Novinky

Touto cestou chcú pedagogickí pracovníci školy poďakovať rodičom budúcich prvákov, ktorí  prijali pozvanie a dňa 4. apríla prišli na prezentáciu práce našej školy.

Cez prezentáciu v PowerPointe sa dozvedeli, čo je to program integrovaného tematického vyučovania – vysoko efektívne učenie, ktorým škola pracuje od roku 1995, do  akých projektov spolupráce školy a rodiny sa budú môcť zapojiť,  o možnostiach učenia sa žiakov mimo múrov školy a  čo to znamená, keď sa žiaci učia spôsobom „ byť pri tom “.

Po prezentácii si mohli prezrieť priestory školy – triedy, vynovené sociálne zariadenia, čitáreň, telocvičňu a multifunkčné ihrisko.

Veríme, že všetci, ktorí prišli, odchádzali spokojní.

27.marca  mali prváci vzácnu návštevu. Predškoláci z MŠ prišli „preskúmať“ ako vyzerá škola, čo a akým spôsobom sa budú učiť. Prišli so svojimi pani učiteľkami a pani riaditeľkou . Privítala ich pani učiteľka Vlasta Zajíčková.

Keď sa usadili, prváci im zaspievali pesničku na daný deň – teda pesničku o strede.

Potom sa im predstavil  škriatok  HUPS – maňuška . Požiadal každého predškoláka, aby  mu podal rúčku  a predstavil sa.  Toto zvládli predškoláci s radosťou. Spoločne sa  s prvákmi naučili básničku o pravidlách komunity, ktorú si potom nakreslili. Naučili sa, že básnička sa dá aj nakresliť a tak  ľahšie naučiť.

Energiu na ďalšiu činnosť nabrali  v pohybovej hre „Jednu ruku sem a druhú ruku tam“.

V ďalšej aktivite zo stredu kruhu, v ktorom sedeli,  si brali postupne jeden obrázok. Pomenovali ho a povedali, čo počuli na začiatku pomenovaného slova. Pri hádzaní dvoch kociek mali za úlohu povedať počet bodiek na nich a povedať, kde je  bodiek  viac.

V ďalšom energizéri  bolo úlohou predškolákov postaviť  sa  na určený geometrický tvar, ale tak, aby  na geometrickom tvare boli najviac traja.

Všetky tieto aktivity predškoláci zvládli, ba dá sa povedať, že na najlepší osobný výkon.

Na záver mali na šablónku slniečka nalepiť žltý papierik, ak ich zaujala nejaká aktivita a na obláčik modrý papierik, ak sa naučili niečo nové. Slniečko ostalo žlté a obláčik zas modrý. V záverečnej reflexii sa teda pani učiteľka dozvedela, že všetci sa niečo naučili a aspoň jedna aktivita každého z ich zaujala.

Na záver dostal každý predškolák maličký darček a sladkosť.

Už sa tešíme, keď prídu na zápis 8. a 9. apríla a ukážu, čo už vedia  pred vstupom do školy.

Morena a Vesna. Dve sestry, ktoré majú k sebe tak blízko, a napriek tomu je každá z nich iná. Jedna, Morena, symbolizuje zimu, chlad, smrť, niečo tajomné a temné. Vesna je symbolom jari, slnka, tepla a nádeje, zaháňa Morenu a prináša radosť a zeleň do prírody. My sme Morenu vyprevadili z našej dediny tak ako sa patrí.Spevom a tancom sme ju zapálenú hodili do vody. Naspäť Matke prírode. Len tak skončí jej vládnutie a ona odíde na chvíľu od nás preč. Vesna je očakávanou navštevou u nás všetkých, ktorí sa tešíme na jarné dni. Dni plné tepla, slnka, dobrej nálady, prebúdzajúcej sa prírody do nového života. Deti sa snažili a poctivo pripravovali ma svoje vystúpenie. Oblečené v krojoch vyzerali tradične dobre a aj touto cestou si pripomínajú dávne zvyky svojich rodičov, či starých rodičov. Aj toto je cesta na udržiavanie tradícii v nás. Len tak ďalej. 

P.S.: JAR, ukáž sa v plnej sile a kráse. Tešíme sa na teba.

