Novinky

Aj tento rok, v rámci plnenia úloh prierezovej témy regionálna výchova a ľudová kultúra i environmentálna   výchova,   sme   realizovali   celoškolský  projekt   „Tlačíme kapustu“. 

15.11. 2015  žiaci celej školy vytvorili  trojčlenné skupiny. Čakali na nich  pripravené aplikačné úlohy a praktické činnosti, v ktorých mala  každá skupina ukázať svoje zručnosti a navzájom sa učiť.  Žiaci mali možnosť vybrať si z  aplikačných úloh:

*Vymyslite   a napíšte  aspoň 10 veršovú báseň o kapuste.

*Vytvorte plagát, ktorý by oslovil spolužiakov a presvedčil ich, aby jedli surovú alebo kyslú kapustu.

*Zistite a zaujímavo prezentujte, čo sa dozviete na internete, keď zadáte heslo“ skvelá kapusta“.

*Zistite a zaujímavo prezentujte, čo sa dozviete na internete, keď zadáte heslo “kapusta plná vitamínov“.

*Vyhľadajte na internete a prezentujte tak, aby ste zaujali aj ostatných žiakov niečo o histórii kapusty.

*Prezentujete zaujímavo  postup pri  tlačení kapusty.

*Nájdite zdroj, kde by ste sa dozvedeli niečo o liečivých účinkoch kapusty. Potom to prezentujte.

*Zavarte aspoň päť 7decových fliaš čalamády z pripravených surovín s pani učiteľkou Zajíčkovou.

*Pripravte z čínskej kapusty šalát podľa  pripraveného receptu.

*Upečte podľa receptu z internetu kapustníky s pani učiteľkou Košovou.

*Upečte slaný kapustový koláč podľa receptu od pani učiteľky Dózsovej.

*Vytvorte hlávky kapusty z novinového a zeleného papiera .

*Nakreslite ako sme tlačili kapustu. 

Posledné dve úlohy boli určené pre  prvákov.

Nasledujúci deň jednotlivé skupiny prezentovali ako svoje aplikačné úlohy zvládli.

Spoločnou aplikačnou úlohou však bolo natlačenie kapusty. Tí žiaci, ktorí kapustu tlačili sa zapísali do listiny „tlačiacich“. Podarilo  sa im natlačiť do dvoch kameninových súdkov 65 kg kapusty pod vedením pani vychovávateliek Búgelovej a Piňákovej. Z vykysnutej kapusty bude  dobrá kapustnica uvarená na  tradičné predvianočné posedenie pod názvom „Teplo v srdci“.

Aktivity  realizované v októbri

„Mesiaci úcty k starším“ integrované s aktívnym počúvaním.

1.Aktivity zamerané na  upevňovanie pravidla spolužitia AKTÍVNE POČÚVANIE –triedneho projektu.

*v ranných komunitách žiaci dokončili neúplnú   myšlienku komunity

„Keď budem starý / stará ...“

„Svoju starú mamu mám rád, pretože...“

„Svojho dedka mám rád pretože...“

„Môj dedko ma naučil...“

„Od mojej  starej mamy som sa naučil...“

„Môj starý ocko vie dobre ...“

„Moja babička vie dobre...“

„Rád si spomínam na to, ako sme so starou mamou....“

„Rád si spomínam na to, ako sme s dedkom...“

„Moja stará mama mi často hovorí...“

„Môj dedko rád...“

„Svoju starkú poteším ak ...“

„Starí ľudia potrebujú...“

Nácvik aktívneho počúvania učiteľkou k jednotlivým myšlienkam komunity:

Kto povedal....?

Čo povedal....?

Dvaja žiaci sa potom v komunite snažili zopakovať vyjadrenia spolužiakov postupne idúc do kruhu.

Učiteľka zapisovala do ŽK v kolónke životné zručnosti, ako to žiak zvládol. Koľko vyjadrení z 12 dokázal zopakovať, či sa jeho aktívne počúvanie zlepšilo...

