Novinky

Vo štvrtok sa štvorica našich najlepších matematikov: Kristína Bzdilíková, Michaela Michnáčová, Nikolaj Ďurana a Adam Bučkuliak, zúčastnila matematickej vedomostnej súťaže ZAMAT, ktorú organizovalo Gymnázium J. Lettricha v Martine. Súťaže sa zúčastnilo 8 družstiev štvrtákov zo základných škôl. Súťaž sa skladala z viacerých kôl, ktoré boli predelené bonusovými úlohami. Tie družstvo mohlo riešiť  až vtedy, keď splnilo úspešne dané kolo. K bodom sa pripočítaval aj čas. Družstvo našich žiakov, okrem vysokého bodového skóre, malo aj najlepší čas a preto sa prebojovalo až na prvé miesto, o ktoré sa „pobilo“ s podobne úspešným družstvom. Prehrali o jeden bod, rozhodla pohyblivá  konštrukcia domu z lega na stračej nôžke.

Nevadí, tešíme sa z krásneho druhého miesta. Veď kto z našej školy sa môže chváliť striebornou medailou získanou svojou vlastnou múdrou hlavou? Našim matematickým logikom prajeme, aby vo svojom študentskom živote zažili  ešte veľa takých krásnych úspešných chvíľ a za uplatnenie najlepšieho osobného výkonu, vytrvalosti, vynaliezavosti a spolupráci im zo srdca ĎAKUJEME.

Milí priatelia. Aj tento školský rok sme nabrali odvahu a pripravili sme NOC v ŠKOLE. To bolo radosti a otázok od detí, ktoré vedeli, že pôjdu do školy spať. Našli sa veru aj také deti, ktoré nenabrali odvahu a asi sa báli opustiť svoju izbičku. Najdôležitejšie bolo, aby sme prežili večer a kúsok z noci zábavne, s humorom a maličkým strachom. Zistili sme, že každý z nás sa niečoho bojí alebo má pred niečím rešpekt. Mnohí z nás sa boja tmy a pavúkov. Jedného sme dokonca mali aj v našej "spálni", v telocvični. Keď sme si pripravili " spanie ", mali sme do večere čas zahrať sa niekoľko strašidelných hier, porozprávať si vlastné zážitky, ktoré boli celkom divné, či strašidelné. Po večeri sme sa riadne naobliekali a zobrali si so sebou na večernú prechádzku našou dedinou svetlo. Väčšina z nás mala lampáš, baterku. Počas vychádzky po tmavých zákutiach sme sa odvážili na pár metrov svoje svetlá vypnúť. No nebolo to celkom príjemné, a hlavne nám, čo sa bojíme tmy. Zvládli sme to aj vďaka kamarátom, ktorí nás pridržiavali a dodávali nám odvahu. Celkom príjemne unavení sme sa rýchlo prezliekli do spacích úborov, umyli si zuby a tváre. Rozdelili sme sa. Jedna skupina detí si vypočula príbech o Troch pátračoch, ktorí sa rozhodli chytiť zlodejov šperkov. Zažili pri tom aj zopár nevysvetliteľných tajomstiev. A druhá skupinka detí si pozrela detský staršidelný príbeh o psovi. Našli sa deti, ktoré zaspali za chvíľočku. Boli však aj také, ktoré mali chuť sa rozprávať o jednej hodine rannej, či nočnej? Nakoniec únava premohla všetky oči a zaspali sme. Ráno prišlo akosi prirýchlo. Upratať, umyť sa, zjesť raňajky a šup do triedy, nachystať sa na vyučovanie. Nebolo to jednoduché, nerozprávať o zážitkoch z noci. Počas školského klubu detí sa odmeňovalo. Všetci, ktorí zvládli a statočne prežili svoju prvú alebo už ďalšiu NOC v ŠKOLE, boli odmenení. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhali : Janka Glossová, Miška Kulichová, Gitka Paľovčíková a ďakujeme tým, ktorí s nami zvládli večernú prechádzku:  Izabela Šichtová, Simona Večereková, Ľubka Bučeková, Barborka Búgelová, Peťka Krupčíková, Juraj Krupčík, Juraj Krupčík ml. a aby sme nezabudli. Deti aj Vám, ktoré ste potajme chodili celý čas s nami. Niekedy sme Vás videli skôr ako Vy nás:). A TY strašidlo , ktoré si vyletelo z cintorína a naplašilo nás, aj Tebe ďakujeme.  S pozdravom 30 detí a 2 dospeláčky - Veronika a Zuzka.

