Novinky

Škola sa zmenila na jedno veľké tanečné pódium

Dňa 15. mája 2026 sa priestory školy naplnili hudbou, rozhovormi, tancom a skvelou náladou. Náš M A J Á L E S pri príležitosti Dňa rodiny opäť ukázal, že keď sa stretnú dobrí ľudia, deti, rodičia, starí rodičia a priatelia školy, vznikne podujatie, na ktoré sa ešte dlho spomína. Aj keď nám počasie tentokrát veľmi neprialo a namiesto školského areálu sme sa museli presunúť do budovy školy, vôbec nám to nepokazilo náladu. Práve naopak – škola sa na jedno popoludnie zmenila na veľké rodinné a tanečné centrum plné hudby, rozhovorov, smiechu a radosti. Hudobná skupina NEVYDALO  rozprúdila atmosféru hneď od prvých tónov a hrala neuveriteľné tri hodiny. A veru, energie mali na rozdávanie! Keď už sa zdalo, že program končí, publikum ich nechcelo pustiť z pódia a tak na prídavok zahrali ešte ďalšie tri pesničky. Atmosféra bola fantastická a bolo vidieť, že si to užívajú nielen hudobníci, ale  všetci prítomní. Deti si nenechali ujsť ani jednu pesničku. Tancovali, spievali, poskakovali, aj keď parket nebol plný od začiatku až do konca.  Tí, ktorí pochopili, že rodina znamená aj spoločný čas, smiech a bláznivé chvíle, si toto popoludnie  naozaj užili. Počas dlhých troch hodín nechýbalo ani občerstvenie. Podávali sa chutné sendviče, otvorený bol malý bufet a veľký úspech mala aj čapovaná kofola pre deti, pri ktorej sa tvorili takmer nekonečné rady. Každý si našiel svoje miesto – niekto na tanečnom parkete, niekto pri rozhovoroch s priateľmi a niekto pri dobrom občerstvení a hudbe. Najkrajšie však bolo sledovať deti. Ich radosť, bezstarostnosť a nadšenie boli tou najlepšou odmenou. Smiech sa ozýval po celej škole a bolo cítiť, že všetci prítomní sa cítia príjemne a uvoľnene. Presne takto si predstavujeme pravého ducha  Dňa rodiny. Veľké poďakovanie patrí aj rodičovskému združeniu, ktoré celú akciu finančne podporilo a pomohlo vytvoriť krásne podujatie pre deti, rodičov a všetkých návštevníkov majálesu. Veľmi si vážime ich ochotu, podporu a spoluprácu, vďaka ktorej sme si mohli užiť takto výnimočné popoludnie. A tí, ktorí neprišli? Tí môžu veru banovať! Pretože Majáles 2026 nebol len obyčajnou školskou akciou. Bolo to popoludnie  plné  hudby, tanca, dobrej nálady, spoločných chvíľ a dôkazom toho, že aj obyčajné školské priestory sa môžu zmeniť na miesto plné nezabudnuteľných zážitkov. Ďakujeme všetkým, ktorí pomohli, prišli, zabavili sa  a vytvorili atmosféru, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.

 

