Novinky

Pozvánka na Deň matiek

KONCERT  pod názvom „ Príbeh hudby“ priamo v triede a telocvični

Čo mu predchádzalo?  Správa, ktorá  prišla na e – mailovú adresu školy, v ktorej nás Mgr. Gabriel Rovňák ml., Ph.D. zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne poznal na približne 50-minútový koncert  sledovaný online prostredníctvom linku, ktorý nám následne zaslal opäť na našu e-mailovú adresu niekoľko dní pred koncertom. 11. mája o 11:00 hodine  žiaci   2. a 3.ročníka   sledovali tento koncert na interaktívnej tabuli a prváci a štvrtáci v telocvični cez dataprojektor.

Na  koncerte svojím spevom zaujal  Bratislavský chlapčenský zbor, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Vojenská hudba a sólisti – barytón Šimon Svitok  i  hráč na pozaunu Michal Šoltis – iba 12-ročný talentovaný chlapec. Koncertom sprevádzal účinkujúcich ako moderátor  opäť Gabriel Rovňák , ktorý bol zároveň aj dirigentom. Koncert sledovalo v priamom prenose viac ako 18000 žiakov z celého Slovenka. V polovičke koncertu sledujúcich žiakov dirigent zapojil aj  do diania koncertu. Spoločne vyjadrovali rytmus  allegro – rýchlo, adagio – pomaly, ba na záver koncertu mohli žiaci prostredníctvom symbolov v dolnej časti obrazovky záverečnú skladbu, ktorú  spoznali ako hudbu z filmu „Pacho, Hybský zbojník“ sprevádzať hrou na svojom tele.

V programe odznelo množstvo prekrásnej hudby, žiakov zaujali  interaktívne čísla, ale aj skvelá atmosféra, ktorá sa spájala s priamym prenosom a prepojením toľkých divákov z celej našej krajiny.

Tradície nezanikajú

Svedčilo o tom množstvo obyvateľov i návštevníkov našej obce, ktorí sa stretli  pri pamätníku SNP v predvečer 1. mája, kde valčianski hasiči stavali obecný máj pre všetky dievčatá.  Už tradične  stavanie mája spestrili svojim programom deti   z materskej školy  a krátkym ľudovým pásmom aj žiaci našej školy. Dievčatá potom farebnými stužkami ozdobili chvoju, tento rok riadne  vysokej borovice a hasiči máj bezpečne vztýčili. K príjemnému stretnutiu isto prispelo  aj malé pohostenie od Obecného úradu Valča v podobe koláčov z „dielne“ pani kuchárok zo ZŠ Valča.  Touto cestou chceme poďakovať všetkým žiakom, ktorí nacvičovali ľudové pásmo k stavaniu mája.  Naučili sa nielen niečo nové  o tejto tradícii, ale  boli iniciatívni, zodpovední, teda upevňovali životné zručnosti, ktoré potrebujú  teraz pri práci v škole,  ale bez ktorých sa nezaobídu ani neskôr.

Niektoré ploské kamienky, ktoré mnohí žiaci doniesli na aktivity Dňa Zeme, už splnili svoj účel.  Žiaci 3. ročníka ich využili pri integrácii s učivom o prídavných menách a s tvorbou na výtvarnej výchove. Najprv tvorili prídavné mená  otázkou Aký kamienok? Ploský, malý, drobný, prinesený, okrúhly, teplý, nepravidelný, zrnitý, biely, väčší, pekný, krásny najkrajší, ...a učili sa tvoriť  a písať  z týchto prídavných mien jednotného čísla  prídavné mená množného čísla  Aké kamienky? Ploské, malé, drobné, prinesené, okrúhle, zrnité,  asymetrické, kruhové, špinavé, čisté, drobné, krajšie, najkrajšie, .... a upevňovali si podobu prídavných mien vo vetách. Ba kamienky boli prostriedkom pri opakovaní učiva, čo sú to antonymá – teda slová opačného významu. Malý - veľký, pekný- škaredý, teplý - studený, väčší – menší, biely – čierny, pravidelný – nepravidelný, špinavý  - čistý ...                                           Na výtvarnej výchove zase  žiaci uplatňovali svoju fantáziu pri výbere kamienkov, z ktorých ukladaním vytvárali podobu zvierat, či postáv. Potom ich namaľovali. Svoju zručnosť ukázali pri ich lepení tavnou pištoľu  na vystrihnutý tvar obdĺžnika z kartónu. Poslednou činnosťou bolo vytvoriť rám. Niektorí žiaci rám len namaľovali, iní ho vytvorili z pásikov kartónu a nalepili. A vznikli obrázky plné ploských kmienkov.

