Novinky

A ako Antarktída – to bol názov predstavenia, na ktoré sme sa odviezli objednaným autobusom hradeným RZ pri ZŠ Valča. Vstupné 3 eurá sme uhradili  z fondu tried.

 

Do divadla nás bábkari tento krát pozvali ako sprievodcovia!
Inscenácia pre deti od 7 rokov nás zaviedla na Antarktický kontinent; prázdny priestor, ktorému vládne namiesto ľudskej bytosti ukrutná zima. Antarktída je  jediný kúsok sveta, ktorý nepatrí nikomu, nevlastní ho žiaden človek ani žiadna mocnosť. Je to ukážkový príklad dohody medzi všetkými jestvujúcimi krajinami, kde dokázala  zvíťaziť neutíchajúca túžba spoznávať svet, chrániť ho a uvedomovať si, že rovnováha medzi človekom a prírodou je krehká.
Spoznali sme  úžasné tajomstvá tohto kúska planéty Zem prostredníctvom divadelného lexikónu.
od A = Antarktída, C =  - 82 stupňov Celzia, F = fujavica, M = mráz ,T= tučniaky....až po Ž = žiara polárna.  V inscenácii boli  použité princípy live-cinema, kde sa malé bábky zmenili na plátne na veľké.  Nebola to typický rozprávka. Bolo to hrané rozprávanie s bábkami  a 4“ polárnymi bádateľkami,“ pri ktorom sme sa toho veľa  dozvedeli a tí, čo aktívne počúvali,  aj naučili. Bol to teda Deň detí vzdelávací i zábavný. Dve „muchy“ jednou ranou.

Pekné, teplé, jarné počasie  vytiahlo žiakov našej školy dňa 23. mája na školský dvor, kde  po prvom  vyučovacom bloku naberali  novú energiu. Nevedeli, že ďalší vyučovací blok sa budú učiť na školskom dvore.  Zdalo sa im síce zvláštne, že nejaký pán naťahuje dlhé lano medzi stromy v školskej záhrade, ale pretože školskú záhradu práve kosili  ujovia z obecného úradu, nemohli ísť  na prieskum, čo sa to deje.  Trpezlivo sa čakalo,  kým  bola záhrada pokosená ( netrvalo to dlho)  a potom začalo „vonkajšie vyučovanie ". Pán Ing. Ladislav Bihari   z  podniku „Slovenské lesy“ svojím prístupom, pripravenými aktivitami a zaujímavým rozprávaním upútal  všetkých  žiakov. Najprv chcel vedieť, či žiaci vedia, čo je to les. Vedeli.  Potom sa zahral s nimi na poznávanie poschodí lesa, keď pohybom znázorňovali, mach, trávu,  kríky, stromy a poradie poschodí, teda aj pohybov menil. V ďalšej časti im predstavil živočíchy žijúce v lese nielen cez ich podobu, ale aj zvuky, ktoré spojil s rozprávaním a zisťovaním, čo o danom živočíchovi vedia samotní žiaci. Tí   boli najviac  aktívni, keď pán Laco spomenul medveďa. Mnohí ho už „videli“ na vlastné oči, niektorí dávali rady, čo robiť, keď sa s ním stretnete a ujo Laco porozprával svoj príbeh o stretnutí s medveďom v Gaderskej doline.    On poslal  maca, od ktorého bol riadne ďaleko, domov. Ale  určite nevie, či ho medveď počul, ale obaja išli opačným smerom, len on riadne rýchlo.  Žiakov zapojil aj do náučnej hry, keď im ukázal, okrem jedného žiaka, obrázok lesného živočích a ten  mal kladením otázok a odpoveďami ÁNO - NIE  zistiť ,akého živočícha žiakom ujo Laco ukázal. Zahrali sa aj na netopiere, prekonávali prekážky so zaviazanými očami držiac sa toho natiahnutého lana medzi stromami v školskej záhrade. Pripravil pre nich aj vymaľovanie obrázka žaby, ale len prírodným materiálom. Bolo teda na každom žiakov ako si pomôže. Pomohli. Maľovali trávou, zemou, púpavou, nezábudkami ...

Na záver dostal každý žiak od uja Laca  peknú magnetku s nejakým lesným živočíchom. Proste super učenie podľa programu ITV –VEU  „ byť pri tom.“ Uršite si dohodneme ďalšie stretnutie.

