Novinky

To sú dva triedne projekty, cez ktoré sa prváci v mesiaci december budú učiť nielen nové písmenká, či  počítať, ale aj  spoznávať tradície najkrajších sviatkov roka – Vianoc.
Ku každému symbolu Vianoc sa učia krátku básničku, ale najprv si sami spomínajú, čo sa im s Vianocami spája.
Tak v prvom rade je to stromček.
„Som vianočný stromček,
na nose mám zvonček.
Celkom dolu na líčku,
mráz mi kreslí hviezdičku“.
V rannej komunite tvorili vetu začínajúcu slovom Stromček………... A určovali  v nej počet slov.
Zisťovali, ako aktívne počúvali. Teda koľko vytvorených viet  dokázali zopakovať.
Na  obrázok stromčeka robili odpis slov, ktoré písali žiaci postupne na tabuľu. Na druhej strane stromčeka zase počítali príklady na plus a mínus v okruhu   do 8, ktoré boli vo vianočných guliach.
V energizéri, pri ktorej básničku o stromčeku znázorňovali aj pohybom, si oddýchli, nabrali novú energiu, aby v šlabikári čítali slabiky, slová a vety.
Podobné aktivity robili prváci aj pri ďalších symboloch Vianoc – zvončeku, medovníčku a sviečke. No a ďalšie ich ešte čakajú.
V projekte „Dary, ktoré nič nestoja“ sa zas učili uvedomiť si, že sú dary, ktoré môžeme rozdávať denne. Urobiť nimi radosť iným aj sebe a predsa nič nestoja.
Ba na začiatku tohto projektu dokázali sami mnoho z takýchto darov aj pomenovať. Doteraz  sa prváci snažili rozdať 4 darčeky.
*Rozdávaj nečakané objatia
*Dnes je deň úsmevov
*Navštív suseda, kamaráta  a niečo milé mu povedz
*Oslov  niekoho netradične, zaujímavo, milo
Prváci, ktorí vedeli povedať, ako sa im tieto dary podarilo rozdať,
si potom  nalepili  pod vyfarbený vianočný stromček.

Ak prejavia v rozdávaní darčekov svoju zodpovednosť, mali by rozdať do vianočných prázdnin 9 darčekov.

 

 

 

 

Koľko lásky sa zmestí do jednej škatule od topánok?

Tak znela  jednoduchá otázka, ktorá sa zmenila na výzvu šíriacu sa na facebooku. S ňou žiakov i pracovníkov našej školy  oboznámila Mgr. Veronika Maslíková.  A hoci sa zdalo, že sa k tejto výzve pripájame na poslednú chvíľu, výsledok svedčil o  opaku. Pre seniorov  sa nám, zo všetkých donesených vecí , podarilo naplniť 16 obalených  škatúľ od topánok. V nich skončili sladkosti, káva, čaje, kozmetika, šály, rukavice, pyžamá i  žiakmi vyrobené zaujímavé obrázky.  Veríme, že potešia pod vianočným stromčekom dôchodcov v Domov pre seniorov v Turčianskych Tepliciach,  kde boli zanesené balíčky dňa 2. 12. 2019.
Touto cestou chceme poďakovať deťom, ktorí o výzve povedali svojim rodičom  a ich rodičom, že si našli čas a podporili túto výzvu.

 

Ani tento rok na našich žiakov nezabudol.

Kto?Predsa Mikuláš. Od samého rána sa školou nieslo jeho meno.Mikuláš! Príde? Nepríde? Všetci však verili, že nezabudne. Práve preto si žiaci každej triedy pripravili niečo, čím by ho presvedčili, že si sladkosti od neho zaslúžia. Nepočítali však s tým, že tento rok  čert, ktorý s ním prišiel, poznal všetkých nespratníkov. A len na prosby  Mikuláša a jeho záruku, že sa polepšia, boli obdarovaní aj oni.  Mikuláš sa dlho nezdržal, pretože  obdarovať všetky deti a nemať možnosť využiť sane, mu tento rok trvalo dlhšie. Žiaci sa s ním rozlúčili s prísľubom, že splnia to, čo sľúbili. Budú poslúchať, upratovať, učiť sa, slušne sa zdraviť….