V pondelok 11. mája 2026 popoludní sa priestory našej školy premenili na miesto plné radosti, smiechu, objatí a veselého súťaženia. Konal sa totiž náš „ Netradičný Deň matiek “, na ktorý sa deti tešili už niekoľko dní dopredu. Každý žiak chcel svojej maminke ukázať, aká je pre neho výnimočná a zároveň si s ňou užiť spoločné chvíle trochu inak ako zvyčajne. Pri vstupe dostala každá mamička tombolový lístok a úsmev od detí bol tou najkrajšou vstupenkou do sveta dobrej nálady. O príjemnú atmosféru sa postarali už od začiatku naše pani učiteľky aj pani vychovávateľky , ktoré pripravili bohatý program, súťaže, darčeky aj občerstvenie. Program otvorili dievčatá z našej školy navštevujúce SZUŠ Maše Haľamovej – tanečný odbor, ktoré svojím vystúpením vyčarili nejeden dojímavý úsmev. Následne sa pridali žiaci celej školy so spoločnou piesňou venovanou všetkým maminkám. Niektoré mamy si dokonca museli nenápadne utrieť slzičku dojatia. A potom sa už začala pravá zábava! Smiech sa ozýval celou školou pri netradičných disciplínach, v ktorých si deti spolu s maminkami mohli vyskúšať svoju šikovnosť, trpezlivosť, ale aj tímového ducha. Veľký úspech malo napríklad kŕmenie maminky piškótou s lekvárom poslepiačky, pri ktorom skončil lekvár často aj tam, kde vôbec nemal byť. Veselo bolo aj pri sfukovaní papierika z tváre či pri prekážkovej dráhe, kde mali mama a dieťa zviazanú jednu nohu. Niektoré dvojice pripomínali profesionálnych športovcov, iné zase komické tanečné páry, no všetci si to náramne užili. Obdiv patrí aj deťom, ktoré statočne navliekali niť do ihly a maminky šili malé vrecúška, do ktorých následne deti sypali vytriedenú šošovicu a fazuľku. Pri hádzaní šípok sa ukázalo, že niektoré mamy majú presnú mušku, a pri kreslení portrétu mamy na priesvitný vrchnák vznikli doslova umelecké diela hodné galérie. Po súťažiach čakalo na všetkých chutné občerstvenie. Výborné šaláty a pečivo pripravilo Jago Gastro z Beníc a sladkú bodku za podujatím zabezpečila cukráreň Naďka z Príboviec. Mamičky si pochutnali na zákuskoch a deti si s radosťou vychutnávali spoločné chvíle so svojimi najbližšími. Veľké očakávanie prinieslo aj záverečné žrebovanie tomboly. Šestnásť šťastlivcov si odnieslo krásne ceny, no ako sa hovorí – nie každý môže vyhrať. Tombola je predsa o šťastí. To najväčšie však mali všetci tí, ktorí mohli prežiť krásne popoludnie spolu so svojou maminkou. Každá mama si navyše odniesla milý darček – malý kvetináč so živým kvietkom. Kvietok bol symbolom vďaky, lásky a starostlivosti, ktorú maminky svojim deťom každý deň dávajú. Ďakujeme všetkým mamám za ich lásku, trpezlivosť a nekonečnú energiu. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie,  plné radosti a nezabudnuteľných chvíľ.

 

Rok JELEŇA

Jeleň, nazývaný aj kráľom našich lesov, je jeden z najväčších a najvznešenejších cicavcov žijúcich na Slovensku.

Túto informáciu väčšina z nás vedela alebo aspoň počula. Viac o tomto vznešenom zvierati nám prišiel porozprávať lesný pedagóg, poľovník a lesník p. Erik Hirschner. Z nemčiny preložené – p. Erik JELEŇner J.

Hneď na úvod nám prezradil tajomstvo, že sa do lesa chodí s jeleňmi rozprávať a preto o nich toľko vie. A aby nám to dokázal, všetko nám povedal. Aj jelene vedia rozprávať, ale iba počas 1 mesiaca v roku, počas ruje. Samce si hľadajú partnerku, ktorú k sebe volá milými slovami POĎ KU MNE, POĎ...... . Aj nám to názorne ukázal – milo zaručal. Ak narazí na iného samca, dokáže sa o svoju milú aj pobiť. Niekedy aj s následkami, príde o svoje parohy. Tie má vraj každý samec inej farby, podľa kôry stromu, o ktorý sa parohami škrabe.

Porozprával nám rôzne zaujímavé veci zo života jeleňa a jeho rodiny, ukázal parožie, vypchávky a vábničky, na ktoré aj zahral.

Pokračovaním besedy bola úniková hra Rok jeleňa. Splnením 7 úloh po rôznych stanovištiach – potrava, bábätko, vlajky, trúbka, lesné prekážky, hod loptičkou, pravidlá správania v lese, deti v 4 – 5 členných družstvách získavali indície na zloženie slova HORIČKA. V Horičke už museli podľa návodu nájsť parohy  a priniesť, čo mali na nich priviazané – stužku.

Po kontrolných otázkach v spätnej väzbe ich už čakala malá sadká odmena.