Vyrezať, či nevyrezať? Jednoduchá otázka pre všetkých, ktorí chceli v pondelok, 28.10.2019, vyrezávať z tekvíc a tekvičiek v nešej škole. A veru aj vyrezávali. Od strašidiel, cez rôzne tváričky, až po celé obrázky, zobrazené na tekvici. Niekomu sa darilo viac a stihol vyrezať aj dve tekvice. Niektorí už prišli s predkresleným námetom. Mnohí improvizovali alebo stavili na klasiku. Vyrezali strašidelnú tvár. Odložili sme si semienka na ďalšiu záhradnícku sezónu. Mali sme tekvice zelené, oranžové, veľké, či maličké. Všetky sme úspešne inštalovali pri  vstupe do školy na schody. V každej jednej sa rozsvietilo svetielko nádeje. Najkrajší pohľad na ne bol hneď po zotmení. Veľká, aj malá, všetky svietili do diaľky. Vyrezávanie prebiehalo v pohodovej atmosfére pri káve, čaji, sladkom, či slanom pokušení a hlavne pri rozhovoroch o všeličom možnom. Aj takto sa utužuje spolupráca školy a rodín našich žiakov. Ďakujeme všetkým, ktorí si našli čas pre svoje deti a skrášlili nám vyrezanými tekvicami školu.

Pondelok, 21.10., bol pre tretiakov trochu iný. Pri príležitosti mesiaca Októbra - úcty k starším, si pripravili básne, príbehy, vyznania a priania pre svojich starých rodičov a prostredníctvom obecného rozhlasu vyjadrili lásku k nim. Spočiatku trasľavé a neisté hlásky, spotené dlane a roztrasené kolená vystriedala istota a pripravený program odprezentovali na 100%. Zistili, že rozprávať do rozhlasu nie je až také jednoduché a všetko si vyžaduje cvik.

Šesť  jesenných októbrových úloh je za nami a  najrýchlejší a najšikovnejší žiaci sú odmenení.

O jesenných  úlohách, z ktorých mali žiaci  dve  plniť v každom októbrovom týždni,  sme už písali.  Len tak pre pripomenutie, mali  vyrobiť zaujímavého gaštanka, vyhotoviť ľubovoľného šarkana, ktorým sme vyzdobili zábradlie  školy, naučiť sa básničku o jeseni a svoju fantáziu uplatniť pri vytvorení  zaujímavého obrázka z prírodného materiálu. Úlohami  posledného týždňa bolo napísať alebo nakresliť  recept  na šalát aspoň s troma druhmi zeleniny a vytvoriť kahanček k pamiatke zosnulých.

Do plnenia týchto jesenných úloh sa zapojili takmer všetci žiaci, len niektorí boli rýchlejší ako rýchli. Úlohy plnili nielen rýchlo, ale  snažili sa, aby ich  výrobky boli zaujímavé, ba až prekvapivé. Medzi prvých desiatich, ktorí boli aj odmenení patrili: Alexej Nátny, Alexander Krška, Linda a Filip Červeňovci, Alex a Lea Táboreckí, Dominika Siráňová, Michal Stráňay, Nikolas Maruniak a Sofia Dendisová. Srdečne blahoželáme. Ostaní žiaci však nemusia byť smutní. Pani vychovávateľky pre  nich už pripravujú  úlohy na ďalšie tri ročné obdobia.

Dva týždne intenzívneho nácviku, ale s láskou v srdci a úctou.

