Novinky

Pod týmto  názvom od pondelka  24. októbra začneme  pracovať na úlohách  celoškolského projektu, ktorého cieľom je:

*aby si zdravé deti, prostredníctvom vlastných zážitkov  uvedomili dôležitosť každého ľudského zmyslu,

*aby sa zdravé deti naučili byť tolerantní k tým, ktorí sú možno iní, ale to neznamená, že sú horší,

*aby si uvedomili, aké majú veľké šťastie, že  sú zdravé, že môžu používať pri učení sa  a poznávaní sveta všetky svoje zmysly.

Medzi prvý zážitok súvisiaci s týmto projektom, patrila milá návšteva pani Stromčekovej z „Únie nevidiacich  Turca“, ktorá aj s pánom Mgr. Chládekom pripravili pre žiakov zážitkové aktivity.

Ukázali im niekoľko pomôcok, bez ktorých by život slabozrakých ľudí bol omnoho ťažší. Veď ako rozoznajú, či sa v miestnosti svieti? Ako oddelia žĺtok od bielka? Zistia koľko je hodín? Rozdelia tabletku na dve polovičky? ....

Ukázali im ako slabozrakí čítajú a píšu za pomoci braillovho písma, ktoré sa skladá zo 6 bodiek a ich rôznym usporiadaním vodorovne i zvislo vznikajú písmená, že písací stroj, pomocou ktorého píšu,  majú žiaci doma a samozrejme aj v škole, pretože je ťažší ako učebnice, ktoré nosia naši žiaci vo svojich aktovkách. Mohli  porovnať  veľkosť rovnakej knižky písanej  písmenami a braillovým písmom. Mali vyriešiť problém, prečo sú  pre nevidiacich nebezpečné elektromobily a elektrické kolobežky, ako dokážu spoznať, že po chodníku sa pohybuje slabozraký, pretože nie všetci  potrebujú bielu paličku, ktorá je pre nevidiacich nevyhnutná.

Ukázali deťom spôsob ako previesť nevidiaceho cez cestu, aby ho nevyľakali, ako a prečo sa držia práve tak, ako to ukázali.

V posledných aktivitách si takmer všetci žiaci vyskúšali, s použitím bielej slepeckej paličky, prejsť  prekážkovú dráhu po inštruktáži, ako sa má  palička správne držať a ako sa s ňou má správne pohybovať. V ďalšej aktivite si zahrali hru „Človeče, nehnevaj sa!“ pre slabozrakých. Zistili, že to, čo sa nám vidiacim zdá ako samozrejmosť,  je pre slabozrakých vždy výzva. Ale  výzva to bola aj pre nich.

Takéto zážitkové aktivity zanechávajú najhlbšiu stopu a dlhodobé vedomosti, takže aj v budúcom týždni budeme v nich, v celoškolskom projekte pod názvom „Iný neznamená byť horší,“ pokračovať.

 

Piatok 14. októbra bol ako iný pracovný deň a predsa tomu tak celkom nebolo. Mnohí občania našej obce dostali pozvanie na slávnostné stretnutie pri príležitosti  770. výročia od 1. písomnej zmienky o obci Valča. O 18.00 hodine už bol Kultúrny dom vo Valči plný hostí a všetkým bolo jasné, že sa bude oceňovať. Všetci pedagogickí pracovnici školy boli v prvom momente prekvapení, ale  neskutočne  potešení a hrdí, pretože na tomto slávnostnom večere padlo aj slovné spojenie,  že pri príležitosti 770. výročia  od 1. písomnej zmienky o obci Valča, udeľuje Obec Valča  Ďakovnú plaketu a Ďakovný list zamestnancom ZŠ Valča za spoluprácu v oblasti  rozvoja kultúrneho a spoločenského života obce Valča. Pani riaditeľka Mgr. Alexandra Zajíčková po prevzatí Ďakovnej plakety a Ďakovného  listu poďakovala za ocenenie nielen pani starostke, ale aj Obecnému zastupiteľstvu s tým, že spolupráce so starostami obce bola vždy založená na snahe hľadať cesty, riešenia problémov aj cez kompromisy tak, aby boli spokojné obe strany v záujme žiakov našej školy a rodičov ako občanov našej obce.

Toto slávnostné stretnutie sa stalo príležitosťou pre poďakovanie a ocenenie aj  Mgr. Vlasty Zajíčkovej  Pamätnou plaketou obce Valča a Pamätným listom obce Valča za 47 ročné pedagogické pôsobenie na jedinej a tej istej  škole, na ZŠ Valča. Dojatie za  ocenenie jej práce jej dovolilo len úprimne poďakovať. Nedokázala pre dojatie  povedať, že od prvého dňa, keď sa postavila pred tabuľu, často zabúdala na svoje osobné radosti i starosti a spolu so svojimi žiakmi podnikala nekonečnú púť za poznaním spolu s nimi a hoci   byť učiteľom je   práca náročná a vyžaduje si veľa úsilia, neustáleho štúdia, sebazaprenia a trpezlivosti, nevymenila by ju za žiadnu inú.

