Piatok 9. októbra sme vyučovanie na škole začali netradične. Najprv v ranných komunitách žiaci dotvárali neúplné vety začínajúce: “Lekvár….”.
Potom plnili aplikačné úlohy plné sliviek, ktoré pre nich pripravili pani učiteľky.
Mohli si vybrať:
*čítať texty, kde hlavnou postavou boli slivky alebo lekvár,
*naučiť sa krátku básničku o slivkách,
*snažiť sa bezchybne prepísať odborný text o slivkách,
*ukladať a lepiť do obkreslených a vystrihnutých zaváraninových
fliaš vystrihnuté slivky s príkladmi na sčítanie alebo odčítanie s určeným číslom ako výsledkom,
* podobne ukladať a lepiť slivky do “rovnakých fliaš”, na ktoré písali slová s dĺžňom.
*nakresliť obsah vety súvisiacej so slivkami,
*nájsť zašifrované suroviny v texte na prípravu bublaniny.
Po prezentácii každej vypracovanej aplikačnej úlohy a po dobrej desiate to vypuklo. Čo?
Slivky, slivky, slivky.
Pod stromom ich v našej školskej záhrade bolo podľa žiakov veľa, podľa pani učiteliek mohlo byť aj viac.
Dôležité bolo, že už na nich čakal kotol od pána Jaromíra Meriača, ktorý nám ho požičal a oheň pod ním.
Čoskoro v ňom skončili vykúpané slivky, ktorých úlohou bolo sa riadne uvariť na kašu. Elektrický mechanizmus miešania ušetril všetkým ruky, preto varenie lekváru síce trvalo od 10: 00 hodiny do 16: 00, ale nebolo namáhavé. Dôležitá bola primeraná sila ohňa pod kotlom.
Všetci žiaci sa prišli pozrieť ako sa cez veľké sito oddelili kôstky od “ brije”, ktorá sa potom ešte pár hodín v kotlíku varila až do zhustnutia a získania peknej tmavej farby.
Dopoludnia žiaci jednotlivých tried plnili ešte ďalšie praktické aplikačné úlohy vo svojich triedach.
Prváci do dvoch sušičiek ukladali rozpolené slivky a jabĺčka nakrájané na mesiačiky.
Druháci zavárali do piatich 7 decových fliaš slivky duranzie a do piatich 3 decových fliaš zas slivečník.
Tretiaci piekli kysnutý slivkový koláč a robili slivkové gule s grankom.
Štvrtáci piekli slivkovú hrnčekovú bublaninu a vyrábali pečený čaj.
Pri týchto činnostiach sa žiaci, primerane k svojmu veku, učili praktické postupy pri pečení, zaváraní, vážili a odmeriavali.
V popoludňajších hodinách v ŠKD potom ochutnávali, čo žiaci jednotlivých tried pripravili. Za koláčikmi sa len tak zaprášilo.
Nakoniec uvarený lekvár skončil vo fľašiach. Bol chutný, sladký a voňavý. Škoda, že sme ho , z dôvodu epidemiologických opatrení, nemohli ponúknuť rodičom na chlebíku tak, ako po iné roky.
Snáď to budúci rok bude možné. Len aby bolo dosť sliviek.