V týždni od  18. novembra do 22. novembra žiaci všetkých ročníkov  venovali kapuste. Čítali texty zamerané na čítanie s porozumením, vyhľadávali informácie o kapuste na internete, písali, prepisovali, tvorili slová,  vety  súvisiace s kapustou, počítali  príklady, tvorili slovné úlohy. Jednoducho, hlavným hrdinom bola v tomto týždni  v našej škole - KAPUSTA.

A 22. novembra si žiaci všetko to, čo sa o kapuste naučili, prakticky aj overili.  Rozdelení do 7 skupín, kde boli zastúpení žiaci všetkých  ročníkov,  plnili aplikačné úlohy.

Celá škola rozvoniavala po kapuste. Kapuste surovej, dusenej, tlačenej. Veď  jedna skupina žiakov piekla slaný kapustový koláč, druhá zas kapustníky, tretia  zavárala čalamádu, štvrtá  robila kapustový šalát, piata robila fliačky na slano, ďalšia zas na sladko a posledná robila plnené kapustové listy mäsom.  No a samozrejme sme tlačili aj kapustu do  dvoch súdkov.

Či  veríte a či nie  do 11:30 hodiny bolo všetko hotové. V záverečnej  reflexii bolo úlohou každej skupiny prezentovať, čo a ako robili.  Tak sa mohli aj ostatní žiaci dozvedieť zase niečo nové.

No a čo sme si navarili, to sme si aj zjedli!

 

Prišli a urobili radosť nielen nám, školákom, ale aj škôlkárom.  Vo svojom vystúpení plnom pohybu a pesničiek  sa zamerali na triedenie  odpadu. Mali ste vidieť to prekvapenie i radosť v očiach, aj tých najstarších žiakov, keď spoza opony vyliezol  3 metrový modrý macko, ktorý doniesol so sebou vrece - vraj s pokladom.  Ale kdeže poklad. Vrece bolo plné odpadkov.  Macko dozeral na to, či žiaci vedia triediť odpad. A nesklamali sme ho.   Tárajko potom zapojil do pohybových  pesničiek  všetkých do nohy. Pri tom mu pomáhala Popletajka. Radostná nálada sa niesla  celým kultúrnym domom. No a ako by to bolo neodfotiť sa s Tárajkom a Popletajkom?  Tak máme „foto“ na pamiatku.

Už po druhýkrát sme mali možnosť hostiť na našej pôde školy putovnú, fyzikálno - chemickú show, v ktorej pani Mária Fekečová, ako hlavná účinkujúca, pripravila interaktívnu hodinku pre malých žiakov - možno nádejných vedátorov. Opäť boli očarení zaujímavými pokusmi, prostredníctvom ktorých sa snažila aj žiakom na I. stupni bližšie priblížiť to, ako sa dá povysávať neporiadok v izbe len za pomoci hadice z vysávača, ako prepichnúť nafúknutý balón, ako korálku a mnohé ďalšie.Tentokrát  boli pokusy menej výbušné, to však ani trochu neubralo na ich zaujímavosti a ak si ich deti zapamätali, určite aj Vás doma poprosia, aby ste si ich s nimi v domácom prostredí vyskúšali. Už teraz sa tešíme na ich ďalšiu, veríme, že opäť zaujímavú návštevu.

