Novinky

Tohtoročná  zima je na sneh veľmi skúpa. Nočné mrazy ale trošku snehu dopriali, aj keď len „vyrobenému.“

To stačilo na to, aby sme po roku opäť prevetrali lyže a absolvovali lyžiarsky výcvik. Týždeň od 29.1. do 2.2. nám vyšiel ideálne, slniečko sa na nás usmievalo, podmienky na lyžovanie dobré.

Starší žiaci si zopakovali čo vedia a skoro všetci sa zdokonalili v brzdení, prenášaní váhy, prirážaní nohy aj v jazde na vleku.

Väčšinou prváci stáli na lyžiach prvýkrát. Ukázali, že sú už naozajstní školáci, nezľakli sa (aj keď na začiatku bol aj plač) a každý s úspechom zvládol celý týždeň. Už tradične sa v piatok konali preteky, kde všetci ukázali, čo sa naučili.

Slalom okolo bránok prešli najlepšie a najrýchlejšie ako vedeli. Výkony boli výborné, ale prvý mohol byť len jeden.

A takto to dopadlo:

 

5.skupina – začiatočníci:  1. miesto – Viktória Žilová

                                         2. miesto – Vanesa Cígerová

                                         3. miesto –Máriia Palii

 

4.skupina: 1. miesto – Šarlota Švrľová

                  2. miesto – Elizabeth Štanclová

                  3. miesto – Jakub Tomčány 

 

3.skupina: 1. miesto – Mia Tomčányová

                  2. miesto – Kristína Rešutíková

                  3. miesto – Eva Keltošová

 

2. skupina – pokročilí:  1. miesto – Mário VanDang

                                     2. miesto – Martin Žiak

                                     3. miesto – Michal Balek

 

1. skupina – najlepší lyžiari:  1. miesto – Ondrej Lomen

                                              2. miesto – Kristína Ficová

                                              3. miesto – Jakub Marenčák

 

Všetkým srdečne blahoželáme!

Aj keď z rôznych dôvodov nelyžovali, čas využívali na zdokonaľovanie svojich vedomostí.

Dve  prváčky, dvaja druháci, štyri tretiačky a dvaja štvrtáci  si v utorok – teda druhý deň lyžiarskeho výcviku, zdokonaľovali svoje aktívne počúvanie počúvaním príbehu „Vlk statikom,“ ktorý všetkým  prečítali  tí dvaja štvrtáci.  Či počúvali všetci aktívne,  si overili odpoveďami na otázky to zisťujúce ako: Kto bol autorom príbehu? Aký nadpis mal príbeh?

Čím bol vlk?  Kto je to statik?  Aký rozdiel bol medzi týmto príbehom a príbehom o prasiatkach, čo si stavali svoje domčeky?  Čo bolo prejavom priateľstva medzi prasiatkami a vlkom? Ako začal príbeh? Ako príbeh skončil?  Prečo mal tento príbeh znaky rozprávky?

Potom  svoju fantáziu mohli všetci  použiť  pri kresbe ilustrácie k tomuto príbehu, čo sa  aj podarilo. Potom pracovali na počítačoch  a pri vypracovaní testov v programe ALF si prváčky upevňovali čítanie s písmenkom L,l a V,v a matematiku  počítaním príkladov na  plus a mínus do 10. Druháci  riešením úloh a  príkladov na sčítanie a odčítanie do 100 a zopakovaním učiva o nápise, nadpise, tykaní a vykaní. Tretiačky si upevňovali pravopis vybraných  slov po obojakej spoluhláske p  a poznávali nové vybrané slová po obojakej spoluhláske m. Dokonca zvládli aj jedno pravopisné cvičenie. Štvrtáci si overovali v testoch svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien. Pi vypracovaní každého testu získali hneď spätnú väzbu svojej úspešnosti a ak neboli spokojní, mohli si test zopakovať, a tak sa v danom učive zdokonaľovať. Lebo aj toto je jeden zo spôsobov ako sa dajú  poznatky meniť na dlhodobé vedomosti.