Tradícia je tradícia. My sme ju neporušili a opäť sme sa vybrali do našej obecnej knižnice. Pani Hurychová bola ochotná, aj mimo úradných hodín, knižnicu otvoriť len pre nás. Bolo nás dosť, ledva sme sa usadili. Niektoré deti boli v takejto knižnici prvýkrát. Veď aj počúvali, čo všetko im teta z knižnice rozprávala. Porozprávala nám základné veci. Ako sa požičiavajú knihy, ako sa ukladajú do políc, koľko stojí členský príspevok na rok, ako nakupuje nové knihy a veľa ďalších užitočných informácii. Mala pre nás pripravenú aktivitu. Nebolo to pre deti vôbec ťažké. Vedeli sa zapojiť a napísať svoj názor - na ochranu pitnej vody a šetrenie s ňou. Menej si už pamätali, kto je Matej Hrebenda. Linda Červeňová mala pri sebe aj čitateľský preukaz, tak deti mohli vidieť ako prebieha samotné zapožičanie knihy. Veľmi nás potešili milé darčeky a sladkosť a dohodli sme sa, že takto hromadne určite prídeme aj o rok. Dúfame, že deti budú chodiť aj individuálne. Napriek tomu, že máme v obci dobre vybavenú knižnicu, tak deti a ich rodičia ju veľmi málo navštevujú. Kde inde, ako pri knihe, sa najlepšie rozvíja fantázia a predstavivosť? Porozmýšľajte a hlavne veľa čítajte! Dočítania kamaráti.

22. marec sa v našej škole celý deň niesol v znamení vody. Nebolo to len tak náhodou. Tento deň je vyhlásený za SVETOVÝ DEŇ VODY.

Aj  prváci, napriek tomu, že ešte nepoznajú všetky písmenká, plnili veľmi zodpovedne úlohy, v ktorých  získavali nové poznatky a menili na vedomosti o vode.

V rannej komunite  brainstormingom  dopĺňali neúplnú vetu „Voda sa ma dotýka...“

V energizéri sa zmenili na vodu v rieke a pantomímou  znázorňovali, že voda tečie pomaly, rýchlo, naráža na brehy, vytvára vodný vír, obmýva veľký kameň, tečie ako vodopád…

Po prečítaní krátkeho textu o vode mali  ukázať, že čítali aj s porozumením. Preto v texte farebne vyznačovali odpovede na otázky Aká voda sa nachádza v prírode?  Ktorá voda je zdravá? Prečo je voda dôležitá pre život?

V spoločnej úlohe  žiaci z rôznych časopisov vystrihovali a lepili na  vystrihnuté kvapky vody, kde všade sa voda nachádza. ( v riekach, jazerách, bystrinách, kalužiach, v telách človeka, zvierat, rastlín, moriach, oceánoch, v oblakoch, pod zemou, v stromoch… )

Všetky kvapky potom naviazali niťou a pripevnili pomocou vyučujúcej  na oblak  s názvom VODA  SA   NACHÁDZA  V…

V ďalšej časti vyučovacieho bloku učiteľka každému žiakovi povedala  jeden  jednoduchý fakt                 o vode. Žiak vetu zopakoval,  určil počet slov v tejto vete.

*Bez vody človek vydrží 4 dni. ( 6 slov)  

*Pitná voda je potrebná pre život.

*Voda sa nachádza v tele ľudí, zvierat i rastlín.

*Denne by sme mali vypiť  až 2 litre vody.

*Ľudský mozog má až 80% vody.

*Ľudské telo má až 70% vody.

*Zásoby pitnej vody sa míňajú.

*Každý deň minieme doma aj 500 litrov vody.

*Nedostatok vody je príčinou chorôb.

*Naša Zem sa volá aj modrá planéta.

*Na našej Zemi je viac vody ako pevniny.

*Slanej vody je viac.

*Sladkej vody sú len 3%.

*Pitnej vody je najmenej.

*Mnoho ľudí na svete nemá dosť pitnej vody.

Potom nasledovali otázky k  týmto vetám ako: Prečo sa naša Zem volá aj Modrá planéta? Koľko vody minieme doma   počas dňa? atď.