Pýtate sa, čo majú tieto tri veci spoločné? Predsa žiakov tretieho ročníka. Pri opakovaní slovného druhu slovesá okrem  úlohy pod  názvom rýchlovka, kde mali za 3 minúty napísať čo najviac slovies, v pátracej úlohe vypátrať, čo znamenajú slovesá recyklovať a separovať, v šifrovacej úlohe zas zašifrované slovesá rozšifrovať a správne doplniť do viet,  dostali tvorivú úlohu.   Na  domácu úlohu vyhľadať a napísať do zošita recept na prípravu pudingu a v ňom podčiarknuť slovesá. Puding však mali aj uvariť pod dohľadom dospelých, uvarený puding odfotografovať a poslať na e – mailovú adresu triednej učiteľky. Toto bola úloha v rámci  triedneho projektu v celoškolskom projekte  k týždňu rodiny, v ktorom žiaci plnili úlohy  pripravené pani vychovávateľkami. Už vo štvrtok, teda v deň, keď žiaci túto úlohu dostali, sa na e – mailovej adrese objavil pripravený puding od Simky Siráňovej  a Mateja Bučkuliaka.   Martinko Džurdženík  poslal celú sériu fotografií  ako puding varil. A nezabudol s jednou porciou  ani na pani učiteľku. V nedeľu jej ho osobne doniesol, a tak mala  sladké nedeľné prilepšenie. 21. mája do 19:00 hodiny , dokedy mali tretiaci úlohu splniť, zaslalo foto svojho  pripraveného  pudingu 6 žiakov. Medzi nimi Betka Migátová, Ninka Zvarová a Andrejko Paľovčík. Ten poslal  foto celého postupu od surovín až po mištičku pudingu.  Úlohu teda trieda splnila na   67 %.  A čo  ostatní žiaci? Zabudli?  Neposlali, ale ani nezískali zručnosť pri varení pudingu. Ich škoda!  Triedna učiteľka ďakuje všetkým dospelým, ktorí si našli čas  a so svojím dieťaťom ho strávili  pri varení pudingu. Naučili ho nielen variť puding, ale prispeli u svojich detí k upevňovaniu tak dôležitej životnej zručnosti akou je  zodpovednosť.

Na program, s ktorým žiaci našej školy  vystúpili na oslave Dňa matiek v Kultúrnom dome vo Valči 15.mája  sa  zodpovedne pripravovali . Učili sa básničky, pesničky, scénky a tančeky a to nielen v rámci vyučovania, ale aj mimo neho. Hneď privítanie mamičiek prváčkou Elizabethou ukázalo, že to nebolo márne. Čo potvrdili aj ostatní prváci, ktorí dali všetkým prítomným  na vedomie, že oni vedia, že je Deň matiek. A svoje mamičky ľúbia. Tretiaci ukázali svoje herecké nadanie v jednom dejstve  divadielka od Ľudmily Podjavorinskej ČIN - ČIN. Druháci zaujali svojím tančekom s pastovými fľašami. A potom sa už v programe striedali tretiaci s pesničkou „Mamina míľa,“ v ktorej poukázali na to, čo všetko mama stihne, robí, ale ony by boli rady, keby sa na chvíľu zastavila. Prváci  potešili svoje mamičky a všetkých prítomných tančekom s dáždnikmi, druháci  peknou pesničkou a tretiaci tančekom s farebnými rúrkami. Záver patril štvrtákom, ktorí sa  ukázali ako herci, tanečníci i speváci. Pri ich záverečnej pesničke zvlhli  mnohé oči maminiek. Deti svoje mamičky potešili aj malými darčekmi, ktoré s nimi pripravili pani vychovávateľky. Na záver pozvala pani riaditeľka všetkých prítomných na malé pohostenie, ktoré pracovníci školy s láskou prichystali. Milé stretnutia bolo vyplnené aj rozhovormi, na ktoré v poslednom čase akosi neostáva veľa času. Tak nech je takýchto stretnutí  viac.