S týmito pocitmi pripravili  žiaci našej školy  slávnostný program dňa 23. októbra o 16:00 hodine v Kultúrnom dome vo Valči  pre svojich starých rodičov i obyvateľov obce pri príležitosti „Mesiaca – úcty k starším. Toto milé popoludnie otvorila pani starostka Mária Ondráčková a hneď za ňou žiak tretieho ročníka Adam Cíger, ktorý  všetkým a nielen starkým, pripomenul  detské roky, ktoré budú vždy patriť medzi tie najkrajšie v živote človeka. Spomenul  aj  výnimočnosť staroby, ktorá sa môže hrdiť skúsenosťami získanými rokmi prežitými medzi ľuďmi, medzi svojimi blízkymi. Poukázal  aj na prejavy úcty, na ktoré by  nikto nemal zabúdať. Či je to len obyčajný pozdrav, milý úsmev, pár slov či pomoc. Veď starobe nikto neutečie.

Potom už žiaci školy tancovali, recitovali, zahrali malú scénku, spievali, a pripomenuli aj  ľudové obyčaje na dedine počas kosenia lúk.  Ba všetkých prítomných vtiahli priamo do programu, keď žiaci 4. ročníka  pod vedením  Števka  Keltoša a jeho harmoniky zaspievali niekoľko pekných ľudových piesní.

Na záver tejto milej slávnosti zaspievali všetci žiaci školy pieseň „Babičkine buchty“ a pani starostka pozvala všetkých na milé pohostenie, ktoré pripravili pracovníčky Obecného úradu vo Valči.

Púšťa si slniečko

veselo od rána, 

na nebi vysokom

prvého šarkana.

 

Slniečko zasvieti,

vetríček povieva,

pieseň o jeseni

šarkan im zaspieva.

 

Aj naše šarkany spievali na oblohe. Lietali sem - tam, hore - dole. Boli aj také, ktoré nechceli vyletieť a pozrieť sa na nás z výšky. S trpezlivosťou išlo však všetko lepšie. Lietali dokonca aj šarkany vyrobené doma, síce len chvíľočku, ale lietali. Bola vyhlásená súťaž o doma vyrobeného šarkana, súťaž o najvyššie lietajúceho šarkana a súťaž o šarkana s najdlhším chvostom. Do šarkaniády bolo zapojených veľa detí a tak sme museli veľmi pozorne sledovať, kto spĺňa podmienky súťaží. Doma si vyrobili šarkanov tieto deti: Barbora Benkovská, Michal Burda, Alexander Krška. Šarkana s najdlhším chvostom mali deti: Šarlota Tomčányová, Oliver Tencer a Alex Táborecký. Týmto deťom šarkan vyleteľ najvyššie: Noemi Kunertovej, Danielovi Šichtovi a Tobiasovi Bučekovi.

Víťazov sme mali 9, ale s kľudným svedomím môžeme povedať, že víťazmi sme všetci. Prežili sme príjemné slnečné púšťanie šarkanov s občertvením priamo na kopci. Dobre nám padla sladká odmena. Na druhý deň nám veľa ľudí hovorilo, aké bolo pekné, keď sa šarkany jeden pred druhým na oblohe predvádzali. Aj takto sme urobili radosť a mnohých vrátili do ich bezstarostného detstva. 

Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia, ktoré vytvára farebné koberce. Čaro jesene dokážu oceniť najmä deti váľajúce sa v kope lístia, alebo stačí  pohľad na lietajúceho draka, ktorý brázdi po oblohe unášaný ujom „Vetrom“ k nedohľadným výšinám.
Jeseň vplýva v istej miere aj na ľudí. Dni sú čoraz kratšie, slniečka menej a aj studený vietor začína vystrkovať rožky. Niektorí ľudia počas jesene upadajú do melanchólie  a jesenného ničnerobenia. Aby sa to nestalo našim školákom, pripravili pre nich pani vychovávateľky  rôzne úlohy.
Na každý októbrový týždeň dve. Od 7. októbra do 11. októbra mali vyrobiť zaujímavého „Gaštanka“ a zhotoviť ľubovoľného malého šarkana, ktorým sme v škole vyzdobili zábradlie schodišťa.
V týždni od 14. októbra do  18. októbra je ich úlohou vytvoriť netradičný obrázok z prírodného materiálu a naučiť sa pesničku alebo básničku o jeseni, alebo nejakú vymyslieť. Štvrtáčky Linda Červeňová a Mia Katreniaková boli natoľko rýchle, že  básničku už v prvý deň zadania úloh vymysleli a zvládli naspamäť.
Privítame jeseň našu,
navarme si dobrú kašu.
S pekným pozdravom tiež,
hneď sa ho dozvieš.
My radi jeseň máme,
v lístí sa vyváľame.
Jabĺčka a hrušky oberáme,
čerešne už nehľadáme.
Skús si doma premyslieť,
prečo jeseň máme.
A to je všetko,
povedal starý dedko.
Splnenie každej úlohy  si žiaci dávajú potvrdiť do kartičky splnených úloh  u pani vychovávateliek. Na  prvých desiatich žiakov, ktorí  splnia všetky úlohy čaká prekvapenie.
 