V energizéri žiaci bežali k slovám napísaných na lístočkoch pripevnených v priestore triedy podľa pokynov učiteľky ( čistá voda, morská búrka, zavlažovanie, záplava, prameň, dážď, kúpeľ, vodný živel ).

V SPOLOČNEJ  APLIKAČNEJ  ÚLOHE sa žiaci dozvedeli, čo je to kolobeh vody v prírode.

Potom žiaci pracovali na výberových  aplikačných  úlohách, z ktorých si mohol každý žiak vybrať pripnutím lepky s svojím menom k úlohe.

a) Prepíšem vety o vode.

b) Vypočítam príklady s rámikom – kvapkou v okruhu do 20.      

c) Vymaľujem v pracovnom liste modrou pastelkou, kde všade sa nachádza voda v prírode.

d) Dokreslím, čo by z toho mohlo byť, keby to nebola kvapka vody.

e) Naučím sa spievať peknú pesničku o vode.

f) Zatancujem ako tečie voda podľa hudobného sprievodu.

V ďalšom energizéri  bolo úlohou žiakov  zistiť, kde v sociálnom zariadení školy je heslo „ Pijem zdravú  vodu iba z vodovodu“.

V spätnej väzbe mal každý žiak pred sebou vystrihnutú kvapku vody. Do kvapky vody vstúpil ten, kto vedel odpovedať na otázky  o vode. Učiteľka sa vždy pýtala niektorého  z týchto žiakov. Ak žiak vedel správne odpovedať dostal kvapku vody - modrý korálik.

V záverečnej reflexii žiaci odpovedali aj pomocou mapy mysle, ktorá bola na tabuli počas celého vyučovania- teda dvoch 90 minútových blokov

*Aké aktivity sme dnes robili?

*Prečo sme dnes robili tieto aktivity?

*Ktorá informácia bola pre teba najzaujímavejšia?

*Na čo  nikdy nezabudneš v spojitosti s vodou?

V druhom ročníku, celý modrý deň pracovali žiaci s heslom „každá kvapka sa počíta“, ktoré si napísali na čelenku z papiera. Zamýšľali sa, aký význam má toto heslo, prečo si pripomíname  Svetový deň vody. V skupinách si precvičili svoju fantáziu, na čo iné sa im podobá kvapka vody. Pokusom pozorovali kolobeh vody v prírode, ktorý sa snažili neskôr vo dvojiciach aj vyrábať z papiera. Pracovali v pracovnom liste, v ktorom si precvičili slovenský jazyk, matematiku a dozvedeli sa nové zaujímavosti o vode. V pohybových aktivitách sa dozvedeli o skupenstvách vody, za pomoci slamiek prenášali kvapky vody do svojich pohárikov. Rozprávali sa, ako a kedy sa ich voda dotýka, a prečo je voda taká vzácna. V závere hodiny si urobili súťaž, v ktorej každý žiak musel vypiť cez poprepichovanú slamku pohár čistej vody z vodovodu, čo najrýchlejšie.

V tretom ročníku žiaci čítali príbeh „ Filip a modrá starena “, kde sa spoločne zamýšľali nad plytvaním a znečisťovaním vody. Navrhovali riešenia ako predísť týmto problémom. V dvojiciach riešili úlohy k prečítanému textu. Aplikačnými úlohami tvorili príbehy a básne o vode, skladali loďku z papiera, zamýšľali sa nad ekologickými témami, naučili sa nové piesne o vode, zopakovali si skupenstvá vody, ktoré priestorovo modelovali. V závere sa zamýšľali ako aj ony, svojimi každodennými činnosťami môžu prispieť k šetreniu a neznečisťovaniu vody.

Bez jedla vydrží človek 40 dní, bez vzduchu 4 minúty, bez vody 4 dni.

Túto vetu prečítala v 4. triede pani učiteľka žiakom v úvode vyučovanie, ktoré sa nieslo v duchu slova VODA – Svetový deň vody.

Štvrtáci, všetci oblečení v modrom, si už po štvrtýkrát pripomínajú tento deň a o vode už vedia naozaj dosť.