K L O K A N K O

KLOKANKO bola ďalšia celoslovenská  matematická súťaž, do ktorej sa mohli zapojiť žiaci  1. až  4. ročníka  s poplatkom 5 €. Na našej škole sa  prihlásil z 1. triedy len jeden žiak, z tretej triedy 3 žiaci a zo štvrtej štyria. Náhoda alebo zámer? Ani jedno, ani druhé. Prihlásili sa žiaci, ktorí si verili, že matematika patrí medzi ich silné stránky.   A výsledky , ktoré sme dostali elektronickou poštou, to vo väčšine prípadov aj potvrdili.

V kategórii KLOKANKO 1 súťažilo 14323  súťažiacich a prvák Mário Dang Van získal zo 60 bodov 51 a jeho úspešnosť bola 85%.

V kategórii KLOKANKO 3 súťažilo  9977 žiakov  a tretiak  Martin Džurdženík  získal  z 90 bodov 84 s úspešnosťou  93,33%,  Simonka Siráňová získala tiež 84 bodov =93, 3%    a Matej Bučkuliak  bol úspešný na 100%.

V kategórii KLOKANKO 4  súťažilo 8815 súťažiacich. Úlohy tejto kategórie, kde 100% úspešnosť bol zisk 90 bodov,  počítala Lea Táborecká, ktorá  bola úspešná na 71, 11%, Michal Stráňay na 76,67 %, Alexej Nátny na 82,22 %  a  Alexander Krška na 83,33%.

Celkovo na Slovensku  súťažilo v kategóriách, do ktorých sa zapojilo aj našich 8 žiakov , 33 115 súťažiacich. A tí naši vyšli z nej so cťou,  ba až  úúúúúúspešne.

Blahoželáme a veríme, že v budúcom roku sa matematických odvážlivcov nájde viac.

Zem je naším domovom. Útulným,  ale aj zraniteľným a ťažko  skúšaným.

Každý z nás môže svojim konaním a správaním aspoň niečím  prispieť, aby sme ju zraňovali čo najmenej. Aj malý krôčik každého z nás zmôže veľkú vec. 

Takým malým krôčikom boli dňa  21. apríla, teda deň pred Dňom Zeme,  rôzne praktické činnosti našich žiakov i  pedagógov, na ktoré si žiaci doniesli aj rôzny materiál podľa informácie nalepenej v žiackej knižke. Niektorí farebné časopisy, iní ploské kamene, kamienky, staré dáždniky i nepotrebné „bagandže“, čižmy, hrable, metly... .

V ranných komunitách si žiaci navzájom odovzdávali svoje vedomosti, čo už o tomto  dni vedeli, dozvedali sa niečo nové a vytvárali podobu našej Zeme z obrázkov vystrihnutých z časopisov tak, ako by mala vyzerať. Proste, aby sa naša Zem usmievala - „ ÚSMEV AKO DAR, ZEMEGULI DAJ! “

Potom sa žiaci presunuli do priestoru školského dvora a záhrady.  Najprv vyzbierali množstvo kameňov. Potom sa žiaci jednotlivých tried striedali pri rôznych činnostiach. Vyhrabávali školskú záhradu, zametali schody do školy, zakladali si vyvýšené záhony, siali do nich, vyrábali si lavičky, pomáhali pri  vytvorení skalky, kde boli použité väčšie vyzbierané skaly. Menšie skaly zas ukladali vedľa seba a vznikol chodníček. Ten v teplejšom období budú môcť žiaci využívať ako ortopedický chodník. Lebo chodením naboso dostávajú deti povedomie o svojom tele, zlepšujú si pohyblivosť, rovnováhu a optimalizuje sa vývoj nervových zakončení.

Niektorí žiaci ukázali svoje manuálne zručnosti, niektorí boli snaživí, ba niektorí  vydržali až do konca. Medzi tých patrili naši prváčikovia.

Veríme, že čas strávený s našimi žiakmi pri  manuálnej práci a skrášľovaní okolia školy i jej viditeľný výsledok, v nich zanechá  stopu a tá bude prínosom pre našu planétu ZEM.

Už v rannej komunite si žiaci zopakovali ako aktívne počúvajú a ako už ovládajú dva slovné druhy – podstatné mená a prídavné mená, keď mali dokončiť neúplnú vetu „ Keby som bol...., tak by ...... .“ podľa vlastnej fantázie s použitím nejakého podstatného mena alebo prídavného mená. Tak vznikali vety: Keby som bol hladný, tak by som sa najedol. Keby som bol učiteľ, tak by som učil deti. Keby som bol záchranárom, tak tí majú číslo 155. Keby  som bola ryba, mala by som telo pokryté šupinami. Keby .... a Maťko Bučkuliak ozaj aktívne počúval, pretože vedel všetky vety zopakovať.