V programe ITV-VEU, ktorým žiaci v škole pracujú, je jednou z jeho zložiek  aj  „BYŤ PRI TOM.“ To znamená,  že sa  učia prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Práve prostredníctvom nej sa žiaci 3. ročníka učili poznávať kocku. Dostali k tomu len špajdle a plastelínu a samozrejme názornú ukážku  jednej kocky. Ich úlohou bolo z týchto pomôcok zhotoviť 3D kocku. Samozrejme, že už  mali vedomosť, že sa skladá zo štvorcov a štvorec má všetky strany rovnaké. Takže prvé, čo urobili, namerali si dĺžku strany štvorca. Ale koľkokrát?  Zistili, že tých strán – hrán má kocka 12.  Potom už len museli nájsť spôsob ako tieto hrany spojiť pomocou plastelíny. Pokus a omyl – to bola prvá metóda, kým prišli na to, že najlepšie je urobiť si z plastelíny dostatočne veľkých 8  guliek – vrcholov. Keď všetko spojili  zistili, že kocka má 6 stien.  Najzručnejší bol Nikolaj Pavlovič, ktorý zhotovil až dve podoby kociek. Takýto typ kocky sa však podarilo urobiť všetkým tretiakom. Najdôležitejšie však bolo, že si žiaci prostredníctvom  vlastnej skúsenosti pri zhotovovaní kocky zapamätali, že má 8 vrcholov, 12 hrán a 6 stien. Naučili sa to sami a  verím, že na to     n e z a b u d n ú  !

 

Medzi dlhodobé ciele spoločnosti Lidl Slovenská republika, patrí aj podpora voľno časových aktivít detí a mládeže, ako aj snaha podieľať sa na vzdelávacom procese. Lidl ako predajca potravín podporuje zachovanie rôznorodosti druhov a rastlín. Strata  rôznorodosti v prírode predstavuje ohrozenie  ekosystémov. Užitočný hmyz, a najmä včely, ako významné opeľovače, sú veľmi dôležitou súčasťou zdravej prírody.

V súlade s uvedenými cieľmi  spoločnosť Lidl pripravila projekt na podporu informovanosti  o dôležitosti týchto tém s názvom „Expedícia Medíkovo“ Cieľom projektu bolo  poskytnúť 10 - tim vyžrebovaným triedam základných škôl v Slovenskej republike zážitkový program pod názvom  „Jeden deň včelárom“ v školiacom centre Občianskeho združenia „Včelí  kRaj“ v  Kokave nad Rimavicou – Liešnica, kde sa žiaci týchto tried zúčastnia celodennej  exkurzie  pod odborným vedením včelárov vrátane dopravy, stravy a malého prekvapenia.

Do tejto súťaže sa zapojili aj všetky triedy našej školy vyplnením súťažného formulára.   A čuduj sa svete! Jedna trieda bola vyžrebovaná aj z našej školy. Medzi  10 víťaznými triedami sme objavili aj 4. triedu zo ZŠ Valča.

 

V Stredu 10. 5. sa najlepší futbalisti našej školy zúčastnili Okresného kola Mc Donald´s Cup. Vo vzájomných  turnajoch v minifutbale sa stretli s 13 školami. Zápasy sa odohrali na športovisku Pltníky. Hralo sa v troch skupinách. Naši futbalisti skončili v skupine na treťom mieste. Celkovo sme sa umiestnili na peknom 8. mieste, čo je dobrý úspech – veď sme súťažili s plno organizovanými  veľkými školami.

Tomuto OKRESNÉMU kolu predchádzala CELOROČNÁ minifutbalová liga, ktorá pozostávala  zo 7 kôl. Jednotlivé kolá sa odohrali na ZŠ Hurbanova, kde sme každý mesiac vycestovali. Okrem toho športovci trénovali pod vedením Michala Červeňa každý utorok a štvrtok vo Valči.

Za dosiahnuté výsledky a ochotu reprezentovať našu školu ďakujeme Tobiasovi Marettovi, Filipovi Červeňovi, Alexandrovi Krškovi, Jurajovi Krupčíkovi, Andrejovi Paľovčíkovi, Alexovi Nátnemu, Michalovi Stráňayovi, Lukášovi Katreniakovi, Lilly Vaškovej, Kiare Ďuranovej a Sophii Garlíkovej.

 

 

Pozvánka na Deň matiek

KONCERT  pod názvom „ Príbeh hudby“ priamo v triede a telocvični

Čo mu predchádzalo?  Správa, ktorá  prišla na e – mailovú adresu školy, v ktorej nás Mgr. Gabriel Rovňák ml., Ph.D. zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne poznal na približne 50-minútový koncert  sledovaný online prostredníctvom linku, ktorý nám následne zaslal opäť na našu e-mailovú adresu niekoľko dní pred koncertom. 11. mája o 11:00 hodine  žiaci   2. a 3.ročníka   sledovali tento koncert na interaktívnej tabuli a prváci a štvrtáci v telocvični cez dataprojektor.