Najzávažnejším problémom vody je jej znečisťovanie. Preto sa touto témou zaoberali podrobnejšie. Prečítali si náučný text o čističkách odpadových vôd, o spôsoboch čistenia vody, aj o alternatívnych spôsoboch čistenia vody. Uplatnili aktívne počúvanie, keď na základe vypočutého príbehu,  kreslili o ceste vodnej kvapky do ČOV a späť .

Všetky nové, ale už aj poznané vedomosti si potom overili pri vypracovávaní aplikačných úloh o VODE.

Na záver dňa sa zahrali, samozrejme s vodou. Vyrobili obrázky „Chodiacu vodu“ , „Dúhový papier“  pomocou bublifuku.

Rozhodli sme sa, že opäť pripravíme Karaoke. Deti sa tešili, no väčší záujem mali o tanec než spev.V dostatočne dlhom čase sa mohli a mali zdokonaľovať v speve alebo tanci. Po jarných prázdninách si deti nahlásili vybratú pieseň, ktorú budú spievať, prípadne na ňu tancovať. Pripravili sme všetko potrebné, aby vystúpenia mohli začať. Jemne neposlúchala technika, ale stávajú sa aj horšie veci:). Porota bola na svojom mieste, diváci sa tešili na výkony svojich spolužiakov a každý účinkujúci bol máličko nervózny. Mali sme možnosť vidieť v úlohe spevákov: Olivera Tencera, Lindu Červeňovú, Sofiu Dendisovú, Alžbetu Barancovú, Viktóriu Burdovú, Michala Burdu a Martina Tomčányho. Ako tanečníci sa predviedli: Katarína Malachovcová, Tomáš Sobkuliak, Sabina Jagnešáková, Tobias Buček a Erika Macková. Hlasovaním divákov a poroty v zložení: Alex Táborecký, Šimon Hanuliak, Nela Paľovčíková a Laura Mäsiarová sa rozhodlo, že naj umiestnenie, teda prvé miesta získajú, v speve Linda Červeňová a v tanci Erika Macková. Celkom dobre sa svojej úlohy moderátorky zhostila Mia Katreniaková. Odmenou pre všetkých bol potlesk, sladká odmena a niečo malé na pamiatku. Výkony boli také, aké bolo snaženie detí. Niekto nacvičoval poctivo a niekto sa snažil málo. Aj tak všetci účinkujúci prejavil odvahu a svoju šikovnosť. Ďakujeme a dúfame, že o rok bude oveľa viac detí zapojených do súťaže. Však o čo ide? O zábavu a dokázenie si, že aj malé deti vedia prekvapiť. Uvidíme, čo bude o rok.

Prvák Tomáško Sobkuliak obhájil titul Majstra Slovenska v psích záprahoch vo svojej kategórii. Preteky - Jarné káry - sa konali v Mošovciach. Nemal veľa roboty. Darilo sa mu a súperov bolo máličko. Napriek tomu so zanietením dokázal obhájiť svoje postavenie majstra. Získal diplom, " zlatý pohár " a veľa zážitkov a ďalšie skúsenosti pretekára. Držíme mu palce. Nech naďalej obhajuje prvenstvá. Gratulujeme!

Je miesto, kde sa môžete prejsť pomedzi umelecké diela, oddýchnuť si  alebo sa zúčastniť významnej udalosti akou je svadba.

Žiaci 4. A triedy mali na tomto mieste netradičnú výtvarnú výchovu.

Pani výtvarníčka si pre nás pripravila netradičnú techniku výroby autoportrétu  - papierotlač. Svoju tvár si najprv vystrihli z papiera. Časti tváre – oči, ústa, nos, pery, uši a niektorí aj krk potom lepili na tvár. Lepom veru nešetrili, aby všetko držalo poriadne a neodliepalo sa. Potom už pani výtvarníčka pomocou valčeka naniesla farbu na portrét, ktorý hneď nato odtlačila na čistý výkres. Autoportrét bol na svete. A veru, niektorí sa na seba naozaj podobali!