2.Slovnú zásobu  si žiaci rozvíjali :

*napríklad aktivitou, keď k slovu   babička tvorili rovnako znejúce slová (rýmy ).                                                     

Babička- krabička, kozička, mašlička, Vlastička, mamička, maličká, palička, loptička, taštička, sovička, stolička, kravička ...,

*vyjadrovali slovne, čo si asi myslí starý človek na obrázku, ktorý si žiaci posúvali v kruhu,

*nápoveďami slov vzťahujúcich sa k téme

Babička ich stále hľadá, aby si knižku prečítala.

Dedko ďalšiu nôžku má, o ktorú sa opiera.

Keď deduška chrbát bolí, čo mu dáme milí moji?

Deduško už slabý je, čo teda potrebuje?

Stará mama už do roboty nechodí, preto ona s vnúčatkami kde chodí?

*v záverečných reflexiách na pripravené otázky:

Koho vyjadrenie z dnešnej rannej komunity ťa zaujalo?

Na ktoré vyjadrenie z dnešnej rannej komunity si spomínaš?

Ako znela nedokončená veta dnešnej rannej komunity?

Aké rýmy si ešte pamätáš k slovu babička?

3.V energizéri  určovali, či slovo, ktoré povie učiteľka, sa rýmuje so slovom dedko. Ak sa slovo rýmovalo mali urobiť z rúk  motýlika, ak sa nerýmovalo mali ruky zovrieť do pästí – zároveň to bola rozcvička rúk a príprava na písanie.

Dedko – riedko, cesto, Vedko, Pletko, drievko, pierko, smejko ...

4.Naučili sa krátku básničku o babke a dedkovi.

5.Nakreslili obrázok pre potešenie starkej či deduška.

6. Čítaním krátkych motivačných textov k téme, ktoré učiteľka  využívala na rozvoj čitateľskej gramotnosti = otázky na zistenie pochopenia čítaného textu, či dokončenie príbehu podľa žiakov.

7. Matematika: tvorenie slovných úloh na slová – babka pečie koláče, dedko chytá ryby, babka zavárala, dedko naoberal...

8.RŽZ – Babke, dedkovi sa chcem poďakovať za to, že .....

           Poďakovanie – kreslím obrázok

9. Čítanie príbehov zo skutočného živote o pomoci detí starším ľuďom z časopisu Detský čin roka a následný rozhovor o prečítanom.

10.Realizácia aplikačných úloh

a)prvá skupina sa zamyslí nad starosťami,  s ktorými sa stretáva vo svojom živote doma či v škole a pripraví si scénku.

b)druhá skupina sa zamyslí nad starosťami starších ľudí a pripraví si scénku (spomenie si na svojich starých rodičov, či spoluobčanov,  ktorých stretáva na ulici)

c)tretia skupina si pripraví scénku o radostiach  zo svojho života

d)štvrtá skupina  porozmýšľa  nad radosťami – výhodami  ktoré prináša obdobie staroby (dôchodok, hra s vnúčatami...) a zahrá scénku.

Projekt na konci!

Aktívne počúvame ďalej.

V mesiaci  október všetci žiaci školy plnili úlohy v celoškolskom projekte „Rozvoj  pravidla spolužitia AKTÍVNE POČÚVANIE“.

Učili sa, že aktívne počúvať znamená:

*sledovať očami toho, kto počúva,

*sústrediť sa na to, čo rozpráva,

*pamätať si to podstatné, čo rozpráva,

*počúvať aj srdcom – vedieť sa vcítiť do toho, čo rozpráva.

V aktivitách, ktoré žiaci robili si overovali, že ak žiak aktívne počúva potom:

*vie, čo má robiť,

*nepýta sa znova na zadané pokyny,

*neskáče nikomu do reči – učí sa byť trpezlivým poslucháčom,

*rýchlejšie, lepšie a za kratší čas sa naučí niečo iné.

Prvý týždeň projektu si pani učiteľky všímali, kedy žiak aktívne počúval a ako mu to pomohlo. Taký žiak si nalepil  do projektovej písanky obrázok jedného uška i viac.

Druhý týždeň si žiaci mali sami v záverečnej reflexii na konci vyučovania povedať, kedy im aktívne počúvanie počas vyučovania pomohlo a pri čom.

Opäť si lepili získané ušká  do projektovej písanky.

Tretí  týždeň učiteľka konkrétne určila aktivitu kedy mali žiaci aktívne počúvať a ak tak urobili zase si  mohli nalepiť uško do projektovej písanky.

