Novinky

Neobyčajne obyčajný deň v ŠKD

Naša škola má tri oddelenia školského klubu plné detí. Ak sú všetky, tak ich je skoro 70. Snažíme sa pre deti pripravovať pestrý program. Niekedy ideme podľa plánu, inokedy sa nám podarí urobiť si deň podľa momentálnej nálady . Tak to bolo aj v jeden obyčajný piatok. Každé oddelenie si urobilo pekné popoludnie po svojom. Prvé oddelenie - prváci a niekoľko štvrtákov sa vybrali na obrovskú lavičku na kopci, kúsok od školy. Pre prvákov tá lavička bola naozaj obrovitánska. Druhé oddelenie - druháci a  ďalších niekoľko štvrtákov si zatancovali a zašportovali v telocvični školy. Veď  energiu treba niekde vybiť. A tretie oddelenie - tretiaci a úplne iní ďalší štvrtáci si vyrábali podľa vlastnej fantázie a šikovnosti " skvíšikov " z papiera, lepiacej pásky a výplne. Hotová manufaktúrna výroba. Neskôr sme sa všetci stretli na školskom dvore a ihrisku. Ešte využívame dobré počasie.

Aj takéto môže byť popoludnie s deťmi, ktoré majú chuť niečo robiť a vychutnať si radosť zo spoločne prežitých chvíľ so spolužiakmi a  kamarátmi. 

Neobyčajne obyčajný deň s obyčajne neobyčajnými deťmi a vychovávateľkami. Tak to má byť. Spolu nám je veselšie a príjemnejšie.

V rámci environmentálnej výchovy  a jesenných didaktických hier sme sa s deťmi vybrali na turistický výstup na Javorinu vo Valčianskej doline. A veru, nebola to len obyčajná turistika! Čakalo nás množstvo úloh, tímová spolupráca, trochu súťaženia, poriadna dávka pohybu  a samozrejme, aj zaslúžená „ špekačka“. A začalo sa to hneď v škole! Prvou úlohou bolo rozdeliť sa do skupín podľa turistických značiek. Keď už boli družstvá pripravené, prišla veľká výzva – založiť malé ohnisko, zapáliť oheň a v kotlíku zohriať vodu. Išlo o čas, takže sa deti pustili do práce s takým nasadením, že ešte ani poriadne neopustili školu a všetci sme už voňali ako po opekačke. Dymová aróma nás sprevádzala už od prvých krokov. Ešte pred samotným výstupom na Javorinu sme sa zastavili na Dielci, kde deti čakala športová úloha. A potom už prišla tá pravá turistika. Niektorí sa prekonávali, niektorí statočne ochkali, iní už pomaly vyjednávali s vlastnými nohami a našli sa aj takí, ktorí by najradšej vyhlásili predčasný koniec výpravy. Ale nevzdali sme to! Krok za krokom sme sa dostali až do cieľa. Na Javorine nás už čakali rodičia Matúška Štancla s pripraveným ohňom. Za čo im ďakujeme. A po všetkých tých úlohách sme si mohli konečne povedať: cieľ je na dosah! Cesta hore bola miestami poriadna výzva. A potom prišla odmena, ktorá chutila o to viac, že sme si ju naozaj zaslúžili – špekačka opečená vlastnými rukami a vlastným tempom.  Po naplnení brušiek nás čakala ďalšia séria didaktických hier v areáli Snowland. Deti si vyskúšali zdravotné stanovište, kde si overili svoje vedomosti a zručnosti, absolvovali úlohu, pri ktorej museli so zaviazanými očami previesť kamaráta určeným úsekom, priraďovali zvieracie stopy a plody stromov,  zisťovali, ktorý živočích kde žije. Každá skupina musela spolupracovať, premýšľať, pomáhať si a zvládnuť všetky pripravené úlohy. A že to deti zvládli naozaj so zápalom, bolo vidieť na každom stanovišti. A keď už sme si mysleli, že máme všetko za sebou… čakalo nás ešte odšliapanie pár kilometrov až domov. Ruksaky sa postupne stávali ľahšími  – čo sa dalo zjesť, to sa zjedlo, čo sa dalo vypiť, to sa vypilo. Bol to deň plný pohybu, smiechu, spolupráce, poznávania prírody, dobrodružstva a nových zážitkov. Na našom výstupe nám pomáhali aj skvelí rodičia a priatelia školy – manželia Móricovci, pán starosta Štefan Keltoš, pani Kunertová, pani R. Tomčányová , pán Rešutík a manželia Vaňkovci. Veľmi si vážime a ďakujeme im, že nám venovali svoj čas a pomohli deťom zvládnuť všetky úlohy, ďakujeme. Navyše nám prialo nádherné slnečné počasie, takže lepšie podmienky na spoločnú výpravu sme si  nemohli ani priať. Turistike a kráse nášho okolia - ZDAR.