Na prvouke žiaci druhého ročníka preberajú tému - Živočíchy. Rozhodli sa, že tému spoločenstva včiel alebo mravcov spracujú aj na hodine výtvarnej výchovy. Rôznymi výtvarnými technikami pracovali v skupinových projektoch. Ak si myslíte, že je niečo vystrihnuté a nalepené, máte pravdu! Všetko je však vytvorené rukou šikovného druháka do posledného detailu. Vidíte?

V piatok, 22.2. sa žiaci tretieho ročníka vybrali na poznávací výlet do ich rodiska – mesta Martin.

V priebehu mesiaca február žiaci na  internete vyhľadávali informácie o svojom rodisku, sťahovali a vytláčali obrázkový materiál,  ktorý potom triedili do skupín školstvo, priemysel, kultúra, pamiatky a služby. Na projekte  pracovali v dvojiciach tak, aby nové poznatky  dokázali ústne interpretovať.  Aby sme sa nemuseli pozerať len na obrázkový materiál o meste Martin, rozhodli sme sa za ním vycestovať. A tak sme prešli rôzne historické miesta ako: Národný cintorín, Slovenské národné múzeum, Jesseniovu  lekársku fakultu, Strednú priemyselnú školu, tri budovy Matice Slovenskej, Memorandove námestie, Národný dom. V Galérii sme zostali trochu dlhšie – tam si pre nás pani výtvarníčka nachystala zaujímavú prácu – technikou  papierotlač  sme vyrábali autoportrét. Za odmenu sme dostali puzzle. Spokojní sme sa vrátili do školy s poznaním, že naše rodné mesto je naozaj výnimočné.

Rovnaký názov mal aj celoškolský projekt realizovaný od 14. januára do 21. februára 2019 vo všetkých triedach našej školy. Cieľom tohto projektu bolo, aby si deti uvedomili pri rôznych aktivitách a úlohách, že krik nás ohrozuje, pri práci ruší, ale nie je podmienkou, aby sme sa  dozvedeli, či   naučili niečo lepšie a viac.

Po splnení jednotlivých úloh získavali žiaci jeden a niekedy i viac korálikov  do svojho „náhrdelníka BEZ KRIKU“. Ak zvládli všetky úlohy získali ich počas trvania projektu 27. Podmienkou získania certifkátu a následne i prekvapenia, bolo získať aspoň 23 korálikov.

Nebolo to vôbec ľahké. Veď v dnešnej dobe, keď deti chcú povedať všetko  hneď  a viacerí naraz, sa koráliky len ťažko navliekali na náhrdelník. Zvlášť pri takých úlohách, keď sa cez prestávku  mali žiaci rozprávať tichším hlasom, „neskákať nikomu  do reči“ počas jedného vyučovacieho bloku, nevydať ani hlások, ale nájsť spôsob ako požiadať o radu či pomoc svoju pani učiteľku. Nie všetci žiaci splnili úlohu, v ktorej mali nakresliť nejaký symbol kriku, či doniesť do školy fotografiu seba alebo niekoho zo svojej rodiny, ktorá zachytávala okamih kriku.

Žiaci hľadali príčiny,  prečo niekedy odôvodnene kričia. Zistili, že je to zo strachu, od bolesti i  zlosti. Strach a bolesť môžeme ovládať len ťažko. Zlosť však ovládnuť možno. A práve to sa  v projekte učili.

Posledný korálik mohli žiaci získať ak školskému televíznemu štábu, ktorý tvorili žiaci 4. A triedy, odpovedali na jednu z troch otázok:

*Ktorá z úloh tohto projektu bola pre teba najzaujímavejšia?

*Ktorá z úloh bola pre teba najťažšia?

*Čo nové si sa v tomto projekte naučil?

Odpovede sme si pozreli na  vyhodnotení projektu 21. februára.

Z 1. A triedy splnilo podmienky  pre získanie certifikátu 5 žiakov- dievčat, čo bolo 42%.

Z 2.A triedy nezískal certifikát ani jeden žiak z 13.

V 3. A triede získalo certifikát  44% žiakov a   najviac až 70% žiakov ho získali žiaci 4. A triedy.

Máme teda ešte čo robiť, aby deti na seba „nekričali“ a nezvyšovali svoj hlas aj pri bežnom rozhovore, pri vyučovaní, či počas prestávok, aby nekričali  na  iných, pretože tí už nekričia,  a tak nemusia prekrikovať iných.

