Novinky

Ráno vietor  silu mal, dúchal, dul, riadne zavíjal.

Možno preto jeho sila poobede povolila.

Lietať šarkany aj chceli, ale krátky dolet mali.

A tak malí, ba aj veľkí,  vlastnú metódu si našli.

Kým behali, behali , šarkana do povetria i výšky dostali.

Niektorí rodičia najprv šarkany „rozbehali“

a potom štafetu svojim deťom odovzdali.

Takým šikovným bol otecko Hanky a Milenky Porubänovej,

ktorý do výšky šarkana dostal a ten tam aj  dlho, dlho ostal.

Aj tatko Markusa  Mórica i  Jakubka Marenčáka šarkany krátko rozbehali 

a potom svojim synom  štafetu s lietaním šarkanov odovzdali.

Prváčke  Adelke Vaňkovej otecko pomáhal a bolo vidno, že  z lietania šarkana,

okrem dcéry, aj on radosť mal.

Ani maminy svojim deťom pomáhali a  lietať šarkanom vlastným behom prikázali.

Niektoré deti také vytrvalé boli, že nakoniec  ich šarkany s vetrom vybabrali

 a  lietali, lietali a lietali.

Však je tak Sárka, Terezka, Amelia,  Alex  Ďurčány ?

A je to pravda veliká, dvojičky Jakubko a Danielko  to nevzdávali, 

napriek tomu, že  ich šarkany  sa s lietaním pohnevali.

Stoický pokoj Matej Bučkuliak ukázal a hoci vysoko šarkana nedostal,

v stabilnej výške ho stále udržal.

Aj spoluprácu bolo vidno, keď štvrtáčky Ninka  a Simonka sa striedali

a raz jedna a raz druhá šarkana k letu rozbehávali.

Pri lietaní šarkana aj Evka Keltošová spolupracovala,

keď  na pomoc si bratranca Filipa privolala.

Že behať so šarkanom nie je hračka,

ukázala štvrtáčka Betka a vychovávateľka Borka,

čo červeň na tvári mali,  lebo sa so šarkanmi hrali.

Doma vyrobených šarkanov  7 bolo iba,

druháčke Elizabeth  vyletel najvyššie, teda žiadna chyba.

Najvyššie lietajúcich šarkanov tých bolo viac, však Tomčányová Mia !

Ich majitelia budú odmenení ako aj všetci, čo šarkaniáde košom nedali,

krásnym výhľadom doširoka a ďaleka sa pokochali

 a na lievancoch od pani Marenčákovej si pochutnali.

Takže vietor tvoja škoda!

 

 

Na hodine vlastivedy sa štvrtáci venovali téme Vodstvo na Slovensku. Okrem aktívnej práce s mapou pri vyhľadávaní riek a vodných plôch prepojili túto tému aj so Slovenským jazykom a zopakovali si písanie názvov riek, vodných plôch.  Na pracovnom vyučovaní štvrtáci vyrobili 3D modely „ Valčianskeho termálneho kúpaliska “. Na matematike ich čaká ešte mnoho slovných úloh, kde musia vyriešiť, koľko by také kúpalisko mohlo stáť, aké by boli náklady na prevádzkovanie občerstvenia a hneď si tak žiaci rozšírili vedomosti v oblasti finančnej gramotnosti...

Pozrite si fotogalériu návrhov.

Čo myslíte, navštívili by ste jedno z nich?  My   u r č i t e   ÁNO!

 

Naši štvrtáci sa hneď začiatkom školského roka pustili do učenia prostredníctvom vlastnej výskumnej činnosti. Na hodinách prírodovedy sa vďaka pokusom s magnetmi naučili veľa nových informácii o magnetoch a magnetickom poli. Všetky získané vedomosti si nakoniec otestovali na záverečnom teste a viete ako dopadol? Na výbornú! Pretože učenie prostredníctvom vlastnej skúsenosti sa zdá byť naozaj účinné!

Textilný priemysel ničí životné prostredie hneď dvakrát. Najprv keď textil vzniká a potom, keď sa likviduje. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa vo svete predá za rok viac ako 50 miliónov ton oblečenia  a vyhodí sa až 92 miliónov ton. Z tohto množstva sa pritom zrecykluje len menej ako 1 %.

Až 85% všetkého textilu putuje každý rok na skládku a výroba fast-fashion odevov vyžaduje obrovské množstvo vody a znečisťuje vodné toky. Podľa odhadov nadácie Ellen McArthur Foundation má na skládke každú sekundu pribudnúť oblečenie  v objeme jedného smetiarskeho auta.

P R E T O !

Nenosíš to, neoblečieš to, zunovalo sa Ti to?