16.september 2026 sa v našej škole vo Valči niesol v znamení sliviek. A nebolo ich veru málo! Naša školská záhrada sa na jeden deň zmenila na poriadnu slivkovú fabriku, v ktorej sa pracovalo, pieklo, zaváralo, miešalo, ochutnávalo… a hlavne varilo! Hneď ráno sme vyrazili na slivkovú oberačku. V školskej záhrade máme dva krásne slivkové stromy a tak sme sa pustili do práce. Pani učiteľky, vychovávateľky a pani školníčka sa chopili stromov, poriadne nimi zatriasli a slivky začali padať jedna radosť! Deti už len čakali s pripravenými vedrami a tie sa plnili, plnili a plnili. Vedro sem, vedro tam – a zrazu sme mali sliviek ako na malú svadbu! Potom však prišla menej zábavná, ale o to dôležitejšia časť – umývanie sliviek. Každá jedna musela byť čistá, aby mohla putovať do veľkého kotla. A keďže sme mali sliviek naozaj požehnane, ruky sa nezastavili. A potom sa už začalo slivkové čarovanie. Každá trieda si zo sliviek pripravila niečo iné.

Prváci sa pustili do pečenia slivkovej bublaniny. Voňala tak krásne, že bolo veľmi ťažké počkať, kým vychladne. A že bola mňam? O tom sa vôbec nemusíme baviť!

Druháci si pripravili zavárané slivky. Každý si naplnil svoju vlastnú fľaštičku a tak si domov odnesie malý kúsok nášho slivkového dňa.

Tretiaci sa pustili do kysnutého slivkového koláča. Kysnuté cesto, slivky a vôňa, ktorá sa šírila školou – jednoducho kombinácia, ktorej sa nedalo odolať. A potom prišli štvrtáci. Tí nás veru prekvapili! Pripravili slivkové gule s grankom. A poviem vám, zmizli rýchlosťou, pri ktorej by sa dala zaviesť nová jednotka času – jedna miska slivkových gúľ = približne dve minúty! Medzitým sa však pri veľkom kotli odohrávala úplne iná kapitola nášho slivkového dobrodružstva. Rozvarené slivky sme museli prepasírovať cez sito, aby sme získali krásnu hladkú slivkovú hmotu. A potom už prišla tá pravá alchýmia varenia lekváru. Kúrilo sa. Miešalo sa. Varilo sa. Ochutnávalo sa. A potom sa zase kúrilo, miešalo a varilo. V kotli to vrelo, drevo praskalo a vôňa sliviek sa postupne šírila celým okolím školy. A tak sme vydržali až do siedmej večer, kým sme sa konečne dočkali výsledku. A výsledok? NÁŠ VLASTNÝ SLIVKOVÝ LEKVÁR! Hustý, voňavý, krásne slivkový a hlavne – vyrobený z našich vlastných sliviek, a aj sliviek, ktoré nám naoberal a daroval pán Miroslav Cíger z dolného konca a lekvár vyrobený vlastnými rukami. No, ako sa to vezme. Veľmi nám pomohol pán Jaromír Meriač, ktorý nám zapožičal kotol. Nebol to hocijaký kotol. Bol vylepšený o miešadlo na motor. Miešadlo nám prácu poriadne uľahčilo. Stačilo len prikladať do ohňa a sem – tam skontrolovať stav hmoty, ktorá sa časom a varením premenila na lekvár. Keď sme sa naň po celodennej práci pozreli, hneď nám bolo jasné, že pani kuchárky budú mať pečené buchty veru čím naplniť! A možno sa nájde aj niečo na lievance, šišky… alebo jednoducho na lyžičku. Veď správny domáci lekvár má jednu veľkú nevýhodu – veľmi rýchlo sa míňa! Bol to deň plný práce, vône, smiechu, ochutnávania, spolupráce a učenia sa zážitkom. Deti si vyskúšali, koľko práce sa skrýva za obyčajným pohárikom lekváru, ktorý si kúpime v obchode.

