Novinky

Naši žiaci zažiarili v súťaži VŠETKOVEDKO: Máme skvelých víťazov!

 

Naši žiaci opäť dokázali, že im to páli! Deti zo všetkých štyroch ročníkov (1. – 4. ročník) sa zapojili do obľúbenej celoslovenskej vedomostnej súťaže Všetkovedko, kde si zmerali sily v tom, čo všetko už o svete vedia.

Súťažné úlohy boli poriadnou výzvou, no spracované veľmi hravou formou. Deti lúštili šifry, riešili logické hádanky, dopĺňali obrázky a popasovali sa s témami z matematiky, gramatiky, prírodovedy, angličtiny, či dokonca z dopravy a výchov (výtvarná, hudobná, telesná).

Ako sa darilo našim najúspešnejším „všetkovedkom“?

• 1. ročník: Absolútnu špičku ovládol Richard Gloss, ktorý získal fantastické 1. miesto so ziskom 105 bodov. Skvelý úspech podčiarkol Matúško Páleš, ktorý s 98 bodmi obsadil 3. miesto. Obaja chlapci si okrem titulu Všetkovedko odniesli aj pekný peračník s príveskom.
• 2. ročník: Najviac zažiarila Kvetka Kršková, ktorá vybojovala krásne 3. miesto. Domov si okrem diplomu odniesla aj batoh, knihu a peračník.
• 3. ročník: V silnej konkurencii sa nestratila ani Adelka Vaňková, ktorá obsadila pekné 23. miesto a získala batoh, peračník a prívesok.
• 4. ročník: Parádne 10. miesto obsadil Jakub Fedor, ktorý bol za svoj výkon odmenený diplomom, knihou, batohom a peračníkom.

Všetkým zúčastneným deťom gratulujeme k odvahe a skvelým výsledkom! Sme hrdí, že máme v škole toľko zvedavých a šikovných hlavičiek. Podrobné informácie o súťaži a ďalších termínoch nájdete na oficiálnej stránke Všetkovedko.sk.

Prichádza sviatočný čas, na ktorý sa dlho teší každý z nás. Vôňa koláčov vôkol sa rozlieha, vianočnej nálade každý z nás podlieha. Zabudnime na smútok, zanechajme zvady, buďme k sebe milí, dobrí a majme sa radi. Prišiel čas vianočný, zvonček tíško cinká, každému sa splní túžba, aspoň malilinká. Šťastné a veselé želajme si spolu, a potom spoločne k štedrovečernému stolu.

Prajeme vám krásne vianočné sviatky v kruhu najbližších a vám najmilších, prežitých v zdraví a láske, šťastí a pohode.

Opäť sme sa zapojili do zbierky. Mali sme čas, takmer tri týždne, na zbieranie krabíc s drobnosťami. ktoré sa stanú pre niekoho aj jediným vianočným darčekom. Verili sme, stále veríme, že súdržnosť, ochota, láskavosť, neľahostajnosť a schopnosť podeliť sa, stále v ľuďoch existuje. Našlo sa niekoľko ľudí, ktorí vytvorili 21 krabíc pre seniorov, ktorí sú umiestnení v Domove sociálnych služieb na Ľadovni v Martine. Ďakujeme im, že prejavili ochotu a prejavili svojho dobrovoľníckeho ducha pri vytváraní úsmevu, pohladenia na duši a zahriatia pri srdiečku. Lebo toto všetko obdarovaní cítia a vedia, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú silu prejaviť svoju empatiu a dokážu sa vcítiť do potrieb toho druhého. Veď kto z nás nerád dostáva darčeky, prekvapenia, či povzbudivé slová? Doba je ťažká, zložitá a vôbec nie je jednoduché pre mnohých pokryť svoje potreby. No ak by sa ľudia stále obávali, mali strach, tak by sme nemali padák, fén, lieky, hudobné nástroje, stavby, autá, ..., a takto by sme mohli písať o odvážnych ľuďoch, ktorí to tiež v dobe, v ktorej žili a tvorili, nemali jednoduché. Nabrali odvahu, posledné peniaze  a išli si za svojím rozhodnutím, snom, uznaním. Veď naozaj stačí málo. Aj malými krokmi sa dá prísť do cieľa. Musíme sa naučiť tešiť sa z maličkostí, drobných úspechov, aby sme potom mohli prijať niečo veľké, dôležité. Len s otvorenými očami a láskavým srdcom sa dá vidieť lepší svet. Nezatvárejme sa do svojho sveta, ale naplňme to, že človek je tvor spoločenský, učenlivý. Každý deň dostáveme príležitosť zmeniť svoj život. Naše životy sa zlepšia len vtedy, keď sa zlepšíme my. A na záver, jeden svetovo známy muž raz povedal: Ak chceš byť šťastný, buď. Samozerjme darcom, z celého srdca, ĎAKUJEME.

