Novinky

Dňa 18. mája, teda v sobotu, zavítala do našej školy netradičná návšteva.  Po 50 – tich rokoch si na svoje školské časy prišlo  zaspomínať 25 školákov, ktorí v školskom roku 1969/1970 ukončili  5. ročník na našej škole.  Spomínali  na to,  čo kto zvládal, čo neovládal, kto komu čím pomáhal, na svoje prvé detské sympatie, svoju triednu učiteľku Ľudmilu Haluškovú i na spolužiakov, ktorí už svoju pozemskú púť ukončili. Prezreli si školu a porovnali jej vzhľad   s minulosťou. Všetko to mal časovo rozvrhnuté a „pod palcom“ Peter Mikula. Stretnutie v škole, položenie kvetov  na hrob pani Haluškovej a spolužiakovi Jankovi Rumanovi, fotografovanie na schodoch ako na prvom prijímaní a nakoniec stretnutie v Dolnej Pohode. Tam mal každý krátky čas na to, aby čo-  to povedal, čo sa udialo za tých krásnych či dlhých  50 rokov. No a potom pohostenie, rozhovory vo dvojici, v skupinkách, kde vyplávali na povrch mnohé nevypovedané skutočnosti zo školských ( teraz už krásnych ) čias i tých ďalších.

O tom, že sa cítili všetci dobre, svedčí to, že poslední odchádzali zo stretnutia až nadránom.

A prianie  všetkých? Aby ich zdravie neopúšťalo a plní sily sa opäť – nie však po 50 – tich rokoch,  opäť zišli.  Tak nech sa im to splní!

Plávam, plávaš, plávali sme...

Aj tento rok sa naši žiaci zúčastnili plaveckého výcviku.

Od 13. do 17. mája sa snažili prekonať strach z vody a zdokonaliť svoje plavecké schopnosti. Po rozdelení do skupín a pod vedením skúsených „starých známych“ trénerov sa neplavci oboznamovali s dýchaním a splývaním, so základnými pohybmi pri plávaní, pričom si pomáhali plávacími doskami.

Plavci sa zdokonaľovali v plaveckých štýloch kraul a prsia a vyskúšali si plávanie na chrbte znak.

Posledný deň plaveckého výcviku ukázali všetci svoje plavecké schopnosti pri pretekoch, keď každý dokázal preplávať 25 metrovú dĺžku bazéna. V cieli každého čakala sladká odmena a najlepších dokonca aj „zlatá medaila“ ( žltá fidorka :) ).

 

A tu sú naši najlepší plavci:

1. kategória – Ema Gulčíková
2. kategória – Emma Boďová
3. kategória – Laura Matúšová
4. kategória – Matúš Bočkaj
5. kategória – Tomáš Sobkuliak

Všetkým srdečne gratulujeme!

Prostredníctvom pozvánok sa  mamičky našich žiakov  a ich mamičky dozvedeli, že oslava Dňa matiek bude dňa 13. mája 2019 v Kultúrnom dome vo Valči o 16.00 hodine.  Naši žiaci však už dva týždne dopredu pripravovali a nacvičovali program a bezprostredne  zase pripravovali pohostenie pre mamičky. Žiaci 2.  3. a  4. ročníka sa zapojili pod vedením svojich pedagógov do pečenia koláčikov, slaných tyčiniek....

V krátkom príhovore riaditeľka školy privítala všetkých prítomných a vyzdvihla obetavosť, starostlivosť          a lásku matiek, tak potrebnú a nezabúdajúcu sa v živote detí.  

Potom žiaci jednotlivých tried svojím programom  opätovne prejavili svoju lásku mamičkám. Druháci v škriepke, ktorá mama je najlepšia, prišli na to, že sa škriepia zbytočne. Pre každé dieťa je jeho mama tá najlepšia. A pesničkou o láske k mame to potvrdili. Druháci, ako gavalieri v klobúkoch, zas milo prekvapili svoje mamičky tančekom  na stoličkách. Tretiačky  zatancovali moderný tanec a spoločne s chlapcami v scénke  ukázali, že aj ockovia rozmýšľajú ako potešiť svoje polovičky. Prváčky v cigánskych sukniach, ktoré  pre 9 dievčat ušila stará mama Eriky Mackovej ukázali, že im tanec nie je cudzí.  Svojím nefalšovaným detským prejavom rozosmiali prítomných  vtipmi o mamičkách a deťoch. Štvrtáci ukázali svoje herecké schopnosti v divadelnej  hre „Trpaslíci“. Program ukončili piesňou tretiaci. Všetky mamička dostali od svojich detí malé darčeky vyrobené v ŠKD a opäť s pomocou pani Mackovej, ktoré im budú pripomínať lásku ich detí.

Po ukončení programu pozvala riaditeľka školy všetkých prítomných na malé a žiakmi s láskou pripravené pohostenie i neformálne rozhovory pri kávičke či čaji. Potešilo nás, že mnohí toto pozvanie prijali.

Víťazov už poznáme. Čítajte:)

Aj keď sa do súťaže tried v zbere papiera vyhláseného od 27. apríla do 3. mája nezapojili všetci žiaci v jednotlivých triedach, predsa bol  počet nazbieraných kilogramov papiera  prekvapivý. Za tak krátky čas nazbierali žiaci a do školy priniesli aj s pomocou rodičov 3819 kg papiera.

Aj napriek tomu, že v 4. A triede je len 10 žiakov,  podarilo sa im nazbierať 1212 kg, čo bolo najviac i v prepočte na jedného žiaka.

Stali sa tak víťazmi a získali poukážku, ktorá ich oprávňuje ísť do pizzerie Zizzi a vybrať si pizzu podľa vlastného výberu.

