Novinky

A predsa medzi nás prišiel. Už viete kto?

...áno, prišiel medzi nás Mikuláš, anjel a aj čertica. Ďakujeme za dary a milé prekvapenie.

Sme malá škola s ročníkmi 1. až 4. Učíme sa predmety, ktoré majú blízko k fyzike, či chémii. Možno nemáme toľko skúseností alebo vedomostí, ale základy chémie, či fyziky zažívame na predmete PRVOUKA a PRÍRODOVEDA. Niektoré pokusy, ktoré nám pani experimentátorka predviedla naši chlapci poznali z internetu. Upozornila nás, že experimenty, kde sa používajú horľavé látky, tak s tými deti nesmú manipulovať. Zistili sme, že veda, chémia alebo aj fyzikálne pokusy sú zaujímavé a niektoré aj jednoduché. 

Ukázali nám ako sa dá vysávať cez trubicu bez elektriny, že balón naplnený vodu nepraskne, ak je pod ním chvíľu sviečka. Trením sa dá špagát ľahúčko pretrhnúť. Zvuk, ktorý sa šíri z bubna vydáva vlny, a  my ho môžeme vidieť, ak si ten bubon upravíme. Dokážem sviečku zahasiť spevom, krikom? Hodinka prešla ako nič. Takéto ukážky by sme veru sledovali častejšie. Hádam aj takýto prístup priláka malé deti k tak obávaným prírodným vedám. A pritom tieto vedy, a ich využitie,  tvoria základ kuchyne, kozmetického , zábavného priemyslu. 

Bolo to zaujímavé spestrenie nášho, už aj tak zaujímavého, vyučovania. Tešíme sa na ďalšiu takúto fyzikálno - chemickú návštevu. 

Viete? My už vieme. Podarilo sa nám, s pomocou rodičov a dobrých dušičiek, vytvoriť 41 krabíc s niečím sladkým, slaným, pre radosť, na zahriatie, pre potešenie, s niečím voňavým,  či niečím na zábavu. Verte, teší nás, že sme sa znovu mohli zapojiť do zbierky a ukázať deťom, že pomáhať sa dá aj maličkosťami. Stále platí to staré známe, more je tvorené z kvapiek, v jednote je sila, babka k babke, rozdeliť sa dá aj z mála...Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Práve tie jednoduché veci ako je úsmev, milé slovo, chvíľa času venovaná niekomu zo srdiečka, pozdrav, objatie, tak to sú tie kvapky z mora. K nim sa pridá niečo malé a radosť, či prekvapenie je na svete. Verte, že seniori, ktorí budú obdarovaní sa veľmi potešia. Bude to malé svetlo radosti, ktoré im spríjemní deň, poteší srdiečko  a bude debata o daroch. Budú sa rozprávať o krabiciach, o ich obsahu a možno si niečo aj medzi sebou vymenia. Darmo vieme používať počítače, ovládame svetové jazyky, keď nebude ľudskosť a slušnosť medzi nami, tak to bude len prázdnota ponorená do rýchlosti žitia. 

P.S.: Je potrebné sa vzdelávať vo všetkých oblastiach života. No akosi zabúdame na seba, svojich najbližších, či na ľudí, ktorých poznáme len z videnia. Spomaľme. Aj tak vieme, že všetko má svoj čas a čo je v našom živote dôležité. Buďme ľuďmi, nielen teraz, v čase adventu, ale stáááááále.  

Svetový deň mlieka sa oslavuje v máji. My si ho častokrát pripomenieme aj viackrát v roku. Tak to bolo aj posledný novembrový utorok roka 2023. 

Pani vedúca školskej jedálne, pani Andrea Baková, nám porozprávala o mlieku zaujímavé veci. Začala hádankou, ktorá bola pre nás asi ľahká. Hneď ju všetci uhádli. Odpoveďou bolo predsa mlieko. Potom nám rozprávala koľko mlieka by deti, ktoré sa stále vyvíjajú, mali vypiť. K tomu by si mali dopriať aj výrobky z neho. Rozprávaním sme zistili, kde všade sa vlastne mlieko nachádza . Myslíme tým, v ktorom jedle, či pochutinke. Každý povedal, čo rád mliečne  je, pije a na čom si pomaškrtí.  Mlieko je zdravá potravina, ale pre veľa ľudí sa však stáva potravinou, ktorá u nich vyvoláva alergie alebo intolerancie. Zistili sme, že existujú druhy mlieka pre alergikov . Sú rastlinné a aj bezlaktózové. Deti vedeli, že rozlišujeme mlieko s rôznym obsahom tuku v ňom, že obsahuje prospešné vitamíny a minerály pre človeka. Vedeli, ktoré zvieratá nám mlieko, v našej krajine, dávajú. Veď inde pijú aj ťavie mlieko, však? Deti v našej škole dostávajú mlieko a výrobky z neho cez Mliečny program pre školy.

