Kde bolo tam bolo, žilo raz jedno dievča menom Martinka. Veľmi rada spoznávala svet a mala rada dobrodružstvá. Jedného dňa sa preto rozhodla, že sa vydá na jedno veľké dobrodružstvo. Pobalila si všetky potrebné veci a vyrazila.
Prešla hory - doly, až prišla k jednej malej záhradke. Najčudnejšie však bolo, že v záhradke nebolo nič, iba rovná pôda. Vydala sa preto zistiť, prečo je záhradka taká prázdna, keď má dobré podmienky na to, aby mohla vyrásť. Keď sa prechádzala a hľadala niečo podozrivé, zrazu začula slabučký hlások: ,,Halóóó." Vôbec netušila odkiaľ to ide. A znova započula:,,Halóóó." Hľadala a hľadala, až po dlhom hľadaní zistila, že zvuk ide zo zeme. Po krátkom rozhovore zistila, že to je zakliate semienko čínskej kapusty. Zakliate bolo už niekoľko rokov. Semienko jej prezradilo, že jehoj zakliatie sa preruší iba recitáciou princa Speváčika z krajiny Záhradkovo, a že dokonca zakliate sú aj iné rastliny, napríklad žerucha alebo reďkovka. Zakliala ich zlá kráľovná s menom Zlatomíra. Martinka sa rozhodla zakliatym rastlinkám pomôcť, a tak išla hľadať princa Speváčika. S čínskou kapustou sa ešte poradila, kde sa asi krajina Záhradkovo nachádza. A zase prešla hory – doly, až prišla do krajiny Záhradkovo.
V krajine Záhradkovo ju privítali s radosťou. Nebola to totiž obyčajná krajina. Všade bolo niečo zasadené, alebo sa ešte iba sadilo. V tejto krajine mali všetci radi záhradkárstvo. ,,No, ale k veci, prišli sme tu predsa kvôli niečomu inému,'' povedala si Martina. ,,Idem hľadať princa, aby svojou recitáciou odklial rastlinky," posmeľovala sa Martinka. Kráčala po Záhradkove, stretla veľa nových ľudí aj zvieratiek, videla aj rastlinky, ktoré nepoznala, napríklad: tymián, rukolu a veľa ďalších. Onedlho prišla k zámku, kde žil princ Speváčik. Zámok bol mohutný a veľký, okolo boli vysoké brány, za ktorými bolo vidno vysoké slnečnice. Okrem včiel, ktoré opeľovali slnečnice, tam lietal aj veľmi čudný hmyz, ktorý Martina nikdy nevidela. Vyzeral ako motýľ, ale bruško mal ako včela. Pred hradom stáli strážcovia, ktorí strážili hrad. Martinu najprv nechceli pustiť dnu lebo ju nepoznali, ale keď im porozprávala všetko od zakliatych rastlín až po princa, ktorý ich zo zakliatia môže vyslobodiť, tak ju ihneď pustili. Vošla teda do zámku a strážnik zahlásil: ,,Pán kráľ, máme návštevu." ,,Nečakal som návštevu, tak kto teda prišiel?" Martinka nebojácne prehovorila: ,,Ja, volám sa Martina a prišla som za princom Speváčikom. On jediný môže pomôcť zakliatym rastlinkám v malej záhradke." ,,Dobre Martina. Môžeš ísť za ním. Náš strážnik ťa k nemu zavedie." Martina nasledovala strážnika až k princovej komnate. Zaklopala na dvere. Dvere otvorila princova slúžka, ktorá sa Martiny spýtala: ,,Idete za princom?" Martina hlasno odpovedala: ,,Áno." Na princov súhlasný pokyn slúžka vpustila Martinku dnu. Tá vkročila do komnaty a princ sa jej spýtal: ,,Ako sa voláš?" ,, Martina," odpovedala smelo. ,,Tak Martina a prečo si prišla?" Martina mu rozpovedala celý príbeh svojho dobrodružstva, ale hlavne o zakliatych rastlinkách v malej záhradke. ,,Martina, keďže naša krajina, ale hlavne ja mám rastlinky rád, s veľkou radosťou ti pomôžem." Princ zakričal na slúžku: ,,Nachystajte koč!"
