Novinky

Možno sa vám zdá táto skupina slov zvláštna, ale včera sme tieto slová spomínali niekoľkokrát za sebou. Bolo 11.11. a vtedy je Martina. Zvony zvonili 11 minút po 11.hodine 11 minút, boli to Zvony mieru. A ...neprišiel na bielom koni, ale porozprávali sme si príbeh o sv.Martinovi o rytierovi, ktorý sa podelil so žobrákom o svoj plášť. Niekoľko koní a husí sme si aj vyrobili, pretože Belo IV. bol pohostený svätomartinskou húskou a ešte k tomu sme šli k Pamätníku obetí I.svetovej vojny u nás, vo Valči. Vysvetlili sme deťom prečo práve to číslo 11. Stretli sme tam veteránov z vojnových misií, ktorí nám vysvetlili, prečo je mier tak veľmi dôležitý. Musíme už malým deťom začať hovoriť o dôležitých veciach v našom každodennom živote. Nesmieme dovoliť , aby sme zabudli na našu históriu. Mali by sme sa z nej poučiť, vziať si len to dobré a skúsiť žiť v prítomnosti, aby sme mohli mať spokojnú budúcnosť. Možno takú, o akej snívame.

V piatok sa Základná škola vo Valči premenila na voňavú dielňu, kde deti od prvého až po štvrtý ročník pripravovali tradičné jedlá z kapusty. Celá škola ožila typickými jesennými vôňami, keď deti tlačili kapustu do súdka a pripravovali rôzne kapustové špeciality. Prvákov čakalo zábavné dopoludnie, počas ktorého pripravovali čalamádu – obľúbený nakladaný šalát plný zeleniny a chrumkavej kapusty. Druháci sa pustili do náročnejšej úlohy. Varili kapustné listy plnené mletým mäsom, ku ktorým ako prílohu piekli Zemplínsky chlebík a dokonca aj kapustovú pizzu. Tretí ročník sa podujal na pečenie kapustového koláča z lístkového cesta, kým štvrtáci pripravili tradičné kapustníky, ktoré sa zapísali do kuchárskeho repertoáru našich babičiek. Každý ročník si tak vyskúšal niečo iné, no všetkých spájala vôňa kapusty a radosť z tvorby. Tento deň by však nebol možný bez rodiny DangVan, ktorá sponzorsky zabezpečila strúhanú kapustu pre všetkých malých kuchárov. K dokonalému priebehu prispela aj školská kuchyňa a všetci nepedagogickí zamestnanci, ktorí pomáhali pri organizácii tohto netradičného dňa. Tlačenie kapusty do súdka, ktoré si vyskúšali aj deti, má hlboké korene v našej histórii. V minulosti patrilo k jesenným tradíciám na dedinách, kedy sa celá rodina zišla, aby spoločne pripravila zásoby na zimu. Nakladaná kapusta bola a stále je obľúbeným zdrojom vitamínov, ktoré pomáhali prečkať chladné obdobie. Kapusta sa zvyčajne najskôr nakrájala a pridalo sa k nej množstvo soli a rascového korenia. Potom sa postupne tlačila do súdkov, kde fermentovala a získavala typickú chuť. Tlačenie kapusty nebolo len o jedle, ale aj o spájaní rodín a komunít, keďže sa pri tejto práci stretávali susedia a priatelia. Deň s kapustou na Základnej škole vo Valči tak nebol len o príprave chutných jedál, ale aj o pripomenutí si tradícií a zvykov, ktoré nás spájajú s našimi predkami.

Aj tento rok podporíme seniorov darčekmi. Krabice naplnené drobnosťami a láskou nám môžete nosiť do školy do 28.11.2024. My ich odvzdáme koordinátorke pre žilinský kraj a veríme, že opäť potešia babičky a deduškov alebo ak chcete starké a starkých. Ďakujeme vám už teraz, že vám nie je ľahostajný osud seniorov a aj takto učíte deti, ako je dôležité viacgeneračné poznanie a spolupatričnosť.