Ocenenia, ktoré škola dostala zaväzujú pracovníkov školy, ktorým nikdy  nechýbala chuť a odvaha do práce, naďalej  sa vzdelávať, skvalitňovať svoju prácu pre spokojnosť detí aj ich rodičov. Dôkazom toho bol a aj dnes je rušný a tvorivý život školy, plný zaujímavých, pútavých a originálnych aktivít pre žiakov, ktoré už majú svoju tradíciu a zameriavajú sa na maximálny rozvoj  každého žiaka.

 

 

 

Telocvičňa plná starých mám, starých ockov, dedkov a babičiek. Tak to v našej škole ešte nebolo! O to viac všetkých, žiakov i pracovníkov školy potešil ten značný záujem, čo vnúčatá pre svojich milých starkých pripravili pri príležitostí mesiaca úcty k starším. Pani riaditeľka vo svojom úvodnom príhovore prirovnala  človeka k jeseni, ktorá je umeleckým dielom prírody svojimi  pestrými farbami. A hoci človek môže zastaviť každý  pohyb, každý nepokoj, čo nezastaví, ba ani nespomalí, to je ČAS. Míňa sa deň za dňom, rok za rokom a my sa v určitých chvíľach zastavíme. A teraz je tá chvíľa, kedy sa pokúsime trošku zastaviť.

Milé staré mamy, starí ockovia, babky a dedkovia.

Každý z Vás by o svojom živote mohol napísať vlastnú knihu života, ktorá by bola zaiste plná radosti, smútku, šťastia, sĺz, skúseností a životných múdrostí. I keď sa to možno nezdá, Vašim veľkým darom však je, že vyšší vek so sebou prináša ľahkosť, rozvahu, nadhľad  a pokoj, ktorý oslobodzuje.

Aj keď sme presvedčení, že jeseň Vášho života Vám Vaše vnúčence skrášľujú tým, že Vás denne obdarúvajú svojím pohladením či úsmevom, básničkou a pesničkou,  využívame mesiac október - mesiac úcty k starším na to, aby v ňom vaše vnúčence znásobili svoju nehu k vám, boli k vám ešte milšie, ešte vrúcnejšie. Stretnutie s vami v priestoroch našej školy chce byť toho vyvrcholením.

Po tomto príhovore  prváci potešili všetkých prítomných netradičným tančekom sediac na stoličkách „Bábušky- starušky“ a pekne naučenými básničkami, čím sú ich starkí výnimoční. Babka, čo je celkom iná, lebo si farbí vlasy, dedko, čo dokáže žartovať a ešte aj chytať ryby, ba obaja   vedia surfovať,  po internete... .

Druháci nezaostali ani o máčny mak za prvákmi. Zahrali pekné divadielko „O repke“, vedeli zarecitovať verše o babičke, čo ich naučila robiť čaj s medom, vie upiecť najlepší koláčik, nájde si vždy čas byť s nimi  a dedko zas svojich  vnukov naučil  zabiť klinec. Aj preto k nim radi chodia a v srdiečku ich stále nosia.

Tretiaci najprv v básničke „Prečo je ujec ujcom“ vysvetlili, prečo je mama mamou, otec otcom ,dedko dedkom, babka babkou. No a prečo je aj ujec ujcom? Vraj preto, že niekedy  z okna zavolá i cudzí človek: „Aj z môjho si ujedz!“ Potom  v divadelnej spevohre „Tri prasiatka“ ukázali svoje herecké schopnosti.

Najstarší žiaci zaspievali pesničku o jeseni, zatancovali tanček  s paličkami. Záver bol značne emotívny, pretože pri pesničke od Roba Opatovského „Muž a žena“, ktorú štvrtáci zaspievali,  sa v nejednom očku našich hostí zaleskla slzička.

„Prebúdzaš sa v mojej dlani na svitaní, náš úsmev už dlhé roky nie je hraný, vrásky nerátaj, pre mňa si aj tak naj.

Náš úsmev už dlhé roky nie je hraný, pomáha nám liečiť všetky staré rany, vrásky nerátam, som rád, že ťa mám........ . "

Záver tohto milého stretnutia starých rodičov, vnukov a vnučiek  v telocvični ukončila pani riaditeľka slovami:

Tešíme sa, že ste prišli, že sme sa tu v našej malej školičke zišli.

Príroda farbí list do zlata, jeseň života strieborné vlásky poráta.

Zo srdca Vám prajem, aby bol pre Vás Októbrom každý mesiac v roku,

aby sme Vám všetkým vždy podali pomocnú ruku, keď ju budete potrebovať

a preukazovali  Vám vďaku, lásku, pozornosť a úctu,

ktorú si plným právom určite zaslúžite.

A zároveň  vám zo srdca ďakujeme, ďakujeme za to, že ste, za to, že máte s nami pochopenie                           a najmä za to, že nám dávate svoju lásku.

A potom  všetkých pozvala na malé, ale s láskou pripravené pohostenie v triede druhákov. Chlebíčky, koláčiky napečené niektorými starými mamami, keksíky, slané tyčinky, kávička i čajík prispeli k pocitu pohody, spolupatričnosti a v neposlednej miere aj lásky. Ďakujeme,  že ste prišli!!!