V stredu podvečer, 24.januára 2024, sa v našej školskej čitárni objavila voda. Vôbec to nie je názov knihy z police. Voda sa dostala, asi malilinkou škárkou, do čitárne cez " stenu " a snažila sa ostať. Dlhší dážď spôsobil, že sa voda z kopca tlačila dnu. Naša pani kuchárka, pani školníčka, pani riaditeľka, pán Jozef Štancel a vychovávateľka Barborka však nelenili. Nábytok a knihy zachraňovali. Vodu zotierali, vylievali a zavolali na pomoc pána starostu. Ten nezaváhal a povolal na pomoc dobrovoľných hašičov z Valče. Pomôcť prišiel aj pán Matula, ktorý vybágroval ryhu a voda tak mala novú cestu.

Ešte raz sa chceme poďakovať, že pán starosta rýchlo zmobilizoval sily na záchranu školskej čitárne. Aj takéto príbehy prináša život. Voda chcela byť slávna a túžila sa stať knihou v čitárni. Asi.

Zazvonil zvonec a nastal skutočnej rozprávky koniec.

V týždni po vianočných prázdninách  si druháci začali osvojovať, zdokonaľovať i overovať svoje vedomosti  o spoluhláskach a ich delení cez učivo z prvouky POVOLANIA. Pomenovávali povolania na pripravených obrázkoch, priraďovali k nim činnosti. Zdôvodňovali pojmy, ktoré boli priradené k vybraným povolaniam a následne samostatne alebo v skupine k vybranému povolaniu tvorili súvisiace  pojmy. V ranných komunitách tvorili vety o povolaniach  k daným  obrázkom a zopakovali si počet slov vo vytvorených vetách. Cez povolania sa učili poznávať spoluhlásky vychádzajúc z toho, že už poznali samohlásky i dvojhlásky. Vyradili teda zo slov povolaní samohlásky či dvojhlásky  a už im ostali len SPOLUHLÁSKY. Sami prišli na to, že niektoré spoluhlásky majú mäkčeň a teda budú mäkké. Vyhľadávali ich v povolaniach  a sledovaním zistili, že po prvých štyroch č, š, ž, dž sa vždy píše mäkké i – í.  Tie potom vyhľadávali v textoch „Ako si spoluhlásky vyberali izbičky,“ „Studená návšteva“ a „Vlk statikom“, ktoré tiež súviseli s povolaniami.

Na hodinách matematiky riešili slovné úlohy súvisiace s povolaniami a učili sa cez ne riešiť aj príklady na pričítanie jednociferného čísla k dvojcifernému  bez prechodu cez desiatku  teda typu 54 +3 = . Aj v ľudových pesničkách sa snažili nájsť príslušné povolania. V piesni „Po nábreží koník beží...“ našli  povolanie džokeja, v pesničke „Čížiček, čížiček, vtáčik maličký..“ povolanie poľnohospodára, v piesni „Prší, prší len sa leje...“  povolanie meteorológa a pieseň „Varila myšička kašičku...“ nenechala nikoho na pochybách, že je to povolanie kuchára. Samozrejme vo všetkých názvoch pesničiek našli a vyznačili aj všetky prebrané mäkké spoluhlásky č, š, ž, dž.  V piatok na výtvarnej výchove  kreslili obyčajnou ceruzkou povolanie, ktorým by chceli byť, ak budú dospelí. Nebolo to jednoduché, pretože kresba mala obsahovať aj činnosti vybraného povolania a žiaci museli zvládnuť i tieňovanie obyčajnou mäkkou ceruzkou. Ale zvládli to.

Aj takto môže vyzerať integrácia učiva v programe ITV- VEU.