Verejná zbierka BIELA PASTELKA je zbierka, ktorá už funguje takmer 25 rokov na Slovensku. Túto zbierku podporuje aj naša škola - ZŠ Valča. Tento rok bude v priestoroch našej školy umiestnená pokladnička, do ktorej budete môcť prispieť aj vy. Pokladnička bude sprístupnená do 30.11.2026 v čase od 6,30 do 16,30 hod.. Za váš dar dostanete symbolickú bielu pastelku, na znak solidarity a podpory. Výnos zo zbierky pomáha pri výcviku chôdze s bielou palicou, pri začleňovaní nevidiacich do bežného života, ... Pre bližšie informácie si môžete " kliknúť " na stránku - bielapastelka.sk. ĎAKUJEME.

V piatok 19. júna 2026 vymenili žiaci našej ZŠ Valča školské lavice za slnečný Liptov. Na
celoškolskom výlete nás sprevádzalo nádherné, teplé a slnečné počasie, ktoré len podčiarklo
skvelú náladu všetkých účastníkov.
Náš program bol naozaj pestrý a plný objavov:

Svetové Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva: Toto miesto deti úplne očarilo
svojou interaktivitou. Vypočuli sme si zaujímavosti o vzniku vesmíru a žiaci si mohli
na vlastnej koži „poťažkať“ rôzne planéty. Oči im žiarili pri prezeraní unikátnych
kameňov, kryštálov, exponátov rastlinstva a verných vypchatých živočíchov, pričom
hádali zvuky, ktoré zvieratká v prírode vydávajú. Obrovským hitom bola interaktívna
piesková pomôcka, kde si deti vlastnými rukami vytvárali rôzne vrstvy pôdy a zeme,
pričom sa piesok magicky rozsvecoval podľa nadmorskej výšky. Najväčšiu odvahu
ukázali pri expozícii jaskyniarstva – na chvíľu sa vžili do kože skutočných
jaskyniarov, keď sa plazili cez úzky dlhý kanál, a vyskúšali si, aký teplý a útulný je
skutočný medvedí brloh. Na záver sme vystúpili na vyhliadkovú vežu, z ktorej sa nám
naskytol dychberúci výhľad na Vysoké aj Nízke Tatry a celý Liptov.

Labyrint a Dom HORE NOHAMI: V dvoch obľúbených atrakciách sme zažili kopu
zábavy. Deti si vyskúšali orientáciu v bludisku a potrápili svoje zmysly v dome, kde je
všetko naopak.

Demänovská jaskyňa slobody: Na záver sme zostúpili do chladného podzemia, kde
sme obdivovali dychberúcu kvapľovú výzdobu.

Po náročnom programe a skvelých zážitkoch nám poriadne vyhladlo. O výborný obed pre
celú školu sa postarala reštaurácia Gazdovská kúria v Liptovskej Ondrašovej, kde sme si
všetci pochutili v príjemnom prostredí.
Unavení, ale šťastní a plní nových vedomostí a zážitkov sme sa v poriadku vrátili domov.
Ďakujeme všetkým za vydarený deň!

Dňa 4. 6. 2026 sa žiaci prvého stupňa našej Základnej školy Valča zúčastnili na prestížnej
športovej atletickej súťaži Kinderiáda. V silnej konkurencii 21 škôl z celého Turca sme mali
výnimočné postavenie – naša škola bola jedinou zúčastnenou malotriedkou. O to viac nás teší
celkový fantastický výsledok, kedy naše 8-členné družstvo (dievča a chlapec z každého
ročníka) vybojovalo nádherné 6. miesto!
Naši malí atléti súťažili v štyroch disciplínach: hod vortexom, skok z miesta, beh na 50
metrov a člnkový beh. Hoci nám počasie vôbec neprialo a počas celej súťaže pršalo, pretekári
ukázali obrovské srdce. Mokrý terén ich nezastavil a v každom šprinte či skoku nechali
maximum energie.
Máme aj obrovský individuálny úspech! Náš žiak Šimon Krištofík zo 4. triedy predviedol vo
svojej kategórii famózny výkon a v silnej konkurencii rovesníkov z celého regiónu obsadil
úžasné 2. miesto!
Šimonovi k striebornej medaile srdečne blahoželáme! Veľké poďakovanie patrí celému tímu
za vzornú reprezentáciu ZŠ Valča a za to, že dokázali držať krok s veľkými mestskými
školami. Sme na vás hrdí!