Je tu riešenie !

Predaj to, daruj to!

Kedy?

Dňa 2. októbra 2023 na podujatí pod názvom

Dajme veciam druhú šancu!

Kde?

V Kultúrnom dome vo Valči

od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny bude zber detského, dámskeho a pánskeho oblečenia  ( prípade aj obuvi ).

Predaj sa uskutoční dňa 3. októbra   od  14:00 hodiny do 19:00 hodiny v priestoroch Kultúrneho domu vo Valči.

Každý predávajúci bude mať svoj tovar označený priradeným číslom a cenou tovaru, čím sa zabezpečí anonymita predávajúcich.

Predávaný tovar musí byť čistý a vzhľadovo pekný.

Veď všetci chceme byť s lacným nákupom aj spokojní.

Príďte -  predajcovia !

Príďte  -  kupujúci!

Len tak dokážeme dať veciam druhú šancu.

Na  predajcov a kupujúcich sa tešia zamestnanci školy a Obecného úradu Valča.

 

V septembri sa slnko stráca, všetkých čaká škola , práca, za letom sa pootoč , už sa krúti školotoč. Začiatok školského roka 2023­­/2024 sme slávnostne otvorili na ihrisku školského dvora. Počasie nás nesklamalo a aj slniečko sa ukázalo. Po štátnej hymne a básničkách, ktoré zarecitovali Nina Zvarová, Martin Džurdženík a Daria Warchalovská sa rodičom a žiakom prihovoril pán starosta Štefan Keltoš, ktorý poprial deťom úspešný nový školský rok a tiež predstavil novú posilu v pedagogickom zbore Janu Pálešovú. Janka bude triednou učiteľkou našich štvrtákov. Krátko nato nasledoval príhovor pani riaditeľky a tá vyzvala každú triednu pani učiteľku , aby so svojimi žiakmi predviedli krátku aktivitu. Ako prví prišli na rad druháci. Ich budúca pani učiteľka Lívia Košová ich vyzvala , aby sa spolu zahrali hru zvieracie molekuly. Úlohou žiakov bolo dať sa do skupín podľa počtu nôh zvierat, ktoré vysloví. Najviac ich šokovala stonožka a trošku sa dali zaskočiť aj slimákom. Potom prišli na rad  tretiaci a ich pani učiteľka, čo im v druhej triede bola ako druhá matka – pani učiteľka Katka. Aktivita to bola krátka a každý vedel odpovedať skrátka. „ Čo vás  napadne, keď počujete slovo čítanie, geometria, písanie, prvouka ... „ . Ruky vystrelili do hora  každému žiakovi a to bez zaváhania. A už tu máme štvrtákov, ktorí sa nenechali zahanbiť a išli hneď aj príkladom vystrašeným prvákom. Pani učiteľka Jana ich poprosila, aby jej povedali svoje meno a  čo najradšej robia. Janka začala ako prvá. „Ja som Janka , rada spievam a hrám na klavíry.“ Všetci desiati  štvrtáci to zvládli na jednotku s hviezdičkou. Dočkali sa aj tí najmenší. A štvrtákov na mieste vystriedali na počkanie prváci. Bolo ich ako maku. Ich triedna pani učiteľka Saša prváčikov zaujala jednoduchou aktivitou plnou otázok, na ktoré ako skupina hneď vedeli reagovať. „Urobí krok dozadu ten, kto sa tešil na tento deň. Luskne prstom ten, komu sa ráno nechcelo vstávať. Urobí krok dopredu ten, kto už v našej škole bol. Zatlieska ten , kto už v našej škole niekoho pozná...“. No a na záver bolo netradičné pasovanie do cechu prváka, ktoré bolo ukončené spoločnou slávnostnou prísahou prvákov. Deti dostali od školy knižku so svojou fotografiou zo zápisu a sladkú odmenu. Prvákom ešte na záver zaspievali deti našej školy pesničku od Mira Jaroša – „ Do školy sa teším “. Pani riaditeľka slávnostný začiatok roka ukončila oboznámením rodičov s krúžkami , poplatkami a organizačnými informáciami. No úplnou bodkou bola rada pre rodičov:

„Rodičia nikdy neporovnávajte svoje dieťa s ostatnými deťmi.

Nedá sa porovnať slnko s mesiacom.

Každý žiari vtedy, keď príde jeho čas.“

Už od 23. augusta to začalo v našej škole „žiť“. Ako prvé pani vychovávateľka Barborka vyrobila pre budúcich prváčikov zaujímavé ruksačiky, v ktorých si naše prváčky a prváci nájdu okrem pozvánky na začiatok školského roka  i osobný list od svojej triednej učiteľky, zápisný lístok do ŠKD, osobný spis dieťaťa v ŠKD, záujem o rannú školskú družinu, informovaný súhlas. Ruksačiky  budú  prváčikom doručené osobne ich triednou učiteľkou.