Toto stretnutie sme si spestrili výrobou plagátu, vymaľovávaním maľovanky, skladaním rozstrihaného obrázka a pozreli sme si krátke videá. Jedno bolo o výrobe mlieka, odkiaľ mliečko máme a druhé o jogurtoch. Na záver sme si dali pre zdravie, kto mohol, či chcel, pohár zdravého mlieka. N - A- Z-D-R-A-V-I-E!

... a hneď po víkende k nám prišla návšteva. Bolo to v pondelok 20.11. okolo pol druhej poobede. Tešili sme sa, lebo sme si všimli, že ten ujo, ujo Jožo, tak sme ho mali volať, že vynáša z auta parožie, kožušinky, knihy, lebky, nejaké podozrivé  skrinky a ... Zistili sme, že vášňou uja Joža je poľovníctvo. Poľovníctvu sa venuje dlhé roky. Pútavo nám rozprával čo všetko v lese, samotnej prírode, zažil. Koľko zvierat, žijúcich v lese a na jeho okraji, je zákonom chránených. Ako sa správajú v jednotlivých ročných obdobiach, čo im najviac chutí a kto je šéfom svorky. Svoje rozprávanie okorenil krátkymi videami , ktoré si vytvoril z jednotlivých záberov z tých skriniek, ktoré k nám priniesol. Uhádli ste o aké skrinky ide? Presne, volajú sa fotopasce. Povedal nám, že veľa ľudí si myslí, že poľovníci hlavne " zabíjajú " zvieratá. Nie je to tak,  tí praví a čestní, to nerobia. Oni lovia a hlavne sa o prírodu a zvieratá v nej starajú. Teda aspoň tak to robí aj on. Takéto stretnutia by sme mohli mať častejšie. Bolo to zaujímavé. A mnohé zvieratá možno vo voľnej prírode, na vlastné oči, ani neuvidíme. Sú plaché a hrajú sa na skrývačku. Ako taký rys. Ďakujeme ujo Jožo alias pán Jozef Skuhra mladší.

Plnením úloh z regionálnej výchovy deťom  spestrujeme vyučovanie a približujeme im tradície dávno - nedávne. Tak to je aj pri KAPUSTE. V mnohých rodinách sa vytráca tlačenie kapusty. Deti tak takýto zážitok, mnohé z nich, absolvujú prvýkrát a to dokonca aj vlastnoručne, teda vlastnonožne. Naučia sa aké suroviny je potrebné kúpiť, čo k tomu potrebujeme a koľko mámahy také tlačenie kapusty si vyžaduje. Okrem námahy je to aj čas zábavy a učenia sa inak. Nielen tlačenie si deti v jednotlivých ročníkoch vyskúšajú, ale tvoria a plnia aj  iné úlohy súvisiace s kapustou.

Prváci pripravovali chutnú čalamádu, naučili sa veeeeeééľa informácii o, tak zdraviu prospešnej , kapuste. Dokonca kapusty aj výtvarne znázornili. Druháci piekli chutný, jasné že, kapustový koláč. Tí už získavali hlbšie vedomosti o vitamínoch, ktoré sa v nej ukrývajú, zistili aké druhy kapusty máme a ako sa volá, prečo je to potravina prospešné ľudskému telu a mnoho iného zaujímavého o nej. Tretiaci pripravili  dva druhy šalátov. Jeden bol miešaný, kde použili okrem kapusty aj veľa ďalšej zdravej zeleninky a ten druhý bol čisto kapustový s kukuricou. Stihli aj pripraviť a upiecť zemiakové placky s kapustou. Veru sa zvŕtali. Štvrtáci, tí už vedia dosť informácii o kapuste, sa rozhodli, že upečú kysnutý koláč - kapustníky. Medzitým sa deti, najmä tretiaci a štvrtáci, striedali pri tlačení kapusty do kameninového súdka. Narezaná kapusta chutila a popasovali sme sa so 60 kg tejto vynikajúcej zdravej zeleniny. O niekoľko dní natlačená kapustička už kvasila a zistili sme to tak, že sem - tam sme " počuli bublinku " ako sa derie zo suda. Už teraz sa tešíme na vianočnú kapustnicu. 

Prácu, veľa informácii, ale aj spestrenie dňa, tak to nám priniesol deň s kapustou. Kvasená kapusta má úžasnú silu, ktorá chráni telo pred chorobami a podporuje imunitu. Mali by sme ju konzumovať pravidelne, takmer denne, a poslúžila by nám ako prevencia pred civilizačnými ochoreniami. A ktorá je zdravšia? Biela alebo červená? Tak to necháme na vašom rozhodnutí. My vieme, že najzdravšia je kyslá kapusta - teda aj tá naša v súdku, kvasená. Mňam.

Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, a práve október je Mesiacom úcty k starším. Aj my sme si uctili našich starých rodičov a dali im najavo svoju lásku a vďaku. Keďže veľa detí v októbri bolo chorých, kultúrny program na znak úcty a vďaky sme si pripravili dňa 3.11 v piatok. Úvod patril deťom z divadelného krúžku. Nacvičili si scénku O troch grošoch. Žiaci prvého ročníka potešili roztomilým tančekom na pieseň od Elvisa Presleyho a krátkymi básničkami. Druháci prispeli básničkami, pesničkou o jeseni a tancom so starými platňami. Tretiaci divákov roztancovali rytmickými pohybmi a bubnovaním prázdnymi fľašami o telo a rozosmiali krátkou scénkou O hluchej babke. Štvrtáci si pripravili divadielko a rozosmiali nás vtipmi. Slávnostný program deti ukončili spoločnou pesničkou Povedali mi raz naši, že si starších treba vážiť... .

Okrem kultúrneho programu naše pani kuchárky spolu s pedagogickými pracovníkmi pripravili pre našich starkých obložené chlebíčky, sladké prekvapenia, kávu alebo čaj. Bolo veľmi milé stráviť doobedie s tými, ktorí svojim životom sú nám príkladom a zároveň práve oni potrebujú od nás načerpať energiu a silu,  aby sa im životom ľahšie kráčalo.

V piatok bolo čo robiť. Prečítali sme si  legendu o sv. Martinovi, skúsili sme niečo vytvoriť a ešte sme si porozprávali o Dni vojnových veteránov. A to aj preto, lebo v našej obci bol odhalený pamätník obetiam I. svetovej vojny. V sobotu nám to pripomenulo zvonenie zvonov, 11.11. o 11 . hodine na 11 minút. Musíme si pripomínať dejiny v každom veku a poučiť sa z chýb a zobrať si to najlepšie do dnešných dní. Veď nie všetko je len biele, či čierne. 

Veľkým lákadlom pre mnohé deti býva strašidelná noc, ktorú naša škola organizuje už dlho, predlho. Nie je to len tak. Účasť je potrebné si zaslúžiť, nabrať odvahu spať mimo svojej izby, či rodiny a veru sa aj dobre pripraviť. Zbaliť potrebné veci. Veci na spanie, nejaké oblečenie, malý lampášik a ... . Už je to na každom, kto si čo prinesie, aby sa mu dobre spinkalo. Začalo sa to prípravou miesta na spanie. Telocvičňa školy sa menila na veľkú izbu, plnú spacích vakov, vankúšov. Potom bolo na pláne dohodnúť si pravidlá a pred večerou si porozprávať niekoľko skutočných záhadných príbehov, ktoré sa naozaj stali. Večera bola teplá, niekto zjedol aj dupľu a šup ísť von. Každý rok ideme obcou na prechádzku so svetlami v rukách. Prvýkrát sa nám stalo, že pršalo a tak sme museli ostať v škole. Škoda, no poradili sme si. Vyfarbovali sme maľovanky so záhadnými motívmi a medzitým sme deti rozdeli na skupiny. Bolo ich sedem. Ich úlohou bolo v úplnej tme ísť na školské ihrisko ( naozaj je tam čiernočierna tma ) len s jedným svetlom a nájsť rozstrihanú vetu. Tú mali správne poskladať a pri dverách zreferovať. Niektorí to  nezvládli. Darmo, strach je strach. Ešte chvíľka kreslenia a potom umyť zuby a spať. Prečítali sme si opäť niekoľko záhadných príbehov a na upokojenie mysle rozprávky o odvážnych zvieratách. Dobrú noc a spinkať, zajtra máme školu. No, našli sa poniektorí , čo nie a nie spať. Ráno bolo veru ťažké. Upratať " posteľ ", obliecť sa, umyť sa a šup na raňajky. Rýchle vyhodnotenie a celý deň sa rozprávalo o zážitkoch z minulej strašidelnej noci.

P.S: Zaznamenali sme niekoľko prípadov malých dušičiek, ktoré strašidelnú noc vymenili za návrat domov. Čas ukáže, či to o rok zvládnu až do konca.

P.S1: Tma je naozaj záhadná čarodejka.

P.S2: A... je naozaj tmavá, priam až čiernočierna.

Pred jesennými prázdninami sa každoročne stretávame pri vyrezávaní tekvíc. Je to milé stretnutie, kde sa tvorí, rozpráva, pije čaj, či kávička a sem - tam sa niečo malé hodí pod zub. Do vyrezávania tekvíc sa zapájajú malí a aj starší. Tvorivosť, dobrý nápad a zručnosť, tak to sú  znaky úspešnej práce. Niekto si zvolí ľahšiu cestu a veru nájdu sa takí, ktorí o svojom diele rozmýšľajú dlhší čas. Tekvice boli rôzne a aj dielka sa líšili svojim vzhľadom. Musíme povedať, že všetky sa vydarili, prsty zostali celé. A čo je navyše? Tak to je teplo svetla, ktoré sa ukrylo do tekvíc. Svetlo, okrem  tepla, prináša nádej a ukazuje cestu. Nech si to už každý vysvetlí po svojom, my sme prežili príjemný podvečer a výsledok si pozrite na fotkách. Na jesenné prázdniny sa deti rozpŕchli domov a mnohé z nich si odniesli aj svoju tekvičku. Tá im ešte zopár večerov a nocí svietila pred domom, či vo dvore.