Tento rok sme sa rozhodli, že MÁJ bude zdobiť našu školskú záhradu. Nápad bol, ale ako ďalej? Oslovili sme nášho priateľa pána Miloslava Nogu a ten ani na chvíľu nezaváhal. Jasné, aký vysoký má byť? Podobné otázky sme si vyriešili a na dvore nám stojí MÁJ. Stavanie mája v našej školskej záhrade bola vlastne generálka na ten obecný. Chlapci pomáhali, dievčatá zdobili. Deti si priamo v záhrade precvičili pripravený program, tancovalo a spievalo sa. Musíme povedať, že v náročnom dni to padlo vhod a bolo to milé ukončenie povinností dňa. Už len hry na dvore a verte, sem - tam padol pohľad aj na školský MÁJ. Možno sa začína nová tradícia našej školy.

Ako sa zo školského dvora stalo miesto, kde to žije.

Viete , aký je rozdiel medzi 21. a 22. aprílom v našej škole . 21. apríla boli skalky zarastené, lavičky ošúchané a šmykľavka pre deti , len zabalená v pivnici.  22. apríla prišli rodičia a s nimi hrable, štetce, lopaty a chuť pomôcť. Deň Zeme u nás tento rok nebol len o učení . Bol o rukách od farby, od zeminy za nechtami a smiechu, ktorý sa niesol celým dvorom. Čo všetko sa za jeden deň stihlo? Zametalo sa s takým elánom, že aj prach ušiel sám. Pleli sme skalky a sadili nové kvietky, aby u nás mala jar, kde bývať. Zbierali sme kamene z trávnika – deti tvrdili, že staviame základy pre hrad. Osadili sme novú šmýkačku a testovacia jazda prebehla úspešne. Staré stoly a lavičky dostali novú šancu. Vybrúsili ich šikovní oteckovia  a pani vychovávateľky ich natreli tak, že by sa nehanbil ani profesionálny maliar. Jeden z oteckov sa postaral o rekonštrukciu zábradlia do telocvične, lebo bezpečnosť je základ.  Záhradka je od 22. 4. plná maškŕt. Šikovné pani učiteľky spolu s detskými rukami zasadili hrášok na tajné lúskanie počas pobytu vonku v škd. Uhorky do šalátov a jahody ako sladké pokušenie. Za pomoci malých kutilov sa vyrobili nové drevené lavičky do bunkrov. Počas celého dňa bolo vidno jedno : KAŽDÁ RUKA PRACOVALA. Niekto kopal, iný nosil, ďalší natieral. A keď už aj tie najšikovnejšie ruky hlásili štrajk, prišla záchrana z kuchyne. Naše pani kuchárky navarili obed, po ktorom sa aj hrable opreli o plot a povedali si , že dnes už stačilo. Obed bol presne taký , aký poctivá robota potrebuje. Najväčšie   ĎAKUJEME – POĎAKOVANIE  patrí  Vám milí rodičia ( pánovi Michalovi Rešutíkovi, manželom Janke a Vladkovi Fabianovcom, manželom Števkovi a Paťke  Šimorovcom a Jožkovi Štanclovi, ktorí prišli so svojim výkonným náradím. Poďakovanie patrí aj  dvom pánom seniorom. Páni  Miloslav Noga a  Róbert  Danko ukázali, že pomoc a solidarita ešte nevymreli. Vy ste dôkazom, že škola, to nie sú len štyri steny a zvonenie. Škola sú ľudia a keď sa ľudia spoja, dokážu za pár hodín vytvoriť miesto, na ktoré sa deti tešia. Ukázali ste im , že starať sa o svoje okolie znamená vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Žiadne veľké reči , ale činy. Dnes náš dvor vonia čerstvou farbou, novou hlinou a dobrým pocitom.  ĎAKUJEME! Foto hľadajte vo fotoalbume.

V znení tohto hesla sa konala v našej škole v polovici apríla Burza maličkostí a drobností. To bolo radosti a nápadov. Chystali sa pulty, cenovky a ešte drobné mince. Veci sa ukladali, prekladali, dokonca aj odkladali pre zákazníkov, ktorí sa ešte vyučovali :).. Ruch ovládol na dobré dve hodiny celú školu. Bol aj krik, keď sa vyhlasovali posledné kusy alebo 50 % zľava. Niekto zarobil, niekto, ako ja prerobil, ale tá radosť z obchodu stála za to. Deti sa učia reagovať na zákazníka, ponúkať, či vyjednávať. No hlavne narábať s peniazmi. Veru niektorí mali s tým problém. A naopak, iní sa cítili ako ryba vo vode. Hotoví budúci obchodníci alebo mamažéri. Dali sme drobnostiam druhú šancu. Pre niekoho nepotrebná vec sa pre iného stala hotovým pokladom a vyčarovala úsmev na tvári a radosť pri srdiečku. Aj tak sa dá priučiť finančnej gramotnosti, spolupracovať alebo len jednoducho komunikovať s porozumením na požiadavky toho druhého, šetriť prírodu. Rok ubehne a my burzu opäť otvoríme. Na 100 %.