V rámci prierezovej témy osobný a sociálny rozvoj pedagogickí zamestnanci školy  naplánovali ešte v decembri pre žiakov  divadelné predstavenie pod názvom „Perinbaba“ v Bábkovom divadle Žilina. Chorobnosť detí a následný zátvor školy tieto plány prekazili. Ale kto hľadá dôvody ako sa to dá a nie príčiny prečo nie, svoje dosiahne. A tak už 10. januára ráno o 7:00 hodine cestovali žiaci objednaným autobusom so svojimi vyučujúcimi a vychovávateľkami do Žiliny, do bábkového divadla a na predstavenie   s názvom „PERINBABA .“

Rozprávku „Perinbaba“ poznajú vari všetky deti.  Patrí medzi najznámejšie zimné rozprávky. Meno zázračnej babky, ktorá sa stará o sneh, na Slovensku doslova zľudovelo  a používa sa pri každej poriadnej snehovej nádielke. Za jej popularitu môže najmä rovnomenný film Juraja Jakubiska, bez ktorého by sme si Vianoce nevedeli už ani predstaviť. Žilinská inscenácia, podobne ako známa filmová verzia, čerpala inšpiráciu zo slovenského folklóru a ľudových tradícií. Zaujímavými divadelnými prostriedkami rozprávala príbeh o láske komedianta Jakuba a mladej richtárovej dcéry Alžbetky. V hre okrem Perinbaby vystúpili aj ostatné postavy ako Zubatá, spravodlivý richtár alebo zlá macocha a jej hlúpa dcéra Dora.  Že niektoré postavy v tomto predstavení používali aj iróniu, ktorú možno deti nepochopili, nebolo  na škodu.  Dodávalo to predstaveniu kolorit väčšieho humoru. Aj kostýmy mali herci  nezvyčajné, čo mnohé deti hlavne  na začiatku vystrašilo, pretože herci neprišli na javisko priamo, ale cez hľadisko. Ale  netrvalo to dlho, ba mnohí už dopredu hovorili repliky niektorých postáv.

Okrem rozprávky žiaci získavali zručnosti správania sa v divadle, čo sa prejavilo nielen počas predstavenia, ale aj na jeho konci, keď výkony hercov odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Bol to pre žiakov isto zážitok.

Ráno mráz bŕŕŕŕŕŕ -13°C a poobede krásne  slnečné -2°C. Slniečko za oknami nás vyhnalo na nenáročnú prechádzku do mierneho kopca. Pýtate sa kde? No predsa na Trnovský kopec na veľkú lavičku. Lavička bola taká obrovská, že deti pri nej vyzerali ako malí škriatkovia. Štverali sa, liezli a pomáhali jeden druhému sa na lavičku dostať. Slniečko nám dodalo energiu a nabilo nás chýbajúcim vitamínom D.  Aj keď sme tam boli len krátko, budeme si to pamätať. Pri lavičke sa aj dospelý na chvíľu stane škriatkom. Ďakujeme za lavičku s kúzelným výhľadom.

A predsa medzi nás prišiel. Už viete kto?

...áno, prišiel medzi nás Mikuláš, anjel a aj čertica. Ďakujeme za dary a milé prekvapenie.

Sme malá škola s ročníkmi 1. až 4. Učíme sa predmety, ktoré majú blízko k fyzike, či chémii. Možno nemáme toľko skúseností alebo vedomostí, ale základy chémie, či fyziky zažívame na predmete PRVOUKA a PRÍRODOVEDA. Niektoré pokusy, ktoré nám pani experimentátorka predviedla naši chlapci poznali z internetu. Upozornila nás, že experimenty, kde sa používajú horľavé látky, tak s tými deti nesmú manipulovať. Zistili sme, že veda, chémia alebo aj fyzikálne pokusy sú zaujímavé a niektoré aj jednoduché. 

Ukázali nám ako sa dá vysávať cez trubicu bez elektriny, že balón naplnený vodu nepraskne, ak je pod ním chvíľu sviečka. Trením sa dá špagát ľahúčko pretrhnúť. Zvuk, ktorý sa šíri z bubna vydáva vlny, a  my ho môžeme vidieť, ak si ten bubon upravíme. Dokážem sviečku zahasiť spevom, krikom? Hodinka prešla ako nič. Takéto ukážky by sme veru sledovali častejšie. Hádam aj takýto prístup priláka malé deti k tak obávaným prírodným vedám. A pritom tieto vedy, a ich využitie,  tvoria základ kuchyne, kozmetického , zábavného priemyslu. 