Padajú, padajú zrelé gaštany,                                         

jeden z nich vo vrecku mám už schovaný                   

a keď ich nazbieram ešte aspoň päť,

maličkého gaštanka urobím si hneď.

Pri škole máme krásne stromy. Máme aj gaštany. Nejedlé pre ľudí, no zvieratkám chutia. Deti ich zbierajú a potom z nich kadečo tvoria, majú ich na hod horným oblúkom, hádajú sa, kto nazbiera viac, chvália sa, čo všetko ony dokážu  s nimi urobiť. A preto sme nelenili a gaštanovú súťaž vyhlásili. Počas troch dní ( 16.10 - 18.10. ) súťaž trvala a odhodlanie celej rodiny veru neprekonala. Do súťaže sa zapojilo 41 detí z našej školy ( máme ich 63 ). A gaštany sa nosili, vážili a do vriec sypali. Koľko bolo gaštanov, tak toľko čísel teraz uvidíte, ha ha. Jasné! Gaštanov bolo oveľa viac.

Triedy: 1.A vyzbierala 183,1 kg

             2.A vyzbierala 219,9 kg

             3.A vyzbierala 205,0 kg

             4.A vyzbierala  81,4 kg

Jednotlivci:  1. A najviac vyzbieral Matias Fabian - 40 kg

                      2.A najviac vyzbierala Šarlota Švrľová - 120 kg

                      3.A najviac vyzbieral Jakub Marenčák - 94 kg

                      4.A najviac vyzbieral Martin Džurdženík  - 37 kg

Absolútni víťazi: 1. miesto - Šarlota Švrľová ( 2.A ) - 120 kg

                             2. miesto - Jakub Marenčák ( 3.A ) - 94 kg

                             3. miesto - Šimon Krištofík ( 2.A ) - 60 kg

Každý, kto sa súťaže zúčastnil, bol odmenený. Ďakujeme za snahu a zvieratám hádam chutili.

To, že štvrtok bude plný  jabĺk, sa prváci dozvedeli z mapy mysle nakreslenej na tabuli, ale aj počtom troch jabĺčok , ktoré si doniesol každý prvák. Už v rannej komunite bolo ich úlohou dokončiť neúplnú vetu „Jabĺčko môže byť.... .“ Ich vyjadrenia pani učiteľka zapisovala na  šablónku veľkého jablka raz tlačeným a raz písaným písmom. Prečo? Aby žiaci v napísaných slovách vyhľadávali a rozlišovali tlačené i písané tvary krátkeho, dlhého, veľkého i malého písmenka A.  V šlabikári potom rozvíjali svoju fantáziu a k obrázku „Oslava starej mamy“  vymýšľali, čo mohla stará mama mať na oslave jablkové. Na tabuli si spoločne precvičovali rôzne tvary písmen A napísané na jabĺčkach a k tlačeným tvarom tohto písmena priraďovali písané a naopak. V šlabikári si to upevňovali, ale už každý prvák samostatne.

Aby si trochu oddýchli a ostali v téme jabĺk, v energizéri si v dvoch zástupoch zasúťažili, keď si posúvali jabĺčko  popod rozkročené nohy. Na matematike riešili slovné obrázkové úlohy o jabĺčkach. Kým pani učiteľky šúpali jabĺčka, ako predprípravu na ich zaváranie, žiaci si pozreli rozprávku o jabĺčku. Ich úlohou bolo aktívne počúvať,  aby vedeli odpovedať na otázky zisťujúce pochopenie obsahu rozprávky.

No a potom  si každý vybral sklenenú fľaštičku, na ňu ten správny vrchnáčik a postupne ich napĺňali nakrájanými mesiačikmi jabĺčka. Nezabudli ani na plátok citróna a voňavý klinček.

Kým pani učiteľka zalievala nálevom naplnené fľaštičky, mali prváci v nastrúhaných šupkách vyhľadať aspoň  3 jadierka a nájsť spôsob ako budú skákať.  Kubko Tomčány našiel jeden spôsob, keď jadierka  z výšky hodil na lavicu a oni, čuduj sa svete, poskakovali. Druhý spôsob im ukázala pani učiteľka, ktorá  päsťou udierala na lavicu, kde mala jadierka a tie skákali tiež. Najviac však žiakov zaujal pokus  s jadierkami v pohári s vodou, do ktorej priliali ocot a pridali sódu bikarbónu. Všetky jadierka „vyskočili“ zo dna pohára k jeho okraju.

V ďalšom energizéri  súťažili 4 skupiny žiakov v súťažiach s jabĺčkami. Najprv museli s jabĺčkom pritisnutým medzi kolenami prejsť určenú dráhu, potom s jabĺčkom na hlave, vo dvojici s jabĺčkom prichyteným chrbátikmi. Poslednou úlohou bolo nakresliť na tabuľu jabĺčko so zaviazanými očami. Úlohy v súťažiach boli zamerané na   zručnosť detí.