... aj tá má svoju moc.

V našej valčianskej školičke  sa z večera 26. marca na ráno 27. marca dialo niečo naozaj výnimočné – triedy sa premenili na rozprávkový svet plný úloh, smiechu a malých dobrodružstiev. Pani vychovávateľky a pani učiteľky pripravili pre deti nezabudnuteľnú ROZPRÁVKOVÚ NOC, na ktorú budú ešte dlho spomínať. Celý večer sa niesol v duchu známych rozprávok. Deti boli rozdelené do skupín podľa rozprávkových piktogramov a postupne plnili rôzne úlohy, za ktoré získavali dieliky puzzle. Tie si na záver poskladali do rozprávkového obrázka – a nebolo to len tak! Na druhej strane puzzle sa ukrýval obsah rozprávky, ktorý museli prečítať ostatným.

Dobrodružstvo začalo vo svete FROZEN, kde sa z detí na chvíľu stali umelci – kreslili svoje obľúbené postavy či scény z tejto rozprávky do peny na holenie. Pokračovali k SNEHULIENKE A SIEDMIM TRPASLÍKOM, kde preverili svoju šikovnosť na schodoch – s čínskymi paličkami a „drahokamom“, ktorý nesmel spadnúť (a veru, niektoré pokusy boli napínavejšie než samotná rozprávka), museli zdolať 20 schodov. Na záver zachraňovali Snehulienku zdravým jabĺčkom a od pani učiteľky Livky si odniesli ďalší dielik puzzle. PINOKIOVI pomáhali postaviť nos z kociek – a niektoré nosy by mu mohol závidieť aj samotný hrdina. U POPOLUŠKY sa z detí stali rýchli triediči strukovín, kde ich s úsmevom povzbudzovala pani učiteľka Katka. MALÁ MORSKÁ VÍLA preverila ich koordináciu – prejsť úsek s WC rolkou a loptičkou na špagáte nebolo vôbec jednoduché. Zuzka dokonca musela „upokojiť more“ a trasu trochu skrátiť. V čarovnom lese, kde vládla tma a blikot sviečok, čakala deti Barborka s indíciami. Správna odpoveď znela ČERVENÁ ČIAPOČKA – a veru, niektorí sa pri hľadaní cítili ako v skutočnom lese. Na stanovišti MÁŠA A MEDVEĎ si deti lámali hlavy nad rozprávkovým kvízom a hľadali zašifrovanú vetu v knihe – Zuzka sa do toho tiež zapojila a zábava bola zaručená. V triede s pani riaditeľkou Sáškou sa deti zabavili pri rozpávke  KRÁSKA A ZVIERA – vyrábali si vlastné zrkadlá a nechýbal ani tanec, ktorý by pokojne obstál aj na kráľovskom bále. Pani riaditeľka si zatancovala  s každým jedným členom družstva. A vydržala! Pri pani učiteľke  Janke sa čarovalo vo veľkom štýle – malí čarodejníci z HARRYHO POTTERA miešali „elixír“ zo sódy a vody (niektoré výbuchy by potešili aj samotného profesora Snapea) a deti museli vymyslieť vlastné zaklínadlá. Bol to dlhý, veselý a na zážitky bohatý večer – nielen pre deti, ale aj pre nás, učiteľov. Keď konečne prišiel čas na spánok, mnohí mali hlavy plné dojmov a dobrodružstiev, takže zaspať nebolo vôbec jednoduché. Ešte  k tomu pridané chichúňanie sa pod dekou či spacákom, no či sme išli spať neskoro večer alebo skoro ráno, to už nech posúdia samotné deti. Jedno je však isté – bola to noc plná kúziel, radosti a spoločných zážitkov, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.