 

 

 

 

Žiaci štvrtého ročníka už stihli absolvovať svoje prvé veľké dobrodružstvo v tomto školskom roku.  Navštívili hlavné mesto Slovenska, aby na vlastné oči videli Bratislavský hrad, historické centrum, Prezidentský palác, či Chrám svätého Martina. O všetkých týchto pamiatkach sa v tomto školskom roku budeme učiť  na vlastivede alebo na čítaní. Momentálne sa však učíme o VESMÍRE a jeho tajomstvách. Preto sme sa vybrali na exkurziu do Bratislavy,  na výstavu CosmosDiscovery.

Hlavným cieľom návštevy teda bola Incheba. Práve v nej prebieha spomínaná svetová výstava . Na  vlastné oči sme videli kozmické rakety, lunárny program Apollo, ruský Lunochod, obrovský model rakety Saturn alebo originál ruského Soyuzu. Pestrá bola aj prehliadka vesmírnych skafandrov, náradia, ktoré používajú vo vesmíre, či pokrm ktorý jedia kozmonauti. Najviac nás  zaujali časti vesmírnych lodí, vesmírnych staníc, či časti riadiaceho strediska v Houstone. Do týchto častí sme mohli vstúpiť a  na vlastné oči si vyskúšať, ako sa cítia astronauti v stiesnených priestoroch ďaleko od svojich domovov. Pri vstupe sme dostali kartu kozmonauta s menom a jeho životným príbehom, o ktorého vesmírnej misii sme sa dozvedeli v priestoroch výstavy.  Prečítali sme si osudy prvých zvierat vo vesmíre, videli sme krátky dokument o živote a práci kozmonautov vo vesmíre . Dozvedeli sme sa o  pilotovaných letov do vesmíru, všetkých, od ich počiatkov až po súčasné misie. V záverečnej časti výstavy sme sa dostali do interaktívneho Cosmocampu, ktorého súčasťou bol  výcvik kozmonautov cez zaujímavé 3D-technológie. Mohli sme si ich vyskúšať. Všetky tieto vedomosti nám určite pomôžu k lepšiemu pochopeniu vesmíru a uvedomeniu si , aká je práca kozmonauta náročná a nebezpečná.

Pondelok, 10.10.2022

A začal  hneď netradične. Požiarnym poplachom. Niektorých prekvapil, ale Tí, čo výkriky „HORÍ! HORÍ! HORÍ!“ počuli už minulý rok, nezaskočil. Len tak v papučiach a bez obliekania búnd a mikín,  sa všetci - teda žiaci i všetci pracovníci školy, snažili bez paniky rýchlo  a v čo najkratšom čase  opustiť  budovu školy. To sa aj podarilo. Stihli to do jednej minúty a 13  sekúnd.  Veď čo je dôležitejšie? Zachrániť sa, alebo byť oblečený? Všetci  prežili!

To však v pondelok nebolo jediné prekvapenie. Desať štvrtákov si opäť čo najrýchlejšie vyberalo členov do svojich družstiev z prvákov, druhákov a tretiakov. Každý z ich mal svoju vlastnú stratégiu. Niektorí si vyberali kamarátov, iní stavili na krásu dievčat a niektorí na vedomosti tých, čo si vyberali.  

Prvou úlohou didaktických hier v prírode bolo, aby si družstvo vytvorilo svoje meno a k nemu aj svoj pokrik. Na jeho vymyslenie a nácvik všetkými členmi skupiny mali  polhodinku. 10 družstiev sa prezentovalo  na nástupe pred budovou školy, ktorým začali plniť úlohy didaktických hier v prírode. Najzaujímavejší pokrik však mala skupina učiteliek „Honky, tonky, honky, tonky my sme učiteľky Robinsonky“ a rozhodne ich bolo počuť. Nezapreli sa  -  učiteľské hlasy.

Potom všetky skupiny pod dohľadom pedagogických zamestnancov  plnili 8 úloh zameraných na životné zručnosti spolupráca, trpezlivosť, zdravý rozum, iniciatíva a najlepší osobný výkon a počet získaných bodov si dali zapísať do karty plnenia úloh. Za pokrik mohli získať 5 bodov, 15 bodov za nalepenie niečoho neživého, voňavého, ostrého, žltého..., 7 bodov za pomenovanie vlajok a ich usporiadanie podľa abecedy, ďalšie body za výrobu lodiek a ich plávanie po rieke Turiec, prekonanie „mínového poľa“, (nedotknutím sa natiahnutých špagátov v  rôznych smeroch ), zostrelením plechovíc puškami nerfky, zapálením ohňa vo vytvorenom ohnisku na dvore pani riaditeľky a vylúštením správy  v obálke (Podali ste najlepší osobný výkon?). Tu museli použiť zdravý rozum a prísť na to, že písmená každého  slova  boli farebne odlíšené, prvé slovo začína veľkým písmenom a za posledným písmenom je ?. Tieto úlohy žiaci plnili cestou od školy, cez Trnovský kopec, do Beníc až k Turcu a naspäť cez lúky k valčianskym bytovkám a späť do školy. Spolu sme prešli  10 km. Riadny „zaberák“!  A  ktorá skupina podala najlepší osobný výkon? Skupina s názvom LEVICE, kde spolupracovali, boli trpezlivé, uplatnili zdravý rozum, mali potrebné vedomosti Lili Vašková, Sofia Garlíková, Adelka Blahušiaková a Kristínka Krupčíková. Získali  spolu 50,5 bodov.