Pani učiteľka Livka pripravila pre žiakov peknú pesničku na začiatok roka. Tí žiaci, ktorí vypočuli  žiadosť riaditeľstva školy  a vo štvrtok prišli  do školy,  sa ju už učili spievať. Pani učiteľky a vychovávateľky  majú za sebou už pracovnú poradu i pedagogickú radu, rozdelenie tried a pomaly dokončujú výzdobu celoročných tém vo svojich triedach. Je hotová výzdoba na okná, ktorej venovala čas už počas prázdnin pani vychovávateľka Barborka.

Murári finišujú s rekonštrukciou poslednej triedy na prízemí, v ktorej sa budú tento rok učiť prváci. Takže potom všetci zamestnanci školy  nastúpia na upratovacie práce a nielen v tejto triede.

Je teda fámou, že učitelia sa majú super, lebo majú 8 týždňov letné prázdniny. Väčšina z nich a medzi tých patria aj pedagógovia našej školy, pracujú 2 týždne v júli a dva opäť v auguste a to všetko preto, aby škola bola nielen miestom vzdelávania, ale aj pohody a radosti nielen pre žiakov, ale aj zamestnancov.

 

ZÁKLADNÁ  ŠKOLA    V A L Č A 

 

Nemá  nohy, predsa beží.  O čom sa to vraví?

No o čase, čo sa isto nikdy nezastaví.   A tak dobehol nás zas.

Koho?    Žiakov,  učiteľov  i rodičov.                                    

Za rohom už september nakúka do školských dvier.

Už 4. septembra  školský rok sa začína.

 

Na slávnostné otvorenie srdečne Vás preto zveme.

O 9:00 hodine sa na školskom ihrisku  so žiakmi,  rodičmi i priateľmi školy radi uvidíme.

Počasie ak priať nám nebude, v kultúrnom dome vo Valči sa zídeme.

Dvojtýždňová prázdninová činnosť detí je už len spomienkou na prvý deň, v ktorý si deti mohli zašportovať v areáli Dielca. Pri súťažiach, volejbale, vybíjanej, v triafaní šišiek do stromu a samozrejme nemohol chýbať chlapčenský futbal. To všetko im stačilo k tomu , aby zahájili začiatok letných prázdnin. V utorok ich čakali zábavné hry v penzióne Marko na Trusalovej. Pre niektorých to bol veru detský splnený sen. Vyšantili sa nielen deti, ale aj pani vychovávateľky. Hladným ako vlkom nám chutil s láskou pripravený neskorý obed od pani kuchárok. V stredu si deti užili s rodičmi, pretože bol sviatok vierozvestcov. Vo štvrtok nás už očakával ateliér Kocúr v Martine, kde deti tvorili podľa vlastnej fantázie po vedením pani učiteľky Ivky. Pracovali s aquarelovými farbami na maliarskom plátne. O dvanástej sme mali objednané kino, len sami pre seba. Samozrejme nechýbal ani pop-corn a kofola. Pýtate sa čo nám premietali? Bola to novinka „ ELEMENTY “. Týždeň sme ukončili výstupom na Martinské hole. Mnohí ochkali, jojkali, fučali, ale všetci Martinky zdolali. Hranolky ani tu nechýbali a potrebnú energiu dodali na cestu späť. Druhý týždeň sme začali turistickým výletom do Blatnice. „Sprej“ na medvede sme nemali a ani nepotrebovali, lebo sme žiadneho medveďa nestretli. Vystúpili sme na Blatnický hrad. Milo nás prekvapili suveníry, ktoré tam predávali. V utorok smer Handlová. Prečo? Remäta! A na Remäte perfektné kúpalisko, len pre nás, s plavčíkom Jankom. Voda super, počasie na jednotku a deti väčšinou plavci. Proste „ labúžo “. K tomu dobrý obed a beh na krátke trate, niekto aj s opätkami. Určite viete o kom píšeme. Rečnili sme a rečnili a cestičku si zmýlili a jednu trojicu stratili. Tá dve hodiny na ďalší vlak čakala , ale domov sa v poriadku dostala. Veríme, že dlho na to spomínať budeme. Do Turčianskej Štiavničky na serpentínky mali sme v pláne  ísť. No človek mieni a príroda mení, pre počasie zmenili sme plány a skončili sme v Detskom sne v Martine. Všetky deti spokojné boli a na Turčianske serpentínky si už ani nespomenuli. Do Spišskej Novej Vsi sme sa vo štvrtok vlakom vybrali a počasie sme si samozrejme nevyberali. Ale aj vďaka dvom rodičom sme to s úsmevom na tvári zdolali. Deti si v laboratóriu vyskúšali, aké by to bolo, keby bol hmyz veľký ako ľudia a ľudia maličkí ako hmyz. Nádherný výhľad na Spiš mohli deti uzrieť z balkóna najvyššej kostolnej veže na Slovensku,  na ktorú vystúpili po 155 schodoch.  A zrazu je tu koniec. Piatok, rozlúčka! V areáli školského dvora sa opekalo, oslavovalo, tancovalo, športovalo, klebetilo a „ zašívalo “ v bunkroch. Každý kto prázdninovú činnosť absolvoval, bol odmenený darčekom. 15:00 hodina bola prelomová, plná rozlúčok a prianí pekného slnečného leta a ... pekné prázdniny všetkým!