 

Nech sa páči a vstúpiť vám ráči.

Čakajú vás všetci a diať sa budú veci.

Pozrieť, a či vyskúšať, niet nad vlastný pocit mať.

Možno naši budete a spolu s nami učiť sa zvládnete.

Najmä vaše deti milé, prežijú v našej škole chvíle.

Učenie a objavy, to sú naše prejavy.

Poradiť a skamarátiť, to je to, čo si treba zažiť.

Už teraz vás čakáme a tešíme sa, že aj my vás spoznáme.

Úspech našich prvákov vo výtvarnej súťaži 🚒🎨

Naši prváci sa zapojili do výtvarnej súťaže s názvom „Môj deň na hasičskej zbrojnici“, ktorú organizovalo Okresné riaditeľstvo HaZZ Martin. Deti vo svojich prácach kreatívne zobrazili, ako si predstavujú deň strávený s hasičmi a ich dôležitú prácu.

S veľkou radosťou oznamujeme, že jeden z našich žiakov získal krásne 2. miesto v okrese vo svojej vekovej kategórii žiakov 1. – 4. ročníka. Jeho výnimočný obrázok bol vybraný spomedzi 88 súťažných prác, a z celkového počtu 198 výtvarných prác čo robí tento úspech ešte cennejším.

Matúš Páleš si bol svoje ocenenie osobne prevziať a z rúk hasičov dostal aj hodnotnú cenu.

Srdečne gratulujeme k tomuto úspechu, ďakujeme za výbornú reprezentáciu školy a prajeme ešte veľa ďalších tvorivých úspechov! 👏🎨🚒

🌸 Otvorená hodina pre predškolákov v ZŠ Valča 🌸🌷

Dňa 10. marca 2026 k nám zavítali naši predškoláci z Materskej školy vo Valči, kde ich čakala zaujímavá otvorená hodina plná hier, objavovania a jarných aktivít.

Po príchode ich privítala víla Janka, ktorá ich počas celého dopoludnia sprevádzala rôznymi aktivitami. Celý deň sa niesol v príjemnej téme jarných kvetov.

Predškoláci si najskôr vyskúšali, ako sa kreslia prvé jarné kvietky, pričom si zároveň potrénovali grafomotoriku. S veľkým záujmom sledovali prvákov, ktorí ukázali, ako už dokážu identifikovať a prečítať názvy prvých jarných kvetov a čo všetko už o nich vedia.

V energizéri si deti precvičili šikovnosť pri navliekaní korálok vo farbách jarných kvetov. Nechýbala ani zábavná aktivita – hľadanie geometrických útvarov, ktoré „jarný dážď“ rozpršal po celej triede.

Prváci predškolákom predviedli aj svoje matematické zručnosti. Ukázali, ako dokážu spamäti počítať reťazové príklady. Výsledky potichu pošepkali predškolákom, ktorí ich potom zapisovali číslom alebo počtom bodiek. Spoločne tak rozvíjali veľmi dôležitú životnú zručnosť – spoluprácu.

Keď sa deťom podarilo zoradiť čísla od 1 do 10, pustili sa spolu s vílou Jankou do tvorenia. Vyrobili si jarné kvietky, do ktorých ukryli sladké prekvapenie – lízatko.

Celý deň sa niesol v príjemnej, tvorivej a priateľskej atmosfére. Predškoláci sa veľa naučili, zažili radosť z objavovania a zo školy odchádzali s úsmevom na tvári a s pocitom, že škola je bezpečné miesto, kde sa už čoskoro aj oni naučia množstvo nových a zaujímavých vecí.

M a r e c   - mesiac knihy

Marec je mesiac, v ktorom si pripomíname napríklad prvý jarný deň, svetový Deň vody, je to mesiac knihy, je tam ukrytý aj deň ľudí s Downovým syndrómom, pripomíname si Deň učiteľov, či lekárov, a ... určite by sme ešte niečo objavili. My sme navštívili miestnu knižnicu a vyrobili sme si vlastné knihy. Ako vzniká kniha, kto všetko sa na nej podieľa, aby sme si ju mohli prečítať, nie je vôbec jednoduché. Viem rozdiel medzi knižnicou a kníhkupectvom? Ako pracovať s knihou, prečo je čítanie tak zdravé a potrebné? O tomto všetkom sme sa nielen rozprávali. Pozreli sme si videá, ako sa robí papier, ako sa tlačí kniha a videli sme aj spisovateľa, ktorý dlho rozmýšľal, o čom by mala byť jeho ďalšia kniha. My sme si knihu vyrobili. Niekto písal, ilustroval ako nič. Iný sa zas potrápil  a hľadal slová a farby. Aj tu vidieť, že každý z nás je originál a to je dobre. Oceniť snahu je to najmenej, veď sme, možno, pochválili budúceho spisovateľa, kto vie.