 

Stať sa prvákom je veľká vec. Treba si zvyknúť na toľko nových vecí, povinností  a pravidiel.
15. novembra sa rodičia prvákov stali svedkami pasovania žiakov 1.ročníka do „cechu školáckeho“.  
Na začiatku tejto milej slávnosti sa rodičom i prváčikom prihovorila riaditeľka školy. Nezabudla pripomenúť, čo prváci za taký krátky čas, ako 52 dní, už zvládli.
To mali  ukázať aj v  piatich úlohách, ktoré pre nich pripravila pani vychovávateľka Barbora Búgelová.
Mali správne vypočítať 6 príkladov a vytvoriť tak obrázok, nájsť správne  domčeky pre zvieratká, vyznačiť v pripravenom pracovnom liste písmenká, ktoré sa už učili.
K zábavným úlohám patrilo preniesť 5 lentiliek  z jedného taniera  na druhý len pomocou slamky a dobrého  dychu a samozrejme strúhať ceruzky. Na správnosť plnenia úloh dozerali najstarší žiaci školy – štvrtáci.
Všetci prváci úlohy splnili, preto nasledoval slávnostný akt „PASOVANIA.“
Najprv  spoločne zložili „Sľub prváka“. Potom po jednom prešli pod veľkú balónovú bránu, kde ich pani vychovávateľka Barbora Búgelová  pasovala  veľkou ceruzkou slovami: „Touto ceruzkou Ťa pasujem za  riadneho žiaka našej školy.“ Pani vychovávateľka Zuzana Piňáková každého dekorovala šerpou a odovzdala im  dekrét so sľubom a darček – veľkú ceruzku na pamiatku. A možno, kto vie, aj na písanie domácich úloh, aby sa správne naučili držať ceruzku. Pasovanie ukončili prváci spoločnou pesničkou s pohybom „Keď si šťastný , tlieskaj rukami...“
Táto milá slávnosť sa neobišla bez  domácich  koláčikov, ktoré boli od výmyslu sveta, za ktoré sa chceme rodičom poďakovať. Poďakovanie patrí aj pánovi Milanovi Vaňkovi  za množstvo balónikov, z ktorých  bola zhotovená „pasovacia brána.“
Všetci -  teda učitelia, rodičia  i spolužiaci veríme, že prváci na svoj sľub nezabudnú.

Druhý novembrový týždeň pre štvrtákov patril mestu Martin. V utorok navštívili Hvezdáreň, kde im pán Šabo rozprával o vesmíre, hviezdach, planétach. Premietal im filmy o Slnku, mesiaci. Rôznymi aktivitami a pomôckami sa spolu snažili namodelovať beztiažový stav  či slabú gravitáciu. V úplnej tme si skúsili,  ako funguje odraz svetla na predmetoch, ktoré nie sú nositeľmi svetla.  Na zmenšených modeloch sa snažili pochopiť fázy mesiaca, zatmenie Slnka či zatmenie mesiaca. I napriek tomu, že Vesmír je obrovský, neprebádaný priestor všade okolo nás, aj vďaka pánovi Šabovi a téme v našich učebniciach, sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí sa zamilovali do nášho vesmíru a určite sa budeme o neho zaujímať viac.

Vo štvrtok sa štvorica našich najlepších matematikov: Kristína Bzdilíková, Michaela Michnáčová, Nikolaj Ďurana a Adam Bučkuliak, zúčastnila matematickej vedomostnej súťaže ZAMAT, ktorú organizovalo Gymnázium J. Lettricha v Martine. Súťaže sa zúčastnilo 8 družstiev štvrtákov zo základných škôl. Súťaž sa skladala z viacerých kôl, ktoré boli predelené bonusovými úlohami. Tie družstvo mohlo riešiť  až vtedy, keď splnilo úspešne dané kolo. K bodom sa pripočítaval aj čas. Družstvo našich žiakov, okrem vysokého bodového skóre, malo aj najlepší čas a preto sa prebojovalo až na prvé miesto, o ktoré sa „pobilo“ s podobne úspešným družstvom. Prehrali o jeden bod, rozhodla pohyblivá  konštrukcia domu z lega na stračej nôžke.

Nevadí, tešíme sa z krásneho druhého miesta. Veď kto z našej školy sa môže chváliť striebornou medailou získanou svojou vlastnou múdrou hlavou? Našim matematickým logikom prajeme, aby vo svojom študentskom živote zažili  ešte veľa takých krásnych úspešných chvíľ a za uplatnenie najlepšieho osobného výkonu, vytrvalosti, vynaliezavosti a spolupráci im zo srdca ĎAKUJEME.