Vážení zákonní zástupcovia / rodičia detí budúcich prvákov

• oznamujeme Vám, že boli zverejnené výsledky prijímacieho konania detí do 1. ročníka základnej školy na školský rok 2026/2027.

  Výsledky prijatia nájdete v systéme ePrihlášky:

  • Zverejnením zoznamu v elektronickej výveske sa rozhodnutie o prijatí dieťaťa považuje za doručené. Deň zverejnenia je zároveň dňom doručenia rozhodnutia.
  • V prípade, že dieťa nebolo prijaté, bude vám rozhodnutie o neprijatí doručené osobitne v zákonnej lehote.

• Doručenie rozhodnutia

  1. Pre zistenie kódu vášho dieťaťa sa prihláste do systému na stránke: https://eprihlasky.iedu.sk/ (Prihlásenie)
  2. Po získaní kódu zadajte tento kód do elektronickej vývesky na stránke: https://eprihlasky.iedu.sk/Elektronicka-vyveska (Overenie)

Škola sa zmenila na jedno veľké tanečné pódium

Dňa 15. mája 2026 sa priestory školy naplnili hudbou, rozhovormi, tancom a skvelou náladou. Náš M A J Á L E S pri príležitosti Dňa rodiny opäť ukázal, že keď sa stretnú dobrí ľudia, deti, rodičia, starí rodičia a priatelia školy, vznikne podujatie, na ktoré sa ešte dlho spomína. Aj keď nám počasie tentokrát veľmi neprialo a namiesto školského areálu sme sa museli presunúť do budovy školy, vôbec nám to nepokazilo náladu. Práve naopak – škola sa na jedno popoludnie zmenila na veľké rodinné a tanečné centrum plné hudby, rozhovorov, smiechu a radosti. Hudobná skupina NEVYDALO  rozprúdila atmosféru hneď od prvých tónov a hrala neuveriteľné tri hodiny. A veru, energie mali na rozdávanie! Keď už sa zdalo, že program končí, publikum ich nechcelo pustiť z pódia a tak na prídavok zahrali ešte ďalšie tri pesničky. Atmosféra bola fantastická a bolo vidieť, že si to užívajú nielen hudobníci, ale  všetci prítomní. Deti si nenechali ujsť ani jednu pesničku. Tancovali, spievali, poskakovali, aj keď parket nebol plný od začiatku až do konca.  Tí, ktorí pochopili, že rodina znamená aj spoločný čas, smiech a bláznivé chvíle, si toto popoludnie  naozaj užili. Počas dlhých troch hodín nechýbalo ani občerstvenie. Podávali sa chutné sendviče, otvorený bol malý bufet a veľký úspech mala aj čapovaná kofola pre deti, pri ktorej sa tvorili takmer nekonečné rady. Každý si našiel svoje miesto – niekto na tanečnom parkete, niekto pri rozhovoroch s priateľmi a niekto pri dobrom občerstvení a hudbe. Najkrajšie však bolo sledovať deti. Ich radosť, bezstarostnosť a nadšenie boli tou najlepšou odmenou. Smiech sa ozýval po celej škole a bolo cítiť, že všetci prítomní sa cítia príjemne a uvoľnene. Presne takto si predstavujeme pravého ducha  Dňa rodiny. Veľké poďakovanie patrí aj rodičovskému združeniu, ktoré celú akciu finančne podporilo a pomohlo vytvoriť krásne podujatie pre deti, rodičov a všetkých návštevníkov majálesu. Veľmi si vážime ich ochotu, podporu a spoluprácu, vďaka ktorej sme si mohli užiť takto výnimočné popoludnie. A tí, ktorí neprišli? Tí môžu veru banovať! Pretože Majáles 2026 nebol len obyčajnou školskou akciou. Bolo to popoludnie  plné  hudby, tanca, dobrej nálady, spoločných chvíľ a dôkazom toho, že aj obyčajné školské priestory sa môžu zmeniť na miesto plné nezabudnuteľných zážitkov. Ďakujeme všetkým, ktorí pomohli, prišli, zabavili sa  a vytvorili atmosféru, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.