... Láska je nádherný cit ... je základná ľudská potreba ...

Láska je láska. Láska kvitne v každom veku. Láska bolí. Láska je dobrotivá, láska nezávidí, ...

Lásky nie je nikdy dosť. A preto sme sa opäť v našej škole rozhodli využiť sviatok zaľúbených. 14.2. sa takmer celá naša škola červenala. Nie od hanby, ale od červeného oblečenia a doplnkov. Vymysleli sme si súťaž medzi triedami. Vyhrá tá trieda, ktorej deti a pani učiteľka prídu oblečení v červenej od hlavy po päty. Rátali sa všelijaké drobnosti, dokonca i nalakované nechty, či náhrdelník. Vyhrali všetci zo 4.A, ktorí sa do súťaženia zapojili s riadnym zanietením. V súťaži jednotlivcov vyhrali: 1.A Laura Mäsiarová, 2. A Michal Burda, 3.A Mia Katreniaková a v 4.A triede Michaela Becíková. Medzi dospelými najviac bodov získala pani riaditeľka Vlasta Zajíčková.

Niekoľko dní pred Valentínom sme sa rozprávali o tom, ako ľúbime, koho máme radi a prečo, že láska nie je len o zaľúbených pároch, ... Prejavovať lásku nie ja hanba a nemali by sme sa báť dať najavo svoje city. V ŠKD sme skúšali hrať mini ukážky s láskavým správaním a menej príjemným prejavom. Všetkým sa nám páči, keď je na nás niekto milý a slušný. Vytvorili sme niekoľko farebne zaujímavých srdiečok, ktoré zdobia našu vývesku v chodbe. Veríme, že sa naša školička bude" červenať" aj o rok, a to ešte viac, viac a viaááác.

8Tradícia je tradícia. Karneval musí byť! A veruže aj bol. Museli sme sa presťahovať zo školy do sály Kultúrneho domu, ale vôbec nám to nevadilo. Mali sme aspoň dosť miesta. Najprv prípravy: vyzdobiť sálu, zabezpečiť hudbu, ceny do tomboly, výbornú kapustnicu a drobné pohostenie, súťaže. Potom už len kúsok a karneval je v plnom prúde. Hudba, tanec, zábava, smiech, súťaže, dobré jedlo. Toto všetko patrí k dobrému karnevalu. Zábavy bolo neúrekom, len tancujúci mali akési ťažké nohy na tanec. Zato v behu nohy išli a išli. No čo, aj tak sa dá. Počas karnevalu nám hudobnú prestávku vyplnili dievčatá zo 4. A triedy - Alžbeta Barancová, Ema Gulčíková, Ela Machová a Viktória Romančíková. Predviedli nám svoju šikovnosť a čarovali, kúzlili. Ako to dokázali? Vyzerajú celkom ako normálne štvrtáčky. No čo. Tajomstvo nechajme tajomstvom. Kto chcel a bol šikovný, stihol všetko. A šikovných tam bolo neúrekom. Prišli: piráti, indiánka, doktorka, víla, zebra, DJ, Elzy, lupiči, mím, strašiak do záhrady, kovbojka v ružovom, zelená žabka, vojaci, bedár, popcorn, anjelik, avatarka, Harry Potter, myš, tety predavačky z COOP, lienka, lyžiarka, kostra, futbalista, zajko, Minie, čarodejnica, raperka, ohňový muž a veľa ďalších, ktorí masku a prezlečenie ani nepotrebovali. Ha- ha -ha. Čas plynie a veru aj ten karnevalový uplynul akosi rýchlo. Ani sme sa nenazdali a piatok 8.2. bol fuč. A aby sme nezabudli. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli cenami do tomboly, drobným pohostením a DJovi pánovi Marekovi Táboreckému. Ď:).

Aha, presvedčte sa.