Milí priatelia. Aj tento školský rok sme nabrali odvahu a pripravili sme NOC v ŠKOLE. To bolo radosti a otázok od detí, ktoré vedeli, že pôjdu do školy spať. Našli sa veru aj také deti, ktoré nenabrali odvahu a asi sa báli opustiť svoju izbičku. Najdôležitejšie bolo, aby sme prežili večer a kúsok z noci zábavne, s humorom a maličkým strachom. Zistili sme, že každý z nás sa niečoho bojí alebo má pred niečím rešpekt. Mnohí z nás sa boja tmy a pavúkov. Jedného sme dokonca mali aj v našej "spálni", v telocvični. Keď sme si pripravili " spanie ", mali sme do večere čas zahrať sa niekoľko strašidelných hier, porozprávať si vlastné zážitky, ktoré boli celkom divné, či strašidelné. Po večeri sme sa riadne naobliekali a zobrali si so sebou na večernú prechádzku našou dedinou svetlo. Väčšina z nás mala lampáš, baterku. Počas vychádzky po tmavých zákutiach sme sa odvážili na pár metrov svoje svetlá vypnúť. No nebolo to celkom príjemné, a hlavne nám, čo sa bojíme tmy. Zvládli sme to aj vďaka kamarátom, ktorí nás pridržiavali a dodávali nám odvahu. Celkom príjemne unavení sme sa rýchlo prezliekli do spacích úborov, umyli si zuby a tváre. Rozdelili sme sa. Jedna skupina detí si vypočula príbech o Troch pátračoch, ktorí sa rozhodli chytiť zlodejov šperkov. Zažili pri tom aj zopár nevysvetliteľných tajomstiev. A druhá skupinka detí si pozrela detský staršidelný príbeh o psovi. Našli sa deti, ktoré zaspali za chvíľočku. Boli však aj také, ktoré mali chuť sa rozprávať o jednej hodine rannej, či nočnej? Nakoniec únava premohla všetky oči a zaspali sme. Ráno prišlo akosi prirýchlo. Upratať, umyť sa, zjesť raňajky a šup do triedy, nachystať sa na vyučovanie. Nebolo to jednoduché, nerozprávať o zážitkoch z noci. Počas školského klubu detí sa odmeňovalo. Všetci, ktorí zvládli a statočne prežili svoju prvú alebo už ďalšiu NOC v ŠKOLE, boli odmenení. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhali : Janka Glossová, Miška Kulichová, Gitka Paľovčíková a ďakujeme tým, ktorí s nami zvládli večernú prechádzku:  Izabela Šichtová, Simona Večereková, Ľubka Bučeková, Barborka Búgelová, Peťka Krupčíková, Juraj Krupčík, Juraj Krupčík ml. a aby sme nezabudli. Deti aj Vám, ktoré ste potajme chodili celý čas s nami. Niekedy sme Vás videli skôr ako Vy nás:). A TY strašidlo , ktoré si vyletelo z cintorína a naplašilo nás, aj Tebe ďakujeme.  S pozdravom 30 detí a 2 dospeláčky - Veronika a Zuzka.