Ale to ešte nebol aktivitám koniec. Pokračovali aj popoludní púšťaním šarkanov                                   na Trnovskom kopci. Šarkanov tam bolo „habakuk“ teda 47, ale všetkým sa veru nechcelo lietať, hoci vietor dul teda statočne. Víťazmi sa stali štyria žiaci, ktorí si šarkana nielen vyrobili, ale im aj lietal. Boli to šarkany Alexandra Kršku, Elizabethy Štanclovej, Martina Žiaka a Betky Migátovej. Ocenení však boli v piatok 14. októbra primerane všetci žiaci, ktorí mali akú - takú snahu  naučiť svojho šarkana lietať.

Aj takéto projekty sú súčasťou  programu ITV-VEU, ktorým škola pracuje a pripravuje svojich žiakov na život a bude v tom pokračovať.

 

Prvá hodina pracovného vyučovania, ako nového predmetu, s ktorým sa tretiaci stretli prvýkrát, bola zameraná na prácu s prírodným materiálom  - šiškou a jej využitím.  Žiaci teda mali pracovať so smrekovými šiškami. Ich úlohou bolo uplatniť svoju predstavivosť, ale v neposlednej miere ukázať aj svoje manuálne zručnosti pri dotvorení šišky a možnosťou  použiť rôzny,  vyučujúcou ponúknutý, materiál.   Už na prvý pohľad bolo vidno, že dnešná generácia, len málo pracuje manuálne. Veď zalepiť malou tavnou pištoľou vlašský orech na šišku trvalo niektorým dlhoooooooo   a iným sa to podarilo až s pomocou vyučujúcej no a niektorí sa aj máličko popálili.  Aj fantázia a predstavivosť u mnohých pokrivkávala ruka v ruke s trpezlivosťou. Ešte šťastie, že na pracovné vyučovanie  sú vyčlenené 2 hodiny každý druhý týždeň. Takže nakoniec  všetci žiaci svoju prácu s prírodným materiálom dokončili a vytvorili   tučniačikov, sovičky a jedného motýľa. V konečnom dôsledku a s menšou pomocou, PEKNE.

Súťažíme do 2.10., kedy o 20.00. súťaž končí.

Ďakujeme, že nám posielate SMS!!!

Neprítomnosť ohrozenia, ako prvú zložku pre vytváranie mozgovo-súhlasného prostredia, vytvárajú učiteľky  aj zavádzaním  a   upevňovaním pravidiel spolužitia  ako dôvera, pravdivosť, aktívne počúvanie, úcta a najlepší výkon  i sociálnych zručností                            ( priateľstvo, starostlivosť, spolupráca, trpezlivosť , zodpovednosť, iniciatíva, hrdosť, zdravý rozum... ). Učíme ich rovnako ako jednotlivé predmety a preto v našom ŠkVP (Školskom vzdelávacom programe) máme vytvorený  predmet „Rozvoj životných zručností“. Žiakom tieto pravidlá spolužitia i sociálne zručnosti približujeme v rôznych aktivitách a prostredníctvom rôznych metód. Tiež ich zviditeľňujeme piktogramami – obrázkami, ktoré sa úzko viažu k celoročnej téme a tá vychádza z nejakej rozprávky, ktorú žiaci dobre poznajú.

Žiaci  tretieho ročníka už vedia nielen pomenovať  pravidlá spolužitia i sociálne zručnosti, ale dokážu povedať, čo pri ich použití vidia, či počujú. Dokážu zhodnotiť, či dané pravidlo, či zručnosť uplatnili oni či spolužiak. V tomto školskom roku v triede „Ferda mravca, čo pomôže ti rád, keď nebudeš si vedieť rady dať“  budú môcť  uplatnenú zručnosť aj zaznamenávať podobne ako to bolo v 2. ročníku. Vtedy si uplatnenú životnú zručnosť zaznamenávali  bodmi na cestičky zručností do svojho malého mraveniska.

Ako to bude tento rok?                            

Do vytvoreného „štylizovaného mravca“ z malej fľaštičky si budú vkladať koráliky  šiestich rôznych farieb. Farebný korálik  bude predstavovať niektorú zo zvolených životných zručností. Tak žiak na konci každého mesiaca zistí, ktorú životnú zručnosť uplatňoval najviac a na akej ešte bude musieť popracovať. Každý mesiac potom mravčeka so svojím menom  pripevní na cestičku  najviac uplatnenej životnej zručnosti  do veľkého polystyrénového mraveniska v triede. Uplatnenie či neuplatnenie niektorej zo sociálnych zručností vyučujúce žiakom  zapisujú  aj do kolónky „Rozvoj životných zručností“ v žiackej knižke, aby o tom,  aké  a ako sú životné zručnosti  v triede zavádzané či rozvíjané, vedeli aj rodičia a mohli  im aj v rodinnom prostredí  venovať pozornosť.