V utorok 6. 10. sme prežili slnečný, ale mrazivý školský deň v Turčianskej Štiavničke.  V triede plnej mačiek sme sa dozvedeli  tajomstvá Štiavnického kaštieľa  a zoznámili sme sa s obyvateľmi školy: myškou, potkanom, vodnými korytnačkami, činčilami, ježkom, morskými  prasiatkami, hadmi, jaštermi, africkým slimákom i modlivkou, či tarantulou.

Väčšinu dňa sme strávili v krásnych štiavnických záhradách grófa Révaya.  Dotykom, zrakom aj súťažami sme sa naučili rozoznávať  dub od buka. Dozvedeli sme sa, že za najstarší strom sa považuje ginko.  Zapamätali sme si, že prvými mrazmi mu naraz opadnú  všetky listy, ktoré prídu ženy vyzbierať a vyrobia z nich mastičku na omladenie pleti. Okrem toho, tento strom patrí medzi listnaté aj ihličnaté stromy, rastie výlučne len tam, kde je čistý vzduch a konzumácia jeho listu podporuje pamäť. Pani učiteľka ich začala hneď zbierať  - vraj nám ich povinne bude dávať jesť každé ráno.

Pán učiteľ  nám ukázal strom, ktorý sa volá Klokoč. Dozvedeli sme sa, že kedysi z jeho semienok vyrábali biskupom a pápežom ruženec. 

Tajné želania sme si priali pod bránou jedného stromu a odfotili sme sa pri mohutnej tuji, o ktorú sa prestali starať a tak narástla do obrovských rozmerov, či mohutnom rozkonárenom buku.

Okrem pohybových hier v prírode sme aj úspešne súťažili vo vedomostných úlohách so žiakmi  ZŠ Bystrička. Našli sme si nových kamarátov, a tak sme spojili školu s prírodou a novými priateľstvami.

Na záver nášho pobytu v Štiavnických záhradách sme si posadali na veľkú skalu v tvare srdca a na rozlúčku sme jej so srdca zamávali. Tešíme sa, ako sa do Turčianskej Štiavničky na jar vrátime.

 

Dnešné štvrtkové dopoludnie sme strávili v Astronomickej pozorovateľni M. R. Štefánika pri Gymnáziu V. Paulinyho - Tótha v Martine.  Zažili sme zaujímavé a podnetné vyučovanie o fyzikálnej veličine SILE. Vďaka takto vedenej dvojhodinovke , sme si v hlave upratali všetky svoje vedomosti o mechanickej, magnetickej, gravitačnej a tiažovej sile. Pomocou hrania sa s interaktívnymi hračkami alebo pokusmi  sme lepšie pochopili pôsobenie jednotlivých síl, ich zákonitosti, aj spôsob oklamania týchto síl. Napr.  stačí, keď si zoberieme do úst slamku, opačný koniec ohneme do hora a silným zafúkaním loptičku podržíme vo vzduchu,  hoci by za normálnych okolností spadla na zem. Celým výučbovým programom nás viedol  veľmi zaujímavý a múdry ujo PaedDr. Ivan Šabo, na ktorého sa tešíme aj nabudúce.  Zoberie nás do vesmíru ... .