Vyrezať, či nevyrezať? Jednoduchá otázka pre všetkých, ktorí chceli v pondelok, 28.10.2019, vyrezávať z tekvíc a tekvičiek v nešej škole. A veru aj vyrezávali. Od strašidiel, cez rôzne tváričky, až po celé obrázky, zobrazené na tekvici. Niekomu sa darilo viac a stihol vyrezať aj dve tekvice. Niektorí už prišli s predkresleným námetom. Mnohí improvizovali alebo stavili na klasiku. Vyrezali strašidelnú tvár. Odložili sme si semienka na ďalšiu záhradnícku sezónu. Mali sme tekvice zelené, oranžové, veľké, či maličké. Všetky sme úspešne inštalovali pri  vstupe do školy na schody. V každej jednej sa rozsvietilo svetielko nádeje. Najkrajší pohľad na ne bol hneď po zotmení. Veľká, aj malá, všetky svietili do diaľky. Vyrezávanie prebiehalo v pohodovej atmosfére pri káve, čaji, sladkom, či slanom pokušení a hlavne pri rozhovoroch o všeličom možnom. Aj takto sa utužuje spolupráca školy a rodín našich žiakov. Ďakujeme všetkým, ktorí si našli čas pre svoje deti a skrášlili nám vyrezanými tekvicami školu.

Pondelok, 21.10., bol pre tretiakov trochu iný. Pri príležitosti mesiaca Októbra - úcty k starším, si pripravili básne, príbehy, vyznania a priania pre svojich starých rodičov a prostredníctvom obecného rozhlasu vyjadrili lásku k nim. Spočiatku trasľavé a neisté hlásky, spotené dlane a roztrasené kolená vystriedala istota a pripravený program odprezentovali na 100%. Zistili, že rozprávať do rozhlasu nie je až také jednoduché a všetko si vyžaduje cvik.

Šesť  jesenných októbrových úloh je za nami a  najrýchlejší a najšikovnejší žiaci sú odmenení.

O jesenných  úlohách, z ktorých mali žiaci  dve  plniť v každom októbrovom týždni,  sme už písali.  Len tak pre pripomenutie, mali  vyrobiť zaujímavého gaštanka, vyhotoviť ľubovoľného šarkana, ktorým sme vyzdobili zábradlie  školy, naučiť sa básničku o jeseni a svoju fantáziu uplatniť pri vytvorení  zaujímavého obrázka z prírodného materiálu. Úlohami  posledného týždňa bolo napísať alebo nakresliť  recept  na šalát aspoň s troma druhmi zeleniny a vytvoriť kahanček k pamiatke zosnulých.

Do plnenia týchto jesenných úloh sa zapojili takmer všetci žiaci, len niektorí boli rýchlejší ako rýchli. Úlohy plnili nielen rýchlo, ale  snažili sa, aby ich  výrobky boli zaujímavé, ba až prekvapivé. Medzi prvých desiatich, ktorí boli aj odmenení patrili: Alexej Nátny, Alexander Krška, Linda a Filip Červeňovci, Alex a Lea Táboreckí, Dominika Siráňová, Michal Stráňay, Nikolas Maruniak a Sofia Dendisová. Srdečne blahoželáme. Ostaní žiaci však nemusia byť smutní. Pani vychovávateľky pre  nich už pripravujú  úlohy na ďalšie tri ročné obdobia.

Dva týždne intenzívneho nácviku, ale s láskou v srdci a úctou.

S týmito pocitmi pripravili  žiaci našej školy  slávnostný program dňa 23. októbra o 16:00 hodine v Kultúrnom dome vo Valči  pre svojich starých rodičov i obyvateľov obce pri príležitosti „Mesiaca – úcty k starším. Toto milé popoludnie otvorila pani starostka Mária Ondráčková a hneď za ňou žiak tretieho ročníka Adam Cíger, ktorý  všetkým a nielen starkým, pripomenul  detské roky, ktoré budú vždy patriť medzi tie najkrajšie v živote človeka. Spomenul  aj  výnimočnosť staroby, ktorá sa môže hrdiť skúsenosťami získanými rokmi prežitými medzi ľuďmi, medzi svojimi blízkymi. Poukázal  aj na prejavy úcty, na ktoré by  nikto nemal zabúdať. Či je to len obyčajný pozdrav, milý úsmev, pár slov či pomoc. Veď starobe nikto neutečie.

Potom už žiaci školy tancovali, recitovali, zahrali malú scénku, spievali, a pripomenuli aj  ľudové obyčaje na dedine počas kosenia lúk.  Ba všetkých prítomných vtiahli priamo do programu, keď žiaci 4. ročníka  pod vedením  Števka  Keltoša a jeho harmoniky zaspievali niekoľko pekných ľudových piesní.