Na  koncerte svojím spevom zaujal  Bratislavský chlapčenský zbor, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Vojenská hudba a sólisti – barytón Šimon Svitok  i  hráč na pozaunu Michal Šoltis – iba 12-ročný talentovaný chlapec. Koncertom sprevádzal účinkujúcich ako moderátor  opäť Gabriel Rovňák , ktorý bol zároveň aj dirigentom. Koncert sledovalo v priamom prenose viac ako 18000 žiakov z celého Slovenka. V polovičke koncertu sledujúcich žiakov dirigent zapojil aj  do diania koncertu. Spoločne vyjadrovali rytmus  allegro – rýchlo, adagio – pomaly, ba na záver koncertu mohli žiaci prostredníctvom symbolov v dolnej časti obrazovky záverečnú skladbu, ktorú  spoznali ako hudbu z filmu „Pacho, Hybský zbojník“ sprevádzať hrou na svojom tele.

V programe odznelo množstvo prekrásnej hudby, žiakov zaujali  interaktívne čísla, ale aj skvelá atmosféra, ktorá sa spájala s priamym prenosom a prepojením toľkých divákov z celej našej krajiny.

Tradície nezanikajú

Svedčilo o tom množstvo obyvateľov i návštevníkov našej obce, ktorí sa stretli  pri pamätníku SNP v predvečer 1. mája, kde valčianski hasiči stavali obecný máj pre všetky dievčatá.  Už tradične  stavanie mája spestrili svojim programom deti   z materskej školy  a krátkym ľudovým pásmom aj žiaci našej školy. Dievčatá potom farebnými stužkami ozdobili chvoju, tento rok riadne  vysokej borovice a hasiči máj bezpečne vztýčili. K príjemnému stretnutiu isto prispelo  aj malé pohostenie od Obecného úradu Valča v podobe koláčov z „dielne“ pani kuchárok zo ZŠ Valča.  Touto cestou chceme poďakovať všetkým žiakom, ktorí nacvičovali ľudové pásmo k stavaniu mája.  Naučili sa nielen niečo nové  o tejto tradícii, ale  boli iniciatívni, zodpovední, teda upevňovali životné zručnosti, ktoré potrebujú  teraz pri práci v škole,  ale bez ktorých sa nezaobídu ani neskôr.

Niektoré ploské kamienky, ktoré mnohí žiaci doniesli na aktivity Dňa Zeme, už splnili svoj účel.  Žiaci 3. ročníka ich využili pri integrácii s učivom o prídavných menách a s tvorbou na výtvarnej výchove. Najprv tvorili prídavné mená  otázkou Aký kamienok? Ploský, malý, drobný, prinesený, okrúhly, teplý, nepravidelný, zrnitý, biely, väčší, pekný, krásny najkrajší, ...a učili sa tvoriť  a písať  z týchto prídavných mien jednotného čísla  prídavné mená množného čísla  Aké kamienky? Ploské, malé, drobné, prinesené, okrúhle, zrnité,  asymetrické, kruhové, špinavé, čisté, drobné, krajšie, najkrajšie, .... a upevňovali si podobu prídavných mien vo vetách. Ba kamienky boli prostriedkom pri opakovaní učiva, čo sú to antonymá – teda slová opačného významu. Malý - veľký, pekný- škaredý, teplý - studený, väčší – menší, biely – čierny, pravidelný – nepravidelný, špinavý  - čistý ...                                           Na výtvarnej výchove zase  žiaci uplatňovali svoju fantáziu pri výbere kamienkov, z ktorých ukladaním vytvárali podobu zvierat, či postáv. Potom ich namaľovali. Svoju zručnosť ukázali pri ich lepení tavnou pištoľu  na vystrihnutý tvar obdĺžnika z kartónu. Poslednou činnosťou bolo vytvoriť rám. Niektorí žiaci rám len namaľovali, iní ho vytvorili z pásikov kartónu a nalepili. A vznikli obrázky plné ploských kmienkov.