Pekné počasie, stoličky a lavičky v polkruhu na multifunkčnom ihrisku, výzdoba na mantineloch, kvietky, reprobedňa a mikrofón  a dátum 30. jún,   to bolo neklamným znakom, že školskému roku  2022/2023 je KONIEC. V príhovore pán starosta, ktorý začal  slávnostné ukončenie školského roka, poďakoval všetkým zamestnancom školy za prácu vykonanú v prospech našich detí, za spoluprácu. Poprial žiakom prázdniny plné zážitkov, oddychu, aby v ďalšom školskom roku mohli pracovať naplno. Potom sa slova ujala pani riaditeľka, ktorá najprv pripomenula, ktoré životné zručnosti a v akých celoškolských projektoch sme v tomto školskom roku so žiakmi zavádzali či upevňovali. No a potom, tak ako je to zvykom  už niekoľko rokov, veršovala a veršami si pozvala postupne k sebe žiakov  jednotlivých ročníkov. Tí najprv v krátkom programe ukázali ako vedia spievať, recitovať, tancovať a potom dostali  výplatu formou vysvedčenia. Ocenení knihami boli aj žiaci, ktorí dosiahli v školskom roku najlepšie výchovno-vzdelávacie výsledky. A bolo ich až 24 z 59 žiakov školy. Malými darčekmi boli ocenení aj žiaci, ktorí sa zapojili do súťaže Klokan a Všetkovedko, či  žiaci, ktorí nazbierali najviac papiera. V predposlednej časti sa pani riaditeľka, aj s pomocou príhovoru prváčikov,  rozlúčila so štvrtákmi, pre ktorých bol toto ich posledný deň v našej škole. Zaželala im, aby sa nestratili v tom šírom „benickom“  svete, ukázali, čo je dobré v nich a nezabudli na životné zručnosti,  ktoré im pomáhali pri ich učení sa v našej škole. Na záver sa prihovorila pani učiteľke Vlaste Zajíčkovej, pre ktorú bol tento koniec roka posledný. Poďakovala jej  za 46 rokov zodpovednej práce, ochotu vždy pomôcť, za tvorivé nápady, za náročnosť kladenú na seba samú, za rozdávanie sa a lásku k deťom. Popriala jej, veľa zdravia, síl, nech si oddýchne a začne novú etapu svojho života, v ktorej  bude spokojná. Touto cestou chcú všetci zamestnanci školy poďakovať žiakom a rodičom za  milé darčeky a kvietky, ktorými vyjadrili svoju úctu a vďačnosť za prácu vykonávanú v prospech tých, na ktorých nám najviac záleží.    

Aby naša škola splnila všetky úlohy aj prierezovej témy „Dopravná výchova,“ posledný školský týždeň,  po dohode s riaditeľstvom ZŠ Benice, kde je vybudované dopravné ihrisko, dostali žiaci do žiackych knižiek oznam, že dňa 26. júna majú prísť do školy s bicyklami alebo kolobežkami. Dopredu sme si predstavovali  reakcie rodičov, ale v ozname nebol príkaz Doniesť bicykle všetkým žiakom! Boli sme preto milo prekvapení, že dopravné prostriedky si nedonieslo len šesť žiakov. Deň predtým nám počasie skomplikovalo plán presunu do Beníc, pretože poľná cesta bola plná kaluží a blata. Ale problémy sa majú riešiť, a tak sme ich aj vyriešili. Všetci spoločne sme sa peši - popri bicykloch, začali presúvať po hlavnej ceste do Beníc. No postupne,  pod dohľadom troch pani učiteliek, nasadli na bicykle najprv štvrtáci. Potom sa pre tretiakov dve pani učiteľky vrátili a tí  zase jazdou zdolali trasu Valča – Benice. Asi v polovici cesty prišli po pešej chôdzi na rad druháci a nakoniec aj  najmladší cyklisti prváci a  kolobežkári.