Bolo to zaujímavé spestrenie nášho, už aj tak zaujímavého, vyučovania. Tešíme sa na ďalšiu takúto fyzikálno - chemickú návštevu. 

Viete? My už vieme. Podarilo sa nám, s pomocou rodičov a dobrých dušičiek, vytvoriť 41 krabíc s niečím sladkým, slaným, pre radosť, na zahriatie, pre potešenie, s niečím voňavým,  či niečím na zábavu. Verte, teší nás, že sme sa znovu mohli zapojiť do zbierky a ukázať deťom, že pomáhať sa dá aj maličkosťami. Stále platí to staré známe, more je tvorené z kvapiek, v jednote je sila, babka k babke, rozdeliť sa dá aj z mála...Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Práve tie jednoduché veci ako je úsmev, milé slovo, chvíľa času venovaná niekomu zo srdiečka, pozdrav, objatie, tak to sú tie kvapky z mora. K nim sa pridá niečo malé a radosť, či prekvapenie je na svete. Verte, že seniori, ktorí budú obdarovaní sa veľmi potešia. Bude to malé svetlo radosti, ktoré im spríjemní deň, poteší srdiečko  a bude debata o daroch. Budú sa rozprávať o krabiciach, o ich obsahu a možno si niečo aj medzi sebou vymenia. Darmo vieme používať počítače, ovládame svetové jazyky, keď nebude ľudskosť a slušnosť medzi nami, tak to bude len prázdnota ponorená do rýchlosti žitia. 

P.S.: Je potrebné sa vzdelávať vo všetkých oblastiach života. No akosi zabúdame na seba, svojich najbližších, či na ľudí, ktorých poznáme len z videnia. Spomaľme. Aj tak vieme, že všetko má svoj čas a čo je v našom živote dôležité. Buďme ľuďmi, nielen teraz, v čase adventu, ale stáááááále.  

Svetový deň mlieka sa oslavuje v máji. My si ho častokrát pripomenieme aj viackrát v roku. Tak to bolo aj posledný novembrový utorok roka 2023. 

Pani vedúca školskej jedálne, pani Andrea Baková, nám porozprávala o mlieku zaujímavé veci. Začala hádankou, ktorá bola pre nás asi ľahká. Hneď ju všetci uhádli. Odpoveďou bolo predsa mlieko. Potom nám rozprávala koľko mlieka by deti, ktoré sa stále vyvíjajú, mali vypiť. K tomu by si mali dopriať aj výrobky z neho. Rozprávaním sme zistili, kde všade sa vlastne mlieko nachádza . Myslíme tým, v ktorom jedle, či pochutinke. Každý povedal, čo rád mliečne  je, pije a na čom si pomaškrtí.  Mlieko je zdravá potravina, ale pre veľa ľudí sa však stáva potravinou, ktorá u nich vyvoláva alergie alebo intolerancie. Zistili sme, že existujú druhy mlieka pre alergikov . Sú rastlinné a aj bezlaktózové. Deti vedeli, že rozlišujeme mlieko s rôznym obsahom tuku v ňom, že obsahuje prospešné vitamíny a minerály pre človeka. Vedeli, ktoré zvieratá nám mlieko, v našej krajine, dávajú. Veď inde pijú aj ťavie mlieko, však? Deti v našej škole dostávajú mlieko a výrobky z neho cez Mliečny program pre školy.

Toto stretnutie sme si spestrili výrobou plagátu, vymaľovávaním maľovanky, skladaním rozstrihaného obrázka a pozreli sme si krátke videá. Jedno bolo o výrobe mlieka, odkiaľ mliečko máme a druhé o jogurtoch. Na záver sme si dali pre zdravie, kto mohol, či chcel, pohár zdravého mlieka. N - A- Z-D-R-A-V-I-E!