Keďže 21.3. je v sobotu, tak my sme si už v piatok pripomenuli a podporili sme " ponožkami " ľudí s genetickou odchýlkou - Downov syndróm. Snažíme sa deťom vysvetľovať, že každý je jedinečný a musíme sa naučiť tolerovť iných a aj ich názor. Nesúďme, keď nevieme prečo je to tak, či onak. Ten dátum nie je náhoda. Ľudia s touto odchýlkou majú nadpočetný chromozóm číslo 21 - trizómia 21, preto ten deň číslo 21. Nie je to choroba, vyskytuje sa náhodne, dedičnosť je až na malé vynimky takmer vylúčená. Ľudia s týmto syndrómom sú snaživí a usilovní, napriek svojmu znevýhodneniu a pridruženým chorobám, dokážu žiť s podporou okolia takmer plnohodnotne. Buďme k sebe milí a tolerantní.

Naši žiaci v Slovenskej národnej knižnici.

Dnešný deň strávili naši tretiaci a štvrtáci objavovaním tajomstiev písma a histórie. V rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc sme navštívili Slovenskú národnú knižnicu v Martine, kde na nás čakalo zaujímavé podujatie s názvom „Prečo je knižka hranatá“.

Teta knihovníčka deti vtiahla do fascinujúceho príbehu vzniku knihy. Dozvedeli sme sa, že cesta k dnešnej podobe kníh bola dlhá a pestrá:

• Spoznali sme prvé piktogramy vytesané do kamenných dosiek.
• Dotkli sme sa histórie cez papyrus a pergament.
• Zistili sme, akú revolúciu spôsobil Johannes Gutenberg vynájdením kníhtlače.
• Prešli sme celú cestu od ručného písania až po moderné knihy, ktoré dnes držíme v rukách.

Naše putovanie však v knižnici neskončilo. Využili sme pekné počasie na vlastivednú prechádzku historickou časťou Martina. Deti na vlastné oči videli:

• Budovu prvého evanjelického gymnázia.
• Historické sídla Matice slovenskej.
• Miesto, kde sa v roku 1918 písali dejiny a Slováci sa rozhodli pre vytvorenie spoločného česko-slovenského štátu.

Bol to deň plný zážitkov, vedomostí a hrdosti na našu regionálnu históriu. Veríme, že aj vďaka takýmto akciám si deti nájdu cestu k dobrej knihe ešte častejšie!

 

Školské kolo v prednese poézia a prózy

V základnej škole Valča sa opäť po roku ozývali verše, príbehy aj poriadny potlesk! Po triednych kolách sa až 20 odvážnych recitátorov „prerecitovalo“ do školského kola v prednese poézie a prózy. A hoci sa niektorým pred vystúpením trošku roztriasol hlas či kolená, všetci ukázali, že odvaha je silnejšia než tréma. Stačilo sa postaviť pred spolužiakov, nadýchnuť sa… a slová začali plynúť. Zazneli veselé príbehy, napínavé ukážky aj básne, pri ktorých by bolo počuť spadnúť aj špendlík. Publikum sa smialo, zamýšľalo aj obdivovalo, ako si dokážu ich spolužiaci zapamätať dlhé texty a podať ich s výrazom, emóciou a vlastným osobitým štýlom. Každý recitátor bol víťazom – už len tým, že prekonal sám seba.

V kategórii próza porota rozhodla nasledovne:
1. miesto: Hana Porubänová
2. miesto: Elizabeth Štanclová
3. miesto: Mia Tomčányová

Dievčatá si svojimi výkonmi získali publikum aj porotu – ich prednes bol presvedčivý, prirodzený a plný energie.