Po vianociach, keď sa rozdávajú darčeky, je Mikuláš dôležitým dňom v kalendároch všetkých detí. Aj naši žiaci sa nevedeli dočkať, kedy to už bude. Každá trieda si pripravila milé vystúpenie pre vzácnu návštevu. Spolu s Mikulášom k nám prišiel aj anjel a čert. Bolo to radosti v detských očiach, ale kde tu sa našli deti, ktoré veru mali strach. Hlavne, keď sa k nim chcel priblížiť čert. Ale on sám im povedal, mňa sa nebojte, veď čert čerta sa nebojí. No ... každý by mal vedieť, či sa ho bál naozaj. Darček od Mikuláša potešil a rozbaľovanie, ochutnávanie nemalo konca. Ďalší balíček nám Mikuláš doniesol aj v našej jedálni. Ďakujeme Mikulášovi, anjelovi, čertovi, MS SČK Valča a aj našim pani kuchárkach. Už len dať jednu radu, so sladkosťami to neprehnať, radšej sa rozdeliť a určite si poriadne umývať zuby.

Napadlo trochu snehu, no radosti urobil neúrekom. Využili sme to a šup von. V ten deň bolo chladnejšie, tesne pod nulou a nádherne svietilo slnko. Kopec a lúka za školou boli biele a  nám poskytli radosť aspoň v tento jeden deň. Aj málo snehu vie vyčariť úsmev na perách, krik detí a mokré rukavice, či ponožky. Ostáva nám len dúfať, že túto zimu si to zopakujeme niekoľkokrát. Možno aj s väčšou nádielkou bielej periny.

 

Vybraní žiaci 3. a 4. ročníka ZŠ vo Valči sa v štvrtok 4. 12. 2025  zúčastnili netradičnej vedomostnej súťaže, ktorá prebehla v priestoroch CVČ Kamarát v Martine. Súťaž niesla názov Escape Room – Stará lampa a bola inšpirovaná rozprávkou Hansa Christiana Andersena Stará lampa.

Žiaci boli rozdelení do dvoch skupín.
Prvá skupina sa pustila do riešenia únikovej hry, v ktorej mali 45 minút na splnenie všetkých úloh. Deti hľadali číselné kódy, postupne odomykali zámky a riešili logické úlohy, ktoré ich posúvali k hlavnému cieľu – rozsvietiť starú lampu.

Zatiaľ druhá skupina sledovala rozprávku Stará lampa. Po jej dopozeraní mali žiaci vytvoriť vlastné pokračovanie príbehu – premýšľali, čo sa mohlo stať s nefunkčnou starou lampou, ako mohla ďalej slúžiť a aký osud ju mohol čakať. Svoj príbeh doplnili aj výtvarnou ilustráciou.

Po splnení úloh sa skupiny vymenili, aby si žiaci mohli vyskúšať obe aktivity.