K jeseni patria rôzne sviatky a tradície. Pred jesennými prázdninami zvykneme spávať v škole. Nie je to bežná noc, či večer, ale je to niečo tajomné, iné a  pre niekoho možno spanie v škole je aj jemne strašidelný zážitok. Vždy pred nocou v škole sme mali dielne, kde si deti spolu s rodičmi vyrezávali tekvice a dozdobovali ich podľa vlastnej fantázie, či nálady. Tento rok sme sa rozhodli, že nebudeme vyrezávať tekvice, ale usporiadame lampiónový sprievod uličkami Valče. Rôzne lampióny, svetielka, prispeli k magickej atmosfére jesenného večera. Tma má svoju moc, no a svetlo v nej má viacero významov. Deti mali zážitok a príjemne unavené sa zhromaždili v triede, kde sme si vysvetlili význam svetla, uctievanie si prírody a jej rešpektovanie, ale aj prečo si pripomíname " dušičky ". A noc by nebola strašidelná bez príbehov, ktoré si nevieme vysvetliť prečo sa udiali a bez odvážnej výpravy do tmy so slabým blikajúcim svetlom. Takzvaný " bobrík odvahy " nie je pre každého. Deti mali odhodlanie, ale nakoniec u mnohých zvíťazil strach, obavy z tmy, napriek tak dobre známeho prostredia školského dvora. No v tme to bolo celkom iné. Takže svoju misiu dokončilo len jedno dievča, však Kristínka? Po ďalšom kole neuveriteľných príbehov a záhad sa deti uložili do pripravených " postielok ", pripravených z karimatiek a " spacákov ". Ešte sme si pozreli rozprávku a niektorí z nej videli veru len máličko, od únavy a zážitkov veľmi skoro zaspali. Túto noc v škle sme zaspali celkom skoro, ranné vstávanie nebolo až tak náročné. No ako pre koho, haha. Ráno upratať brlôžky, obliecť a pripraviť sa na vyučovanie, rýchlo na raňajky a ešte sme stihli rozdať odvážnym deťom darček ako spomienku na ich odvážne rozhodnutie spať v škole. A už iba chvíľočku a šup - šup na jesenné prázdniny.

Aj keď málo, ale predsa...

sa podarilo niektorým šarkanom vzlietnuť.

Po preložení 1. termínu šarkaniády upršanému počasiu nám ani 2. náhradný termín neprial. Aj keď slniečko sa od rána usmievalo, vietor si urobil „voľno.“

Nás to neodradilo a aj tak sa na Trnovskom kopci približne 2 tucty šarkanov odlepili od zeme a krátkym letom potešili svojich majiteľov.

Nik však nebol smutný, spoločne strávený čas si pri peknom počasí užili deti, rodičia aj známi. 

HLASOVANIE  za  našu  ŠKOLU

Zaregistrovali sme sa do súťaže o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha.  Od 1.10.2024 sa môže hlasovať za školu. Nezabudnite, hlasovať môžete opakovane každý deň a do hlasovania sa môžu zapojiť všetci, ktorí majú chuť podporiť náš zámer – vyhrať. Ak pri hlasovaní zadáte aj kód výrobkov BUDIŠ, OVKO PLUS alebo RAJO BREJKY, pošlete naraz až 5 hlasov. Rovnako 5 hlasov pošlete, ak budete hlasovať prostredníctvom aplikácie O2.   Hlasovať za školu bude možné do 17.12.2024. Ďakujeme, že nás podporíte vy a vaše široké okolie známych.  Výsledok hlasovania bude 30.12.2024. Dáme vám vedieť, aká je sila našej školskej valčianskej komunity.

JAVORINA

S malým odkladom ale predsa, v piatok 20.9.2024 sa konal pre nás už tradičný výstup na Javorinu, ktorý bol predsa len tento rok trošičku netradičný. Netradičný bol v tom, že nás viedol pán Móric, ktorý nás previedol novou, síce o kúsoček dlhšou ale na výhľady bohatou cestou. Ráno sme sa v škole už tradične rozdelili do súťažných tímov, ktorých bolo tento rok osem.  Najväčšiu zodpovednosť prevzali za svoje skupiny práve naši najstarší, štvrtáci, ktorí sa v ten deň stali veľkou oporou pre mladších spolužiakov. A tak začalo rovesnícke učenie! Mladší sa mali šancu naučiť niečo nové od starších a naopak, starší od mladších. Keď sme sa vydali na cestu mali sme ešte kopec síl. Avšak prvú zastávku sme si predsa len dali už tradične, na Dielci. Napiť sa, prehryznúť malú dobrotu a hor sa ďalej do ďalšieho dobrodružstva. Po ceste sme stretli kravičky a taktiež pastiera so svojim verným psíkom, ktorí nám uvoľnili cestu a tak sme mohli pokračovať ďalej. Po ceste hore sme plnili niekoľko úloh. Okrem toho, že sa žiaci učili v skupinách časť básne museli zbierať aj body za splnenie úloh. Najskôr plnili úlohu, v ktorej dotvárali spoločne štyri obrázky podľa toho, čo im pripomínali a neskôr sa skupiny prestriedali pri úlohe s názvom „Prírodné pexeso“, kde bolo ich úlohou priniesť čo najviac prírodnín podľa zadania.