 

V pondelok 11. mája 2026 popoludní sa priestory našej školy premenili na miesto plné radosti, smiechu, objatí a veselého súťaženia. Konal sa totiž náš „ Netradičný Deň matiek “, na ktorý sa deti tešili už niekoľko dní dopredu. Každý žiak chcel svojej maminke ukázať, aká je pre neho výnimočná a zároveň si s ňou užiť spoločné chvíle trochu inak ako zvyčajne. Pri vstupe dostala každá mamička tombolový lístok a úsmev od detí bol tou najkrajšou vstupenkou do sveta dobrej nálady. O príjemnú atmosféru sa postarali už od začiatku naše pani učiteľky aj pani vychovávateľky , ktoré pripravili bohatý program, súťaže, darčeky aj občerstvenie. Program otvorili dievčatá z našej školy navštevujúce SZUŠ Maše Haľamovej – tanečný odbor, ktoré svojím vystúpením vyčarili nejeden dojímavý úsmev. Následne sa pridali žiaci celej školy so spoločnou piesňou venovanou všetkým maminkám. Niektoré mamy si dokonca museli nenápadne utrieť slzičku dojatia. A potom sa už začala pravá zábava! Smiech sa ozýval celou školou pri netradičných disciplínach, v ktorých si deti spolu s maminkami mohli vyskúšať svoju šikovnosť, trpezlivosť, ale aj tímového ducha. Veľký úspech malo napríklad kŕmenie maminky piškótou s lekvárom poslepiačky, pri ktorom skončil lekvár často aj tam, kde vôbec nemal byť. Veselo bolo aj pri sfukovaní papierika z tváre či pri prekážkovej dráhe, kde mali mama a dieťa zviazanú jednu nohu. Niektoré dvojice pripomínali profesionálnych športovcov, iné zase komické tanečné páry, no všetci si to náramne užili. Obdiv patrí aj deťom, ktoré statočne navliekali niť do ihly a maminky šili malé vrecúška, do ktorých následne deti sypali vytriedenú šošovicu a fazuľku. Pri hádzaní šípok sa ukázalo, že niektoré mamy majú presnú mušku, a pri kreslení portrétu mamy na priesvitný vrchnák vznikli doslova umelecké diela hodné galérie. Po súťažiach čakalo na všetkých chutné občerstvenie. Výborné šaláty a pečivo pripravilo Jago Gastro z Beníc a sladkú bodku za podujatím zabezpečila cukráreň Naďka z Príboviec. Mamičky si pochutnali na zákuskoch a deti si s radosťou vychutnávali spoločné chvíle so svojimi najbližšími. Veľké očakávanie prinieslo aj záverečné žrebovanie tomboly. Šestnásť šťastlivcov si odnieslo krásne ceny, no ako sa hovorí – nie každý môže vyhrať. Tombola je predsa o šťastí. To najväčšie však mali všetci tí, ktorí mohli prežiť krásne popoludnie spolu so svojou maminkou. Každá mama si navyše odniesla milý darček – malý kvetináč so živým kvietkom. Kvietok bol symbolom vďaky, lásky a starostlivosti, ktorú maminky svojim deťom každý deň dávajú. Ďakujeme všetkým mamám za ich lásku, trpezlivosť a nekonečnú energiu. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie,  plné radosti a nezabudnuteľných chvíľ.

 

Rok JELEŇA

Jeleň, nazývaný aj kráľom našich lesov, je jeden z najväčších a najvznešenejších cicavcov žijúcich na Slovensku.

Túto informáciu väčšina z nás vedela alebo aspoň počula. Viac o tomto vznešenom zvierati nám prišiel porozprávať lesný pedagóg, poľovník a lesník p. Erik Hirschner. Z nemčiny preložené – p. Erik JELEŇner J.

Hneď na úvod nám prezradil tajomstvo, že sa do lesa chodí s jeleňmi rozprávať a preto o nich toľko vie. A aby nám to dokázal, všetko nám povedal. Aj jelene vedia rozprávať, ale iba počas 1 mesiaca v roku, počas ruje. Samce si hľadajú partnerku, ktorú k sebe volá milými slovami POĎ KU MNE, POĎ...... . Aj nám to názorne ukázal – milo zaručal. Ak narazí na iného samca, dokáže sa o svoju milú aj pobiť. Niekedy aj s následkami, príde o svoje parohy. Tie má vraj každý samec inej farby, podľa kôry stromu, o ktorý sa parohami škrabe.