Podujatie prinieslo deťom zábavu, dobrodružstvo a zároveň podporilo ich kreativitu, logické myslenie i tímovú spoluprácu.

Pasovanie prvákov vo Valči – deň plný radosti a úsmevov

V stredu 25. novembra 2025 sme si v našej škole vo Valči užili jeden krásny a nezabudnuteľný deň – pasovanie prvákov. Naši najmladší školáci ukázali, čo všetko sa už stihli naučiť, a svoje doterajšie schopnosti si vyskúšali v zábavných a pestrých úlohách, ktoré pre nich pripravili pani učiteľky aj pani vychovávateľky.

Prváčikovia s nadšením prechádzali jednotlivé stanovištia, kde ich čakalo trošku čítania, trošku počítania, trochu hádaniek, praktických zručností a hlavne veľa smiechu. Všetko zvládli s obrovskou chuťou a úsmevom od ucha k uchu.

Najkrajší okamih prišiel na záver – naši malí školáci boli slávnostne pasovaní za prvákov. Každý si domov odniesol svoj vlastný dekrét na pamiatku a k tomu aj malý darček, ktorý im urobil veľkú radosť.

Celý deň sa niesol v priateľskej, rodinnej atmosfére a bol plný hrdosti, radosti a detského nadšenia. Veríme, že na svoje pasovanie budú prváci ešte dlho spomínať – a my spolu s nimi. 😊

Niežeby sme nevedeli kričať alebo zakričať, ale takto sme sa snažili pomôcť všetkým deťom, ktoré to potrebujú.

Potrebujú, aby ich niekto ochránil pred násilím a aj takto pomohol deťom brániť sa pred krivdou a nespravodlivosťou. S násilím sa môžeme vysporiadať len tak, že ho nebudeme bagatelizovať, prehliadať a vnímať ako niečo, čo sa „…nás predsa netýka…“. Práve preto sa od roku 2014 vždy v novembri, organizuje podujatie “Bubnujeme, aby bolo deti lepšie počuť!“, pretože hlas detí je dôležitý!

19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí.

 Preto sme aj my v čase od 10.00 do 11.00  prechádzali obcou a „bubnovali“. Bubnovaním na vedro, pokrievky, varešky, hrnce sme spoločne vytvorili silný hlas, ktorý hovoril DETI SI ZASLÚŽIA BEZPEČNÉ DETSTVO.

 

 

Ak neviete, je to skratka dvoch slov Zábavná matematika. Ešte presnejšie, je to názov matematickej súťaže pre štvorčlenné  družstvá 4. a 5. ročníka základných škôl. Tejto súťaže sa zúčastnili aj štyria naši žiaci zo 4. ročníka Jakub Fedor, Jakub Erteľ, Luka Guraj a Šimon Krištofík.

S malým srdiečkom aj so strachom si sadli za stôl v jedálni Gymnázia J. Lettricha v Martine, kde po úvodných inštrukciách začal dvojhodinový matematický maratón. Úlohou bolo vypočítať všetkých 50 príkladov a popri tom splniť aj 4 bonusové aktivity.

To čo sa zdalo na začiatku ťažké zvládli na 100% a po správnom splnení úloh sa naši „chlapci“ umiestnili na výbornom 3. mieste.

 

Blahoželáme!

Dňa 17. novembra sa na našej škole diali veľké veci – a všetky sa točili okolo jednej hrdinky: K A P U S T Y .