Štvrtý týždeň dostali žiaci každý deň na začiatku vyučovania 5 ušiek, o ktoré ich mohla pani učiteľka v priebehu vyučovania „obrať“ ak aktívne nepočúvali.

Posledný týždeň bol zameraný na to, aby sa žiaci navzájom všímali a povedali  kedy  aktívne počúvali.

Podľa počtu získaných ušiek  získali  žiaci certifikát, s vyjadrením že:

*mali snahu zlepšiť svoje aktívne počúvanie,

*že zlepšili svoje aktívne počúvanie

*že zvládli aktívne počúvanie.

Touto cestou ďakujeme  všetkým rodičom, ktorí sa rozprávali so svojím dieťaťom  koľko ušiek,  aj  za čo, v daný deň získalo.

Nevyslyšal prosby detí, rodičov,

nezafúkal vetrík kdesi za kríkom.

Deti tešili sa od rána

ako do vzduchu pošlú svojho šarkana.

Slniečko asi tešilo sa tiež,

veď usmievalo na všetkých ostošesť.

Uspalo vetrík svojim úsmevom,

ten nezafúkal ani omylom.

Našli však deti spôsob jediný,

behali so šarkanmi a nelenili.

Kým bežali, šarkany lietali,

prestali a šarkany pristáli.

Len šarkan Dominiky Martvoňovej

akoby vietor vôbec nepotreboval.

A vieme prečo !

Šarkana, orla mala,

tak prečo by vietor potrebovala.

A ešte jeden šarkan všetkým vyrazil dych.

Najväčší bol  a v žiadnom vetre si lietal ako nič.

Lukáško Boďa a jeho mama asi svojmu šarkanovi

pred letom  jasne a stručne dohovorili.

Pani vychovávateľka Barborka značne vytrvalá bola,

púšťala,  behala, opravovala svojho šarkana zas a znova.

Ale také boli aj deti.

Ba ešte aj radosť mali,

keď sa ich  šarkany na kopci vyzvŕtali.

Nič to, že si vietor driemal kdesi za kríkom,

nepokazil radosť detským „fifíkom“.

Lístie, lístie, lístie.

Všade samé lístie.

Čo s ním robiť budeme?

Hrabľami pohrabeme.

Ale ! ?

Mnoho lístia, k tomu detí,

na to lístie  rýchlo „letí“.

Každé zbiera, nosí, prikladá.

Nie, to nie je brigáda.

Výtvarnú výchovu prváci mali,

svoju predstavu  zvierat z lístia 

vytvárali.

Žirafa, koník, korytnačka

a obrovské slnko

na svahu sa objavili

a my sme ich ofotili.

A prváci?

Radosť mali ako s lístím

„vybabrali“.  (Umenie v prírode – Landart)

O súťaži „Najkrajšia tekvica“ sa žiaci i rodičia dozvedeli z oznamu v žiackej knižke.  Nevedno, či  sú  žiaci  súťaživé typy, alebo takí neodbytní, že rodičia podľahnú, ale do tejto súťaže sa zapojilo až 24 detí, čo bolo 51 % žiakov školy. A to nám teda zrak prechádzal.  Pri tejto súťaži sa stali učiteľmi   rodičia . Učili svoje ratolesti  predstavivosti, zručnosti, ale aj bezpečnosti.

Úlohou žiakov školy bolo rozhodnúť, ktorá z tekvíc je naj, naj, naj. To, že tekvice boli ozaj zaujímavé svedčí  to, že  ani jedna tekvica neostala bez bodov. Každý žiak totiž dostal 3 farebné lepky, ktoré podľa vlastných kritérií , prilepil k  jednej či trom tekvičkám.  Najviac bodov získala kompozícia tekvicového strašidla vytvorená Maxíkom  Pavlovičom a jeho maminou.  Peťka Kvasnicová vyriešila nedostatok  tekvíc tekvicou zo sadry na nerozoznanie od pravej tekvice. Tá mala tú výhodu, že jej mráz  neuškodil. Prváčka Miška Becíková so svojou maminkou vyrobili tekvicu z igelitového vreca a Samko Korauš zaujal svojou veľkou tekvicou, ktorá si „pofajčievala“ na malej tekvici.

Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí  vyrezávaním tekvice  učili svoje deti aj takým životným zručnostiam ako trpezlivosť, zodpovednosť a najlepší osobný výkon. Veď najlepšie sa naše deti učia osobným príkladom. ĎA - KU – JE – ME !

A je to tu! Strašidelnú noc sme zvládli. Niektorí sme mali obavy z tmy, duchov školy, strašidiel, ktoré existujú a dokonca aj z pavúkov. Veľmi sme sa tešili a poriadne sme sa na noc v škole pripravili.Nervózni sme boli už od pondelka a mamy sme otravovali poriadne dlho. Ale veď to poznáte. Potrebujete spací vak, karimatku, teplé oblečenie, baterku - svetla nie je nikdy dosť ( hlavne, keď všade na Vás útočia mátohy ), niečo sladké a poriadny kus odvahy. Stretli sme sa v škole, pripravili sme si brlôžky na spanie. Na večeru sme si objednali pizzu a čakanie na ňu sme si krátili hrami. Jasné, strašidelnými. Keď Vás chytá upír a robí pri tom strašidelný zvuk, tak to nie je nič príjemné. Máte zimomriavky a stoja Vám chlpy, aj tie, ktoré ani nemáte. Brŕŕ. Pizza chutila. Napili sme sa dobrého čaju od pani kuchárok a išli sme sa poriadne obliecť. Mali sme niekoľko úloh, ktoré bolo treba splniť. Najprv sme sa odfotili s horiacimi vyrezávanými strašidielkami z tekvíc, potom sme na školskom dvore a záhrade hľadali lízatka ( v úplnej tme ), ktoré boli zapichnuté v zemi a mali jednu zvláštnosť - odrážalo sa z nich svetlo. Záhada, ale aj tú sme odhalili. Po sladkom občerstvení sme sa vybrali na pochod nočnou a niekde aj poriadne tmavou Valčou. Mali sme svetlá a bolo nás dosť, až 32 detí a 2 panie vychovávateľky, takže sme sa vôbec nebáli. A že máme odvahu a vieme spolu držať, ak je to nutné, tak sa nezľakneme ani našej tety školníčky, ktorá sa snažila nás nastrašiť. Celkom pokojní, len s veľkými očami ( myslíme tým - vyvalenými ) sme sa prešli v tichosti cintorínom a dokonca sme poprosili Ježiška, aby nás ochraňoval. Spokojní, že sme to zvládli, sme sa vrátili do školy. Nachystali sme sa na spanie a sledovanie hororového príbehu. Niektorí sme dlho nevydržali, premohla nás únava z celého dňa. Ráno sme si rozprávali zážitky, povedali sme si čo všetko sa nám snívalo. V škole sme boli trochu ospalí, ale veď strašidlá a mátohy dajú riadne zabrať. V školskom klube detí sme sa ešte pomaľovali, nech sa boja aj ostatní a odmenili sme sa za odvahu a statočnosť strašidelnými sladkými cukríkmi ako z hororu. Domov sme sa tešili a rozprávali všetkým čo sme robili, ako sme sa mali. Už teraz vieme, že aj ďalší strašidelný zážitok o rok zažijeme.

Žiaci základnej školy ukázali svoj talent, šikovnosť, cit a lásku, ktorou chceli potešiť svoje staré mamy či babku, dedkov alebo starkého. Pripravili si pre nich pekný program a milé darčeky. Všetky rozdali a potešili tak veľa, veľa srdiečok. Odmenou pre deti bol potlesk od Vás. Pozrite si ako tancovali, spievali, hrali, recitovali, ..., a to hlavne pre Vás, naši starkí.

Duchovia, strigy, čarodejnice, tekvice či tekvičky, pavúky a pavučiny, výtvory so strašidlami, toto všetko už čaká na noc. Na strašidelnú noc v škole bu bu bu. Tešíme a bojíme sa, ale len máličko :).

V mesiaci október deti v školskom klube detí plnili úlohy z prierezovej témy Dopravná výchova. Rozprávali sa o značkách, dopravných prostriedkoch, bezpečnosti na ceste, o účasti detí v cestnej premávke cestou do školy, ... Rozdelení do skupín pracovali na teste z dopravnej výchovy, zahrali si domino so značkami. Niektorí sa pokúsili z vlastných tiel vytvoriť na koberci iniciály dopravnej výchovy. Celkom sa im vydarili, no a potom už netrpezlivo čakali na vyhodnotenie. Ich snahu a zaujatosť si pozrite v galérii.