Porozprával nám rôzne zaujímavé veci zo života jeleňa a jeho rodiny, ukázal parožie, vypchávky a vábničky, na ktoré aj zahral.

Pokračovaním besedy bola úniková hra Rok jeleňa. Splnením 7 úloh po rôznych stanovištiach – potrava, bábätko, vlajky, trúbka, lesné prekážky, hod loptičkou, pravidlá správania v lese, deti v 4 – 5 členných družstvách získavali indície na zloženie slova HORIČKA. V Horičke už museli podľa návodu nájsť parohy  a priniesť, čo mali na nich priviazané – stužku.

Po kontrolných otázkach v spätnej väzbe ich už čakala malá sadká odmena.

Tento rok sme sa rozhodli, že MÁJ bude zdobiť našu školskú záhradu. Nápad bol, ale ako ďalej? Oslovili sme nášho priateľa pána Miloslava Nogu a ten ani na chvíľu nezaváhal. Jasné, aký vysoký má byť? Podobné otázky sme si vyriešili a na dvore nám stojí MÁJ. Stavanie mája v našej školskej záhrade bola vlastne generálka na ten obecný. Chlapci pomáhali, dievčatá zdobili. Deti si priamo v záhrade precvičili pripravený program, tancovalo a spievalo sa. Musíme povedať, že v náročnom dni to padlo vhod a bolo to milé ukončenie povinností dňa. Už len hry na dvore a verte, sem - tam padol pohľad aj na školský MÁJ. Možno sa začína nová tradícia našej školy.

Ako sa zo školského dvora stalo miesto, kde to žije.

Viete , aký je rozdiel medzi 21. a 22. aprílom v našej škole . 21. apríla boli skalky zarastené, lavičky ošúchané a šmykľavka pre deti , len zabalená v pivnici.  22. apríla prišli rodičia a s nimi hrable, štetce, lopaty a chuť pomôcť. Deň Zeme u nás tento rok nebol len o učení . Bol o rukách od farby, od zeminy za nechtami a smiechu, ktorý sa niesol celým dvorom. Čo všetko sa za jeden deň stihlo? Zametalo sa s takým elánom, že aj prach ušiel sám. Pleli sme skalky a sadili nové kvietky, aby u nás mala jar, kde bývať. Zbierali sme kamene z trávnika – deti tvrdili, že staviame základy pre hrad. Osadili sme novú šmýkačku a testovacia jazda prebehla úspešne. Staré stoly a lavičky dostali novú šancu. Vybrúsili ich šikovní oteckovia  a pani vychovávateľky ich natreli tak, že by sa nehanbil ani profesionálny maliar. Jeden z oteckov sa postaral o rekonštrukciu zábradlia do telocvične, lebo bezpečnosť je základ.  Záhradka je od 22. 4. plná maškŕt. Šikovné pani učiteľky spolu s detskými rukami zasadili hrášok na tajné lúskanie počas pobytu vonku v škd. Uhorky do šalátov a jahody ako sladké pokušenie. Za pomoci malých kutilov sa vyrobili nové drevené lavičky do bunkrov. Počas celého dňa bolo vidno jedno : KAŽDÁ RUKA PRACOVALA. Niekto kopal, iný nosil, ďalší natieral. A keď už aj tie najšikovnejšie ruky hlásili štrajk, prišla záchrana z kuchyne. Naše pani kuchárky navarili obed, po ktorom sa aj hrable opreli o plot a povedali si , že dnes už stačilo. Obed bol presne taký , aký poctivá robota potrebuje. Najväčšie   ĎAKUJEME – POĎAKOVANIE  patrí  Vám milí rodičia ( pánovi Michalovi Rešutíkovi, manželom Janke a Vladkovi Fabianovcom, manželom Števkovi a Paťke  Šimorovcom a Jožkovi Štanclovi, ktorí prišli so svojim výkonným náradím. Poďakovanie patrí aj  dvom pánom seniorom. Páni  Miloslav Noga a  Róbert  Danko ukázali, že pomoc a solidarita ešte nevymreli. Vy ste dôkazom, že škola, to nie sú len štyri steny a zvonenie. Škola sú ľudia a keď sa ľudia spoja, dokážu za pár hodín vytvoriť miesto, na ktoré sa deti tešia. Ukázali ste im , že starať sa o svoje okolie znamená vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Žiadne veľké reči , ale činy. Dnes náš dvor vonia čerstvou farbou, novou hlinou a dobrým pocitom.  ĎAKUJEME! Foto hľadajte vo fotoalbume.