Martinka s princom si sadli do koča a išli ku záhradke za zakliatymi rastlinkami. Princ zrazu povedal: ,,Akú báseň im mám vlastne zarecitovať?" Martina ostala zarazená. Vôbec nevedela čo povedať. Vyšlo z nej koktavým hláskom iba toto: ,,Ja, ja, ja neviem." ,,Aj som si myslel," povedal princ. ,,Tak a sme tu," povedal pohonič. Obaja vystúpili a Martina sa naklonila k zemi a zašepkala semiačku čínskej kapusty: ,,Kapustička, si tu?" Čínska kapusta bola rada, že sa Martina vrátila a tichým hláskom povedala: ,,Áno. Našla si princa?" Martina sa usmiala: ,,Áno našla, ale nevie si spomenúť na básničku, ktorou by vás mal oslobodiť," povedala Martina so smútkom na tvári. Kapustička sa zasmiala a povedala: ,,Martinka, myslela si si, že za tie roky čo som zakliata, som si ešte neoverila, aká báseň to je? Je to ľahké poviem ti ju:
Semiačka zakliate zobuďte sa,
prišiel čas, kedy zobudiť musíte sa.
Slniečko prestaň skúpe byť
a obláčik poď ich zavlažiť.
Princ už prišiel zachrániť nás,
nastal ten slávnostný čas,
kedy vyrásť budeme môcť,
a ľuďom môžeme prospešné byť.
Mali ste vidieť tú záhradku, keď to princ zopakoval. Tie všetky rastlinky vyskakovali zo zeme a tenkým hláskom kričali: ,,Ďakujemeee. ďakujemeeee," dobre, že sa nerozplakali. Princ skromne povedal: ,,Nemáte za čo. Veď viete, že ja mám rád rastliny, takže pomôcť vám pre mňa nebol žiadny problém a hlavne som z toho veľkú radosť mal." Martina sa zamyslela a nahlas povedala: ,,Ale aké majú tieto rastlinky vlastne mená?" Princ neváhal a názvy rastlín sypal ako z rukáva. Veď sa pozrite: ,,Červené a žlté paradajky, čínska kapusta, kôpor, bazalka pravá, uhorka, paprika, petržlen, pór, reďkovka, rukola, špenát, tymián, cuketa, žerucha, slnečnica, ľadový šalát, mäta, oregáno a jarná cibuľka." Martina sa celá očarená pozrela na princa a spýtala sa ho: ,,Ako je možné, že ich vieš tak rýchlo pomenovať?" Princ sa nahlas zasmial a dodal: ,,Kebyže bývaš v krajine Záhradkovo, kde rastlinami žijeme, vedela by si to aj ty." Martina sa nad všetkým zamyslela a povedala: ,,Tak a je koniec. Moje, teda naše dobrodružstvo sa skončilo. Teraz sa každý vrátime domov." V tej chvíli ju však napadlo: ,,Ale kto sa teraz postará o záhradku?" Princ skromne navrhol: ,,No ja a naša krajina by sme to zvládli." Martina sa usmiala a samozrejme súhlasila. ,, Niekedy Vás prídem navštíviť do krajiny Záhradkovo," povedala Martina. ,,Tak, ale ja už pôjdem. Ďakujem za krásne dobrodružstvo. Vidíme sa nabudúce."
Čo myslíte, pekne sa to skončilo? V záhradke sa mali rastlinky úžasne, záhradka rástla do krásy. Viete prečo? Lebo sa o ňu starali obyvatelia Záhradkova, ktorí mali radi všetky rastlinky a svoju prácu milovali. Rozprávke na rozlúčku zazvonil nádherný modrý zvonček, a už je rozprávke koniec.
Kristínka Bzdilíková, 4. A