Integráciu obsahu učenia realizovali žiaci 1. ročníka  na hodinách matematiky a výtvarnej výchovy.  Ako?

V pracovnom liste  z matematiky sa  učili na pierkach v čelenkách indiánov zapisovať  príklady na sčítanie a odčítanie podľa počtu  farebných pierok . Tvorili tak štvorice príkladov k matematickým zobrazeniam, čo nebolo vôbec ľahké.

Na výtvarnej výchove si čelenky zase vyrábali.  Obkreslili šablónku pierka 4 krát a  pierka vystrihli.  Pri vymaľovaní pierok  použili prvýkrát  anilínové farby, a učili sa ich zaujímavo  farebne zladiť do  čelenky. Tú  dokončili nalepením hotových „pierok“ na  obdĺžnikový pás.

Aj tu si žiaci zopakovali  tvorenie príkladov  k svojim čelenkám.  3 červené pierka a jedno zelené  je spolu 4.  (3 + 1 = 4   1+ 3 = 4    4 – 1 = 3     4 – 3 = 1 ).

Nakoniec bolo v triede 13 indiánov a indiánok.

Lekvár navarený! Aplikačné úlohy splnené!

Žiaci múdrejší?

1.  októbra  sme varili lekvár. Aký? No predsa slivkový. Obsypané stromy o to priam prosili.  Žiaci v tento deň prišli do školy športovo oblečení, aby sa pri zbieraní strasených sliviek neušpinili.  Umyté slivky sa potom  vo veľkom kotly,  ktorý nám požičal pán Jaromír Meriač, rozvárali. Tým sa kôstky oddelili od dužiny. Pasírovaním cez sito sme dostali 100%  slivkovú hmotu. Bolo jej tak veľa, že sme ju na čistý slivkový lekvár varili až do  neskorých večerných hodín 2. októbra.

Žiaci však okrem varenia lekváru plnili aj aplikačné úlohy. Rozdelení do  10 skupín  po štyroch pracovali na:

*Napísaní  správy do miestneho rozhlasu o varení slivkového lekváru s uplatnením zmyslu pre humor.

*Vymýšľali, čo ich napadne pri slove slivky.

*Dopĺňali neúplnú vetu „Toto je slivka, ale môže to byť.......“

*Učili sa pesničku o slivkách.

*Kreslili ako žiaci varili lekvár.

*Hľadali možnosti, na čo použiť kôstky zo sliviek.

*Zavarili 6  fľašiek sliviek.

*Upiekli jednoduchý, ale chutný slivkový koláč.

*Zisťovali  a napísali, prečo sú slivky zdravé.

*Zisťovali ako sa kedysi okrem zavárania a  varenia lekváru ešte spracovali slivky, keď sa ich urodilo veľa. Jednu zo zistených možnosti  mali urobiť.

*Priebežne fotografovali postup varenia lekváru a k fotografiám potom písali krátky komentár.

*Urobili so 4 pracovníkmi školy krátky rozhovor týkajúci sa varenia lekváru.

*Napísali 10 veršovú báseň o slivkovom lekvári.

Ostali žiaci múdrejší?  Kladná či záporná odpoveď je už len na Vás.

Žiaci 4. ročníka navštívili 23.9.2015 CEV ( Centrum environmentálnej výchovy ) Turiec v Turčianskej Štiavničke. Zažili stretnutie s prírodou trochu inak. Rozprávali sa o živočíchoch, rastlinách a hubách. Niektoré z nich si dokonca mohli aj chytiť. Mnohé z detí prekonali strach a dali si okolo krku hada Fera. Pes Maco bol rád, keď ho hladkali a podelili sa štipkou z desiaty. Videli aj mačky, zajace, činčilu, pakobylky, chameleóna, korytnačku a myšky. Spoznávať stromy, ich plody a rôzne tvary, to nie je vôbec jednoduché. Presvedčili sa o tom aj naši štvrtáci. S menšími nápovedami od uja Paľa im to šlo priam výborne. Už teraz sa tešia na jar, kedy opäť navštívia Turčiansku Štiavničku a svojich kamarátov v nej.