V znení tohto hesla sa konala v našej škole v polovici apríla Burza maličkostí a drobností. To bolo radosti a nápadov. Chystali sa pulty, cenovky a ešte drobné mince. Veci sa ukladali, prekladali, dokonca aj odkladali pre zákazníkov, ktorí sa ešte vyučovali :).. Ruch ovládol na dobré dve hodiny celú školu. Bol aj krik, keď sa vyhlasovali posledné kusy alebo 50 % zľava. Niekto zarobil, niekto, ako ja prerobil, ale tá radosť z obchodu stála za to. Deti sa učia reagovať na zákazníka, ponúkať, či vyjednávať. No hlavne narábať s peniazmi. Veru niektorí mali s tým problém. A naopak, iní sa cítili ako ryba vo vode. Hotoví budúci obchodníci alebo mamažéri. Dali sme drobnostiam druhú šancu. Pre niekoho nepotrebná vec sa pre iného stala hotovým pokladom a vyčarovala úsmev na tvári a radosť pri srdiečku. Aj tak sa dá priučiť finančnej gramotnosti, spolupracovať alebo len jednoducho komunikovať s porozumením na požiadavky toho druhého, šetriť prírodu. Rok ubehne a my burzu opäť otvoríme. Na 100 %.

... aj tá má svoju moc.

V našej valčianskej školičke  sa z večera 26. marca na ráno 27. marca dialo niečo naozaj výnimočné – triedy sa premenili na rozprávkový svet plný úloh, smiechu a malých dobrodružstiev. Pani vychovávateľky a pani učiteľky pripravili pre deti nezabudnuteľnú ROZPRÁVKOVÚ NOC, na ktorú budú ešte dlho spomínať. Celý večer sa niesol v duchu známych rozprávok. Deti boli rozdelené do skupín podľa rozprávkových piktogramov a postupne plnili rôzne úlohy, za ktoré získavali dieliky puzzle. Tie si na záver poskladali do rozprávkového obrázka – a nebolo to len tak! Na druhej strane puzzle sa ukrýval obsah rozprávky, ktorý museli prečítať ostatným.

Dobrodružstvo začalo vo svete FROZEN, kde sa z detí na chvíľu stali umelci – kreslili svoje obľúbené postavy či scény z tejto rozprávky do peny na holenie. Pokračovali k SNEHULIENKE A SIEDMIM TRPASLÍKOM, kde preverili svoju šikovnosť na schodoch – s čínskymi paličkami a „drahokamom“, ktorý nesmel spadnúť (a veru, niektoré pokusy boli napínavejšie než samotná rozprávka), museli zdolať 20 schodov. Na záver zachraňovali Snehulienku zdravým jabĺčkom a od pani učiteľky Livky si odniesli ďalší dielik puzzle. PINOKIOVI pomáhali postaviť nos z kociek – a niektoré nosy by mu mohol závidieť aj samotný hrdina. U POPOLUŠKY sa z detí stali rýchli triediči strukovín, kde ich s úsmevom povzbudzovala pani učiteľka Katka. MALÁ MORSKÁ VÍLA preverila ich koordináciu – prejsť úsek s WC rolkou a loptičkou na špagáte nebolo vôbec jednoduché. Zuzka dokonca musela „upokojiť more“ a trasu trochu skrátiť. V čarovnom lese, kde vládla tma a blikot sviečok, čakala deti Barborka s indíciami. Správna odpoveď znela ČERVENÁ ČIAPOČKA – a veru, niektorí sa pri hľadaní cítili ako v skutočnom lese. Na stanovišti MÁŠA A MEDVEĎ si deti lámali hlavy nad rozprávkovým kvízom a hľadali zašifrovanú vetu v knihe – Zuzka sa do toho tiež zapojila a zábava bola zaručená. V triede s pani riaditeľkou Sáškou sa deti zabavili pri rozpávke  KRÁSKA A ZVIERA – vyrábali si vlastné zrkadlá a nechýbal ani tanec, ktorý by pokojne obstál aj na kráľovskom bále. Pani riaditeľka si zatancovala  s každým jedným členom družstva. A vydržala! Pri pani učiteľke  Janke sa čarovalo vo veľkom štýle – malí čarodejníci z HARRYHO POTTERA miešali „elixír“ zo sódy a vody (niektoré výbuchy by potešili aj samotného profesora Snapea) a deti museli vymyslieť vlastné zaklínadlá. Bol to dlhý, veselý a na zážitky bohatý večer – nielen pre deti, ale aj pre nás, učiteľov. Keď konečne prišiel čas na spánok, mnohí mali hlavy plné dojmov a dobrodružstiev, takže zaspať nebolo vôbec jednoduché. Ešte  k tomu pridané chichúňanie sa pod dekou či spacákom, no či sme išli spať neskoro večer alebo skoro ráno, to už nech posúdia samotné deti. Jedno je však isté – bola to noc plná kúziel, radosti a spoločných zážitkov, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.