Nie zrovna jednoduchou úlohou bolo prejsť čo najrýchlejšie cez „zamorené“ územie na jeden nádych a potom čakalo už „len“ to najťažšie. Zaťať zuby, niektorí i päste a dostať sa až hore. S trochou frflania sme sa tam dostali, na sľúbenú Javorinu. To bolo však radosti, keď sme prišli na miesto určenia, a zistili sme, že sú tam lavičky. S pomocou oteckov, pána Táboreckého, pána Segeča a pána Mórica sme nielen založili ohník ale si aj upiekli chutné špekačky. Po posilnení sme sa vrhli na ďalšie úlohy. Niektoré boli pohybové- zamerané najmä na spoluprácu v skupinách, niektoré vyžadovali presnosť a sústredenie pri orientácii sa a práci s kompasom. Osviežili sme si pamäť a podali sme prvú pomoc zranenému spolužiakovi a nechýbal ani vedomostný kvíz. Po splnení úloh sme sa s dobrým pocitom, že sme urobili niečo pre seba, svoje zdravie vrátili z Javoriny bezpečne domov.

Tento rok nám veru prialo a slnko nás zohrievalo. 

Na dvore stretli sme sa všetci, aby sme vám ukázali nové veci.

Druhákom, tretiakom i štvrtákom ako už je známe, 

predviesť čo dokážeme, problém nemáme.

Zato prvákov privítať sme chceli, básňou i príhovorom, veď sme smelí.

A na koniec pieseň zaznela a to je len začiatok priatelia!

 

Začiatok školského roka sme privítali s veľkým nadšením za pekného počasia na školskom dvore 2.9.2024.

Ako už je zvykom, po odznení hymny nás v úvode potešili žiaci svojimi básňami. Rodičov, žiakov aj všetkých pedagogických či nepedagogických zamestnancov privítala pani riaditeľka a neskôr sa prihovoril aj pán starosta Štefan Keltoš, ktorý poprial deťom úspešný nový školský rok a tiež predstavil novú posilu v pedagogickom zbore: Benitu Ballovú. Benita bude našou novou pani vychovávateľkou v treťom oddelení a zároveň bude asistentkou deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Okrem Benity k nám zavítala aj nová vedúca jedálne a to Adriana Thomková.

Ako už je zvykom, po pár rýmoch, pani riaditeľka  vyzvala každú triednu pani učiteľku , aby so svojimi žiakmi predviedli krátku aktivitu. Po aktivitách nasledovalo privítanie prvákov štvrtákmi, ktorí textom básne vyjadrili, čo ich na novej ceste čaká. Nezabudli dodať, že im budú dobrým vzorom a vždy pomáhať.

Prváci si tento krát zo zahájania nového školského roka odniesli nielen knihu so svojou fotografiou, pamätným venovaním a drobný darček, ale taktiež nádielku popcornu. Ktorý nech je symbolom, že cesta prvákov, je ako nové predstavenie, nový film plný občas možno i smutnejších momentov ale predovšetkým plný zážitkov a pekných spomienok.

Pani riaditeľka slávnostný začiatok roka ukončila oboznámením rodičov s krúžkami, poplatkami a organizačnými informáciami.

No a na záver, sme si zaspievali všetci do rytmu piesne s názvom „Zamávajme nude“, pretože v našej škole sa ani tento rok veru nudiť nebudeme.

Základná škola V a l č a

 

Nech si kto chce, čo chce vraví, nevletí nám nič do hlavy ani tento školský rok. Preto škola zase volá,

žiakov do lavíc si sadnúť znova.

 

Slávnostne ich uvíta s rodičmi i priateľmi školy už 2. septembra v priestoroch  našej

milej školy o 9. 00 hodine.

 

(Počasie ak priať nám nebude, v kultúrnom dome sa uvidíme ).

 

Verte, už sa tešíme!

 

Milé deti a rodičia! Čoskoro sa začne škola a už na nás povinnosť volá. Druháci, tretiaci, štvrtáci budúci, buďte nám preto, prosím,  naporúdzi. Stretnutie bude v utorok a v stredu – 27.8. a 28.8.2024 o 10,00 hodine a dlhé veru nebude. Nacvičíme pesničku a niektorí z vás sa naučia krátku básničku.  Už teraz vám ďakujeme a budeme rady, keď sa v hojnom počte v škole zídeme.