Aj toto je jeden zo spôsobov ako z našich žiakov a detí vychovať nielen múdrych, ale aj dobrých ľudí.

Tento rok sme vyzbierali: 184,01 €. Ďakujeme.

Po peknom divadelnom zážitku - Zvedavý sloník, nás čakala ešte jedna povinnosť, naša malá dobrovoľnícka činnosť. Už niekoľko rokov sa zapájame do  verejnej zbierky Biela pastelka. Počasie nám prialo a tak sa žiaci tretieho a štvrtého ročníka vybrali po dedine a koho stretli, toho sa opýtali, či sa aj on zapojí do zbierky a tak prispeje na dobrú vec. Deti informovali ľudí komu sa peniaze zbierajú, prečo je potrebné si pomáhať aj takto, rozdávali  informačné letáčiky, malú bielu pastelku a milo sa porozprávali s okoloidúcimi. Starší ľudia deti vrúcne vítali a mali hneď krajší deň, aspoň tak nám povedali. Dokonca, pani Anna Halušková nám primiesla ukázať darček, ktorý si opatruje ako oko v hlave, ktorý dostala jeden októbrový deň pri prípežitosti Úcty k starším pred niekoľkými rokmi. Milo nás to prekvapilo a samozrejme aj potešilo. Určite aj tento rok ju potešíme opäť novým darčekom, ktorý jej bude robiť radosť.

Ďakujeme všetkým darcom, deťom i dospelým. Nie je dôležité koľko, ale či máme chuť pomôcť a podeliť sa. Nikdy nevieme, či podobnú pomoc nebudeme potrebovať i my.

 23. september nebol len prvým jesenným dňom, ale pre žiakov i pedagógov našej školy aj dňom  rozprávkovým, zážitkovým, cestovateľským a poznávacím. Aj keď začal akýmsi zbytočným ranným zhonom,  nastúpením do objednaného autobusu sa všetko upokojilo a cesta do Žiliny ubiehala úplne v pohode. Žiadne kolóny! Preto sme do Bábkového divadla  Žilina   prišli včaššie a mohli si v pokoji  povešať  svoje kabáty a bundičky, pozrieť si výzdobu vestibulu, zjesť dobroty, čo nachystali mamy, ba sa aj spoločne zahrať hru. V nej do stredu veľkého žiakmi vytvoreného kruhu mal urobiť krok len ten, kto  pravdivo odpovedal na rôzne otázky, ktoré  dávali pani  vychovávateľky. Z položených otázok  sme sa dozvedeli, kto sa na divadelné predstavenie tešil, kto bol v Žiline prvýkrát, kto si ráno zabudol umyť zúbky, kto vie aký názov má dnešná bábková rozprávka, ... .  A ten kruh sme využili aj na blahoželanie oslávenkyni. Svoje narodeniny oslavovala tretiačka Simonka Siráňová. Tak sme jej pekne, hoci tichšie, zaspievali pesničku „Veľa šťastia, zdravia ... . No a potom sme sa usadili a nestihli si ani poriadne pozrieť  výzdobu divadla, až na to, že sedadlá boli červené a zamatové a už to začalo.

Rozprávka „Zvedavý sloník“

Kedysi dávno, pradávno, keď zem bola ešte celkom nová, zrodila sa Afrika. Tam, kdesi uprostred Afriky, žili všakovaké zvieratá: žirafy, antilopy, škriekajúce opice, veľký krokodíl, dlhonohý pštros, stará korytnačka, krvilačný leopard, dlhý had menom Krajta a malý, zvedavý sloník Bimbo.

V tom čase, predstavte si, slon ešte nemal chobot. Nemal! Namiesto neho mu pred očami vytŕčal iba akýsi výčnelok, ktorý sa ponášal skôr na vyčaptanú papuču alebo rypáčik, na ktorý sa prilepila fašírka.

A potom sme sa v hodinovom predstavení dozvedeli  odkedy majú slony dlhé choboty. Herci svojimi zvláštnymi kostýmami a hereckými výkonmi  mnohé deti vtiahli do deja tak,                           že o hlasné vyjadrenia k dianiu na javisku nebolo núdze. Už aj prváci vedeli, že krokodíl je obojživelník, čo to znamená, ba aj to, že sa živí mäsom. Radili sloníkovi Bimbovi, aby sa ku krokodílovi nepriblížil. No ten nepočúvol a jeho noštek skončil v krokodílovej papuli.                      Už  tušíte, prečo majú slony namiesto nosa choboty?

Na záver chceme poďakovať Výboru rodičovského združenie pri ZŠ Valča, ktorý nám zaplatil objednaný autobus, a tak nám umožnil deň  rozprávkový, zážitkový, cestovateľský a poznávací.

Pretože sa deťom rozprávka páčila,  pani riaditeľka objednala na mesiac december ďalšie predstavenie v Bábkovom divadle Žilina pod názvom „Perinbaba.“

Bezprostredné okolie školy a teda aj školská záhrada,  poskytuje žiakom našej školy  formou „zážitkového učenia“ získavať vedomosti a zručnosti v reálnom prostredí. Učí žiakov chápať hodnoty prírody, formovať ich starostlivý prístup k nej a umožňuje  im získavať skúsenosti „tu a teraz“, čo je tiež súčasť programu ITV-VEU.