V učebnici slovenského jazyka integrácia pokračovala, keď si žiaci v jej slohovej časti   najprv prečítali text „Ako vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky“ a zistili, čo je nákres a čo návod pri výrobe čohokoľvek.

V texte, ktorý sme potom opäť čítali,  lebo opakovanie je matkou múdrosti, každý žiak v jednej vete vyhľadal a označoval  podstatné mená  číslom 1 a prídavné mená číslom 2. Pre správne určovanie týchto slovných druhov využívali žiaci otázky KTO? ČO?  na podstatné mená  a AKÝ? AKÁ? AKÉ? na prídavné mená. Niektorí žiaci si pomáhali aj ukazovaním ten, tá, to. Ba pri určovaní sme zistili, že  podstatné mená, ako aj a prídavné mená, majú  jednotné alebo množné číslo. Toto si žiaci upevňovali pri tvorení viet a písaní na tabuľu i do písaniek.

V ¾ ročnej písomnej práci z matematiky žiaci, okrem riešenia príkladov na násobenie, delenie, slovných úloh, premeny jednotiek dĺžky , písomného sčítania a odčítania, mali v zadaniach úloh vyhľadať prídavné a podstatné mená.

Na pracovnom vyučovaní integrácia pokračovala. Žiaci mali  uplatniť či text, „Ako vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky,“ čítali s porozumením. Ich úlohou bolo   z dvojlitrovej plastovej fľaše, podľa nákresu a návodu, vyrobiť „to“ kŕmidlo pre vtáčiky s použitím pravítka, fixky, nožníc a špagátu. A ako to zvládli?  Dôkazom sú fotografie.

Dňa 21. apríla, ako súčasť aktivít na DEŇ ZEME, vyrobené kŕmidlá  rozvešiame v školskej záhrade, pretože tie, čo sme tam  mali, niekto veľmi potreboval pre „svoje  vtáčiky.“

No predsa DEŇ ZEME. Každý rok zintenzívnime aktivity, ktoré by našim žiakom mali pripomínať aká je dôležitá ochrana nášho životného prostredia. Zvlášť ak dokážeme porovnať ako sa k nej ľudstvo správalo v minulosti s tým, čím všetkým  našu Zem ohrozujeme dnes. Do ovzdušia vypúšťajú  priemyselné podniky,  ľudské sídla a dopravné   prostriedky častice chemikálií ako   oxid uhličitý, oxid siričitý, freóny a oxid dusíka.

Vodu znečisťujeme  povrchovým odtokom a presakovaním škodlivých látok  do podzemnej vody, keď látkami  ako uhľovodíky, ťažké kovy,  pesticídy hnojíme pôdu.

Vďaka  pokrokom atómovej fyziky a chémie v 20. storočí bolo zistené rádioaktívne znečistenie.

Že nič neviete o hlukovom  znečistení? Áno, aj to  ohrozuje našu planétu, lebo zahrňuje hluk z pozemných komunikácií, hluk lietadiel a hluk priemyslu.

Nadmerné užívanie svetelných zdrojov a presvetľovanie interiérov je svetelný znečisťovaním.

To sú dôsledky ľahostajného prístupu ľudí k prostrediu v ktorom žijeme. Aj obyčajný papier hodený na zem, netriedenie odpadu, vývoz nepotrebného stavebného materiálu do prírody, kde to vraj nikto nevidí, znečisťovanie potokov, zanedbávaním starostlivosti o naše lesy a .... sú ako kvapky, z ktorých sa nakoniec stane more zlých vecí. Aj preto naše pani vychovávateľky na nástenke pri vstupe do školy venovali pozornosť týmto javom.

Hľadali spôsob ako žiakom aj takouto formou priblížiť, že na ochrane životného prostredia by sa mali podieľať všetci ľudia a teda aj oni. Veď raz z nich budú dospelí ľudia a čo sa dnes naučia,  akoby v budúcnosti našli.

 Naša škola, ako jediná z dedinských škôl, sa zapojila do súťaže v minifutbale. Družstvo zložené z dievčat a chlapcov  zostavila pani učiteľka Lívia Košová a verte, či neverte,  nemala moc na výber. Tí, čo mali niečo nabehané v nohách boli chorí, iní zase veľmi nechceli a ďalší, čo je potešujúce , mali len veľké chcenie. Nuž nie je sa čo čudovať, že v prvých zápasoch s mestskými školami a niektoré boli aj športové, bolo skóre v niektorých zápasoch aj 10: 0.  Ale postupne sa technika vedenia lopty , behanie za loptou a výdrž zlepšovali. Prehry síce pokračovali vo všetkých 7. kolách, ale  už neboli také výrazné. Nakoniec naše družstvo (4 + jeden brankár ) obsadilo síce posledné 7.miesto, ale každý futbalista, či futbalistka  sa výrazne zlepšili. Navyše aj v životnej zručnosti ZODPOVEDNOSTI, pretože si museli dopracovať cvičenia a zadania úloh, ktorými sa v  daný deň ostatní spolužiaci  na jednotlivých predmetoch učili niečo nové.  No a v neposednej miere prezentovali svoju školu, spoznali nových  kamarátov, iné prostredie. Na poslednom turnaji boli ocenení diplomom a pohárom  a zaslúžene. Veď  aj tréneri družstiev žiakov zo športových škôl,  ocenili ich snahu a posun  hlavne v zlepšení techniky pohybu  po ihrisku.Dúfame, že  v budúcom školskom roku, na to,  čo sa naučili v siedmich častiach tohto turnaja,  pekne krásne nadviažu. ( A budú  vedieť na čo ?)