DOPRAVNÁ VÝVHOVA v teréne

Hoci nám tento rok dopravné ihrisko v Beniciach nevyšlo, počasie nám prialo. Nestratili sme sa a poradili sme si. Dopravnú výchovu sme absolvovali priamo v teréne v športovom areáli Dielec. Mali sme nachystané jednotlivé aktivity, ktoré plnili všetci žiaci rozdelení v skupinách a snažili sa uchmatnúť si čo najviac bodov. Čakalo na nás 6 disciplín a to: POŠTÁR, kde bicyklista musel trafiť  noviny do “poštovej schránky,“ ktorou sa na chvíľu stal pripravený kruh zo švihadla. Zdalo sa, že to nič nie je, ale trafil sa len málokto. VEDOMOSTNÝ KVÍZ, kde skupiny ukázali ako poznajú dopravné značky, či správanie sa na cestnej premávke. Ukázali tiež ako  podať PRVÚ POMOC kamarátovi, či zranenému v rôznych nehodách a situáciách. Ďalšou disciplínou bolo popísať jednotlivé ČASTI BICYKLA. To vám bol zážitok.  NAFÚKAŤ KOLESO, to bola pre štvrtákov a tretiakov v skupine hračka, no a poslednou disciplínou bol SLALOM na rýchlosť celej skupiny. Tam veru tiekli nervy, aby tie bicykle išli rýchlejšie. Opäť sme zažili niečo nové a cestou tam aj naspäť žiaci s pani učiteľkami vytvorili pelotón na bicykloch takmer po celej Valči. Gratulujeme víťazom s názvom skupiny CYKLISTI.

Dňa 6.6. 2024 sa v Sučanoch v Robotníckom dome zúčastnili naše dve žiačky 20.ročníka umeleckého prednesu poézie a prózy s tematikou prírody.                       

Milena Porubänová, žiačka 3.ročníka reprezentovala našu školu v 1.kategórii  v próze s ukážkou Kubko a Maťko. Umiestnila sa na druhom mieste.

Elizabeth Štanclová, žiačka 2.ročníka reprezentovala našu školu v 1.kategórii v poézii s ukážkou Mucha na love. Umiestnila sa na prvom mieste.

Odnášali sme si 2 medaily a pekný kultúrny zážitok. Program bol obohatený aj o seniorske prednesy, ktoré určite motivovali budúcich mladých recitátorov. Našim víťazkám gratulujeme!

31.5.2024 nám prialo počasie, aj keď to ráno vôbec tak nevyzeralo, a tak sme sa vybrali peši na Snowland do areálu ako stvoreného pre deti. Zábavný park - Yetiland ponúka atrakcie od výmyslu sveta. Deti behali, skákali, šmýkali sa, no zapájali všetky svaly svojho tela. Slniečko hrialo a veru niektorí potrebovali aj prestávku, tak ako v škole. A aký by to bol sviatok, či výlet, keby sa meníňali euríčka od rodičov :). ? Veď občerstviť sa treba. Nevadí, že mám desiatu, musíme trénovať aj finančnú gramotnosť. Dve hodinky zbehliiiiiii a s jemným hundraním peši do školy. Ale, išlo to celkom dobre, veď dole kopcom. Ďakujeme za takýto pohybovo - zážitkový darček k sviatku našich - vašich detí. 

Pohybu a zábave ZDAR.

TurVod - Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. Dospelí vedia, čo znamená tento názov firmy alebo komu patrí. Deti sa to dozvedeli od milej pani z vodární, ktorá prišla porozprávať deťom o vode. 

Vodu berieme ako samozrejmosť. My máme to šťastie, že v Turci je 46 prameňov vody, pitnej vody. Navýdatnejší je necpalský prameň Lasce, ktorý by za 1 sekundu naplnil 400 1,5 l fliaš vody. Fúú. Voda je vzácne a dôležitá pre život. Deti spolupracovali na výbornú. Veľa informácii vedeli a určite sa dozvedeli aj niečo nové. Vedeli odpovedať na otázky, pýtali sa celkom zaujímavé veci o fungovaní spolčnosti, ako sa voda upravuje a prečo, prečo telo potrebuje práve čistú vodu, ... Najaktívnejší boli odmenení drobnosťou.

Dostali aj pozvánku na Vodoslávu, ktorá sa bude konať 29.6.2024  v Necpaloch.

Ďakujeme za užitočne a príjemne prežitú hodinku s vodou, tak vzácnou tekutinou.