K L O K A N K O

KLOKANKO bola ďalšia celoslovenská  matematická súťaž, do ktorej sa mohli zapojiť žiaci  1. až  4. ročníka  s poplatkom 5 €. Na našej škole sa  prihlásil z 1. triedy len jeden žiak, z tretej triedy 3 žiaci a zo štvrtej štyria. Náhoda alebo zámer? Ani jedno, ani druhé. Prihlásili sa žiaci, ktorí si verili, že matematika patrí medzi ich silné stránky.   A výsledky , ktoré sme dostali elektronickou poštou, to vo väčšine prípadov aj potvrdili.

V kategórii KLOKANKO 1 súťažilo 14323  súťažiacich a prvák Mário Dang Van získal zo 60 bodov 51 a jeho úspešnosť bola 85%.

V kategórii KLOKANKO 3 súťažilo  9977 žiakov  a tretiak  Martin Džurdženík  získal  z 90 bodov 84 s úspešnosťou  93,33%,  Simonka Siráňová získala tiež 84 bodov =93, 3%    a Matej Bučkuliak  bol úspešný na 100%.

V kategórii KLOKANKO 4  súťažilo 8815 súťažiacich. Úlohy tejto kategórie, kde 100% úspešnosť bol zisk 90 bodov,  počítala Lea Táborecká, ktorá  bola úspešná na 71, 11%, Michal Stráňay na 76,67 %, Alexej Nátny na 82,22 %  a  Alexander Krška na 83,33%.

Celkovo na Slovensku  súťažilo v kategóriách, do ktorých sa zapojilo aj našich 8 žiakov , 33 115 súťažiacich. A tí naši vyšli z nej so cťou,  ba až  úúúúúúspešne.

Blahoželáme a veríme, že v budúcom roku sa matematických odvážlivcov nájde viac.

Zem je naším domovom. Útulným,  ale aj zraniteľným a ťažko  skúšaným.

Každý z nás môže svojim konaním a správaním aspoň niečím  prispieť, aby sme ju zraňovali čo najmenej. Aj malý krôčik každého z nás zmôže veľkú vec. 

Takým malým krôčikom boli dňa  21. apríla, teda deň pred Dňom Zeme,  rôzne praktické činnosti našich žiakov i  pedagógov, na ktoré si žiaci doniesli aj rôzny materiál podľa informácie nalepenej v žiackej knižke. Niektorí farebné časopisy, iní ploské kamene, kamienky, staré dáždniky i nepotrebné „bagandže“, čižmy, hrable, metly... .

V ranných komunitách si žiaci navzájom odovzdávali svoje vedomosti, čo už o tomto  dni vedeli, dozvedali sa niečo nové a vytvárali podobu našej Zeme z obrázkov vystrihnutých z časopisov tak, ako by mala vyzerať. Proste, aby sa naša Zem usmievala - „ ÚSMEV AKO DAR, ZEMEGULI DAJ! “

Potom sa žiaci presunuli do priestoru školského dvora a záhrady.  Najprv vyzbierali množstvo kameňov. Potom sa žiaci jednotlivých tried striedali pri rôznych činnostiach. Vyhrabávali školskú záhradu, zametali schody do školy, zakladali si vyvýšené záhony, siali do nich, vyrábali si lavičky, pomáhali pri  vytvorení skalky, kde boli použité väčšie vyzbierané skaly. Menšie skaly zas ukladali vedľa seba a vznikol chodníček. Ten v teplejšom období budú môcť žiaci využívať ako ortopedický chodník. Lebo chodením naboso dostávajú deti povedomie o svojom tele, zlepšujú si pohyblivosť, rovnováhu a optimalizuje sa vývoj nervových zakončení.

Niektorí žiaci ukázali svoje manuálne zručnosti, niektorí boli snaživí, ba niektorí  vydržali až do konca. Medzi tých patrili naši prváčikovia.

Veríme, že čas strávený s našimi žiakmi pri  manuálnej práci a skrášľovaní okolia školy i jej viditeľný výsledok, v nich zanechá  stopu a tá bude prínosom pre našu planétu ZEM.

Už v rannej komunite si žiaci zopakovali ako aktívne počúvajú a ako už ovládajú dva slovné druhy – podstatné mená a prídavné mená, keď mali dokončiť neúplnú vetu „ Keby som bol...., tak by ...... .“ podľa vlastnej fantázie s použitím nejakého podstatného mena alebo prídavného mená. Tak vznikali vety: Keby som bol hladný, tak by som sa najedol. Keby som bol učiteľ, tak by som učil deti. Keby som bol záchranárom, tak tí majú číslo 155. Keby  som bola ryba, mala by som telo pokryté šupinami. Keby .... a Maťko Bučkuliak ozaj aktívne počúval, pretože vedel všetky vety zopakovať.