Žiaci 3 a  4. ročníka, ktorým logické myslenie nie je cudzie a matematika patrí k ich obľúbeným predmetom, sa zapojili do školského kola v súťaži pod názvom Pytagoriáda 3 a Pytagoriáda 4. Po odoslaní ich prác a vyhodnotení postúpili do okresného kola tretiačka Simona Siráňová a Matej Bučkuliak a zo štvrtákov Michal Stráňay, Filip Červeň a Lukáš Katreniak. 

Úlohy v okresnom kole už boli nepomerne ťažšie a preto nás nesmierne milo prekvapili úspešní riešitelia aj z našej školy.  V kategórii P3 to bola Simona Siráňová. V tejto kategórii súťažilo 82 súťažiacich. Z nich bolo úspešných  48 a ona sa  umiestnila na 29. mieste.

Michal Stráňay si svoje matematické znalosti  v kategórii P4  zmeral so 72 riešiteľmi. Z nich bolo úspešných 20  a on sa umiestnil  na 8. mieste. 

Srdečne im blahoželáme a tešíme sa s nimi.

rvý deň po veľkonočných prázdninách žiakov 1. a 2. ročníka čakalo hneď  po veľkej prestávke prekvapenie. V telocvični na nich čakal malý psík aj s jeho majiteľkou. Keď sa žiaci usadili na lavičky a hlavne utíšili, milá pani  predstavila nielen seba ako Katku, ale aj svoju fenku Erinku.  Krátko žiakom na začiatok vysvetlila, že ona je canisterapeutka a canisterapia je liečebná metóda, pri ktorej sa používa   pozitívne pôsobenie psa na človeka. Jej cieľom je tvorba endorfínov, hormónov šťastia a znižovanie stresu.

Pani Katka Beinsteinová si ku každej činnosti so psíkom  zobrala postupne vždy  3 - 4 žiakov ako pomocníkov.  Ten ukázal,  čo dokáže  na povely Hľadaj! Ťahaj! Sadni! Ľahni! K nohe! Za odmenu vždy dostal malú granulku od detí, s ktorými „spolupracoval.“ Pani Katka s druhákmi Adamkom a Jurkom deťom ukázala, že pohladkať a odmeniť neznámeho psíka môžeme len s dovolením jeho majiteľa. Takto názorne  pani Katka ukázala ako pracuje s deťmi s rôznymi diagnózami, so zdravými deťmi, ale aj so seniormi. Zameriava sa hlavne na cvičenie jemnej a hrubej motoriky ( žiaci schovávali do rôznych nádobiek granulky a Erinka ich našla a zjedla), na koordináciu  oko-ruka, keď mali žiaci ukladať vedierko s granulkami   vpravo, vľavo, hore , za seba, pred seba...a nakoniec psíka odmenili granulkou.  Zdalo by sa Vám, že tých granuliek spapala Erinka veľa?  Bola to len jedna polovica z jej ranného prídelu, lebo pani Katka kŕmi psíka dvakrát do dňa – ráno a večer. Na pani učiteľke Zajíčkovej ukázala Erinka ako dokáže liečiť svojím teplom a pokojom, keď sa  usalašila na jej chrbát a kríže.                       

Na záver tohto milého stretnutia si každý žiak prešiel prekážkovou dráhou ( slalom okolo kužeľov, tunel, ježkovia a preskok ) rovnakou ako Erinka a ona od každého žiaka dostala granulku, ktorú si našla v mištičke urobenej z dlaní detí.

Toto stretnutie bolo súčasťou pilotného projektu pod názvom „Odlož mobil, vezmi vôdzku!“ A pani Katka svojím vystupovaním a Erinka tým ako poslúchala,  deti zaujali. Možno sa odteraz budú tomu svojmu psíkovi či fenke venovať viac a dlhší čas pobudnú s ním vonku. Mobil by sa tak mohol  dostať na „vedľajšiu koľaj.“  Verme tomu!