Učivo prvoky pani učiteľka tiež prepojila s témou jablka.  Žiaci porovnávali rôzne druhy jabĺk zmyslami zrakom, čuchom i chuťou. Učili sa pomenovať jednotlivé časti jablka ako dužina, šupka, stopka, jaderník, jadierko a význam jadierka pre rozmnožovanie. Ba dozvedeli sa, že  tie drobné strapčeky na spodku jablka je zvyšok kvetu, z ktorého sa len po opelení, napríklad aj včielkou, vytvorí plod – jablko. Zistili, že v jabĺčku sa nachádza aj hviezdička, keď sa  prekrojí priečne.

 A čo so šupkami? Veď v nich sa nachádza najviac vitamínov. Tie prváci poukladali do sušičky a z vysušených si urobia v najbližšom období dobrý jablkový čaj.

Každý prváčik si svoj jablkový kompót zoberie domov a otestuje mieru svojej trpezlivosti, pretože jednou z vianočných úloh bude otvoriť ho a ochutnať.

Záverom sa natíska otázka. Bolo tých úloh ako maku?  Boli príkladom integrácie učiva, na čom je založený program ITV - VEU?  Odpoveď si musí dať každý, kto toto číta.

Nezaháľali ani v ďalších ročníkoch.

2.A - piekla štrúdľu z lístkového cesta, sušila jabĺčka v sušičke ovocia. Práce si podelili, deti bavilo strúhať, krájať, sypať, motať a samozrejme aj jesť vlastný výtvor. Každá práca je potrebná a najviac si zapamätali, že pri práci s potravinami je dôležitá hygiena.

3.A - robila dva druhy šalátov a tiež sušili jablká. Rozdelení na skupiny pracovali so zanietením. A bolo to veru aj vidno. Šaláty chutili všetkým v škole. Jeden bol jablkovo - mrkvový a druhý ovocný mix. Zistili, že pri práci s ostrými predmetmi je dôležitá pozornosť a sústredenie sa na prácu. Sem  - tam sa aj pichlo do pršteka.

4.A - piekla mafiny z jablkového cesta. Boli výborné. Zmizli raz dva. Kam? Do brucha každého maškrtníka, ktorému sa mafina ušla. A vyrobili informatívny plagát o význame, pôvode, ..., samozrejme JABLKA. Ten visel von pred školou a zaujímavé informácie si mohol prečítať každý, kto išiel okolo.

Takže viete, že celý deň bol úplne celý, celučičký jablkový. Mňam.

Vlastiveda je veda o vlasti. Tak sa tretiaci učia o svojej rodnej krajine, o svojom regióne, o Turci.

25. októbra sme sa vybrali do SNM v Martine, aby sme sa bližšie zoznámili s históriou Turca, hlavne stredovekými hradmi. Aj keď sú z nich už zrúcaniny, ich 100% makety nám ukázali, ako vyzerali pred niekoľkými storočiami.

Dozvedeli sme sa, že okrem známych hradov Zniev, Blatnického hradu a Sklabinského hradu sem  patril aj Sučiansky hrad. O tomto hrade sa vie málo, nezachovalo sa o ňom veľa informácií.

Po prehliadke expozície hradov sme si mohli vyrobiť svoje vlastné hrady.

Rozdelili sme sa do 3 skupín, dostali sme rôzne materiály, pomôcky a dali hlavy dokopy. Postupne vznikali hradby z papiera, veže a strieľne zo šúľkou toaletného papiera. Z farebného papiera sme dolepili skaly, stromy, trávu a naše 3 hrady sme si mohli odniesť do školy.

S menšími „nehodami“ prežili aj cestu autobusom a keď sa budeme učiť o živote na hradoch, budeme môcť využiť to, čo sme sa na výstave dozvedeli.

Motiváciou organizovania burzy a odevov  pedagogickými pracovníkmi našej školy  bola relácia v televízii o množstve oblečenia, ktoré v Afrike končia na skládkach a znečisťujú životné prostredie v konečnom dôsledku nielen im, ale aj celému ľudstvu. Dajme si odpoveď na otázku, kde končí to množstvo splodín pri jeho  pálení? Veď sa odhaduje, že v súčasnosti sa vo svete predá za rok viac ako 50 miliónov ton oblečenia  a vyhodí sa až 92 miliónov ton. Z tohto množstva sa pritom zrecykluje len menej ako 1 %. Tak prečo neurobiť niečo, aby myslenie, ale hlavne činy  nás, dospelých,  neovplyvnili v dobrom mladú generáciu, aby začala myslieť ekologicky. Zistili sme, že to bude beh na dlhé trate. Prečo?

Do burzy sa zapojilo 23 predávajúcich, ktorí svoj tovar ponúkali od 0,20 centov do 15 eur, ale kupujúcich bolo maximálne 42, čo bolo pre organizátorov sklamaním. O to viac, že tí, čo prišli nakupovať, odchádzali spokojní. Ako sa hovorí „Za málo peňazí veľa muziky.“ A to boli na Facebooku pozitívne ohlasy.