... a hneď po víkende k nám prišla návšteva. Bolo to v pondelok 20.11. okolo pol druhej poobede. Tešili sme sa, lebo sme si všimli, že ten ujo, ujo Jožo, tak sme ho mali volať, že vynáša z auta parožie, kožušinky, knihy, lebky, nejaké podozrivé  skrinky a ... Zistili sme, že vášňou uja Joža je poľovníctvo. Poľovníctvu sa venuje dlhé roky. Pútavo nám rozprával čo všetko v lese, samotnej prírode, zažil. Koľko zvierat, žijúcich v lese a na jeho okraji, je zákonom chránených. Ako sa správajú v jednotlivých ročných obdobiach, čo im najviac chutí a kto je šéfom svorky. Svoje rozprávanie okorenil krátkymi videami , ktoré si vytvoril z jednotlivých záberov z tých skriniek, ktoré k nám priniesol. Uhádli ste o aké skrinky ide? Presne, volajú sa fotopasce. Povedal nám, že veľa ľudí si myslí, že poľovníci hlavne " zabíjajú " zvieratá. Nie je to tak,  tí praví a čestní, to nerobia. Oni lovia a hlavne sa o prírodu a zvieratá v nej starajú. Teda aspoň tak to robí aj on. Takéto stretnutia by sme mohli mať častejšie. Bolo to zaujímavé. A mnohé zvieratá možno vo voľnej prírode, na vlastné oči, ani neuvidíme. Sú plaché a hrajú sa na skrývačku. Ako taký rys. Ďakujeme ujo Jožo alias pán Jozef Skuhra mladší.

Plnením úloh z regionálnej výchovy deťom  spestrujeme vyučovanie a približujeme im tradície dávno - nedávne. Tak to je aj pri KAPUSTE. V mnohých rodinách sa vytráca tlačenie kapusty. Deti tak takýto zážitok, mnohé z nich, absolvujú prvýkrát a to dokonca aj vlastnoručne, teda vlastnonožne. Naučia sa aké suroviny je potrebné kúpiť, čo k tomu potrebujeme a koľko mámahy také tlačenie kapusty si vyžaduje. Okrem námahy je to aj čas zábavy a učenia sa inak. Nielen tlačenie si deti v jednotlivých ročníkoch vyskúšajú, ale tvoria a plnia aj  iné úlohy súvisiace s kapustou.

Prváci pripravovali chutnú čalamádu, naučili sa veeeeeééľa informácii o, tak zdraviu prospešnej , kapuste. Dokonca kapusty aj výtvarne znázornili. Druháci piekli chutný, jasné že, kapustový koláč. Tí už získavali hlbšie vedomosti o vitamínoch, ktoré sa v nej ukrývajú, zistili aké druhy kapusty máme a ako sa volá, prečo je to potravina prospešné ľudskému telu a mnoho iného zaujímavého o nej. Tretiaci pripravili  dva druhy šalátov. Jeden bol miešaný, kde použili okrem kapusty aj veľa ďalšej zdravej zeleninky a ten druhý bol čisto kapustový s kukuricou. Stihli aj pripraviť a upiecť zemiakové placky s kapustou. Veru sa zvŕtali. Štvrtáci, tí už vedia dosť informácii o kapuste, sa rozhodli, že upečú kysnutý koláč - kapustníky. Medzitým sa deti, najmä tretiaci a štvrtáci, striedali pri tlačení kapusty do kameninového súdka. Narezaná kapusta chutila a popasovali sme sa so 60 kg tejto vynikajúcej zdravej zeleniny. O niekoľko dní natlačená kapustička už kvasila a zistili sme to tak, že sem - tam sme " počuli bublinku " ako sa derie zo suda. Už teraz sa tešíme na vianočnú kapustnicu. 