Celá škola sa premenila na šikovnú kuchyňu, kde sa strúhalo, krájalo, miešalo, tlačilo....až kapusta len tak lietala! Prváci začali veľkolepo. Pustili sa až do dvoch kapustových šalátov, jeden na sladko a druhý na slano. Statočne strúhali, rajbali a dávali si pozor na pršteky. Ich šaláty boli také svieže, že by sa za nich nehanbila ani babička na jarmoku. Druháci nechceli zostať pozadu – veď kto by chcel prehrať boj o kapustovú slávu? Pripravili kapustový koláč a šalát z čínskej kapusty , pričom si každý vyskúšal krájať s ozajstným nožom. Nožík ich poslúchal, kapusta tiež a výsledok bol vynikajúci! Tretiaci ešte pritvrdili. Urobili koláčik z kapusty a šunky, nie obyčajný ale recept naň je ukrajinský. Kapustové placky s avokádovou nátierkou a dokonca si trúfli aj na vyprážaný rezeň , ale celkom iný, taký hlúbový. To bol už gastronomický zážitok- kapusta na všetky spôsoby. A čo štvrtáci? Tí si povedali, že bez klasiky to nejde. Pripravili sladké fliačky s kapustou, pri ktorých sa zalizovali aj pani učiteľky a vychovávateľky. K tomu všetkému pripravili domácu čalamádu, ktorá voňala až na chodbu. To však nebolo všetko! Deti si mohli vyskúšať aj tlačenie kapusty  do 50 litrového sudu. A keďže 50 litrov nie je len tak, svoje svaly zapojili aj pani vychovávateľky – tie odštartovali tlačenie, deti pokračovali a kapusta to už mala zrátané: DO SUDA SA IDE!

Na záver si celá škola všetko poctivo ochutnala. Chodby voňali kapustou, chuťové bunky tancovali a všetci sa zhodli na jednom: Kapusta je kráľovná jesene a my v škole vo Valči to veľmi dobre vieme.

Svet sa mení. Mení sa aj príroda. Martin na bielom koni už neprišiel dlhoooo. Veď 11.11. je jeho deň v kalendári, no a kedysi to bolo tak, že sem - tam spadla vločka. Spadlo aspoň pár vločiek, symbol zimy, aby sme už prírodu začali brať vážne. Zima klope na dvere. No ako sa mení svet okolo nás, tak máme pocit, že ľudia sa nemenia. Sú nepoučiteľní. Teraz máme na mysli boje, vojny a ďalšie konflikty, ktorých je neúrekom. Ľudia sa nemenia. Stále si nevážia mier, pokoj, zdravie, ... a hlavne jeden druhého. Veď aj v piesni sa spieva, čo viac si priať, ako len to, aby jeden druhého mal rád. Preto sme radi, že veteráni prišli a tak sme mohli , spolu s nimi, si  uctiť  pamiatku ľudí, ktorí padli v 1.svetovej vojne. Potrebujeme si stále pripomínať, že pokoj, mier a láska medzi ľuďmi sú tak veľmi potrebné aj v dnešných ťažkých časoch. Máme pocit, že nás sa to netýka, ale ... už deťom musíme vštepovať úctu, rešpekt k hodnotám, ktoré sú skutočné a dôležité. V tento deň, po celom svete, si ľudia   pripínajú na hruď červený mak - symbol vojnových veteránov. My sme zopár makov vyrobili a veríme, že sme s nimi aj potešili. Rozprávame sa  o všeličom, každého zaujíma niečo iné. Rozhodli sme sa, že veteránov pozveme pre starších žiakov našej školy na stretnutie a budeme radi,ak sa aj vy k nám pridáte. Možno tie rozpávania, vlastných zážitkov z pôsobenia v armáde, nám pomôžu pochopiť, ako je potrebný mier a nielen pre deti na celom svete. Ďakujeme Elizabeth Štanclovej, že nám predniesla báseň. Prečítajte si ju aj vy. 

 

Modlitba za mier, Milan RÚFUS

Napomeň našich otcov, Bože nad hviezdam. Nech trochu myslia, čo sa stane s nami, keď začnú vojnu a všetky svoje hnevy vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy pokazia zem, i nebo bude choré.

Napomeň našich otcov Ty, tam hore. Že sa to nesmie.

Že ako Ty si svätý, aj zem je svätá, veď chodia po nej deti.