V dňoch 3. a 4. apríla 2023 sa na našej škole uskutočnil zápis detí do 1. ročníka v školskom roku 2023/2024.  Tak ako každý rok ani tento sme nenechali nič na náhodu. Pedagogickí pracovníci  pripravili pre predškolákov  obohatené prostredie a prostredníctvom obrázkov na stenách triedy sa od nich dozvedali to, čo by už predškolák mohol vedieť.  Na obrázku autobusu, v ktorom sedeli deti, mali zistiť ich počet, určiť ktorý z nich sedí ako prvý, kto na poslednom sedadle, kto sedí za ním, či niekto sedí pred prvým.  Potom mali zistiť počítaním postavičiek detí, či z autobusu vystúpili všetci, kto vystúpil prvý (ľavo-pravá orientácia ), kto posledný, tretí v poradí... Mali vystihnúť aj  nálady týchto detí podľa toho, čo bolo vidno  na tvárach nakreslených postavičiek. Niektorá postavička  sa do  školy tešila- tá sa usmievala, niektorá sa bála, čo prezrádzali slzičky na jej tvári, iná bola spokojná, ale aj nahnevaná, lebo do školy sa jej ešte nechcelo ísť. Ba deti dokázali vystihnúť aj prejav nudy, či únavy.  Na obrázku školy zisťovali, či sa do jej  okien  zmestí vždy len jedna postava žiačika- teda porovnávali, čo je viac a čo je menej. Zo školy išli postavičky domov a každý podľa nápovedy do iného domčeka dedinky, ktorú mali predškoláci pomenovať. A vedeli, že je to VALČA.  Tu si overovali budúci prváci, či poznajú čísla od  1 do 6. Mnohí však poznali všetky čísla na desiatich domčekoch. Ba vedeli určiť, že dva domy sa odlišovali tým, že mali komíny, plôtiky, či otvorené dvere. Neušlo to ich pozornosti. Čistú reč ukázali pri speve pesničiek,  či recitácii básničiek. Na veľkom vreci ich čakali písmenká, z ktorých mnohé poznali a vedeli s nimi  vytvoriť i slová,  určiť prvú alebo poslednú hlásku k danému slovu. Pri pomenovaní školských pomôcok určovali, ktorých je viac, menej, ktoré sú väčšie, menšie. Na počítači určovali geometrické tvary a ich farby. Svoju zručnosť mohli ukázať pri obkresľovaní šablónky hrušky, jej vymaľovaní, vystrihnutí a zavesení na ovocný strom. Pri ovocných stromoch určovali aký druh stromu to je, počet ovocia na strome a určovanie počtu od najmenej po najviac.

Poslednou úlohou bolo nakresliť seba ako prváka. Niektorí predškoláci venovali  postave potrebnú i primeranú pozornosť, niektorí kreslili miniatúry a niekto to chcel mať rýchlo za sebou. No všetci 20 predškoláci  boli vždy  v niečom dobrí.

Na záver dostali „LIST PRVÁKA“, na ktorom si mohli pozrieť, čo ich to v škole od septembra bude čakať, vybrať si taštičku s malými darčekmi a odfotografovať sa.

A pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí pracovníci i žiaci školy sa už teraz tešia na tieto „čisté nepopísané listy“, od ktorých sa aj my budeme mať čo učiť. Že neviete čo?  Zamyslite sa!

 

Dňa 4. apríla 2023 sa náš žiak 4. ročníka Michal Stráňay zúčastnil  na regionálnej súťaži  celoštátnej  vedomostnej súťaže  pod názvom „Čo vieš o hviezdach?“. Napriek tomu, že patril medzi najmladších súťažiacich vo svojej skupine  žiakov 4., 5. a 6. ročníka, získal zo 60 bodov 53 a obsadil  krásne druhé miesto, keď medzi ním a víťazom bol rozdiel len dvoch bodov. Súťaž sa skladala z troch častí – testu, tajničky a ústnej odpovede. Získal nielen diplom, ale aj peračník s logom NASA a zaujímavý dáždnik s hviezdnou oblohou.

Súťaž v Žilinskom  kraji organizuje Krajská hvezdáreň v Žiline, a tak Michal, vzhľadom k jeho umiesteniu,  postúpil do krajského kola, ktoré bude dňa 25.4. 2023. Veríme, že aj v krajskom kole ukáže svoje vedomosti. Držíme mu palce a k  víťazstvu v regionálnom kole blahoželáááááááááme!