Prácu, veľa informácii, ale aj spestrenie dňa, tak to nám priniesol deň s kapustou. Kvasená kapusta má úžasnú silu, ktorá chráni telo pred chorobami a podporuje imunitu. Mali by sme ju konzumovať pravidelne, takmer denne, a poslúžila by nám ako prevencia pred civilizačnými ochoreniami. A ktorá je zdravšia? Biela alebo červená? Tak to necháme na vašom rozhodnutí. My vieme, že najzdravšia je kyslá kapusta - teda aj tá naša v súdku, kvasená. Mňam.

Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, a práve október je Mesiacom úcty k starším. Aj my sme si uctili našich starých rodičov a dali im najavo svoju lásku a vďaku. Keďže veľa detí v októbri bolo chorých, kultúrny program na znak úcty a vďaky sme si pripravili dňa 3.11 v piatok. Úvod patril deťom z divadelného krúžku. Nacvičili si scénku O troch grošoch. Žiaci prvého ročníka potešili roztomilým tančekom na pieseň od Elvisa Presleyho a krátkymi básničkami. Druháci prispeli básničkami, pesničkou o jeseni a tancom so starými platňami. Tretiaci divákov roztancovali rytmickými pohybmi a bubnovaním prázdnymi fľašami o telo a rozosmiali krátkou scénkou O hluchej babke. Štvrtáci si pripravili divadielko a rozosmiali nás vtipmi. Slávnostný program deti ukončili spoločnou pesničkou Povedali mi raz naši, že si starších treba vážiť... .

Okrem kultúrneho programu naše pani kuchárky spolu s pedagogickými pracovníkmi pripravili pre našich starkých obložené chlebíčky, sladké prekvapenia, kávu alebo čaj. Bolo veľmi milé stráviť doobedie s tými, ktorí svojim životom sú nám príkladom a zároveň práve oni potrebujú od nás načerpať energiu a silu,  aby sa im životom ľahšie kráčalo.

V piatok bolo čo robiť. Prečítali sme si  legendu o sv. Martinovi, skúsili sme niečo vytvoriť a ešte sme si porozprávali o Dni vojnových veteránov. A to aj preto, lebo v našej obci bol odhalený pamätník obetiam I. svetovej vojny. V sobotu nám to pripomenulo zvonenie zvonov, 11.11. o 11 . hodine na 11 minút. Musíme si pripomínať dejiny v každom veku a poučiť sa z chýb a zobrať si to najlepšie do dnešných dní. Veď nie všetko je len biele, či čierne. 

Veľkým lákadlom pre mnohé deti býva strašidelná noc, ktorú naša škola organizuje už dlho, predlho. Nie je to len tak. Účasť je potrebné si zaslúžiť, nabrať odvahu spať mimo svojej izby, či rodiny a veru sa aj dobre pripraviť. Zbaliť potrebné veci. Veci na spanie, nejaké oblečenie, malý lampášik a ... . Už je to na každom, kto si čo prinesie, aby sa mu dobre spinkalo. Začalo sa to prípravou miesta na spanie. Telocvičňa školy sa menila na veľkú izbu, plnú spacích vakov, vankúšov. Potom bolo na pláne dohodnúť si pravidlá a pred večerou si porozprávať niekoľko skutočných záhadných príbehov, ktoré sa naozaj stali. Večera bola teplá, niekto zjedol aj dupľu a šup ísť von. Každý rok ideme obcou na prechádzku so svetlami v rukách. Prvýkrát sa nám stalo, že pršalo a tak sme museli ostať v škole. Škoda, no poradili sme si. Vyfarbovali sme maľovanky so záhadnými motívmi a medzitým sme deti rozdeli na skupiny. Bolo ich sedem. Ich úlohou bolo v úplnej tme ísť na školské ihrisko ( naozaj je tam čiernočierna tma ) len s jedným svetlom a nájsť rozstrihanú vetu. Tú mali správne poskladať a pri dverách zreferovať. Niektorí to  nezvládli. Darmo, strach je strach. Ešte chvíľka kreslenia a potom umyť zuby a spať. Prečítali sme si opäť niekoľko záhadných príbehov a na upokojenie mysle rozprávky o odvážnych zvieratách. Dobrú noc a spinkať, zajtra máme školu. No, našli sa poniektorí , čo nie a nie spať. Ráno bolo veru ťažké. Upratať " posteľ ", obliecť sa, umyť sa a šup na raňajky. Rýchle vyhodnotenie a celý deň sa rozprávalo o zážitkoch z minulej strašidelnej noci.