Vo štvrtok 22. septembra, pretože to počasie dovoľovalo, pedagogickí pracovníci pripravili pre žiakov  takéto zážitkové učenie cez varenie slivkového lekváru a rôzne činnosti spojené so slivkami.

Najprv všetci žiaci školy zbierali slivky durandzie, ktoré striasala pani riaditeľka,                                   do vedierok. Učili sa pri tom  triediť tie, čo už boli na zemi dlhšie a pohnité od tých práve strasených. Museli byť teda zodpovední, aby sa do  vedierok  nedostali pohnité.  

Potom skupina starších žiakov pozbierané slivky umývala, kým ďalšia  pod kotlom chystala triesky a drevo. Ba starými tehlami z dvoch radov vytvorila okolo ohniska ohradu. Urobili to podľa rady pána Jaromíra Meriača, aby teplo z ohniska  neunikalo a plameň z ohniska oblizoval to správne miesto kotla. Pán Meriač nám aj tento rok požičal kotol a ušetril množstvo práce                      s miešaním. Motor poháňajúci varechu to robil za deti i pedagógov. Kým sa slivky rozvárali žiaci jednotlivých tried vo svojich triedach pracovali so slivkami.

Prváci si upevňovali svoje aktívne počúvanie pri vnímaní postupu ako každý z nich zavarí                         do svojej fľaštičky slivky, čo treba urobiť  po je jej uzavretí ( 40 minút sterilizovať) a nakoniec si na fľaštičky nalepili  etikety podľa vlastnej fantázie či tvorivosti. Takže sa učili nielen aktívne počúvať, byť zodpovednými, ale poznávať aj pojmy  zaváranie, sterilizácia, etiketa.

Druháci vo svojej triede pracovali s bystrickými slivkami, ktoré sa  dali ľahko odkôstkovať.

Najprv ich umývali, zbavovali stopiek, kôstok,  potom ich krájali a ukladali na sitá v sušičke ovocia. Potom, keďže ich bolo v triede veľa, piekli  aj „15 minútový slivkový koláč.“  Pri jeho príprave sa učili čítať, čo budú potrebovať (ingrediencie) a postup prípravy. Potom vážili, miesili a pracovali podľa postupu, kým koláč neskončil v elektrickej rúre v školskej kuchyni .

Tretiaci si najprv v 4. skupinách prečítali postup prípravy slivkového džemu. Dočítali sa, že budú musieť slivky odkôstkovať, rozmixovať a do  rozmixovaných použiť želírovací cukor alebo Gelfix, ktoré im vyučujúca ukázala. Potom mixovať, vážiť – jednoducho pracovať  podľa jednotlivých bodov postupu. Nakoniec v kuchyni prvá  skupina pracovala s gelfixom a druhá so želírovacím cukrom.  Priviedli rozmixované „slivky“ do varu a 5 minút zodpovedne varili. Zistili, čo je bod varu a nakoniec hustotu slivkového džemu poistili 2 lyžičkami kyseliny citrónovej. Pani učiteľka každému naplnila  jeho  fľaštičku ešte tekutým džemom. Po uzatvorení bolo úlohou žiakov vyrobiť si etiketu, tiež  podľa vlastnej fantázie. Niektorí nevydržali a z ich fľaštičky džem akosi „mizol.“

Štvrtáci uplatnili všetky spomínané zručnosti a činnosti pri  pečení makovo- slivkového koláča a slivkového koláča s posýpkou, ale navyše boli aj na nákupe všetkých ingrediencií v COOP JEDNOTE, čo pani učiteľka prepojila s plnením úloh finančnej gramotnosti.

Kým žiaci pracovali v triedach slivky v kotle sa úplne rozvarili. Bolo potrebné oddeliť  kôstky.     To robili najstarší žiaci cez veľké drevené sito a slivkovú briju potom opäť vyliali do kotla, kde sa varila, varila, varila a varila až do 17:30 hodiny.

A čo s tým, čo žiaci v tento deň urobili? Prváci a tretiaci  si to vzali domov. Druháci a štvrtáci svoje koláče pekne pokrájané doniesli poobede na školský dvor a každý kto chcel  ( teda aj rodičia ) sa mohol ponúknuť. A keďže nič neostalo, asi boli chutné. Mňam.

Východiskom vzdelávacieho programu ITV – VEU, ktorého autorkou  je  SUSAN KOVALIK, sú závery vyplývajúce z výskumov mozgu a ich následné premietnutie do štruktúry, obsahu učebných osnov a vyučovacích metód. Vychádza aj z hlbokej analýzy východísk vo vzdelaní, ktoré považuje za chybné, pretože nie všetky deti sa učia rovnakým spôsobom.

Autorka programu Susan Kovalíková zdôrazňuje pre úspešnosť realizácie cieľov tohto programu , poznať funkcie troch troch odlišných častí mozgu, ktoré tvoria jeden celok.