24.5. 2024 v piatok pršalo.  Upršané počasie v ŠKD sme využili vyrábaním lienky, lezúcej po liste. Otázka : Kam by si zaletel , keby si bol hmyz? To by ste sa čudovali, čo všetko deťom napadlo. Lietali by na lúku plnú farebných kvetov, na plece človeka - len tak si posedieť, do záhrad. Dokonca sme sa dostali aj do Holandska k tulipánom , do Kanady a pozreli by si futbalový zápas s Ronaldom. Iný by zas išiel preskúmať ako sa žije hmyzu v  domácnosti, kde ho nechcú  alebo si  len tak poletoval svetom. Tak veru, aj takéto popoludnie plné fantázie môžeme zažiť v ŠKD.

Naši štvrtáci mali jedinečnú príležitosť vďaka MS SČK vo Valči, navštíviť Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby v Žiline. Po zdĺhavej ceste autobusom sme zastavili pred operačným strediskom, kde nás vrelo privítali a prekvapili nás mnohými praktickými darčekmi. Krátko sme sa občerstvili a už sme zažili prácu operátorov tiesňových liniek 112,150,155 v priamom prenose. Zopakovali sme si čísla všetkých záchranných zložiek. Zistili sme a oboznámili sme sa s celým procesom od dvihnutia telefónu po vyslanie záchranných zložiek. Operátori mali kopec práce,  tak sme sa presunuli na ďalšie stanovisko - Územný spolok červený kríž. Po krátkej zoznamovačke sme sa vrhli na obhliadku simulačného centra,kde sme mali veru čo pozerať. Lektorka Kamilka nám vysvetlila akým spôsobom prebieha výučba v ich stredisku a kto všetko sa môže prísť naučiť prvú pomoc.

Ešte raz veľká vďaka MS SČK vo Valči za takúto príležitosť !

Deň Zeme sme si posunuli, kvôli počasiu. A urobili sme dobre. O týždeň neskôr bolo ukážkové slnečné a teplé počasie. Počas prvého vyučovacieho bloku sa v každej triede ročníka diali veci. Tvorilo sa, rozprávalo, triedilo, lepilo, ba aj sialo. Vyrobili sme si plagáty Zeme. Také, akou by sme ju chceli mať. Zdravú, zelenú, krásnu. Po prestávke a desiate sme sa pustili do skrášľovania školského dvora. Hrabať, zbierať, sadiť, tak to bolo tak ako vždy. Novinkou v činnosti bolo natieranie drevených kruhov , výroba lezeckej steny a ohniska. Svojou prácou a pridaním rúk k dielu nám pomohli rodičia. A to páni Fabián, Marenčák, Vaňko, Rešutík, Keltoš, Skoršepa, Krištofík. Pomáhala aj pani Misárová. Ďakujeme za sponzorské dary rodine Štanclovej, Van dang, Pálešovej. Úžasný krémeš nám s láskou napiekla mamička Veronika Móricová. Mimochodom, bol výborný. Mňam. Pani kuchárky nám navarili guláš, ktorý veru chutil každému. Po dobre vykonanej práci ho zjedol každý. Pani učiteľky, vychovávateľky a pani školníčka svojou prácou inšpirovali deti a mnohé z nich pomáhali ako usilovné včielky. Tešíme sa, že máme o niečo krajší, čistejší a farebnejší školský dvor. 

Máj, máj, máj zelený

nad Valčou je zdobený.

Spev, radosť a zábava,

máj nám lásku rozdáva.

Každé dievča, ženička,

poteší sa z málička.

Máj farebný radosť robí,

niekde zdobí, ba aj dvory.

Láska, krása prekvitá,

lúka je už kvetmi pokrytá.

Symbol lásky, hojnosti to,

vysoko on zdraví nebo.

Celý mesiac pýchou je,

srdiečko ti zahreje.

Dňa 23.4. sa naši štvrtáci poslednýkrát zúčastnili návštevy súkromného CVČ v Turčianskej Štiavničke. Spolu so štvrtákmi z Bystričky sme si obohatili vedomosti o spoločenstve lúk, ktoré práve preberáme na hodinách prírodovedy a dozvedeli sme sa veľa zaujímavosti o hmyze.

Cez názorné ukážky sme pochopili  rozdiel medzi EKOsystémom a EGOsystémom. Rozdelili sme opeľovače na blanokrídlovce a dvojkrídlovce. A zistili sme, ktoré kvety chutia najviac jednotlivému hmyzu. Vedomosti sme si utvrdili prostredníctvom aktivity v neďalekom parku, kde sme okrem pozorovania rastlín súťažili. Odpovedali sme na otázky ľahšie i ťažšie o rastlinách a ich opeľovačoch a zbierali sme peľové zrnká. Víťazmi sa po prvýkrát stala skupina Čmeliakov. Potom nás už čakali len zvieratká a trochu unavení, ale plní nových vedomostí, sme sa vydali na cestu domov.