V učebnici slovenského jazyka integrácia pokračovala, keď si žiaci v jej slohovej časti   najprv prečítali text „Ako vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky“ a zistili, čo je nákres a čo návod pri výrobe čohokoľvek.

V texte, ktorý sme potom opäť čítali,  lebo opakovanie je matkou múdrosti, každý žiak v jednej vete vyhľadal a označoval  podstatné mená  číslom 1 a prídavné mená číslom 2. Pre správne určovanie týchto slovných druhov využívali žiaci otázky KTO? ČO?  na podstatné mená  a AKÝ? AKÁ? AKÉ? na prídavné mená. Niektorí žiaci si pomáhali aj ukazovaním ten, tá, to. Ba pri určovaní sme zistili, že  podstatné mená, ako aj a prídavné mená, majú  jednotné alebo množné číslo. Toto si žiaci upevňovali pri tvorení viet a písaní na tabuľu i do písaniek.

V ¾ ročnej písomnej práci z matematiky žiaci, okrem riešenia príkladov na násobenie, delenie, slovných úloh, premeny jednotiek dĺžky , písomného sčítania a odčítania, mali v zadaniach úloh vyhľadať prídavné a podstatné mená.

Na pracovnom vyučovaní integrácia pokračovala. Žiaci mali  uplatniť či text, „Ako vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky,“ čítali s porozumením. Ich úlohou bolo   z dvojlitrovej plastovej fľaše, podľa nákresu a návodu, vyrobiť „to“ kŕmidlo pre vtáčiky s použitím pravítka, fixky, nožníc a špagátu. A ako to zvládli?  Dôkazom sú fotografie.

Dňa 21. apríla, ako súčasť aktivít na DEŇ ZEME, vyrobené kŕmidlá  rozvešiame v školskej záhrade, pretože tie, čo sme tam  mali, niekto veľmi potreboval pre „svoje  vtáčiky.“

No predsa DEŇ ZEME. Každý rok zintenzívnime aktivity, ktoré by našim žiakom mali pripomínať aká je dôležitá ochrana nášho životného prostredia. Zvlášť ak dokážeme porovnať ako sa k nej ľudstvo správalo v minulosti s tým, čím všetkým  našu Zem ohrozujeme dnes. Do ovzdušia vypúšťajú  priemyselné podniky,  ľudské sídla a dopravné   prostriedky častice chemikálií ako   oxid uhličitý, oxid siričitý, freóny a oxid dusíka.

Vodu znečisťujeme  povrchovým odtokom a presakovaním škodlivých látok  do podzemnej vody, keď látkami  ako uhľovodíky, ťažké kovy,  pesticídy hnojíme pôdu.

Vďaka  pokrokom atómovej fyziky a chémie v 20. storočí bolo zistené rádioaktívne znečistenie.

Že nič neviete o hlukovom  znečistení? Áno, aj to  ohrozuje našu planétu, lebo zahrňuje hluk z pozemných komunikácií, hluk lietadiel a hluk priemyslu.

Nadmerné užívanie svetelných zdrojov a presvetľovanie interiérov je svetelný znečisťovaním.

To sú dôsledky ľahostajného prístupu ľudí k prostrediu v ktorom žijeme. Aj obyčajný papier hodený na zem, netriedenie odpadu, vývoz nepotrebného stavebného materiálu do prírody, kde to vraj nikto nevidí, znečisťovanie potokov, zanedbávaním starostlivosti o naše lesy a .... sú ako kvapky, z ktorých sa nakoniec stane more zlých vecí. Aj preto naše pani vychovávateľky na nástenke pri vstupe do školy venovali pozornosť týmto javom.

Hľadali spôsob ako žiakom aj takouto formou priblížiť, že na ochrane životného prostredia by sa mali podieľať všetci ľudia a teda aj oni. Veď raz z nich budú dospelí ľudia a čo sa dnes naučia,  akoby v budúcnosti našli.