P r v á       č a s ť -  mozgový kmeň

tvorí  najmenšiu časť mozgu a zodpovedá za  správanie človeka typu ú t o k – ú t e k. Človek  koná inštinktívne.

D r u h á    č a s ť  -  limbický systém

zodpovedá za citové prejavy (radosť, smútok, hnev, strach). Nie sú tu uložené jazykové schopnosti. Limbický systém je však akýmsi filtrom  všetkých informácií. Ak je vstupná informácia spojená s pocitom strachu alebo ohrozenia nepustí ju do

t r e t e j    č a s t i mozgu – sivej mozgovej kôry, kde prebiehajú procesy myslenia, zvažovania, rozhodovania a sú tu uložené aj jazykové schopnosti.

Pocit ohrozenia bráni mozgu pracovať naplno a proces učenia je sťažený.

To znamená, že úlohou učiteľa našej školy je  vytvárať v triede atmosféru bezpečia, dôvery, úcty. Teda prostredie pre optimálnu činnosť mozgovej kôry a efektívneho  učenia sa žiakov.

Takéto prostredie vytvorené učiteľom nazvala Susan Kovalika 

m o z g o v o s ú h l a s n é    p r o s t r e d i e

a vytvára ho 8 zložiek:

1.Neprítomnosť ohrozenia

2.Obohatené prostredie

3.Spolupráca

4.Primeraný čas

5.Okamžitá spätná väzby

6.Možnosť voľby, výberu

7.Významnosť obsahu

8.Dokonalé zvládnutie  

 

Dôležité pre učenie sa a zapamätanie toho, čo sa učime  sú aj  závery výskumu mozgu, že len

1O %  sa naučíme a zapamätáme z toho, čo  počujeme,

15 % z toho, čo vidíme,

20 % z toho, čo vidíme a súčasne počujeme,

40 % z toho, o čom diskutujeme,

80 % z toho, čo priamo zažijeme a robíme,

90 % z toho , čo sa snažíme  naučiť iných.

Práve preto sa  vyučujúce snažia, pripravovať pre svojich žiakov také aktivity, aby sa žiaci učili navzájom.

Už ráno  sa môžu žiaci  stretnúť s postupom pripevneným na dverách. Jeho cieľom je, aby ho žiaci prečítali s porozumením  a pracovali podľa neho, ešte skôr ako učiteľka vstúpi do triedy. Tak získajú priestor na vzájomné sa učenie. Takto si mali tretiaci po prečítaní postupu v stredu 14. septembra, zopakovať učivo o rýmoch a veršoch vytvorením rýmu , či celého verša k slovu streda. Navzájom si mohli poradiť. Teda učili jeden druhého, porovnávali si svoje rýmy. A ako to dopadlo? Dokázali vytvoriť nielen rýmy, ale aj verše, ktoré vyučujúca  hneď písala na postup. 

POSTUP na tento deň sa stal súčasťou  obohateného prostredia  triedy a žiaci sa k rýmom a veršom môžu kedykoľvek vrátiť.

 

 

Úlohou tretiakov na  prvej výtvarnej výchove v tomto školskom  roku bolo pohrať sa so svojou predstavivosťou a uplatniť životnú zručnosť trpezlivosť. Nakresliť dve šáločky  zvládali úplne hravo, ale pri vytváraní dekoru na ne im rozhodne nesmela chýbať fantázia, trpezlivosť a v neposlednej miere aj zmysel pre farebný kontrast. Ak to všetko uplatnili v potrebnej miere, potom mohli byť so svojimi šáločkami spokojní. A tých bola väčšina. Súhlasíte?

 

Škoda, že slniečko začalo svietiť až okolo  desiatej a slávnostné otvorenie nového školského roka bolo chladnejšie ako minulý či predminulý rok. Konalo sa  v priestore školského dvora. Po štátnej  hymne  a básničke, ktorú zarecitovali druháci Dajka Warchalowská a Miško Balek, sa rodičom, pracovníkom školy a žiakom prihovorila riaditeľka školy Alexandra  Zajíčková.  Pripomenula, že nastal čas oživiť po dvoch mesiacoch múry našej školy, zaplniť lavice v triedach, stretnúť starých i nových kamarátov, venovať niekomu úsmev. Čas hľadať, spoznávať, získavať.

No a potom, ako je zvykom, veršovala.  Veršami privítala najprv prváčikov.

Vaša  trieda síce nie je veľká, ale zmestí sa do nej aj Vaša pani učiteľka a tou som ja Alexandra Zajíčková..... Vyzvala ich , aby  sa pekne predstavili a potom im v krátkych aktivitách ( molekuly, hľadaj písmenko, dáme ruku sem), do ktorých ich zapojila, ukázala, čo ich bude v škole čakať. Každý prváčik dostal na pamiatku knihu a od štvrtákov peknú kytičku ruží.