V kategórii poézia bolo tentoraz udelené len jedno ocenenie:
 2. miesto: Šimon Krištofík

Hoci prvé ani tretie miesto nebolo udelené, Šimon ukázal, že poézia dokáže znieť silno a citlivo.

Veľká pochvala patrí všetkým dvadsiatim recitátorom, ktorí ukázali, že slová majú silu a že strach sa dá prekonať. Ďakujeme aj pedagógom za prípravu a spolužiakom za povzbudzovanie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník, kedy sa jedna z tried premení na malé javisko, kde slová ožijú v podaní našich žiakov.

 

Lyžiarsky  Výcvik

Prešiel rok... a ani sme sa nenazdali, bol tu zas lyžiarsky výcvik.

Už niekoľko rokov nám výcvik organizuje Four Seasons, s.r.o., pán Branislav Vacha.

V týždni od 26.1. – 30.1.2026 bolo dostatok snehu a tak sa lyžovačka mohla začať. Neistota, strach a „neposlušné lyže“ začiatočníkov sa pomaly dostávali pod kontrolu a prvé oblúčiky  a brzdenie už boli po niekoľkých dňoch samozrejmosťou. Zdatní lyžiari sa hneď od začiatku zdokonaľovali, učili sa prenášaním váhy oblúčiky prestúpením a z prívratu. Tiež správne reagovať aj správať sa na svahu.

V piatok to už išlo všetkým ako skúseným lyžiarom. Vymedzenú trať pomedzi bránky prešiel každý a potešil inštruktorov, rodičov a hlavne seba samého.

ZIMNÉ  ÚLOHY 2026

Pre žiakov našej školy sme si pripravili ZIMNÉ ÚLOHY, koré boli dobrovoľné a deti sa mohli do nich zapojiť v týždni od 9.2. do 13.2.2026. Na deti čakalo 5 úloh. Úlohy boli pripravené tak, aby si s nimi deti poradili samy. Možno, pri dvoch úlohách, bola potrebná pomoc dospelého, aspoň si tak myslíme. V pondelok, 9.2. sa deti zahrali na Módnych návrhárov. Dostali maketu čiapky a pulóvra. Ich úlohou bolo vyzdobiť ich, vymyslieť vzor a hlavne mali voľnú ruku. Tu sa mohla prajaviť ich fantázia a umelecké sklony naplno. Utorok, 10.2. sa niesol v znamení prebiehajúcej Zimnej olympiády v Taliansku. Úlohou bolo zistiť, v koľkých športových disciplínach sa športovci sveta zapoja do súťaží. Tu bol veľkou pomocou počítač alebo niekto z rodiny, ktorého táto športová udalosť pohltila a vie o nej takmer všetko. Streda, 11.2. sa úloha plnila hlavne v kuchyni. Deti mali pripraviť drobné pohostenie na nasledujúci deň. Konal sa totiž školský karneval. Deti spolu s rodičmi sa snažili a nosili sa dobroty, hlavne malé drobné koláčiky " mafinky ". Ďakujeme všetkým za prípravu dobrôt, každému chutilo. Štvrtok, 12.2. bol náročný deň. Najprv škola, potom šup na karneval a ešte aj úloha dnešného dňa preverila výdrž zapojených detí a ich podporovateľov. Ďalšou úlohou bolo nakresliť najkrajšieho šaša, akého si deti len vedia predstvaviť. Opäť platilo, farebnosť a fantázia ukážte sa. Piatok, 13.2. bola úloha zameraná na slová, jazykové zdatnosti detí a to tak, že mali vymyslieť hádanku, ktorej riešiním je slovo, ktoré súvisí so zimou. No, niektorí sa veru potrápili, ale vymysleli milé detské hádanky. Do ZIMNÝCH ÚLOH sa zapojilo 35 žiakov našej školy ( našu školu navštevuje 66 žiakov ). Úspešným sa stal ten, ktorý splnil všetkých 5 úloh a vždy ich priniesol na nasledujúci deň. Aj takto sa deti učia zodpovednosti. Chceli súťažiť, tak museli dodržať určité podmienky, aby boli úspešnými riešiteľmi všetkých úloh. Ešte zostáva jedno, úlohy vyhodnotiť a tešiť sa z dobre vykonanej práce, ktorá bola viac - menej zábavná, ale zodpovedná na prevedenie, dodržanie termínu a snahu byť najlepším z najlepších. Deti potešíme sladkosťou a drobnosťou, ktorá im bude pripomínať ZIMNÉ  ÚLOHY 2026.