Poslední dorazili na dopravné ihrisko žiaci idúci peši pod vedením pani vychovávateľky Barborky. Na opravnom ihrisku si najprv žiaci so svojimi triednymi učiteľkami zopakovali základné pravidlá jazdy na bicykli, dopravné značky, prešli jazdnú dráhu a  praktickými jazdami, pod dohľadom pedagógov, žiaci  overovali svoje vedomosti. Mnohí zistili, že pri jazde  po ceste treba sledovať nielen dopravné značky, ale aj vodorovné značenie na ceste a v neposlednej miere aj iných účastníkov cestnej premávky. Veru veľa žiakov  by muselo platiť pokutu. Tento krát  bolo pokutou len vylúčenie z cestnej premávky na  päť minút. A niektorí žiaci  mali pokút až - až.  Ani na žiakov, ktorí nemali bicykel či kolobežku sme nezabudli. Tu sa ukázalo, že životná zručnosť starostlivosť a priateľstvo našim žiakom nie je cudzia. Vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný svoj bicykel či kolobežku požičať. Cesta naspäť do Valče prebiehala rovnako ako do Beníc. Lenže „ťahalo sa do kopca“ a to preverilo kondíciu žiakov - cyklistov.

Bezpečne a plní dojmov sme sa vrátili do školy spokojní s tým, že aj poslednú úlohu prierezových tém v tomto školskom roku sme so žiakmi  S P L N I L I.

V dňoch 19. júna až 23. júna 2023 sa žiaci našej školy mohli zúčastniť plaveckého výcviku na plavárni SUN v Martine.

Finančne ho pokryl zriaďovateľ našej školy Obec Valča z finančných prostriedkov, ktoré obec čerpá na záujmovú činnosť  detí v obci,  za čo chceme nielen v mene detí, ale aj rodičov poďakovať. Poďakovanie patrí aj  Rodičovskému združeniu pri ZŠ Valča, ktoré nám hradilo odvoz do Martina i dovoz žiakov späť do Valče objednaným autobusom. Rodičia preto platili len 10 €.

 Žiaci rozdelení podľa svojich plaveckých schopností, sa počas celého týždňa, alebo učili alebo zdokonaľovali v plaveckom štýle prsia, v nácviku súhry nôh a paží, niektorí v prekonávaní  strachu z vody splývaním. No niektorí už „zabrdli“ aj do plaveckého štýlu  kraul.  A na tých žiakoch,  čo vytrvali, čo nehľadali ako sa to nedá,  ale dá, bolo vidno pokroky. Čas venovaný na zlepšenie svojich schopností a zručností využili naplno.

V posledný deň bola pre žiakov pripravená plavecká súťaž. V nej s minimálnym časovým rozdielom vyhrala tretiačka Ninka Zvarová, ktorá porazila štvrtáka Michala Stráňaya a na treťom mieste sa umiestnila Dorota Skoršepová. Neslávnu zemiakovú medailu získal Alexander Krška.

Kto? Žiaci, ktorí  z rôznych dôvodov  nemohli absolvovať plavecký výcvik, neleňošili.  Už prvý deň, 19.6. v pondelok, pod vedení  triednej učiteľky tretiakov  najprv čítali ukážky z knihy Ján Uličianského  „Analfabeta Negramotná“  a ukázali, že techniku čítania na konci roka majú dobrú. Potom  plnili úlohy zisťujúce čítanie s porozumením. Vyhľadávali slová, ktoré vyjadrovali  aká  mohla byť Analfabeta  i jej protiklad Betuľa  Knihomoľová. Druháci, a tých bolo najviac, sa tak naučili niečo nové – slovný druh  PRÍDAVNÉ  MENÁ. Svoju fantáziu mohli žiaci využiť pri  ilustrácii ako mohla Beta Analfabeta vyzerať.  A aj využili.

Na matematike riešili rôzne typy slovných úloh o knihách prečítaných, nedočítaných, kúpených, drahších... A i napriek tomu, že druháci podľa vlastných slov neradi riešia slovné úlohy, vyriešili sme 4 a zložené. Samozrejme  boli jednu polhodinku aj na školskom ihrisku, kde sa niektorí zbavili nahromadenej energie a iní ju zase získali. No a zajtra  budú svoje vedomosti upevňovať znova.