Na záver tejto milej slávnosti zaspievali všetci žiaci školy pieseň „Babičkine buchty“ a pani starostka pozvala všetkých na milé pohostenie, ktoré pripravili pracovníčky Obecného úradu vo Valči.

Púšťa si slniečko

veselo od rána, 

na nebi vysokom

prvého šarkana.

 

Slniečko zasvieti,

vetríček povieva,

pieseň o jeseni

šarkan im zaspieva.

 

Aj naše šarkany spievali na oblohe. Lietali sem - tam, hore - dole. Boli aj také, ktoré nechceli vyletieť a pozrieť sa na nás z výšky. S trpezlivosťou išlo však všetko lepšie. Lietali dokonca aj šarkany vyrobené doma, síce len chvíľočku, ale lietali. Bola vyhlásená súťaž o doma vyrobeného šarkana, súťaž o najvyššie lietajúceho šarkana a súťaž o šarkana s najdlhším chvostom. Do šarkaniády bolo zapojených veľa detí a tak sme museli veľmi pozorne sledovať, kto spĺňa podmienky súťaží. Doma si vyrobili šarkanov tieto deti: Barbora Benkovská, Michal Burda, Alexander Krška. Šarkana s najdlhším chvostom mali deti: Šarlota Tomčányová, Oliver Tencer a Alex Táborecký. Týmto deťom šarkan vyleteľ najvyššie: Noemi Kunertovej, Danielovi Šichtovi a Tobiasovi Bučekovi.

Víťazov sme mali 9, ale s kľudným svedomím môžeme povedať, že víťazmi sme všetci. Prežili sme príjemné slnečné púšťanie šarkanov s občertvením priamo na kopci. Dobre nám padla sladká odmena. Na druhý deň nám veľa ľudí hovorilo, aké bolo pekné, keď sa šarkany jeden pred druhým na oblohe predvádzali. Aj takto sme urobili radosť a mnohých vrátili do ich bezstarostného detstva. 

Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia, ktoré vytvára farebné koberce. Čaro jesene dokážu oceniť najmä deti váľajúce sa v kope lístia, alebo stačí  pohľad na lietajúceho draka, ktorý brázdi po oblohe unášaný ujom „Vetrom“ k nedohľadným výšinám.
Jeseň vplýva v istej miere aj na ľudí. Dni sú čoraz kratšie, slniečka menej a aj studený vietor začína vystrkovať rožky. Niektorí ľudia počas jesene upadajú do melanchólie  a jesenného ničnerobenia. Aby sa to nestalo našim školákom, pripravili pre nich pani vychovávateľky  rôzne úlohy.
Na každý októbrový týždeň dve. Od 7. októbra do 11. októbra mali vyrobiť zaujímavého „Gaštanka“ a zhotoviť ľubovoľného malého šarkana, ktorým sme v škole vyzdobili zábradlie schodišťa.
V týždni od 14. októbra do  18. októbra je ich úlohou vytvoriť netradičný obrázok z prírodného materiálu a naučiť sa pesničku alebo básničku o jeseni, alebo nejakú vymyslieť. Štvrtáčky Linda Červeňová a Mia Katreniaková boli natoľko rýchle, že  básničku už v prvý deň zadania úloh vymysleli a zvládli naspamäť.
Privítame jeseň našu,
navarme si dobrú kašu.
S pekným pozdravom tiež,
hneď sa ho dozvieš.
My radi jeseň máme,
v lístí sa vyváľame.
Jabĺčka a hrušky oberáme,
čerešne už nehľadáme.
Skús si doma premyslieť,
prečo jeseň máme.
A to je všetko,
povedal starý dedko.
Splnenie každej úlohy  si žiaci dávajú potvrdiť do kartičky splnených úloh  u pani vychovávateliek. Na  prvých desiatich žiakov, ktorí  splnia všetky úlohy čaká prekvapenie.
 