Zostali sme verní tradícii. Po vtipnom a aj poučnom bábkovom predstavení sme sa o 18,00 hodine stretli v škole opäť. V telocvični si deti pripravili svoje miestečka na spanie. V triede sme si povedali, čo  nás čaká a ešte pred večerou sme si vytvorili po vetách 2 straši príbehy. Vznikli z viet celkom zaujímavé a aj verte, strašidelnícke príbehy. Po večeri sa deti rozdelili do 4 skupín. V každej trieda ich čakalo prekvapenie, v podobe úlohy a niekoho, kto ich síce strašil, bolo to takmer v úplnej tme, ale ich viedol, aby získali správnu indíciu. Museli pospájaním písmen vytvoriť slovo a nájsť ten správny kľúč od dverí. No diali sa veci, bubu. Ešte sme si stihli pozrieť rozpávku pred spaním. Rýchlo umyť tváričky a zúbky a šup do ... spacieho vaku. Niektorí veru zaspali tak rýchlo, že sme nestihli  povedať ani dobrú noc. No mali sme aj také strašidielka - jašidietka, ktoré nie a nie spať. No, však ráno bude ťažké. Veruže pre niektorých z nás aj bolooooo. Každý si svoje miesto upratal, rýchlo na raňajky a už sa čakalo na odmenu. Myslíme si, že potešila všetkých zúčastnených. Michal Bzdilík a Matúš Páleš získali o milimeter lepšiu odmenu, pretože jediní zložili a zvládli skúšku - Bobríka odvahy. Chalani, máte pevné nervy. Aj takto sa dá dokázať si veľa vecí. Dokážem spať bez mojej postele, nebojím sa spať bez rodičov, bude tam tma, čo ak ožije dobrý duch našej školy, zaspím, ..., takto by sme sa mohli pýtať  a pýtať. Mnohí si na tieto otázky odpovedali sami tým, že zvládli spať v škole. Zvládli sme to. Aj tí, čo mali obavy, to dokázali. Nie nadarmo sa hovorí, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Tak o rok dostrašenia.

V utorok 28.10.2025 žiaci Základnej školy vo Valči  navštívili Bábkové divadlo v Žiline. Deti, aj my dospelí sme sa riadne zabavili a vychutnali si kultúrny zážitok plnými dúškami na predstavení Zázračná baterka. Hlavná postava – chlapec Ferko raz v parku stretol malého rozprávkového starčeka, ktorý mu daroval zázračnú baterku. Na čo s ňou posvietil, to v tej chvíli ožilo. Ferko si však ale mal dobre premyslieť, kedy baterku rozsvieti, pretože o „oživenú vec“ sa potom musí aj postarať. A to nebolo vždy úplne jednoduché. Tak prišiel na svet jeho psík Petko, Perinama, Vlasiatko, či Tenitrysky, s ktorými Ferko zažil množstvo neuveriteľných dobrodružstiev.

Predstavenie Zázračná baterka sa veľmi deťom páčilo a odniesli si krásne zážitky, aj ponaučenia ako sa správať k ľuďom, k priateľom aj k svojim domácim  miláčikom.

 

Toto predstavenie odporúčame všetkým, ktorí milujú autentickosť a profesionalitu bábkohercov žilinského divadla.

 

Prírodovedu zábavne sa učili štvrtáci v CVČ v Turčianskej Štiavničke.

Krátkou pohybovou aktivitou „Na sovy a myši“ na dvore sa dozvedeli, čo bude témou návštevy. Názornými ukážkami, videami, obrázkami a zaujímavým rozprávaním sa naučili niečo nové zo života našich vtákov. Všetko si potom overili pri plnení úloh v skupinách a dokonca sa mohli porovnať aj so štvrtákmi zo ZŠ Belá.

No a ako odmenu dostali možnosť vidieť, ale aj si chytiť pakobylku, chameleóna, varana, škrečka a obrovskú užovku.