Možno príčinou bolo to, že sa burza organizovala  po dlhom čase, že  sú mladé mamičky zvyknuté odrastené oblečenie svojich ratolestí ponúkať cez internetové stránky alebo že burza odevov a obuvi mala byť prezentovaná cez iný názov?  Že by lepšie zafungoval  názov napríklad „ Valčiansky VINTED?“  Nie sme si istí.

Napriek všetkému  chceme poďakovať všetkým predávajúcim a kupujúcim. Ba pani Móricová, Warchalowská, Tencerová, Červeňová, Misárová, Janka Cígerová, Misárová Majka i trio okolo pani riaditeľky Zajíčkovej sa stali sponzormi našej školy a z neveľkej finančnej čiastky získanej predajom svojich vecí darovali spoločne  škole pre naše deti  83,20 €. Okrem finančného daru sme z pekných darovaných vecí od predávajúcich, napríklad aj od pani Barancovej, Móricovej, Bernátovej, urobili 13 balíčkov oblečeia a obuvi pre sociálne slabšie rodiny, ktoré si vyzdvihne Občianske združenie POMOCNÝ ANJEL.

Táto burza bola ako prvá lastovička a lastovičky sa vracajú. Takže nezahadzujeme flintu do žita a už teraz  rozmýšľame ako a kedy pripravíme druhú burzu či „ Valčiansky VINTED ". Tú isto lepšie spropagujeme, budeme sa snažiť, aby bola aktuálna k danému ročnému obdobiu i dňom predaja,  určíme lepšie pravidlá pre predávajúcich .... vtiahneme do predaja aj našich žiakov v rámci  plnenia prierezových tém environmentálna výchova a finančná gramotnosť, aby   plnili úlohy programu ITV – VEU „Tu a teraz.“

Záverom chceme poďakovať aj Obecnému úradu Valča, že nám kultúrny dom, kde burza odevov a obuvi prebiehal,  poskytol bezplatne.

 

 

Javorový list, Kotúče, Listy, Levandule, Neznáma, Nebojácna a Ohnivá skupina. Na prvý pohľad to vyzerá, že jednotlivé názvy nemajú nič spoločné, ale predstavte si, že  niečo  predsa len majú. Sú to názvy skupín detí, ktoré posledný septembrový piatok nabrali silu a rozhodli sa vyšliapať na Javorinu. Okrem posilnenia tela, priateľstiev, plnili úlohy z environmentálenj výchovy. Javorina, valčianska Javorina je vrch 831 m nad morom. Je to bod, ktorý sa nachádza v pohorí Malá Fatra, časť Pivnica.Takže šliapete a prídete do Pivnice . Ha ha. Vlastne je to inak, žiadna pivnica, len nádherné prostredie a výhľad, ktorý stál za to. Počasie nám prialo, bolo ukážkové, už len prekonať svoje sily a odhodlanie a zdolať pár kilometrov, niekoľko stúpaní a sme taaaááám. Výstup sa podaril. Niekto vybehol ako srnka, iný fučal ako parný valec, niekto sa zas zapovedal, že už v živote nepôjde na Javorinu a tak ... mohli by sme písať ďalej. Jedno je isté. Javorinu zdolalo 57 detí a 19 dospelých. 

Naša cesta a jednotlivé skupiny začali plniť úlohy už v škole. Rozdeliť sa do spomínaných skupín, na školskom dvore v mini kotlíku navariť čaj, samozrejme založiť oheň, doniesť vodu a po uvarení čaju, oheň aj bezpečne zahasiť. To bola prvá úloha. Druhá úloha preverila ramená a oči. Bolo treba 3 šišky každému členovi družstva hodiť do  papule leva. Niektorí veru hádzali kade - tade, len nie do papule. Aj keď bol lev hladný, dal nám pokoj. Uf. Potom nasledovalo to spomínané ochkanie, achkanie a opakovala sa dookola jedna veta. Viete ktorá? Presne, kedy tam už budemeeeééé. Niekoľko prestávok, šľapanie a zrazu hurá, Javorina. Po takom výkone aj vyhladnete, tak sme si opiekli klobásky, špekáčiky, niektorí aj voňavú slaninku. Posilnení sme mohli plniť ďalšie úlohy. Bolo potrebne vyplniť a nalepiť do mriežky niečo voňavé, žlté, malé, ostré, ...,  9 okienok mriežky zaplnili členovia skupín raz dva. Ďalšia úloha preverila rozum a zdravotnícke vedomosti. Mali ošetriť a preniesť jedného člena zo skupiny, ktorý si poranil nohu. Nebojte sa. Akože. Ešte odpovedať na 6 vedomostných otázok a úlohy z Javoriny boli kompletne zvládnuté. Niektoré skupiny to dokázali rýchlo, správne a hlavne spolu. Uplatnili jednu zo životných ztučností, tak potrebnú pri skupinovej práci, spoluprácu. Neuveríte, ale na výstupe sa aj spievalo. Oslavovali Miškovia a Miška z našej školy meniny. Cukrík, či dva nám dodali odvahu a šup, ide sa dole. Upratať okolie, uhasiť oheň, nezabudnúť si svoje veci, pre niekoho aj toto boli ťažké úlohy. Cesta dole ide akosi rýchlejšie. Už počas nej, keď sme boli pod Dielcom, sme odovzdávali deti rodičom, cestou po dedine sa deti odpájali a išli domov. No a niektorí sme si ešte vyšli po 56 schodoch do školy. Zvládli sme to. Javorinu a svoje sily sme prekonali.