Jednou z aktivít pripravených k „Mesiacu knihy“  bola dňa 29. a 30. marca  aj návšteva žiakov    1. až  4. ročníka v obecnej knižnici. Tu všetkých  privítala pani knihovníčka  Ľubica  Kalinová a uviedla ich  do miestnej knižnice. Síce malej, ale útulnej a plnééééj kníh. Žiaci sa dozvedeli, že lístočky s písmenami A, B, C, D,...na policiach označujú  uloženie kníh  podľa abecedy priezviska spisovateľov.  Ukázala im, že knihy sú v miestnosti  rozdelené na časti pre najmenších, školákov, tínedžerov, encyklopédie a beletriu pre dospelých. Odpovedala na otázky: Kto si môže prísť požičať knihu? Čo je to čitateľský poukaz? Koľko sa platí za vystavenie preukazu?  Na aký dlhý čas platí poplatok 1 euro? Kedy je knižnica otvorená?                   Či si môžu knihu prečítať aj v knižnici? Na všetky otázky im  pani Ľubica odpovedala a  tú poslednú si hneď vyskúšali, keď si každý z nich vyhľadal knihu posadil sa na pohodlné stoličky v troch čitateľských  kútikoch  a čítali, prezerali, vyhľadávali a na krátky čas to vyzeralo ako v úli. Ale len na krátko, pretože v knižnici predsa musí byť ticho, aby sa čitatelia navzájom nevyrušovali. Tretiačky sa zaujímali o  knihy od Gabriely Futovej, pretože len nedávno žiaci tejto triedy dočítali knihu od tejto autorky pod názvom „Poplach v škole na Kavuličovej ulici“ a u žiakov mama úspech. Zistili, že v miestnej knižnici sú aj knihy od nášho rodáka spisovateľa a maliara Jána Andela. Potom žiaci 3. ročníka pre prvákov  predviedli svoje pásmo  s básničkami a prózou tohto autora. Celé pásmo natáčala pani riaditeľka, pretože žiaci 3. ročníka sa týmto pásmom chcú prihlásiť do celoslovenskej súťaže vyhlásenej vydavateľstvom AITEC pod názvom „Osobnosti nášho regiónu.“ Peknou bodkou za týmto milým stretnutím  bolo podpisovanie sa všetkých na pripravené návštevné listy a pani Ľubka všetkých budúcich  čitateľov miestnej knižnice odmenila zaujímavými gumami, náramkami a malou sladkosťou. Veríme, že návšteva našich žiakov nebola posledná  a aspoň 50% z nich sa stane vášnivými čitateľmi, ktorí si budú knihy nielen kupovať, ale aj požičiavať.

Ďakujeme za pekné prežité chvíle. Podľa programu ITV – VEU to bola aktivita „BYŤ PRI TOM.“

 

Dňa 23. marca bola naša škola od 15:00 hodiny do 17:00 hodiny otvorená nielen pre našich budúcich prváčikov a ich rodičov, ale pre všetkých, ktorí boli zvedaví ako to na našej škole vyzerá, čo a ako tu robíme.  S napätím sme očakávali 15:00 hodinu. Ako prvá  prišla naša kolegyňa z MŠ Radka Tomčányová so svojou dcérou Miou a sestrou Luciou. Prešli si celú školu, nazreli do každej triedy, pochválili práce žiakov, obohatené prostredie, čitáreň, telocvičňu i zrekonštruované sociálne zariadenia. Ba pozvali sme ich aj do našej vynovenej zborovne. Vyzdvihli rodinnú atmosféru našej školy, nezanedbateľný menší počet žiakov v triedach a množstvo aktivít realizovaných v spolupráci s rodičmi.

Svoj žiacky život si pripomenul,  teraz už ocko budúceho prváčika Markusa,  Lukáš Móric a hoci sa podľa jeho slov veľmi veľa zmenilo k lepšiemu, krajšiemu, tá rodinná atmosféra sa tu naďalej vznáša „vo vzduchu“.

Okrem nich prišlo na deň otvorených dverí  ešte 11 ďalších príjemne zvedavých rodičov so svojimi ratolesťami, ktorým sme odpovedali na ich otázky a hoci  sa mali možnosť ponúknuť  pripraveným malým občerstvením, tak väčšinou prišli vraj najedení. Deti však nepohrdli sladkosťami a slanými medvedíkmi.  Niektoré deti sa zapojili do tvorenia papierových kvietkov, či kreslili na podklad vytvorený z holiacej peny na celej lavici. Milo nás prekvapila aj Vaneska Cígerová, ktorá na kresliacom tablete nakreslila niekoľko svojich predstáv kvietkov. Už sme si istí, že ako prváčka bude navštevovať  elokované pracovisko ZUŠ Maše Haľamovej na našej škole - odbor výtvarný.

Veríme, že dôvodom, prečo rodičia ostatných budúcich prváčikov,  neprišli bolo to, že našu školu poznajú cez svoje deti, ktoré našu školu navštevujú, alebo v minulosti navštevovali. Tešíme sa na nich na zápise.