Piatok a 13 – teho. Podľa povier to neveští nič dobrého. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo, čo sa potvrdilo pri tohtoročnom XXVI. ročníku „Výstupu na vrch Javorina“. Slniečko osušilo rosu a svietilo počas celého dňa, akoby sa tešilo s  nami – žiakmi, pedagogickými pracovníkmi školy i rodičmi, ktorí nás prišli podporiť a otestovať si svoje sily či vytrvalosť.

Aj tento ročník výstupu sa niesol v znamení plnenia úloh prierezovej témy environmentálna výchova.

         Žiaci rozdelení do 8 šesťčlenných družstiev počas výstupu plnili 10 úloh ukrytých v čarovnej krabičke, do ktorej vkladali napríklad: plody buka, niečo, čo do prírody nepatrí, niečo voňavé, čo patrí do neživej prírody, jednoduchý či zložený list. Práve pri poslednej úlohe vložiť do čarovnej krabičky zložený list, si niektoré skupiny pomohli svojsky a list jednoducho zložili – poskladali.

V strmej časti trasy museli žiaci vyznačenú časť prejsť poslepiačky pridržiavajúc sa šnúry pripevnenej o stromy.

         Slnko pripekalo, síl ubúdalo, a tak  všetci, čo zdolali vrchol Javoriny, potrebovali obnoviť svoje sily. A  ako? Nuž zjedením opečených špekáčikov, ktoré  verte, či neverte, boli ozaj výborné.

         Potom, také posilnené družstvá žiakov plnili úlohy na 4. stanovištiach. Na prvom nazvanom Kvíz odpovedali na 12 otázok súvisiacich s prírodou a jej ochranou. Na druhom mali správne pomenovať na 12 obrázkoch zvieratá, rastliny a huby. Pri treťom stanovišti mali správne triediť odpad do farebných kontajnerov, aj keď to boli len slová  na papierikoch.  Ako poskytnúť prvú pomoc kamarátovi, ktorý si zlomil predkolenie, mali s uplatnením životnej zručnosti  spolupráca ukázať členovia družstva  na štvrtom stanovišti. 

         Na záver malo každé družstvo možnosť svoj počet bodov vylepšiť splnením bonusovej úlohy za 5 bodov a zhotoviť z prírodného materiálu „DUCHA LESA“. Pri tejto úlohe prejavili všetky družstva ZODPOVEDNOSŤ, pretože ani jedno družstvo úlohu nevynechalo.

         Víťazným družstvom sa stalo družstvo s názvom Žaluď pod vedením štvrtáčky Emy Gorousovej, ktoré získalo  61 bodov a stratilo len 1 bod.

         Lenže víťazmi sa stali všetci, ktorí vytrvali, niečo nové sa naučili o prírode a jej ochrane, urobili tiež niečo pre svoju kondíciu, prejavili priateľstvo a uplatnili aj spoluprácu pri plnení úloh. Preto si všetci, ktorí sa v týchto riadkoch našli, zaslúžili certifikát. A nebolo ich málo - 48 žiakov, 6 pedagogických pracovníkov a 13 rodičov . Ba vrchol Javoriny  zdolalo (síce  s pomocou ) jedno 2ročné  a jedno 3 ročné dievčatko.

         Osobitne treba vyzdvihnúť prvákov, ktorí ako najmladší v našej škole, v počte 16 z osemnástich,  zdolali vrchol Javoriny.

         Veríme, že na XXVII. ročník „VÝSTUPU NA VRCH JAVORINA“ sa nielen žiaci, dospelí, ale aj slniečko budú opäť tešiť.