V pondelok sme sa zoznámili s Ester, Tamarou, Kubom, Artušom a Móricom. Sú to naši kamaráti. Nechodia do školy tak ako my, ale vedia veľa šikovných vecí. Letia rýchlo, majú dobrý sluch, jemné perie, ostré pazúriky, Tamara vie otáčať hlavou ako nik. Ukázali nám svoju šikovnosť pod vedením trpezlivých sokoliarov z Považskej Bystrice. Tešíme sa, že niekedy sa s nimi opäť stretneme.

P.S.: Zabudli sme Vám povedať, že naši kamaráti patria medzi dravce. Ale nás už poznajú, tak sme sa ich vôbec, ale vôbec nebáli. :)

Vrch Javorina a opäť zdolaný!

Aj na  XXII. ročník výstupu na vrch Javorina sa usmievalo slniečko.

Výrazne prispelo nielen k dobrej nálade žiakom, pedagogickým pracovníkom, ale aj pani Vlaste Bakovej, Miladke Kubaškovej,  Katke Koraušovej, pánovi Varcholovi i najmenšej turistke 5 ročnej Peťke Kučákovej. Pomáhalo  i žiakom  pri plnení 8 úloh z  environmentálnej výchovy. Tí  rozdelení do 6 skupín, kde boli zastúpení prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci, riešili  už v škole  „8smerovku pre šikovné hlavičky“. Jej riešením boli  dve vety: Pozor! Začíname separovať.

Na Dielci dostala každá skupina plastový pohárik, do ktorého mali  cestou na Javorinu zbierať listy, kvety, lupienky, kôru, skalky, ihličie šípky, huby..., a tak vytvoriť „Čuchový kokteil“.

Zodpovednosť, starostlivosť a vytrvalosť uplatnili, na určenom úseku trasy, vždy dvaja členovia skupiny pri prenášaní  kamaráta, ktorý si „vytkol členok“. Museli vytvoriť  „stoličku“ zo svojich rúk. Zvládli to všetky skupiny. Aj tie, ktoré sa s týmto spôsobom prenosu stretli prvýkrát.

Pri určovaní  veku  štyroch stromov bol dôležitý zrak pri počítaní počtu letokruhov na pníkoch.

Na 100% dokázali všetky skupiny  z množstva obrázkov zvierat označiť tie, ktoré sa nazývajú voľne žijúce zvieratá.

Bezchybne tiež  pomenovali 8 turistických značiek  v pripravenom pracovnom liste.

V zdravotnej príprave mali členovia každej skupiny  ošetriť z pripraveného zdravotníckeho materiálu „rozbitú hlavu“  jednému zo svojich členov.

V úlohe nazvanej „vtáčia potrava“ mala každá skupina vyzbierať rozhádzané farebné kúsky papiera určenej farby. Tak sa žiaci učili nebyť ľahostajným k odpadu v prírode. A s odpadom sme sa cestou na Javorinu veru stretli. Uvideli sme množstvo odpadu pohodeného len tak v lese.

Zdolaním vrcholu Javoriny sa všetkým naskytol nádherný pohľad „tam dolu“. Turčianska kotlina sa v slnečnom jase ukázala v celej svojej kráse.

Potom začala očakávaná „opekačka“ slaninky či klobások. Všetci to chceli stihnúť hneď a zaraz. Ohnisko veru nestačilo pre 38 detí.  Mnohí teda museli uplatniť trpezlivosť, kým si opiekli svoju klobásku.

Slniečko podnietilo deti k spontánnym hrám, pri ktorých čas letel tak rýchlo. Príroda nám pripravila aj prekvapenie. Bedľa sem , bedľa tam, až dve  tašky bedlí, jáj.  V poslednej úlohe “hádanky pre múdre hlavičky“ žiaci hádali riešenie 18 hádaniek súvisiacich s prírodou. Spoločným fotografovaním sme sa  rozlúčili s vrchom Javorina a začal sa „rýchly“  zostup.