P.S: Zaznamenali sme niekoľko prípadov malých dušičiek, ktoré strašidelnú noc vymenili za návrat domov. Čas ukáže, či to o rok zvládnu až do konca.

P.S1: Tma je naozaj záhadná čarodejka.

P.S2: A... je naozaj tmavá, priam až čiernočierna.

Pred jesennými prázdninami sa každoročne stretávame pri vyrezávaní tekvíc. Je to milé stretnutie, kde sa tvorí, rozpráva, pije čaj, či kávička a sem - tam sa niečo malé hodí pod zub. Do vyrezávania tekvíc sa zapájajú malí a aj starší. Tvorivosť, dobrý nápad a zručnosť, tak to sú  znaky úspešnej práce. Niekto si zvolí ľahšiu cestu a veru nájdu sa takí, ktorí o svojom diele rozmýšľajú dlhší čas. Tekvice boli rôzne a aj dielka sa líšili svojim vzhľadom. Musíme povedať, že všetky sa vydarili, prsty zostali celé. A čo je navyše? Tak to je teplo svetla, ktoré sa ukrylo do tekvíc. Svetlo, okrem  tepla, prináša nádej a ukazuje cestu. Nech si to už každý vysvetlí po svojom, my sme prežili príjemný podvečer a výsledok si pozrite na fotkách. Na jesenné prázdniny sa deti rozpŕchli domov a mnohé z nich si odniesli aj svoju tekvičku. Tá im ešte zopár večerov a nocí svietila pred domom, či vo dvore.

Padajú, padajú zrelé gaštany,                                         

jeden z nich vo vrecku mám už schovaný                   

a keď ich nazbieram ešte aspoň päť,

maličkého gaštanka urobím si hneď.

Pri škole máme krásne stromy. Máme aj gaštany. Nejedlé pre ľudí, no zvieratkám chutia. Deti ich zbierajú a potom z nich kadečo tvoria, majú ich na hod horným oblúkom, hádajú sa, kto nazbiera viac, chvália sa, čo všetko ony dokážu  s nimi urobiť. A preto sme nelenili a gaštanovú súťaž vyhlásili. Počas troch dní ( 16.10 - 18.10. ) súťaž trvala a odhodlanie celej rodiny veru neprekonala. Do súťaže sa zapojilo 41 detí z našej školy ( máme ich 63 ). A gaštany sa nosili, vážili a do vriec sypali. Koľko bolo gaštanov, tak toľko čísel teraz uvidíte, ha ha. Jasné! Gaštanov bolo oveľa viac.

Triedy: 1.A vyzbierala 183,1 kg

             2.A vyzbierala 219,9 kg

             3.A vyzbierala 205,0 kg

             4.A vyzbierala  81,4 kg

Jednotlivci:  1. A najviac vyzbieral Matias Fabian - 40 kg

                      2.A najviac vyzbierala Šarlota Švrľová - 120 kg

                      3.A najviac vyzbieral Jakub Marenčák - 94 kg

                      4.A najviac vyzbieral Martin Džurdženík  - 37 kg

Absolútni víťazi: 1. miesto - Šarlota Švrľová ( 2.A ) - 120 kg

                             2. miesto - Jakub Marenčák ( 3.A ) - 94 kg

                             3. miesto - Šimon Krištofík ( 2.A ) - 60 kg

Každý, kto sa súťaže zúčastnil, bol odmenený. Ďakujeme za snahu a zvieratám hádam chutili.