Väčšina ľudí bez nej neprežije viac ako tri dni. Do kontaktu s ňou prichádzame dennodenne. Voda má nekonečné množstvo využití. Aj preto pedagogickí pracovníci nenechali nič na náhodu a na  tento deň pripravili, v rámci celoškolského  projektu, pre žiakov aktivity zamerané na vedomosti i praktické činnosti spojené s vodou.

Žiaci rozdelení po 6-tich  v deviatich skupinách s názvami podoby vody ako ľad, sneh, para, hmla, cencúľ, inovať, krúpy, ľadovec, voda najprv plnili vedomostné úlohy v pripravenom pracovnom liste priamo v škole. Cestou k studničke v osade Brčná plnili skupiny úlohy praktické. Na Dielci mali vyhľadať 8 ukrytých  kartičiek s pomenovaním, čo vodu znečisťuje. Niektoré skupiny  snorili a snorili a vysnorili všetky, iné tomu nevenovali pozornosť a našli len 2-3.  Pri vodojeme nad Dielcom sme oslovili pracovníkov vodárni, ktorí tam práve boli a milá pani nám porozprávala, čo to je vodojem, odkiaľ sa v ňom berie voda, čím sa čistí, ako často sa kontroluje jej kvalita, v akých dedinách si ju môžeme napustiť otočením kohútika. Tí, čo počúvali aktívne to zúročili v poslednej úlohe, ktorú skupiny robili ráno 23. marca v škole. Medzi zábavné úlohy patrilo pranie ponožiek v potoku Slovianka a  ich vyvesenie na špagát, ktorý si každá skupina mala niekde natiahnuť a zhadzovanie pohárovej pyramídy vodnými pištoľami. Ako sa ukázalo, bola to rozhodujúca súťaž, pretože niektoré družstvá zvolili správnu techniku ( mieriť na spodné poháre ) a množstvom vody vo vodnej pištoli sa im podarilo zhodiť až 20 pohárov, čo bol riadny náskok.

Potom sme otvorili studničku opakovaním rečňovanky po pani riaditeľke „Čiki, miki, čiki, miki, čiki miki, odomyky,  kľúčik zlatý  otvor jednu zo stuničky , nech sme zdraví, zdravučičkí.“ A každý žiak bol tou vodičkou z otvorenej studničky trošku „POHLADKANÝ“, aby bol zdravý.

V poslednej úlohe cestou do školy si žiaci vyskúšali filtrovanie zakalenej vody z potoka Slovianka. Aj tu mohli získať od 5 do 2 bodov podľa čistoty prefiltrovanej vody. Niektoré skupiny zistili, že je tým čistejšia čím viac ju filtrujú a dôležitá tiež bola  rýchlosť filtrovania – čím pomalšie, tým čistejšia voda.

Deň vody však pokračoval aj 23. marca ráno v škole. Úlohou skupín bolo odpovedať na posledných 5 otázok overujúcich ako aktívne počúvali milú pani pri vodojeme nad Dielcom. V záverečnej reflexii zas žiaci kreslili kvapku vody podľa nápovedí:

*Nakresli takú veľkú kvapku vody ako si sa na Deň vody cítil. *Nakresli kvapke také veľké ruky, čo nové  si sa dozvedelo vode.

*Nakresli kvapke také dlhé nohy ako si zvládal praktické úlohy

7 s vodou.

*Nakresli kvapke také veľké oči ako si počas tohto dňa uplatňoval životné zručnosti ako zdravý rozum, vytrvalosť, spolupráca, priateľstvo.

*Nakresli kvapke také veľké ústa, ako si aktívne počúval informácie pri vodojeme nad Dielcom.

Po  veľkej prestávke sa žiaci dozvedeli,  po spočítaní všetkých bodov, víťazné družstvá. Na 3. mieste sa umiestnila skupina sneh na druhom skupina inovať a prvé miesto získal ľadovec, kde boli štvrtáci Alexander Krška, Sofia Skuhrová, tretiak Matej Bučkuliak  a druháci Karin Greschner a Ondrej Lomen. Blahoželáme!!!

 

A na záver niekoľko zaujímavosti o vode:
- väčšina pitnej vody sa nachádza pod povrchom Zeme
- z dostupnej vody na Zemi môžu ľudia používať iba tri desatiny
- 1,7 % vody na Zemi je trvale zamrazená
- človek prežije bez jedla aj mesiac, ale bez vody 3 až 7 dní
- bábätká za prvého polroka svojho života príjmu sedemkrát viac tekutín ako dospelý človek
- dvakrát viac vody sa využije na výrobu kávy ako čaju

 

 

 

 

Prvý jarný deň -  teda 20. marca si deti  MŠ spolu so žiakmi našej školy priblížili  nielen sebe, ale aj rodičom a obyvateľom obce tradíciu vynášania MORENY – symbolu  zimy a smrti, ktorá musí byť spálená, aby mohla  nastúpiť  nová  jar  a nový život  a to folklórnym pásmom pod názvom „Morena, Morena, kde si prebývala?“.

