková rozdala vysvedčenie. Druháci zarecitovali básničky o vytúžených prázdninách a o lete. Pochválili sa prácami o tom ako sa im páčilo v druhej triede a čo všetko sa v nej naučili. Vysvedčenie im odovzdala ich triedna pani učiteľka Katarína Dózsová. V tretej triede mala svoju premiéru pani učiteľka Lívia Košová, ktorá odovzdávala vysvedčenie prvýkrát. S tretiakmi nacvičila veselú a výstižnú pesničku o šikovnej a veselej pani učiteľke.

Štvrtáci sa v tento deň lúčili s našou školou aj s novou pani učiteľkou Aďkou Vrtíkovou, ktorá ich viedla od januára tohto roku. Pripravili si rozlúčku, ktorá rozplakala hádam každého v miestnosti. Dúfame, že na našu školu nezabudnú.  Prajeme všetkým, aby získané vedomosti uplatňovali aj pri ďalšom štúdiu a pomohli im zvládať prekážky, ktoré ich v živote čakajú.

Na záver pani riaditeľka popriala všetkým krásne, veselé, slnečné a nezabudnuteľné prázdniny, aby sme sa v septembri opäť zišli v zdraví a pripravení získavať nové poznatky a vedomosti.

H U R Á    N A    P R Á Z D N I N Y !

 

Štvrtáci odchádzajú.  Opúšťajú našu školu a pokračujú ďalej v získavaní vedomostí, skúseností na inej škole. Rozlúčili sme sa ako sa patrí. Grilovali sme, rozprávali sme sa a nevynechali sme ani zdravý pohyb. Želáme im krásne bezstarostné leto, prežité v zdraví a láske. V novej škole im prajeme len a len úspechy. A ak náhodou príde sklamanie, neúspech, netreba sa vzdať, ale poučiť sa z neho a smelo ísť za svojím snom a " nasávať " všetko potrebné a užitočné zo šíreho sveta.

Nezabudnite na nás :). Veľa šťastia!

... čoskoro ...