 

 

Čo sa v lese môže stať a čo nie, to sa druháci dozvedeli z príbehu PitiPalka v  divadle. Navštívili ho v utorok 10.9., pri príležitosti návštevy šikovného rezbára Šimona a poľovníka Zdenka v Turčianskom Petre. Títo dvaja šikovníci si povedali, že pre žiakov pripravia netradičnú výučbu environmentálnej výchovy. Žiaci sa z úst horára dozvedeli veľa o lesných zvieratkách žijúcich v našich lesoch ako sú líška, diviak, medveď, vlk, hlucháň, jeleň a iné. Príbeh lesného škriatka PitiPalka, ktorý bol tiež súčasťou netradičného vyučovania, preveril otázkami žiakov nielen či dobre počúvali horára Zdenka, ale zábavným prevedením žiakom objasnil previdlá lesa. Deťom, ako samy povedali, sa na " výlete " veľmi páčilo. Do školy sa vrátili s novými informáciami a tiež so zakúpenými ručne vyrezávanými hračkami, ktorými potešili seba samých, či svojich rodičov.

Čas plynie, letí. Tak to bolo aj tieto prázdniny. Ani sme sa nenazdali a školský rok 2019/2020 bol tu. Začali sme ako sa patrí. Všetci slávnostne vyobliekaní, plní očakávania sme sa tešili na niečo nové. Najviac rozbúchané srdiečko mali naši prváci. Veď je to veľmi dôležitý krok  v ich živote. Už sú žiaci prvej triedy. Naučia sa veľa nového a spoznajú starších kamarátov. Druháci, tretiaci a štvrtáci začiatok školského roka až tak neprežívajú. Ale aj ich čakajú nové úlohy, poznania a zážitky. Týždeň po týždni sa bude obzor žiakov rozširovať a pri učení sa im želáme veľa úspechov, snahy, zručnosti. Pochopia až neskôr, že to, čo sa im " dostane " do hlavy, im nik nevezme. Najväčšou odmenou pre učiteľa je, keď žiak dokáže svoje vedomosti použiť v reálnom živote a tak sa nezľakne žiadnej prekážky počas svojej cesty. Všetkým prajeme, aby školský rok bol naplnený najlepším, najšťastnejším, najrozumnejším, najdôležitejším, naj... všetkým , čo nás tento rok má " stretnúť " .  Veľa šťastia všetkým!

... sa uskutoční 2.9.2019 o 9,00 hodine v telocvični našej školy. 

    Srdečne VÁS pozývame.

Všetci otcovia na svete mali v 3. júnovú nedeľu sviatok. V pondelok sme oslavovali my. Rozhodli sme sa, že  si pripravíme zábavné popoludnie. Chceli sme, aby si ockovia na chvíľu vydýchli, vypili si kávu, či osviežujúcu vodu a prežili maličký okamih so svojou ratolesťou. Veselo veru bolo.

Zábovnou formou mali zdolať 4 jednoduché disciplíny, zamerané na zručnosť, spoluprácu, fantáziu a šikovnosť dvojice. Prvá úloha bola tangramová. Dvojica - rodič  a dieťa - si mohli vybrať ktorýkoľvek obrázok a museli ho zložiť zo spomínaného tangramu.  Niekedy sa veru čudovali, čo všetko sa dá poskladať zo 7 geometrických útvarov. Oveľa ťažšie ich bolo uložiť späť do základného tvaru. V druhom súťažení bola potrebná zručnosť a vzájomná spolupráca pri stavaní veže z 5 kociek, pomocou gumičky a šnúry. Celkom sa dvojiciam darilo. Vedeli sa dohodnúť. V tretej úlohe sa ukázalo, ako  to ockom ide s ihlou a niťou. Museli na kúsok látky prišiť aspoň 2 gombíky. Snažili sa a bolo to aj vidieť. Všetky prišité gombíky držali, vôbec nevadilo, že boli poprišívané rôznymi technikami. Štvrtá úloha bola umelecká. Deti, spolu s rodičom, mali biele tričko pomaľovať fixkami na textil podľa vlastnej fantázie. Umelecké diela sa podarili a hadám aj potešili. A hlavne, nech sa otcom s radosťou nosia a tak im budú  pripomínať milý okamih, prežitý v dobrej nálade.