Zima však akosi pozbierala svoje posledné sily a aspoň v podobe mrholiaceho dažďa a tmavej oblohy donútila divákov i účinkujúcich vybrať dáždniky alebo sa schovať pod ostrešie penziónu Rosa a Jednoty COOP. Lenže silu dažďa premohli už prvé slová programu škôlkarov. Po ich milom vystúpení  prišli za spevu piesne  „Fašiangy, Turíce“  s hudobným  sprievodom harmoniky, ktorým sa do programu zapojil aj náš pán starosta, žiaci našej školy. Tí najprv zisťovali, kde sa tá Morena schovala a keď zistili, že u Hurtov na dvore, hneď  ju Daria Warchalowská schmatla a slovami: “Morena, Morena, už je s tebou amen, pôjdeš ty do vody ako veľký kameň!“,  spečatila jej osud, pretože všetci krojovaní účinkujúci ju za spevu  doniesli k potoku. Tam ju pani riaditeľka zapálila a hodila do vody. Deti sa výkrikmi Morenááááá, Morenáááá, Morenááá s ňou, ale hlavne so zimou, rozlúčili.

Potom dievčatá doniesli letečko -  zelenú halúzku  ozdobenú stužkami, zaspievali si pesničku „Vijeme, vence, vijeme..., zahrali hru Kolem baba, ale nakoniec ich „chlad“  premohol,  a tak  ..... išli domov.

Ďakujeme všetkým, ktorí prišli, videli, pochválili účinkujúcich.

Aj týmto spôsobom vštepujeme  deťom vzťah k tradíciám, ktoré sú studnicou múdrosti.

Ďakujeme aj našim pani kuchárkam, ktoré na toto milé stretnutie napiekli moravské koláčiky. Chutili.​​​​

 

​​​​​​​

Na koncerte vystúpia aj deti z našej školy. Nech sa páči, príďte si vychutnať milý umelecký zážitok.

 Dve hodiny plné slova  a  príbehov

 15. marca 2023 sa  tretia trieda naplnila žiakmi divákmi i žiakmi recitátormi. Recitátori z jednotlivých tried si postupne „zmerali“ svoje rečové schopnosti, pamäť a herecké  vlohy  v prednese poézie a prózy  v školskom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín.  Prvá recitátorka prváčka  Elizabeth Štanclová ukázala, že trému treba zahodiť za hlavu a svojou básničkou „Kuriatka“ navodila pokojnú atmosféru pre  súťažiacich. Veľmi milo prekvapili všetci súťažiaci, pretože sa texty naučili dobre naspamäť a ukážky, ktoré recitovali, boli zaujímavé, vtipné s dôrazom  na príbehy detí, ich pocity, na to, čo zažívajú dnešné deti v každodennom živote.  Z 19 recitátorov bolo treba vybrať tých najlepších. Základným kritériom bolo uplatnenie výrazových prostriedkov ako tempo reči, správna intonácia pri otázke, využitie priamej reči, celkový dojem...      Nakoniec bolo balíčkom cukríkov ocenených všetkých 19 recitujúcich. Prečo? Pretože boli pri učení sa svojich textov nielen zodpovední, ale aj vytrvalí a trpezliví. A v konečnom dôsledku, tak ako povedala na vyhodnotení pani riaditeľka,                   „Kto veľa číta, ten sa veľa dozvie a veľa aj naučí, pretože sa učíme aj očami“.                No bolo treba oceniť aj tých najlepších. Na 4. mieste sa umiestnila tretiačka Ninka Zvarová, na 3. mieste jej spolužiak Martin Džurdženík, druhé miesto obsadila  druháčka Milenka Porubänová svojou prózou z knihy Márie Ďuríčkovej Danka a Janka v rozprávke „O človiečikovi  z budíka“ a víťazkou sa stala štvrtáčka Šarlota Tomčányová textom pod názvom „Neviem to pochopiť“. Srdečne blahoželáme.

P.S. Nemôžeme zabudnúť napísať, že prváci pri recitovaní všetkých recitátorov uplatnili životnú zručnosť TRPEZLIVOSŤ, ktorú si v daný deň  počas celého vyučovania v rôznych aktivitách upevňovali, pretože boli ticho, nevyrušovali,  nechodili sa napiť, čím boli príkladom pre ostatných žiakov divákov. Takto vyzerajú  znaky úspechu uplatňovania tejto životnej  zručnosti.