V utorok 6. 10. sme prežili slnečný, ale mrazivý školský deň v Turčianskej Štiavničke.  V triede plnej mačiek sme sa dozvedeli  tajomstvá Štiavnického kaštieľa  a zoznámili sme sa s obyvateľmi školy: myškou, potkanom, vodnými korytnačkami, činčilami, ježkom, morskými  prasiatkami, hadmi, jaštermi, africkým slimákom i modlivkou, či tarantulou.

Väčšinu dňa sme strávili v krásnych štiavnických záhradách grófa Révaya.  Dotykom, zrakom aj súťažami sme sa naučili rozoznávať  dub od buka. Dozvedeli sme sa, že za najstarší strom sa považuje ginko.  Zapamätali sme si, že prvými mrazmi mu naraz opadnú  všetky listy, ktoré prídu ženy vyzbierať a vyrobia z nich mastičku na omladenie pleti. Okrem toho, tento strom patrí medzi listnaté aj ihličnaté stromy, rastie výlučne len tam, kde je čistý vzduch a konzumácia jeho listu podporuje pamäť. Pani učiteľka ich začala hneď zbierať  - vraj nám ich povinne bude dávať jesť každé ráno.

Pán učiteľ  nám ukázal strom, ktorý sa volá Klokoč. Dozvedeli sme sa, že kedysi z jeho semienok vyrábali biskupom a pápežom ruženec. 

Tajné želania sme si priali pod bránou jedného stromu a odfotili sme sa pri mohutnej tuji, o ktorú sa prestali starať a tak narástla do obrovských rozmerov, či mohutnom rozkonárenom buku.

Okrem pohybových hier v prírode sme aj úspešne súťažili vo vedomostných úlohách so žiakmi  ZŠ Bystrička. Našli sme si nových kamarátov, a tak sme spojili školu s prírodou a novými priateľstvami.

Na záver nášho pobytu v Štiavnických záhradách sme si posadali na veľkú skalu v tvare srdca a na rozlúčku sme jej so srdca zamávali. Tešíme sa, ako sa do Turčianskej Štiavničky na jar vrátime.

 

Dnešné štvrtkové dopoludnie sme strávili v Astronomickej pozorovateľni M. R. Štefánika pri Gymnáziu V. Paulinyho - Tótha v Martine.  Zažili sme zaujímavé a podnetné vyučovanie o fyzikálnej veličine SILE. Vďaka takto vedenej dvojhodinovke , sme si v hlave upratali všetky svoje vedomosti o mechanickej, magnetickej, gravitačnej a tiažovej sile. Pomocou hrania sa s interaktívnymi hračkami alebo pokusmi  sme lepšie pochopili pôsobenie jednotlivých síl, ich zákonitosti, aj spôsob oklamania týchto síl. Napr.  stačí, keď si zoberieme do úst slamku, opačný koniec ohneme do hora a silným zafúkaním loptičku podržíme vo vzduchu,  hoci by za normálnych okolností spadla na zem. Celým výučbovým programom nás viedol  veľmi zaujímavý a múdry ujo PaedDr. Ivan Šabo, na ktorého sa tešíme aj nabudúce.  Zoberie nás do vesmíru ... .

Piatok a 13 – teho. Podľa povier to neveští nič dobrého. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo, čo sa potvrdilo pri tohtoročnom XXVI. ročníku „Výstupu na vrch Javorina“. Slniečko osušilo rosu a svietilo počas celého dňa, akoby sa tešilo s  nami – žiakmi, pedagogickými pracovníkmi školy i rodičmi, ktorí nás prišli podporiť a otestovať si svoje sily či vytrvalosť.

Aj tento ročník výstupu sa niesol v znamení plnenia úloh prierezovej témy environmentálna výchova.