8 úloh najlepšie zvládla skupina GAŠTAN, ktorú viedla štvrtáčka Petra Kvasnicová. A jej členmi boli Sofia Lauková, Miška Becíková, Vaneska Búgelová, Miško Baka a Veronika Froľová.

Získali 65 bodov.

Ostatné skupiny však stratili len minimálny počet bodov. V konečnom dôsledku zvíťazili teda všetci. Niečo sa naučili, zdolali  Javorinu, urobili niečo pre svoju kondíciu, zdravie  a mali z toho ešte aj dobrý pocit. Aby práve na ten pocit nezabudli, dostali všetci certifikát s osvedčením, že Javorinu zdolali. Osobitne treba pochváliť žiakov 1. ročníka. I napriek tomu, že patria medzi najmenších žiakov našej školy, prišli „zdolať“ Javorinu ako jediní v plnom počte – všetkých 12.  A Javorina?  Tá všetkých, ktorí budú chcieť, počká aj na budúci rok.

Tradíciu Valčianskych hodov podporili krátkym ľudovým pásmom aj žiaci našej základnej školy .

... a začal aj takto.

Druhý septembrový deň – bol iný ako tie predchádzajúce.

Nikoho nenechal na pochybách, že priniesol opäť začiatok nového školského roka.

Vyzdobená telocvičňa ZŠ vo Valči sa o 9.00 hodine zaplnila žiakmi, rodičmi, učiteľmi a priateľmi školy. Slávnostný začiatok školského roka 2015/2016 sa začal slovenskou hymnou. V krátkom príhovore  Mgr. Vlasta Zajíčková venovala  spomienku  na riaditeľku ZŠ Mgr. Janu Šufákovú, ktorá  prehrala svoj boj so zákernou chorobou.  Minútou ticha  vzdali česť jej pamiatke všetci prítomní.

Svojím optimistickým príhovorom  pozitívne motivovala  žiakov i zamestnancov  do ďalšej práce i spolupráce  starostka JUDr. Mária Ondráčková.

V ďalšej časti slávnostného  otvorenia školského roka  sa prítomným predstavili štvrtáci. Každý z nich podľa vlastnej fantázie dokončil jedným slovom neúplnú vetu, ktorú  každému  začala pani učiteľka Zajíčková.

Tretiakov z opačných slov vyskúšala ich nová triedna učiteľka Mgr. Lívia Košová.

Lukáško Boďa za žiakov 2.ročníka  zarecitoval básničku. Potom dostali  všetci žiaci za úlohu  spočítať  počet  detí v básničke „Do školy“. Väčšina z nich  aktívne  počúvala, pretože  správne určili počet 6.

Životnú zručnosť trpezlivosť už prvý deň v škole  uplatnili tí najmenší žiaci – prváci. Všetci dvanásti, teda 9 dievčat a 3 chlapci,  sa pekne nahlas predstavili.

Peťka Kvasnicová sa im za všetkých spolužiakov prihovorila básničkou „Je to tak, už si žiak“. Ako pamiatku na svoj prvý deň v škole si odniesli knižku „Babičkine rozprávky na dobrú  noc“, ktorú im venovali rodičia.

Po organizačných pokynoch  pani učiteľka Zajíčková  ukončila slávnostné otvorenie školského roka  básničkou.

A ty žiak, žiačka ,uč sa,

nech ťa už nič nenaľaká.

A ak chytíš učiacu sa horúčku,

vyhral si, vyhrala si,

múdrosť budeš mať v malíčku.

Lebo učiaca horúčka žiakov, učiteľov aj rodičov baví.

A mať takých žiakov v triede

to sú učitelia ako v raji.

Tak potešte žiaci takou horúčkou učiteľky v našej škole tiež,

nech nemajú   žiadny stres.

Potom budú široký úsmev mať

 a aj tým môžu pomôcť žiakom prekážky prekonať.

Takže v tomto školskom roku robme  všetko pre to , aby sme sa mohli usmievať - žiaci, učitelia i rodičia.

Krásnou pesničkou „Do školy sa teším“ žiaci školy vyjadrili svoju túžbu po nových vedomostiach.

Stránka našej školy je konečne na internete. Nájdete tu množstvo rôznych zaujímavostí, ktoré pridávame priebežne. Za pochopenie Vám ďakujeme.