 Naša škola, ako jediná z dedinských škôl, sa zapojila do súťaže v minifutbale. Družstvo zložené z dievčat a chlapcov  zostavila pani učiteľka Lívia Košová a verte, či neverte,  nemala moc na výber. Tí, čo mali niečo nabehané v nohách boli chorí, iní zase veľmi nechceli a ďalší, čo je potešujúce , mali len veľké chcenie. Nuž nie je sa čo čudovať, že v prvých zápasoch s mestskými školami a niektoré boli aj športové, bolo skóre v niektorých zápasoch aj 10: 0.  Ale postupne sa technika vedenia lopty , behanie za loptou a výdrž zlepšovali. Prehry síce pokračovali vo všetkých 7. kolách, ale  už neboli také výrazné. Nakoniec naše družstvo (4 + jeden brankár ) obsadilo síce posledné 7.miesto, ale každý futbalista, či futbalistka  sa výrazne zlepšili. Navyše aj v životnej zručnosti ZODPOVEDNOSTI, pretože si museli dopracovať cvičenia a zadania úloh, ktorými sa v  daný deň ostatní spolužiaci  na jednotlivých predmetoch učili niečo nové.  No a v neposednej miere prezentovali svoju školu, spoznali nových  kamarátov, iné prostredie. Na poslednom turnaji boli ocenení diplomom a pohárom  a zaslúžene. Veď  aj tréneri družstiev žiakov zo športových škôl,  ocenili ich snahu a posun  hlavne v zlepšení techniky pohybu  po ihrisku.Dúfame, že  v budúcom školskom roku, na to,  čo sa naučili v siedmich častiach tohto turnaja,  pekne krásne nadviažu. ( A budú  vedieť na čo ?)

Žiaci 3 a  4. ročníka, ktorým logické myslenie nie je cudzie a matematika patrí k ich obľúbeným predmetom, sa zapojili do školského kola v súťaži pod názvom Pytagoriáda 3 a Pytagoriáda 4. Po odoslaní ich prác a vyhodnotení postúpili do okresného kola tretiačka Simona Siráňová a Matej Bučkuliak a zo štvrtákov Michal Stráňay, Filip Červeň a Lukáš Katreniak. 

Úlohy v okresnom kole už boli nepomerne ťažšie a preto nás nesmierne milo prekvapili úspešní riešitelia aj z našej školy.  V kategórii P3 to bola Simona Siráňová. V tejto kategórii súťažilo 82 súťažiacich. Z nich bolo úspešných  48 a ona sa  umiestnila na 29. mieste.

Michal Stráňay si svoje matematické znalosti  v kategórii P4  zmeral so 72 riešiteľmi. Z nich bolo úspešných 20  a on sa umiestnil  na 8. mieste. 

Srdečne im blahoželáme a tešíme sa s nimi.

rvý deň po veľkonočných prázdninách žiakov 1. a 2. ročníka čakalo hneď  po veľkej prestávke prekvapenie. V telocvični na nich čakal malý psík aj s jeho majiteľkou. Keď sa žiaci usadili na lavičky a hlavne utíšili, milá pani  predstavila nielen seba ako Katku, ale aj svoju fenku Erinku.  Krátko žiakom na začiatok vysvetlila, že ona je canisterapeutka a canisterapia je liečebná metóda, pri ktorej sa používa   pozitívne pôsobenie psa na človeka. Jej cieľom je tvorba endorfínov, hormónov šťastia a znižovanie stresu.

Pani Katka Beinsteinová si ku každej činnosti so psíkom  zobrala postupne vždy  3 - 4 žiakov ako pomocníkov.  Ten ukázal,  čo dokáže  na povely Hľadaj! Ťahaj! Sadni! Ľahni! K nohe! Za odmenu vždy dostal malú granulku od detí, s ktorými „spolupracoval.“ Pani Katka s druhákmi Adamkom a Jurkom deťom ukázala, že pohladkať a odmeniť neznámeho psíka môžeme len s dovolením jeho majiteľa. Takto názorne  pani Katka ukázala ako pracuje s deťmi s rôznymi diagnózami, so zdravými deťmi, ale aj so seniormi. Zameriava sa hlavne na cvičenie jemnej a hrubej motoriky ( žiaci schovávali do rôznych nádobiek granulky a Erinka ich našla a zjedla), na koordináciu  oko-ruka, keď mali žiaci ukladať vedierko s granulkami   vpravo, vľavo, hore , za seba, pred seba...a nakoniec psíka odmenili granulkou.  Zdalo by sa Vám, že tých granuliek spapala Erinka veľa?  Bola to len jedna polovica z jej ranného prídelu, lebo pani Katka kŕmi psíka dvakrát do dňa – ráno a večer. Na pani učiteľke Zajíčkovej ukázala Erinka ako dokáže liečiť svojím teplom a pokojom, keď sa  usalašila na jej chrbát a kríže.                       