Ďakujeme všetkým zúčastneným a tešíme sa opäť o rok. Prajeme Vám ockovia, aby ste mali čo najviac pohodových a príjemne prežitých dní počas celého roka. Len rozvážny a spravodlivý otec môže vytvoriť pevnú a trvalú rodinu. Je radcom, oporou, vzorom a najväčším obdivovateľom svojich detí. Vie milovať, povedať láskavé slovo, ale vie aj prísnym hlasom povedať niečo, čo sa nie vždy deťom páči. Vieme, aká je dôležitá rovnováha vo všetkých oblastiach života. A aj za toto Vám ďakujeme.

Stálo to za námahu...

 

Zbierať a zbierať a zbierať starý papier do zberu a vyhrať prvé miesto v celoškolskej súťaži stálo zato.  

Za odmenu si žiaci 4. ročníka a najusilovnejší žiak Martin Červeň, druhák, ktorý nazbieral najviac kilogramov papiera zo všetkých žiakov, mohli pochutnať na pizzi a kofole v reštaurácii Pod Hrádkom.  Z rôznych druhov pizze si vybrali overené Hawai a Kukurus a zapili čapovanou kofolou.

Veru oplatilo sa, lebo všetkým veľmi chutilo. Ďakujeme.

To, že neposlúchnuť môže byť nebezpečné, o tom sa prváci dozvedeli v rozprávke „Perníková chalúpka“, alebo „o Jankovi a Marienke“. Názov rozprávky si mohli dopísať po prečítaní prvej časti  rozprávky z jej  siedmych častí.

Aj táto rozprávka bola zameraná na zdokonaľovanie techniky čítania i  čítania  s porozumením, ale nielen na to. Prváci sa v úlohách za každou časťou rozprávky učili vyhľadávať prirovnania ( jahoda veľká ako brmbolec, jahoda červená ako krv ), vyhľadávať zdrobneniny ( chalúpka, Janíčko, Marienka, podstienka, chodníček…), písať k daným slovám slová rovnakého významu, či nakresliť ako mohla  vyzerať  jedna stena perníkovej chalúpky. Ba naučili sa, pri tejto  tretej rozprávke , ako môžu  rozprávky začínať, či končiť. Poslednou úlohou bolo potrebné rozhodnúť, čo je to polianka. Je to malá lúčka, či lúka        v strede lesa alebo lúka okolo lesa? No a potom ju nakresliť. Viete to?

 

Rozprávku „Vlk a sedem kozliatok“ čítali prváci ako súčasť  témy “ ŽIVOČÍCHY“. Utvrdili sa v tom, že vlk je mäsožravec a súčasne dravec, lebo robil všetko preto, aby  sa zasýtil kozľacinkou, nuž  si dal  ukovať aj tenšie hrdlo. Aj v tejto rozprávke si prváci zopakovali prirovnania,  rýmujúce sa slová,  naučili sa spievať pesničku starej kozy, vyhľadali slová s dvojhláskami, ktoré sa ešte neučili a zvládli  prepis niektorých viet z rozprávky.

 

Dňa 6. 6. 2019 prijali učitelia spoločného obecného školského úradu Kláštor pod Znievom i učitelia ZŠ Jarná zo Žiliny, prostredníctvom zaslanej pozvánky, ponuku zúčastniť sa klubu VEU. Jeho obsahom  boli metódy a formy realizácie prierezovej témy multikultúrna výchova.  Učitelia boli zážitkovou formou vtiahnutí do problematiky  spoznávania  iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií  a hľadali možnosti ako naučiť žiakov  rešpektovať tieto kultúry a komunikovať s  ich príslušníkmi.

Mohli si vybrať   a spolupracovať na 12 aplikačných úlohách.

A) Pripravíme neúplné vety  na ranné komunity obsahovo spojené s Rómami .

B)  Vyhľadáme na internete YouTube  hymnu Rómov.

C) Pripravíme  výtvarné  témy či aktivity, ktoré by žiakom bližšie priblížili mentalitu Rómov, ich

     kultúru a typické prvky

D)  Naučíme sa spievať typickú rómsku pieseň cez YouTube  „Ide poštár ide“.

E)  Vyhľadáme aspoň 3  štatistiky  súvisiace s Rómami.

F)  Vyhľadáme úspešných Rómov na Slovensku.

