Dva týždne celoškolského projektu „Iný neznamená byť horší“ je už za nami.
Žiaci každej triedy pod vedením svojej triednej učiteľky, v rôznych cielene pripravovaných aktivitách, zažívali pocity so zrakovým postihnutím.
Krátko mali napríklad porozprávať svoj pocit, keď mali jednu minútu zatvorené oči a nič nevideli.
Žiaci si uvedomovali, aké rozdielne videnia mali, ba niektorí svojimi vyjadreniami spolužiakov aj prekvapili.
Brainstormingom písali, vychádzajúc z vlastných skúseností, čím sa ľudia od seba líšia, potom so zavretými očami a len vzájomným dotykom, mali vytvoriť skupiny po štyroch a spoluprácou napísať čo najviac slov začínajúcich na prvú slabiku slova slepec.
V papierovom vrecúšku ohmataním zisťovali ukrytý predmet a následne mali odpovedať na otázky „Ktorý zmysel si použil pri určovaní predmetov? Prečo bolo ťažké určiť hmatom niektorý predmet? Ktorým zmyslom by ste jednoznačne určili a pomenovali všetky predmety? Ktorým ľuďom chýba tento zmysel?
Na konci výtvarnej výchovy mali zase so zaviazanými očami zistiť, aký trojrozmerný predmet alebo plastiku, vytvoril jeho spolužiak samozrejme s použitím hmatu.
V ďalšej aktivite zisťovali v tajomnom vrecúšku hmatom predmet z domácej úlohy, keď do vrecúška mali vložiť niečo hladké, drsné, guľaté, papierové, umelohmotné, červené, tenké, hrubé, zelené, teplé, studené, mokré, ...Zistili, že hmatom nedokázali rozlíšiť predmety určenej farby.
Úlohou prvákov bolo zrkadlovo napísať jedno z písmen, ktoré sa už naučili a potom jeho tvar špendlíkom vypichnúť. Ostatní žiaci robili to isté, ale s použitím jednoslabičného slova. Potom si so zaviazanými očami vybrali jedno slovo alebo písmenko a len hmatom ho mali prečítať. Niektorým sa to podarilo. Iní sa trápili a neprečítali. Takto sa žiaci dozvedeli, že vystupujúce bodky sú základom písma, ktorým píšu a čítajú slabozrakí a volá sa braillovo písmo.
Sluchom žiaci rozoznávali zvuky pripravené vyučujúcimi, či nahrávky z internetu, ale aj v domácom prostredí, keď počas 5 minút so zavretými či zaviazanými očami mali počúvať zvuky v ich dome.
Pri ďalšej aktivite spojenej s čítaním, cielene vybraného textu, bolo úlohou žiakov počúvajúcich so zatvorenými očami povedať čím vyjadrila učiteľka v príbehu radosť, žiaľ, smútok, hnev a rozčarovanie, či im počúvanie so zatvorenými očami pomohlo viac sa sústrediť na obsah príbehu, či slabozrakí dokážu rozlíšiť rovnaké pocity.
Svoju tvorivosť si rozvíjali v rannej komunite, keď mali dokončiť neúplnú vetu „Toto je palička, ale môžem ju použiť ako... (oštep, oporu ku kvetu, na udicu, ako lyžiarsku palicu, palicu na florbal, šíp do luku, ako ukazovadlo, na potrestanie, ako veslo, na kyprenie, ako varechu, ako habarku, palicu na vandrovku, garnižu na okno, oporu pri chôdzi, slepeckú palicu, ako meradlo, ako ražeň...
V poslednej aktivite týchto dvoch týždňov si vyskúšali s použitím paličky, ktorú na výtvarnej výchove štvrtáci prerábali rôznym spôsobom na bielu slepeckú palicu, prejsť so zaviazanými očami trasu plnú prekážok.
Všetky tieto aktivity sa pani učiteľky snažili prepojiť aj s preberaným učivom v jednotlivých predmetoch. Integrovali teda učivo a prepájali ho aj s pocitmi, čím sa snažili poznatky žiakov meniť na dlhodobé vedomosti. Lebo až 80% si dokážeme zapamätať z toho, čo priamo zažijeme a robíme.