Aj druhákov uviedla pani riaditeľka veršami: Už vedia čítať i písať nielen čiary, počítať sa im isto darí. O kom vravím tieto verše? Sú to minuloročné prváčence. Aj tí sa postavili dopredu a po predstavení ich pani učiteľka Katka Dózsová  vyskúšala z toho, čo sa naučili v prvom ročníku, keď každý z nich mal dokončiť neúplnú vetu  „ V 1. ročníku som sa naučil, naučila, že......“

Tretiakov vyzvala veršami: Tretiaci isto iste zmúdreli o čosi. Tak im želám, aby v tomto roku mali len radosť z učenia a jasnú iskru v oku. Učiť Vás bude pani učiteľka Vlastička, čo vytrhla nám z päty tŕň a ochotná je učiť tretiakov, kým nenájde sa učiteľka taká, čo sa práce v našej škole nenaľaká. Potom  bolo úlohou tretiakov ukázať, ako sa naučili počas dvoch rokov aktívne počúvať. Každý nasledujúci žiak  mal zopakovať ako  spolužiaci pred ním  dokončili neúplnú vetu „Cez prázdniny ...  . “ Zvládli to bravúrne. Veď Martin Džurdženík ako posledný v rade zopakoval bez zaváhania všetky vety svojich spolužiakov.

Ani štvrtáci sa nevyhli veršovaniu: Štvrtáci dobre vedia, čo by zlepšili, veď tri roky sa už predsa čosi učili. Aby nemuseli nohavice v škole len tak drať, na to bude pani učiteľka Livka Košová dohliadať. Štvrtáci v aktivite „vyskoč ak je vo vete, vybrané slovo“ ukázali, že väčšina z nich vybrané slová ovláda.

Potom predstavila pani vychovávateľky a prezradila, že v 1. oddelení nebude chýbať tvár našej Zuzky, ktorá s deťmi zdolá prekážky s trpezlivosťou poľahúčky. A v 2. oddelení bude mať zas veľa snahy vychovávateľka Barborka, čo zistila, že pravda je taká, nezaujmeš vždy každého žiaka.

Po rôznych organizačných informáciách popriala žiakom, rodičom i pracovníkom školy, aby ich každý deň v tomto školskom roku naplnil vedomosťami, slušnosťou, zdvorilosťou či obyčajným priateľským úsmevom, aby videli každodenné zázraky, vedeli počúvať druhých, zvládli všetky problémy, hľadali hlavne to, čo je dobré  a podržali tých, ktorí to potrebujú. 

 

 

Touto cestou chceme poďakovať zriaďovateľovi Obci Valča a Obecnému zastupiteľstvu za vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu školy na práce,  výsledkom ktorých sa podstatne zlepšilo pracovné prostredie žiakom i pracovníkom školy.

Poďakovanie však patrí aj tým, ktorí sa o výrazné zmeny našej školy  svojou prácou zaslúžili a to pracovníkom firmy RYPSTAV i pánovi Miroslavovi Mazurekovi a jeho spolupracovníkom.

Bola urobená nová elektroinštalácia  v 3 triedach i v počítačovej triede.  Nanovo boli  natiahnuté omietky v týchto triedach a vybudované nové podhľady formou kazetových stropov, v ktorých sú nainštalované aj svetlá .

Na  časti východnej a západnej strany   školy bola obnovená  vonkajšia fasáda školy jemnou bielou  omietkou.

Už v priebehu roka pán Juraj Kurhajec  nainštaloval pri vchodových dverách školy video vrátnika pre zaistenie bezpečnosti počas  pandémie Covidu 19.

V zborovni pán Krška spolu s pani riaditeľkou, pani vychovávateľkou Barborkou Búgelovou a Jozefom Štanclom  namontovali nový kancelársky nábytok i kuchynskú linku, ktoré pre školu, na základe zákazky, vyrobili v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch. Kuchynský kútik bol doplnený o chladničku a mikrovlnku.

V areáli školy boli v spolupráci s rodičmi a priateľom školy pánom Miloslavom Nogom na Deň Zeme vybudované oddychové lavičky, hmyzí domček, búdky a kŕmidla pre vtáčiky, položený gumený koberec na rozbeh do doskočiska, bylinková  mini záhradka a osadená informačná vitrína, o inštaláciu ktorej sa postaral rodič pán Jozef Skuhra. V neposlednej miere treba poďakovať aj všetkým pracovníkom školy, ktorí pomohli pani školníčke s upratovaním po rekonštrukčných prácach vykonaných v triedach i pánovi Šichtovi, ktorý opätovne zapojil všetky počítače, internet i wifi sieť.

Už len veríme, že napriek ťažkej finančnej dobe, sa v rozbehnutom procese opráv a úprav v našej škole  bude pokračovať a aj posledná trieda sa dočká svojho pekného šatu. Držme si palce!

Viac fotografií môžete uvidieť v galérii.

 

 

 

 

Milí podporovatelia a kamaráti!

Zapojili sme sa a súťažíme .

Poslali sme fotografiu

do súťaže s názvom Vitajte v škole.

V hre sú zaujímavé ceny, už len vyhrať.

Vyhrať môžeme, ak nám pomôžete

a pošlete našej fotografii hlas.

Už teraz vám ĎAKUJEME.

Ako sa nám darí, zistíte na stránke talentagent.sk

!!! SMS TEXT:  TALENT 30127 na číslo 7009 !!!