         Žiaci rozdelení do 8 šesťčlenných družstiev počas výstupu plnili 10 úloh ukrytých v čarovnej krabičke, do ktorej vkladali napríklad: plody buka, niečo, čo do prírody nepatrí, niečo voňavé, čo patrí do neživej prírody, jednoduchý či zložený list. Práve pri poslednej úlohe vložiť do čarovnej krabičky zložený list, si niektoré skupiny pomohli svojsky a list jednoducho zložili – poskladali.

V strmej časti trasy museli žiaci vyznačenú časť prejsť poslepiačky pridržiavajúc sa šnúry pripevnenej o stromy.

         Slnko pripekalo, síl ubúdalo, a tak  všetci, čo zdolali vrchol Javoriny, potrebovali obnoviť svoje sily. A  ako? Nuž zjedením opečených špekáčikov, ktoré  verte, či neverte, boli ozaj výborné.

         Potom, také posilnené družstvá žiakov plnili úlohy na 4. stanovištiach. Na prvom nazvanom Kvíz odpovedali na 12 otázok súvisiacich s prírodou a jej ochranou. Na druhom mali správne pomenovať na 12 obrázkoch zvieratá, rastliny a huby. Pri treťom stanovišti mali správne triediť odpad do farebných kontajnerov, aj keď to boli len slová  na papierikoch.  Ako poskytnúť prvú pomoc kamarátovi, ktorý si zlomil predkolenie, mali s uplatnením životnej zručnosti  spolupráca ukázať členovia družstva  na štvrtom stanovišti. 

         Na záver malo každé družstvo možnosť svoj počet bodov vylepšiť splnením bonusovej úlohy za 5 bodov a zhotoviť z prírodného materiálu „DUCHA LESA“. Pri tejto úlohe prejavili všetky družstva ZODPOVEDNOSŤ, pretože ani jedno družstvo úlohu nevynechalo.

         Víťazným družstvom sa stalo družstvo s názvom Žaluď pod vedením štvrtáčky Emy Gorousovej, ktoré získalo  61 bodov a stratilo len 1 bod.

         Lenže víťazmi sa stali všetci, ktorí vytrvali, niečo nové sa naučili o prírode a jej ochrane, urobili tiež niečo pre svoju kondíciu, prejavili priateľstvo a uplatnili aj spoluprácu pri plnení úloh. Preto si všetci, ktorí sa v týchto riadkoch našli, zaslúžili certifikát. A nebolo ich málo - 48 žiakov, 6 pedagogických pracovníkov a 13 rodičov . Ba vrchol Javoriny  zdolalo (síce  s pomocou ) jedno 2ročné  a jedno 3 ročné dievčatko.

         Osobitne treba vyzdvihnúť prvákov, ktorí ako najmladší v našej škole, v počte 16 z osemnástich,  zdolali vrchol Javoriny.

         Veríme, že na XXVII. ročník „VÝSTUPU NA VRCH JAVORINA“ sa nielen žiaci, dospelí, ale aj slniečko budú opäť tešiť.

 

 

Čo sa v lese môže stať a čo nie, to sa druháci dozvedeli z príbehu PitiPalka v  divadle. Navštívili ho v utorok 10.9., pri príležitosti návštevy šikovného rezbára Šimona a poľovníka Zdenka v Turčianskom Petre. Títo dvaja šikovníci si povedali, že pre žiakov pripravia netradičnú výučbu environmentálnej výchovy. Žiaci sa z úst horára dozvedeli veľa o lesných zvieratkách žijúcich v našich lesoch ako sú líška, diviak, medveď, vlk, hlucháň, jeleň a iné. Príbeh lesného škriatka PitiPalka, ktorý bol tiež súčasťou netradičného vyučovania, preveril otázkami žiakov nielen či dobre počúvali horára Zdenka, ale zábavným prevedením žiakom objasnil previdlá lesa. Deťom, ako samy povedali, sa na " výlete " veľmi páčilo. Do školy sa vrátili s novými informáciami a tiež so zakúpenými ručne vyrezávanými hračkami, ktorými potešili seba samých, či svojich rodičov.