 

V utorok 20. júna  žiaci, ktorí neplávali,  venovali čas a energiu slovám s rovnakým významom . Najprv  ich hľadali   v umeleckom texte  „Žirafa“, ktorý napísal spisovateľ  Miloš Macourek   len v jednej dlheeeeeeeej  vete. Dozvedeli sa, že žirafa, ktorá mala vždy jednotky z čítania a matematiky dostávala päťky z telesnej výchovy. Prečo? Lebo nevedela urobiť kotrmelec. Hľadali odpoveď na otázku prečo a našli. Vy to viete? Ak  áno, tak si odpoviete. Potom v pripravenom pracovnom liste priraďovali k daným slovám slová s rovnakým významom a  vkladali ich do rovnakej vety, či  v rade slov vyhľadávali slová, ktoré tam nepatrili, pretože mali iný význam ako tie ostatné. A aby toho nebolo málo počítali písomne, teda pod seba,   príklady v okruhu do 100 i 1000 na sčítanie a odčítanie. Nejaký čas boli opäť na školskom ihrisku, kde si riadne „zakopali,“ aby si aj oni  zašportovali. Čas ubehol ako voda a do školy sa vrátili naši ostatní žiaci „PLAVCI“  a tí, čo neplávali,  preplávali učivom, ktoré si zopakovali.

Výsledky, vyhodnotený dotazník, nájdete v odkaze nižšie.

V dotazníku  mohli rodičia  vyjadriť svoj názor k 5 okruhom súvisiacimi  so školou. Ďakujeme za spoluprácu.

V týždni od 5. júna do 9. júna   žiaci  3. triedy  menili svoje poznatky o Slovensku na vedomosti  na všetkých vyučovacích hodinách. V ranných komunitách  dokončievali neúplné vety  typu „ Na mape Slovenska...,“ „ O Slovensku viem....,“ „ Na Slovensku...“. Potom niektorý  žiak  zopakoval to, čo si zapamätal. Teda ako aktívne počúval.  Na slovenskom jazyku písali  nácvičné diktáty, obsahom ktorých boli informácie o Slovensku. V nich žiaci určovali slovné druhy    ako podstatné mená, prídavné mená, zámena, číslovky, slovesá. V slohovej časti sa učili vlastnými slovami prerozprávať  texty  z učiva o Slovensku -  „ Slovensko na mape “,  „ Pohoria na mape “,  „ Národné parky Slovenska “,  preberané na hodinách vlastivedy, ale zároveň  ako slohový útvar ROZPRÁVANIE. V matematike zas žiaci riešili  v súvislosti s témou Slovenska slovné úlohy a zaokrúhľovali. Na pracovnom vyučovaní svoje poznatky uplatnili pri výrobe plastickej mapy Slovenska, kde museli  vystrihnúť tvar m a p y  Slovenska a na ten naliepať  noviny tak, aby vytvorili na správnom mieste naše veľhory, pohoria, pahorkatiny a nížiny a farebne ich odlíšili. Práve integrácia učiva je jedným z pilierov programu ITV – VEU,  ktorá pomáha žiakom upevňovať si svoje vedomosti. Ako to žiaci premietli do svojich plastických máp? Posúďte sami.

 

Milí rodičia a priatelia školy!

Podporte našu snahu zrealizovať  4 – dňový projekt pod názvom „ Pešo do školy “, ktorého názov hovorí sám za seba.

Prečo? Dnes je trendom voziť deti do školy i zo školy  autom. Je to preto, že sa deti boja chodiť samé? Je to dobou, že sa všetko robí rýchlo? Je po pohodlnosť rodičov? Lenivosť detí, alebo je na to iný dôvod? Nech je to už ako chce, ak sa dá, pomôžte oprášiť staré zvyky aj pre svoje deti, vnúčatá, seba. Projekt budeme realizovať v týždni od 12. júna do 15. júna 2023. Urobme spoločne niečo málo pre svoje zdravie i zdravie našich detí. 

Tak nech nám to spoločne dobre CHODÍ !

Od koho? Od Mgr. Danice Súkupovej,  vedúcej   Oddelenia marketingu  a informatiky vydavateľstva AITEC, ktoré poslala  na e- mailovú adresu našej školy.   V ňom  poďakovala žiakom 3. A triedy za ich zapojenie sa do  vyhlásenej  súťaže  „Spoznávame Slovensko.“  Žiaci si pripravili pod vedením triednej učiteľky Vlasty Zajíčkovej projekt o osobnosti našej obce pánovi Jánovi Andelovi. Nestali sa síce víťazmi, ale venovali čas, mali snahu, aby spoznali život i tvorbu rodáka našej obce, čítali z jeho kníh, naučili sa naspamäť jeho básničky a nakoniec o tom natočili krátke video, ktoré zaslali do súťaže. Pri realizácii tohto projektu, v rámci učiva vlastivedy, uplatnili životnú zručnosť zodpovednosť, pretože  každý žiak sa z kníh Jána Andela ako Čerešničky, Vrabček a kolobežka, Klásky, Hrebenárik,  Kytička radostí, Pichuľko...naučil výrazne zarecitovať naspamäť jednu, dve básničky. Aj toto je jeden zo spôsobov ako žiakov učiť v programe ITV- VEU prostredníctvom „byť pri tom.“

Žiakom zaslalo vydavateľstvo  diplom a v najbližších dňoch im zašle USB kľúč a malú pozornosť, ktorá má byť prekvapením.