O tom, že sa dá marshmallow využiť aj inak, ako si ho vložiť do úst, sa presvedčili aj naši druháci. Na hodine matematiky s jeho pomocou spájali špajdle do trojrozmerných geometrických útvarov. Žiaci  pracovali  v skupinách a veru, kým prišli na spôsob ako zostrojiť prvú ukážku priestorového telesa, si poriadne potrápili hlavičky.  Nakoniec sa však tešili, keď spoločne ako jeden tím skonštruovali svoju prvú marshmallowo - špajdlovú kocku.  Ich hravosť a odhodlanie skúšať nové veci ich viedli pri stavaní ďalších geometrických útvarov, ako kváder, ihlan a tým aktívnejším sa podarilo postaviť aj päťboký ihlan.  Žiaci si na tejto zážitkovej hodine precvičili svoje priestorové vnímanie útvarov, a naučili sa  ich rozoznávať od plošných tvarov. A čo mohlo byť pre deti lepšou odmenou ako to, že si po takejto zábave ešte aj pochutili :)?

Lyžiarsky výcvik ukončený!

Na lyžiarsky výcvik, tak ako aj po iné roky, sme si vybrali naše domovské lyžiarske stredisko SNOWLAND vo Valčianskej doline. Tohtoročný lyžiarsky výcvik síce trval len 4 dni, od.28-do31.1.2019, ale deti neboli o nič ukrátené. Denne lyžovali až 3 hodiny. Počasie nám viac než prialo, a preto po vyfasovaní či už zapožičanej alebo vlastnej lyžiarskej výstroje, žiakom nič nebránilo rozdeliť sa do 3 skupín. Rozdelili sa podľa kvality ich lyžovania. Počas prvého dňa sa najmä nelyžiari oboznámili s teoretickou časťou výučby a osvojovali si poznatky zo základov lyžovania. Naučili sa voziť na vleku.  V nasledujúcich dňoch si žiaci užívali čerstvo napadnutý sneh a krásne upravené zjazdovky. Šikovní žiaci si zdokonaľovali svoju techniku lyžovania slalomom.  Začiatočníci  si na konci mohli povedať, že už zvládnu  zísť kopec pluhom a vedia prenášať váhu z nohy na nohu.  Štvordňové snaženie naučiť sa  lyžovať, či zdokonaliť si svoju techniku, vyvrcholilo  lyžiarskou súťažou v slalome, v ktorom si každý žiak odniesol nielen diplom, ale aj ten najlepší pocit: povedať si, VIEM LYŽOVAŤ.

Aj tento rok úspešní,   ú s p e š n í,     ú s p  e  š  n  í  !

Áno úspešní!

Aj tento rok sme z našej školy vybrali 11 žiakov, ktorí  sa zapojili do  celoslovenskej   súťaže pod názvom VŠETKOVEDKO . Ukázalo sa, že to bol šťastný výber.

V písomnom záverečnom hodnotení  už 10. ročníka tejto súťaže sme sa dozvedeli, že v súťaži,  do ktorej sa zapojilo  6566 žiakov , boli naši žiaci viac ako úspešní.

Veď z takéto  počtu detí sa na 33. mieste  umiestil zo všetkých tretiakov  Nikolaj Ďurana,  ktorý získal titul VŠETKOVEDKO ŠKOLY a svojím výsledkom  154 bodov predbehol až 91, 12 %   detí.

Na 50. mieste sa s rovnakým počtom bodov 137 umiestnili Linda Červeňová a Kristína Bzdilíková

. Získali  titul VŠETKOVEDKO. Predbehli 77,52 % detí.

Na 52. mieste skončil s počtom bodov 135 Adam Bučkuliak. Predbehol  76,15 % detí ako VŠETKOVEDKO.

Zo všetkých druhákov, ktorí sa zúčastnili tejto súťaže sa na 45. mieste  umiestnil druhák Matúš Bočkaj, ktorý  získal titul VŠETKOVEDKOV UČEŇ a s počtom bodov 112 predbehol 57,14%  detí. 

Ďalší dvaja druháci obsadili 52. miesto  a predbehli týmto počtom bodov 47, 21 % detí. Boli to Lucia Koraušová a Adam Cíger s titulom VŠETKOVEDKOV UČEŇ.