Zahrať sa na umelcov je celkom zábavné. Rozhodli sme sa maľovať ako Pablo Picasso. Teda,chceli sme maľovať ako on. Vysvetlili sme si  čo je to kubizmus a použili sme fixy a pastelky. Jemne sme si úlohu sťažili tým, že sme obraz mali rozdelený ako puzzle. Nie každý zvládol preniesť Picassov obraz na kúsok dielika z puzzle. Použiť podobné farby, vzor a nájsť mu správne miesto nie je vôbec ľahké. No, snažili sme sa. Výsledok bol ... farebný. Pozrite sa.

Naozaj nám to vyšlo. Pýtate sa, že čo? No predsa ŠARKANIÁDA 2025. Svietilo slnko, fúkal presne taký vietor, aký sme potrebovali.Šarkany lietali o sto šesť. Nad trnovským kopcom ich lietalo veľa. Niektoré vysoko, iné nízko. Jeden lietal stále dookola, asi chcel robiť piruety. Možno bol akrobat. Ďalší, podľa jednej druháčky, letel až k slnku, teda skoro. Prišla na to tak, že minula celú šnúru. No, veru aj to sa dialo na kopci. A tie motanice šnúr, ach, ešte že sme mali nožnice. Šarkany boli od výmyslu sveta. Medzi nimi by ste našli lienku, piráta, sovu, smajlíka, orla, vysmiatu tvár a ... lietali aj doma vyrobené, asi dva. Mali sme aj pomocníkov, prišlo pár rodičov podporiť svoje dieťa a nachytať déčko. Tento rok sme sa rozhodli, že  budeme súťažiť o šarkana s najzaujímavejšími očami. Oči mali všetky, takmer, ale medzi NAJ iné oči patrilo len 5 šarkanov. Oči vymysleli a prirobili: Richard Gloss, Jasmína Tomčányová, Kvetoslava Kršková, Dorota Janíková a Elizabeth Štanclová. Snažili sa. Pozrite si fotografie. Súťaž, nesúťaž, bolo perfektne. Zažili sme chvíle plné vetra, slnka, behu, smiechu a rozmotávania. Niekto sa aj hneval, že ten jeho nelietal ako by mal, ale tak to niekedy so šarkanmi chodí. Teda lieta. Zážitok to bol a uvidíme, či stále lietajú vo vzduch aj dva šarkany, ktoré sa odtrhli a zachytili o elektrické dróty. Možna tam budú až do ďalšej šarkaniáda, haha.

 

Výtvarná výchova  nie je len maľovanie štetcom a farbami, ale aj skúšanie rôznych netradičných techník.

Takú možnosť vyskúšať si niečo iné mali aj žiaci našej školy. Postupne každá trieda navštívila ateliér Kocúr v Turčianskej galérii s témou LEGO PRINT.

Čo to vlastne mali deti robiť?

Ako prvé sa najprv zahrali s legom. Z kociek mali vyskladať obrázok na tému počasie – príroda. Hotový obrázok niekoľkokrát natreli pomocou valčeka tlačiarenskou farbou. Takýto obrázok odtlačili na výkres. A potom už len čakali, kedy všetko vyschne.

Dnes už výkresy zdobia nástenky v triedach.

V piatok 19. septembra sme sa vybrali na prechádzku po našej dedine Valča. Nebola to však obyčajná vychádzka – zapojili sme sa do celoslovenskej zbierky Biela pastelka, ktorá pomáha nevidiacim a slabozrakým ľuďom.

Oslovovali sme ľudí, vysvetľovali im, prečo je zbierka dôležitá, a rozdávali symbolické biele pastelky. Veľmi nás potešilo, že nás obyvatelia prijali s úsmevom a ochotne prispeli.

Okrem toho, že sme pomohli dobrej veci, naučili sme sa aj niečo nové – že aj malý príspevok môže mať veľký význam. Bol to pre nás pekný zážitok a máme radosť, že sme mohli byť súčasťou tejto akcie.