Touto cestou chceme poďakovať pánovi Marenčákovi, vnukovi pána Andela, ktorý nám zapožičal knihy svojho starého otca. Tie sme pri príprave  projektu využívali.

Dňa 31. mája sa stretli žiaci, pedagógovia a rodičia na milom stretnutí, kde naši žiaci, navštevujúci SZUŠ Maše Haľamovej,  ukázali svoj talent hrou na klavír, gitaru, heligónku  a oči všetkých sa mohli pokochať  výtvarnými prácami na pripravenej  vernisáži. Všetkých prítomných privítala pani učiteľka Vlasta Števková vyučujúca odbor výtvarný. Potom pani učiteľka Monika Otepková, vyučujúca  hudbu, vyzvala jednotlivých hráčov, aby sa nielen predstavili,  ale predstavili aj skladby, ktoré následne potom zahrali. Každý zahral minimálne 3 - 4 skladby.  Všetci boli pripravení a ak sa objavila nejaká tá chybička, dala sa tolerovať. Veď väčšina žiakov hrala na hudobný nástroj len jeden rok. No milo prekvapili tí, čo sa hre venovali len  polrok a predsa zahviezdili. Medzi nich patrili Dorotka Skoršepová, hrou na klavír a jej brat  Filip,  hrou na heligónke. Ba dokázali zahrať jednu skladbu aj spoločne. Medzi talenty rozhodne podľa pani učiteľky klavíra   patria aj Daria Warchalowská, Barborka Bálintová, Barborka  Benkovská i Michal Stráňay. Hrou na gitare  sa predstavila Kiarka Ďuranová, ktorú vyučuje pán učiteľ Stacho. Po odohraní všetkých skladieb sa všetci odobrali do 2. A triedy. Tu bola pripravená vernisáž  výtvarných prác každého žiaka navštevujúceho odbor výtvarný. Bolo sa na čo pozerať. A nielen na výtvarné práce. Zaujala aj keramika svojimi tvarmi i farebnosťou. Malé pohostenie tiež prispelo k stretnutiu, ktoré možno pokojne nazvať milé a príjemné. Nech je takýchto stretnutí , na ktorých naši  žiaci  prezentujú svoj talent,  viac.

A ako Antarktída – to bol názov predstavenia, na ktoré sme sa odviezli objednaným autobusom hradeným RZ pri ZŠ Valča. Vstupné 3 eurá sme uhradili  z fondu tried.

 

Do divadla nás bábkari tento krát pozvali ako sprievodcovia!
Inscenácia pre deti od 7 rokov nás zaviedla na Antarktický kontinent; prázdny priestor, ktorému vládne namiesto ľudskej bytosti ukrutná zima. Antarktída je  jediný kúsok sveta, ktorý nepatrí nikomu, nevlastní ho žiaden človek ani žiadna mocnosť. Je to ukážkový príklad dohody medzi všetkými jestvujúcimi krajinami, kde dokázala  zvíťaziť neutíchajúca túžba spoznávať svet, chrániť ho a uvedomovať si, že rovnováha medzi človekom a prírodou je krehká.
Spoznali sme  úžasné tajomstvá tohto kúska planéty Zem prostredníctvom divadelného lexikónu.
od A = Antarktída, C =  - 82 stupňov Celzia, F = fujavica, M = mráz ,T= tučniaky....až po Ž = žiara polárna.  V inscenácii boli  použité princípy live-cinema, kde sa malé bábky zmenili na plátne na veľké.  Nebola to typický rozprávka. Bolo to hrané rozprávanie s bábkami  a 4“ polárnymi bádateľkami,“ pri ktorom sme sa toho veľa  dozvedeli a tí, čo aktívne počúvali,  aj naučili. Bol to teda Deň detí vzdelávací i zábavný. Dve „muchy“ jednou ranou.