Psie záprahy

Dňa 13.1. k nám do školy zavítal skutočný psí záprah, ktorý vlastní pán Jaroslav Sobkuliak aj so synom Tomášom, ktorý bol v minulosti našim žiakom. Teraz vyhráva prvé miesta ako mašér, vo svojej kategórii je majster sveta.  Hrádok za školou sa na chvíľu zmenil na malú zimnú výpravu ako z ďalekej Aljašky. Deti netrpezlivo čakali, kým sa objavia sane a veselí štvornohí ťahači, ozval sa poriadny výskot radosti, keď sa psy vyrútili k nám pod Hrádok. Prišli rôzne plemená psov, ktoré využívajú aj mašéri na pretekoch, napríklad známe plemono psov - Sibírsky husky. Tí boli nádherní, huňatí a s očami ako ľadové kryštáliky. Lenže práve v ten deň sme „ chytili „ odmäk a sneh bol ťažký a mokrý. Husky sa tvárili trochu udivene, akoby si hovorili: „Toto nie je ten práškový sneh ako z rozprávky!“ Niektorí vyzerali trošku lenivo – možno čakali, že namiesto saní dostanú horúci čaj. Pravdou je, že celý víkend " pracovaôi " v Tatrách, asi mali toho dosť. Deti sa postupne vozili na saniach a mali možnosť vidieť mašéra priamo v akcii. Dozvedeli sa, ako sa psy zapriahajú, ako počúvajú povely a aké je dôležité, aby si navzájom dôverovali. Najväčší obdiv patril vedúcim psíkom vpredu, ktorý určovali smer. Boli to naozajstní  psí hrdinovia! Nie všetci sa však stihli povoziť, pretože času nebolo nazvyš. Aj tak však nikto nebol smutný – deti si mohli psíkov pohladkať, odfotiť sa s nimi a priniesli im aj psie maškrty. Psíky sa za to odvďačili vrtiacimi chvostíkmi a spokojnými pohľadmi. Bol to deň plný radosti, smiechu a veselého brechotu. A hoci sneh nebol úplne ideálny, zážitky boli na jednotku s hviezdičkou. Keby sa dalo, mnohí by si najradšej jedného huňatého ťahača zobrali domov – samozrejme aj so saňami!

Začiatok formulára

 

Kultúrny dom ožil maskami: Karneval plný radosti a tanca

Vo štvrtok 12. februára 2026 sa priestory Kultúrneho domu vo Valči zaplnili smiechom, hudbou a originálnymi maskami. Základná škola Valča tu usporiadala popoludnie plné zábavy pre žiakov 1. stupňa.

Od 15:30 hod. sa sála začala zapĺňať rozprávkovými bytosťami, superhrdinami aj tradičnými postavami. Deti sa blysli nielen v kupovaných kostýmoch, ale mnohé ohúrili aj vlastnoručne vyrobenými maskami, do ktorých vložili veľa kreativity, najmä ich rodičia. O výbornú náladu a plný parket sa postaral DJ Andreas, ktorého zabezpečilo a financovalo Rodičovské združenie.

Program bol skutočne nabitý – striedali sa veselé súťaže s neutíchajúcou diskotékou, pri ktorej sa do rytmu pohupovali nielen deti, ale aj ich rodičia. Pre dospelých bola pripravená voňavá káva a čaj, zatiaľ čo o sladké občerstvenie v podobe chutných koláčikov sa postarali samotní rodičia aj pani kuchárky našej školy, za čo im patrí veľké poďakovanie.

Vyvrcholením podujatia bola bohatá tombola. Okrem darčekov, ktoré zakúpila škola, prispeli hodnotnými cenami aj štedrí darcovia. Naše poďakovanie za príspevky do tomboly smeruje rodine Benkovskej, rodine Gurajových a rodine Krškovej.

Karneval sme ukončili s úsmevom na tvári o 19:00 hod. Veríme, že si deti odniesli nezabudnuteľné zážitky a už teraz sa tešíme na ďalší ročník!