G)  Zistíme, čím sú  výnimoční rómski žiaci z Jarovníc.

H)  Vyberieme a prečítame  zaujímavú časť z knihy „KATICI“  Rómky žijúcej vo Švédsku Kataríny

      Taikonovej .     

I)  Pripravíme aspoň 3 energizéry  súvisiace s témou.

J) Vyhľadáme typické jedlá rómskej kuchyne .

K) Vytvoríme koláž po názvom „ZO ŽIVOTA RÓMOV“.

 

Predtým si však, pred vstupom do triedy, prečítali postup  a pracovali podľa neho. Napísali na lístok, čo im príde prvé  na um, pri pohľade na dievčatko, ktoré bolo súčasťou postupu. Vyskúšali si svoje hodnotenie  prvého  dojmu – tzv. „ Haló efekt“ odpoveďami  ÁNO – NIE na 15 otázok zo života tohto dievčatka.

V komunite svoju tvorivosť mohli uplatniť pri vyjadreniach k prekrytému obrázku a otázke “Čo v tom prekrytom obrázku môže byť“.

Zistením, že prekrytý obrázok bola rómska vlajka sa dozvedeli, že na klube  budeme  tvoriť aktivity                                 k prierezovej téme multikultúrna výchova so zameraním na Rómov, ktoré sa stanú východiskom pre triedny alebo školský projekt realizácie prierezovej témy MUV.

Na aplikačných úlohách pracovali vo dvojiciach, ktoré  sa vytvorili  podľa rovnakých slov v slovenčine a rómčine napísaných na lístkoch a  v rovnakých farbách.

Popri týchto aktivitách  sme si zopakovali niektoré aktivity k uplatňovaniu aktívneho počúvania, pravidlá zadávania aplikačných úloh, okamžitej spätnej väzby.

V záverečnej  reflexii bolo úlohou  učiteľov:

*Nakresliť  na A4 taký široký zelený pás,  ako ich  zaujali aktivity, ktoré   robili.

*Nakresliť taký široký modrý pás, ako sa do jednotlivých aktivít zapájali.

*Nakresliť v strede  taký veľký červený kruh,  ako boli so sebou  spokojní.

*Nakresliť do kruhu toľko červených čiar ( priemerov ), koľko aktivít, ktoré mohli vidieť, či zažiť, aj využijú

  pri svojej práci. Tak si každý učiteľ vytvoril  rómsku vlajku.

 

 

 

 

 

 

„Lepšie raz vidieť ako desaťkrát počuť,“ povedali si štvrtáci na hodine prírodovedy a dohodli si návštevu u pána Rybára.

O tom, čo videli a čo sa naučili, aj  samy opísali. Čítajte! J

 

Včera 5. júna 2019 sme boli u pána Rybára pozorovať vodný svet.

         Videli sme jazierko, v ktorom boli ryby, raky, riasy, kamene, vodopád a mach. Cez jazierko bol postavený most. Pri vode rástla vŕba, pálka, lastovičník a iné vodné rastliny. Všetko sme pozorovali cez kukátka, ktoré sme si vyrobili v škole. Ujo nám ukázal aj svoju dielňu, výhľadňu, jeho výrobky z dreva aj svojho psa.

         Veľmi sa nám tam páčilo a chceli by sme tam ísť znova.

                                                                                     Sofia Lauková a Ela Machová, 4.A

 

Včera 5. júna 2019 sme boli skúmať vodný svet u pána Rybára.

Aby sme naozaj uvideli vodný svet, urobili sme si kukátka.

         Kukátka sme urobili z plastovej fľaše, gumky a fólie. U pána Rybára sme uvideli krásnu vŕbu, pri vode bol lopúch červený a vo vode veľa rýb. Nuž, chcel som vidieť aj raky, ale skrývali sa v bahne. Na skalách bol mach,  ale aj bahno. Cez vodopád pretekala prefiltrovaná voda. Pán Rybár vo voľnej chvíli rád vyrába veci z dreva.

         Choval aj sučku, ktorá sa volala Uchaňa. Bolo nám tam dobre.

                                                                                                                Šimon Hanuliak. 4.A