Pekné, teplé, jarné počasie  vytiahlo žiakov našej školy dňa 23. mája na školský dvor, kde  po prvom  vyučovacom bloku naberali  novú energiu. Nevedeli, že ďalší vyučovací blok sa budú učiť na školskom dvore.  Zdalo sa im síce zvláštne, že nejaký pán naťahuje dlhé lano medzi stromy v školskej záhrade, ale pretože školskú záhradu práve kosili  ujovia z obecného úradu, nemohli ísť  na prieskum, čo sa to deje.  Trpezlivo sa čakalo,  kým  bola záhrada pokosená ( netrvalo to dlho)  a potom začalo „vonkajšie vyučovanie ". Pán Ing. Ladislav Bihari   z  podniku „Slovenské lesy“ svojím prístupom, pripravenými aktivitami a zaujímavým rozprávaním upútal  všetkých  žiakov. Najprv chcel vedieť, či žiaci vedia, čo je to les. Vedeli.  Potom sa zahral s nimi na poznávanie poschodí lesa, keď pohybom znázorňovali, mach, trávu,  kríky, stromy a poradie poschodí, teda aj pohybov menil. V ďalšej časti im predstavil živočíchy žijúce v lese nielen cez ich podobu, ale aj zvuky, ktoré spojil s rozprávaním a zisťovaním, čo o danom živočíchovi vedia samotní žiaci. Tí   boli najviac  aktívni, keď pán Laco spomenul medveďa. Mnohí ho už „videli“ na vlastné oči, niektorí dávali rady, čo robiť, keď sa s ním stretnete a ujo Laco porozprával svoj príbeh o stretnutí s medveďom v Gaderskej doline.    On poslal  maca, od ktorého bol riadne ďaleko, domov. Ale  určite nevie, či ho medveď počul, ale obaja išli opačným smerom, len on riadne rýchlo.  Žiakov zapojil aj do náučnej hry, keď im ukázal, okrem jedného žiaka, obrázok lesného živočích a ten  mal kladením otázok a odpoveďami ÁNO - NIE  zistiť ,akého živočícha žiakom ujo Laco ukázal. Zahrali sa aj na netopiere, prekonávali prekážky so zaviazanými očami držiac sa toho natiahnutého lana medzi stromami v školskej záhrade. Pripravil pre nich aj vymaľovanie obrázka žaby, ale len prírodným materiálom. Bolo teda na každom žiakov ako si pomôže. Pomohli. Maľovali trávou, zemou, púpavou, nezábudkami ...

Na záver dostal každý žiak od uja Laca  peknú magnetku s nejakým lesným živočíchom. Proste super učenie podľa programu ITV –VEU  „ byť pri tom.“ Uršite si dohodneme ďalšie stretnutie.

Pýtate sa, čo majú tieto tri veci spoločné? Predsa žiakov tretieho ročníka. Pri opakovaní slovného druhu slovesá okrem  úlohy pod  názvom rýchlovka, kde mali za 3 minúty napísať čo najviac slovies, v pátracej úlohe vypátrať, čo znamenajú slovesá recyklovať a separovať, v šifrovacej úlohe zas zašifrované slovesá rozšifrovať a správne doplniť do viet,  dostali tvorivú úlohu.   Na  domácu úlohu vyhľadať a napísať do zošita recept na prípravu pudingu a v ňom podčiarknuť slovesá. Puding však mali aj uvariť pod dohľadom dospelých, uvarený puding odfotografovať a poslať na e – mailovú adresu triednej učiteľky. Toto bola úloha v rámci  triedneho projektu v celoškolskom projekte  k týždňu rodiny, v ktorom žiaci plnili úlohy  pripravené pani vychovávateľkami. Už vo štvrtok, teda v deň, keď žiaci túto úlohu dostali, sa na e – mailovej adrese objavil pripravený puding od Simky Siráňovej  a Mateja Bučkuliaka.   Martinko Džurdženík  poslal celú sériu fotografií  ako puding varil. A nezabudol s jednou porciou  ani na pani učiteľku. V nedeľu jej ho osobne doniesol, a tak mala  sladké nedeľné prilepšenie. 21. mája do 19:00 hodiny , dokedy mali tretiaci úlohu splniť, zaslalo foto svojho  pripraveného  pudingu 6 žiakov. Medzi nimi Betka Migátová, Ninka Zvarová a Andrejko Paľovčík. Ten poslal  foto celého postupu od surovín až po mištičku pudingu.  Úlohu teda trieda splnila na   67 %.  A čo  ostatní žiaci? Zabudli?  Neposlali, ale ani nezískali zručnosť pri varení pudingu. Ich škoda!  Triedna učiteľka ďakuje všetkým dospelým, ktorí si našli čas  a so svojím dieťaťom ho strávili  pri varení pudingu. Naučili ho nielen variť puding, ale prispeli u svojich detí k upevňovaniu tak dôležitej životnej zručnosti akou je  zodpovednosť.