 

Nech sa páči a vstúpiť vám ráči.

Čakajú vás všetci a diať sa budú veci.

Pozrieť, a či vyskúšať, niet nad vlastný pocit mať.

Možno naši budete a spolu s nami učiť sa zvládnete.

Najmä vaše deti milé, prežijú v našej škole chvíle.

Učenie a objavy, to sú naše prejavy.

Poradiť a skamarátiť, to je to, čo si treba zažiť.

Už teraz vás čakáme a tešíme sa, že aj my vás spoznáme.

Úspech našich prvákov vo výtvarnej súťaži 🚒🎨

Naši prváci sa zapojili do výtvarnej súťaže s názvom „Môj deň na hasičskej zbrojnici“, ktorú organizovalo Okresné riaditeľstvo HaZZ Martin. Deti vo svojich prácach kreatívne zobrazili, ako si predstavujú deň strávený s hasičmi a ich dôležitú prácu.

S veľkou radosťou oznamujeme, že jeden z našich žiakov získal krásne 2. miesto v okrese vo svojej vekovej kategórii žiakov 1. – 4. ročníka. Jeho výnimočný obrázok bol vybraný spomedzi 88 súťažných prác, a z celkového počtu 198 výtvarných prác čo robí tento úspech ešte cennejším.

Matúš Páleš si bol svoje ocenenie osobne prevziať a z rúk hasičov dostal aj hodnotnú cenu.

Srdečne gratulujeme k tomuto úspechu, ďakujeme za výbornú reprezentáciu školy a prajeme ešte veľa ďalších tvorivých úspechov! 👏🎨🚒

🌸 Otvorená hodina pre predškolákov v ZŠ Valča 🌸🌷

Dňa 10. marca 2026 k nám zavítali naši predškoláci z Materskej školy vo Valči, kde ich čakala zaujímavá otvorená hodina plná hier, objavovania a jarných aktivít.

Po príchode ich privítala víla Janka, ktorá ich počas celého dopoludnia sprevádzala rôznymi aktivitami. Celý deň sa niesol v príjemnej téme jarných kvetov.

Predškoláci si najskôr vyskúšali, ako sa kreslia prvé jarné kvietky, pričom si zároveň potrénovali grafomotoriku. S veľkým záujmom sledovali prvákov, ktorí ukázali, ako už dokážu identifikovať a prečítať názvy prvých jarných kvetov a čo všetko už o nich vedia.

V energizéri si deti precvičili šikovnosť pri navliekaní korálok vo farbách jarných kvetov. Nechýbala ani zábavná aktivita – hľadanie geometrických útvarov, ktoré „jarný dážď“ rozpršal po celej triede.

Prváci predškolákom predviedli aj svoje matematické zručnosti. Ukázali, ako dokážu spamäti počítať reťazové príklady. Výsledky potichu pošepkali predškolákom, ktorí ich potom zapisovali číslom alebo počtom bodiek. Spoločne tak rozvíjali veľmi dôležitú životnú zručnosť – spoluprácu.

Keď sa deťom podarilo zoradiť čísla od 1 do 10, pustili sa spolu s vílou Jankou do tvorenia. Vyrobili si jarné kvietky, do ktorých ukryli sladké prekvapenie – lízatko.

Celý deň sa niesol v príjemnej, tvorivej a priateľskej atmosfére. Predškoláci sa veľa naučili, zažili radosť z objavovania a zo školy odchádzali s úsmevom na tvári a s pocitom, že škola je bezpečné miesto, kde sa už čoskoro aj oni naučia množstvo nových a zaujímavých vecí.