Chceli by sme sa poďakovať: rodičom Markusa Mórica, ockovi za triesky, drevko a ražne, čo nás čakali na Javorine a od maminy veľa sladkých perníkových plnených srdiečok, boli výborné, ďakujeme. Ockovi Ondreja Lomena, že sa podujal založiť oheň a na niekoľko okamihov sa stal nosičom. Ockovi Jakuba Marenčáka za výrobu ražňou už cestou hore a tiež za nosenie batohov detí. Maminám Mária Dang Vana a Betky Migátovej, že nám pomáhali opekať dobroty deťom.  Lebo nie každé dieťa to vie a zvládne dym, teplo, a tak. Mamine Mii Tomčányovej, ktorá bola chvíľu pani učiteľkou zo školy a nie zo škôlky. Podporovala a povzbudzovala svojich bývalých zverencov a mamine Dominiky Koreňovej, že sa k nám pridala . Ďakujeme za spoločnosť našej pani kuchárke Janke Glossovej s manželom, našej pani školníčke Katke Muchovej a jej dvom Riškom, malému a aj staršiemu.  Ďakujeme starkému Sárky Skuhrovej, pánovi Jozefovi Skuhrovi, najstaršiemu členovi našej turistickej partie, že sa k nám pridal a deťom ukázal, že keď sa chce, dá sa prekonať veľa prekážok. A mali sme dokonca aj podporovateľov z Čiech. Ďakujeme Janka a František. Seba prekonala, možno aj prekvapila Kvetka Kršková, ktorá výstup zvládla tiež. A samozrejme musíme si poďakovať aj my, samé sebe. Pripraviť súťaže, zvládnuť neustále odpovedanie na rôzne otázky, vyšliapať hore, opekať, usmerňovať deti pri plnení úloh a bezpečne ich doviesť dolu, domov k svojim. Zvládli sme to! Takže Saška, Katka, Livka, Zuzka, Barborka a Janka. Ďakujeme si. Každé dieťa dostalo certifikát o zdolaní Javoriny a prvé 3 miesta ( skupiny ) aj vecné ceny.

PS.: Vyhrala a najviac bodov získala skupina s najvoňavejším názvom, Levandule.

O rok sa hádam pridáte k nám aj vy. Áno, vy, ktorí si čítate túto našu správu o túre na Javorinu a tak trochu nám závidíte ako nám bolo fajn.

Vyzbierali sme spolu 152,42 €. Ďakujeme.

Tak ako vždy, aj tento rok sme sa rozhodli prispieť " troškou do mlyna ". Viete ako? Jednoducho sme sa zapojili, opäť, do zbierky Biela pastelka. Deti, ale aj dospelí, sa takto učia pomáhať, venovať svoj čas a snahu pre niečo prospešné. Dobrovoľníctvo a pomoc, to nie je len jednosmerná pomoc. Aj ten, kto pomáha, ani nevie ako, ale pomáha aj sebe samému. Pýtate sa ako? Stretáva sa s ľuďmi, nadväzuje nové komunikačné priateľstvá a zručnosti, váži si svoje zdravie, učí sa deliť, ..., takto by sme ešte chvíľu mohli vymenovávať niekoľko slov, ktorými by sme vyjadrili prospešnosť dobrovoľníctva a pomoci. Asi najväčší bonus je, že si otvárame srdce pre ľudí, ktorí majú, na rozdiel od nás, nejaký zdravotný problém. Deti si vyskúšali aj niekoľko aktivít, kde mali prekryté obe očká, niektoré sa veru potrápili, keď mali čokoľvek urobiť alebo len maličký kúsok prejsť. Stále si musíme pripomínať a strážiť si to najvzácnejšie -  život a zdravie. Ešte nevieme akou sumou sme do toho " mlyna prispeli ". Hneď ako sa to dozvieme, budeme vás informovať.

P.S.: Každý darca dostal leták s informáciami a ako symbol zbierky - bielu pastelku

P.S.: Ď A K U J E M E

Ráno vietor  silu mal, dúchal, dul, riadne zavíjal.

Možno preto jeho sila poobede povolila.

Lietať šarkany aj chceli, ale krátky dolet mali.

A tak malí, ba aj veľkí,  vlastnú metódu si našli.

Kým behali, behali , šarkana do povetria i výšky dostali.

Niektorí rodičia najprv šarkany „rozbehali“

a potom štafetu svojim deťom odovzdali.

Takým šikovným bol otecko Hanky a Milenky Porubänovej,

ktorý do výšky šarkana dostal a ten tam aj  dlho, dlho ostal.