Na záver tohto milého stretnutia si každý žiak prešiel prekážkovou dráhou ( slalom okolo kužeľov, tunel, ježkovia a preskok ) rovnakou ako Erinka a ona od každého žiaka dostala granulku, ktorú si našla v mištičke urobenej z dlaní detí.

Toto stretnutie bolo súčasťou pilotného projektu pod názvom „Odlož mobil, vezmi vôdzku!“ A pani Katka svojím vystupovaním a Erinka tým ako poslúchala,  deti zaujali. Možno sa odteraz budú tomu svojmu psíkovi či fenke venovať viac a dlhší čas pobudnú s ním vonku. Mobil by sa tak mohol  dostať na „vedľajšiu koľaj.“  Verme tomu!

V dňoch 3. a 4. apríla 2023 sa na našej škole uskutočnil zápis detí do 1. ročníka v školskom roku 2023/2024.  Tak ako každý rok ani tento sme nenechali nič na náhodu. Pedagogickí pracovníci  pripravili pre predškolákov  obohatené prostredie a prostredníctvom obrázkov na stenách triedy sa od nich dozvedali to, čo by už predškolák mohol vedieť.  Na obrázku autobusu, v ktorom sedeli deti, mali zistiť ich počet, určiť ktorý z nich sedí ako prvý, kto na poslednom sedadle, kto sedí za ním, či niekto sedí pred prvým.  Potom mali zistiť počítaním postavičiek detí, či z autobusu vystúpili všetci, kto vystúpil prvý (ľavo-pravá orientácia ), kto posledný, tretí v poradí... Mali vystihnúť aj  nálady týchto detí podľa toho, čo bolo vidno  na tvárach nakreslených postavičiek. Niektorá postavička  sa do  školy tešila- tá sa usmievala, niektorá sa bála, čo prezrádzali slzičky na jej tvári, iná bola spokojná, ale aj nahnevaná, lebo do školy sa jej ešte nechcelo ísť. Ba deti dokázali vystihnúť aj prejav nudy, či únavy.  Na obrázku školy zisťovali, či sa do jej  okien  zmestí vždy len jedna postava žiačika- teda porovnávali, čo je viac a čo je menej. Zo školy išli postavičky domov a každý podľa nápovedy do iného domčeka dedinky, ktorú mali predškoláci pomenovať. A vedeli, že je to VALČA.  Tu si overovali budúci prváci, či poznajú čísla od  1 do 6. Mnohí však poznali všetky čísla na desiatich domčekoch. Ba vedeli určiť, že dva domy sa odlišovali tým, že mali komíny, plôtiky, či otvorené dvere. Neušlo to ich pozornosti. Čistú reč ukázali pri speve pesničiek,  či recitácii básničiek. Na veľkom vreci ich čakali písmenká, z ktorých mnohé poznali a vedeli s nimi  vytvoriť i slová,  určiť prvú alebo poslednú hlásku k danému slovu. Pri pomenovaní školských pomôcok určovali, ktorých je viac, menej, ktoré sú väčšie, menšie. Na počítači určovali geometrické tvary a ich farby. Svoju zručnosť mohli ukázať pri obkresľovaní šablónky hrušky, jej vymaľovaní, vystrihnutí a zavesení na ovocný strom. Pri ovocných stromoch určovali aký druh stromu to je, počet ovocia na strome a určovanie počtu od najmenej po najviac.

Poslednou úlohou bolo nakresliť seba ako prváka. Niektorí predškoláci venovali  postave potrebnú i primeranú pozornosť, niektorí kreslili miniatúry a niekto to chcel mať rýchlo za sebou. No všetci 20 predškoláci  boli vždy  v niečom dobrí.

Na záver dostali „LIST PRVÁKA“, na ktorom si mohli pozrieť, čo ich to v škole od septembra bude čakať, vybrať si taštičku s malými darčekmi a odfotografovať sa.

A pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí pracovníci i žiaci školy sa už teraz tešia na tieto „čisté nepopísané listy“, od ktorých sa aj my budeme mať čo učiť. Že neviete čo?  Zamyslite sa!