Štvrtáci z našej školy obsadili 52., 68., 96. a 111. miesto. Ela Machová získala titul VŠETKOVEDKO a Sofia Lauková, Šimon Hanuliak a Viktória Romančíková  tituly VŠETKOVEDKOV UČEŇ.

Všetci boli  usporiadateľmi súťaže odmenení ceruzkou, mimi legom či hrou Noemova archa.

No  nie je to úspech? Veď všetci zapojení žiaci z našej školy sa v tejto súťaži umiestnili                         do 111. miesta.

Gratulujeme a sme na vedomosti našich žiakov patrične hrdí.

Ukončenie 1. polroka školského roka 2018/2019 bolo slávnostné

Uvítaním rodičov, vyučujúcich i žiakov  sa začala malá, ale milá slávnosť odovzdávania vysvedčení za 1. polrok školského roka 2018/2019 v našej škole.

V krátkom príhovore riaditeľka školy Vlasta Zajíčková najprv poďakovala všetkým pedagogickým pracovníkom  za ich prácu, trpezlivosť, tvorivé nápady a ochotu vydať zo seba to najlepšie v prospech svojich žiakov. Potom zhodnotila  zápory i klady v práci žiakov a pripomenula im, že jedinú vec, ktorú im nikto nikdy neukradne je to, čo majú vo svojej hlave. Vyzvala ich, aby sa teda do nej snažili dostať čo najviac a najmenej bolestivo – teda zodpovednou prácou.

Potom  štvrtáci  k slávnostnej atmosfére prispeli zaspievaním a potom i zahraním pesničky  Spievanky, spievanky na flaute. Každý z nich pomenoval, čo by v nasledujúcom polroku chcel zlepšiť a triedna pani učiteľka Katarína Dózsová im odovzdala vysvedčenia.

Tretiakov ich triedna pani učiteľka Lívia Košová vyzvala, aby rozprávali oni, keďže ona rozprávala počas  piatich mesiacov až moc. Tretiaci to zvládli a presvedčili prítomných, že vedia, čo sú to obojaké spoluhlásky a kedy sa po nich píše tvrdé y-ý. Cez básničky s pohybom nám ukázali, ako  vedia vymenovať vybrané slová po b, m, p, r, s, v, z.  Najdôležitejšie však bude, aby to aj v diktátoch uplatnili. Potom dostali aj oni  svoje vysvedčenie.

Druhákov pochválila ich triedna učiteľka Veronika Maslíková za ich rýchle a správne riešenie numerických príkladov, čo oni  hneď správnym  riešením príkladov, ktoré im dávala, potvrdili

a už  sa nevedeli dočkať, kedy si svoje vysvedčenie poriadne preštudujú.

Prváci , tí dostali svoje prvé vysvedčenie. Pred tým, ako ho dostali , každý krátkou básničkou zhodnotil, čo už vedia, čo zlepšili a čo by ešte mali robiť, aby ich výsledky boli lepšie.

Poslednú básničku zarecitovala  prváčka Katka Malachovcová .

Cez prázdniny si oddýchneme a potom zase zaberieme.

Aby tí, čo sú na nás tvrdí,  boli na konci roka hrdí.

Triedna učiteľka Vlasta Zajíčková aj ich s krátkym  hodnotením práce každého odmenila vysvedčením

Atos, Portos, Maja, Bak, Ivan, Šeri s ujom Jarom

Využili sme piatkové, slnečno - zimné počasie. Nebanujeme!

Posledný predvianočný deň v škole  sa niesol v znamení „tepla.“

Ak si niekto myslí, že sme mali rozpálené radiátory, aby nám bolo teplučko, mýli sa. Teplo, ktoré máme každý v srdiečku, sme vyjadrovali želaniami s túžbou, aby si ich niekto vypočul a spravil iného šťastným.  Uvedomujeme si, že my sme vlastne „šťastní ľudia“ a boli by sme ešte šťastnejší, keby sme kúsok zo svojho šťastia mohli venovať iným. Naše želania sme vyjadrovali nahlas a zapálené sviečky – symboly nášho srdiečka – sme ukladali do tvaru obrovského srdca.

Nezabudli sme si zaspievať koledy a rozdať vianočné darčeky, ktoré sme si vzájomne vyrobili alebo kúpili.