Aj tatko Markusa  Mórica i  Jakubka Marenčáka šarkany krátko rozbehali 

a potom svojim synom  štafetu s lietaním šarkanov odovzdali.

Prváčke  Adelke Vaňkovej otecko pomáhal a bolo vidno, že  z lietania šarkana,

okrem dcéry, aj on radosť mal.

Ani maminy svojim deťom pomáhali a  lietať šarkanom vlastným behom prikázali.

Niektoré deti také vytrvalé boli, že nakoniec  ich šarkany s vetrom vybabrali

 a  lietali, lietali a lietali.

Však je tak Sárka, Terezka, Amelia,  Alex  Ďurčány ?

A je to pravda veliká, dvojičky Jakubko a Danielko  to nevzdávali, 

napriek tomu, že  ich šarkany  sa s lietaním pohnevali.

Stoický pokoj Matej Bučkuliak ukázal a hoci vysoko šarkana nedostal,

v stabilnej výške ho stále udržal.

Aj spoluprácu bolo vidno, keď štvrtáčky Ninka  a Simonka sa striedali

a raz jedna a raz druhá šarkana k letu rozbehávali.

Pri lietaní šarkana aj Evka Keltošová spolupracovala,

keď  na pomoc si bratranca Filipa privolala.

Že behať so šarkanom nie je hračka,

ukázala štvrtáčka Betka a vychovávateľka Borka,

čo červeň na tvári mali,  lebo sa so šarkanmi hrali.

Doma vyrobených šarkanov  7 bolo iba,

druháčke Elizabeth  vyletel najvyššie, teda žiadna chyba.

Najvyššie lietajúcich šarkanov tých bolo viac, však Tomčányová Mia !

Ich majitelia budú odmenení ako aj všetci, čo šarkaniáde košom nedali,

krásnym výhľadom doširoka a ďaleka sa pokochali

 a na lievancoch od pani Marenčákovej si pochutnali.

Takže vietor tvoja škoda!

 

 

Na hodine vlastivedy sa štvrtáci venovali téme Vodstvo na Slovensku. Okrem aktívnej práce s mapou pri vyhľadávaní riek a vodných plôch prepojili túto tému aj so Slovenským jazykom a zopakovali si písanie názvov riek, vodných plôch.  Na pracovnom vyučovaní štvrtáci vyrobili 3D modely „ Valčianskeho termálneho kúpaliska “. Na matematike ich čaká ešte mnoho slovných úloh, kde musia vyriešiť, koľko by také kúpalisko mohlo stáť, aké by boli náklady na prevádzkovanie občerstvenia a hneď si tak žiaci rozšírili vedomosti v oblasti finančnej gramotnosti...

Pozrite si fotogalériu návrhov.

Čo myslíte, navštívili by ste jedno z nich?  My   u r č i t e   ÁNO!

 

Naši štvrtáci sa hneď začiatkom školského roka pustili do učenia prostredníctvom vlastnej výskumnej činnosti. Na hodinách prírodovedy sa vďaka pokusom s magnetmi naučili veľa nových informácii o magnetoch a magnetickom poli. Všetky získané vedomosti si nakoniec otestovali na záverečnom teste a viete ako dopadol? Na výbornú! Pretože učenie prostredníctvom vlastnej skúsenosti sa zdá byť naozaj účinné!

Textilný priemysel ničí životné prostredie hneď dvakrát. Najprv keď textil vzniká a potom, keď sa likviduje. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa vo svete predá za rok viac ako 50 miliónov ton oblečenia  a vyhodí sa až 92 miliónov ton. Z tohto množstva sa pritom zrecykluje len menej ako 1 %.

Až 85% všetkého textilu putuje každý rok na skládku a výroba fast-fashion odevov vyžaduje obrovské množstvo vody a znečisťuje vodné toky. Podľa odhadov nadácie Ellen McArthur Foundation má na skládke každú sekundu pribudnúť oblečenie  v objeme jedného smetiarskeho auta.

P R E T O !

Nenosíš to, neoblečieš to, zunovalo sa Ti to?

Je tu riešenie !

Predaj to, daruj to!

Kedy?

Dňa 2. októbra 2023 na podujatí pod názvom

Dajme veciam druhú šancu!

Kde?

V Kultúrnom dome vo Valči

od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny bude zber detského, dámskeho a pánskeho oblečenia  ( prípade aj obuvi ).

Predaj sa uskutoční dňa 3. októbra   od  14:00 hodiny do 19:00 hodiny v priestoroch Kultúrneho domu vo Valči.

Každý predávajúci bude mať svoj tovar označený priradeným číslom a cenou tovaru, čím sa zabezpečí anonymita predávajúcich.

Predávaný tovar musí byť čistý a vzhľadovo pekný.

Veď všetci chceme byť s lacným nákupom aj spokojní.

Príďte -  predajcovia !

Príďte  -  kupujúci!

Len tak dokážeme dať veciam druhú šancu.

Na  predajcov a kupujúcich sa tešia zamestnanci školy a Obecného úradu Valča.