K nim sa pridá aj žiak 2. A triedy Martin Červeň, ktorý sa stal absolútnym víťazov v množstve nazbieraného papiera – 445 kg.

Víťazom srdečne blahoželáme!

Ako inak. Aj tento rok sme prispeli svojou troškou. Pripravovali sme sa na stavanie mája. Nacvičovali sme spev, prichystali sme mávatka, stuhy a aj napriek zime sme prišli na dohodnutú akciu. Po vystúpení dievčatá s radosťou priväzovali stuhy na stromček. S malou dušičkou sme sledovali ako ťažko sa máj " stavia ". Šikovní hasiči to zvládli a máj už zdobí našu obec a je venovaný všetkým ženám, dievčatám. Je symbolom lásky, plodnosti, úrody. Nejedna dievka snívala svoj sen o vlastnom máji. Ktovie, možno sa jej sen naplnil alebo len naplní. Veď láska je všemohúca čarodejnica.

Aj v tomto školskom roku si prváci zdokonaľujú svoju techniku čítania a rozvíjajú čitateľskú gramotnosť v projekte pod názvom  „Krása ľudových rozprávok“. Prvou rozprávkou bola rozprávka „Janko Hraško“.  Pri jej čítaní sa dozvedeli, prečo je to ľudová rozprávka, čo je to priama reč postáv a v záverečnej reflexii si ju aj dramatizovane prečítali.

V druhej rozprávke „Červená Čiapočka“ si zopakovali priamu reč a  dokázali farebne označiť  priamu reč postáv v tejto rozprávke.  Zvládli i jej dramatizáciu pri stretnutí vlka a Červenej Čiapočky. Za každou z jej ôsmych častí sa zdokonaľovali v prepise, tvorbe viet,  tvorbe rýmujúcich sa slov,  kreslení ilustrácií či  správnom vymaľovaní ilustrácie ak vyriešili správne príklady v nej. Na záver mala šestica žiakov, ako skupina, celú rozprávku  prerozprávať.  

Teraz nás čaká 7 častí rozprávky „Perníková chalúpka“ alebo „Janko a Marienka“.

 

Prváci sa v priebehu 3 týždňov venovali plneniu úloh prierezovej témy multikultúrna výchova a bližšie spoznávali tradície, spôsob života, hudbu i špecifiká  života Rómov, vzhľadom k tomu, že v obci nemáme ani jedného Róma.

Takmer každý deň im pani učiteľka čítala jeden príbeh z knihy Katici, ktorá je autobiografiou Kataríny Taikonovej  - Rómky žijúcej vo Švédsku.

Je to príbeh o dievčatku menom Katici, ktoré žije v detskom   domove    vo Švédsku     a    tam sa dozvie, že je Rómka. Príde pre ňu otec a dovedie ju do stanového tábora, kde žijú jej  ďalší vlastní 4 súrodenci, nevlastná mama a ďalší Rómovia.

Postupne sa presviedča, v čom sú Rómova iní, prečo sa ich ľudia boja a čo je príčina biedy mnohých Rómov.

Ilustrácie k tejto knihe nakreslili rómski žiaci zo ZŠ Jarovnice.  V  týchto kresbách sa potvrdilo iné farebné vnímanie reality Rómov. Veľa pestrých farieb, zvláštne kombinácie farieb, modré tváre, pestrofarebné vlasy.

S kresbami a obrazmi žiakov zo ZŠ  Jarovnice, ktorými sú známi na celom svete,  sa prváci zoznámili aj prostredníctvom  virtuálnej prezentácie http://193.87.56.171/zsjarovnice/.

Ba na výtvarnej výchove aj sami ilustrovali nimi vybrané príbehy z knihy Katici.

V ranných komunitách zas prváci tvorili dokončenie neúplných viet ako:

- keby som bol Rómom...

- keby som mal 6 súrodencov...

- keby moji rodičia nepracovali...

- keby sme 10 bývali v jednoizbovom

  byte, dome...

-keby sme doma nemali dosť peňazí ….

a písali 3- 4 vety ako diktát z každého prečítaného príbehu.

Naučili sa niekoľko slov či viet v tomto jazyku v porovnaní   s významami slov v slovenskom jazyku                a v interakcii s písmenom, ktoré sa  práve učili. Uplatnili to pri pesničke „Ide poštár ide“, ktorú ich naučila pani učiteľka Livka  Košová na hudobnej výchove nielen v slovenčine, ale aj v rómštine.

Vyskúšali si ako  sa prejavuje „haló efekt“, keď mali  rozhodnúť a odpovedať áno – nie na 14 otázok, aká sa im zdá „na prvý pohľad“ malá rómska školáčka Jolanka.

Cez vytvorenú prezentáciu v PowerPointe sa dozvedali o spôsobe života Rómov, o ich hymne, podobe vlajky, čo farby na nej znamenajú,   o príčinách biedy Rómov, o odlišnostiach od nášho jedálnička. 

Dievčatá i chlapci sa naučil tancovať rómsky tanec a v rómskom odeve ho predviedli  na prezentácii dňa 25. apríla pred žiakmi celej školy. Tu tiež ukázali ako sa naučili robiť typické cigánske šatky a viazať na nich strapce.

Prezentovali aj osobnosti, ktorým v tele kolovala či koluje rómska krv ako Charlie Chaplin, matka Tereza, Sean Connery, Bill Clinton , Andrea Pirlo…. Žiaci školy si vypočuli aj hudbu a piesne Cigánskych diablov- Gybsy devils a talentovaného rómskeho chlapca Erika Tirdu hrajúceho na cimbal.

V závere svoje prezentácie ponúkli prváci všetkých žiakov „rómskym koláčom“ z kyslého mlieka, plného orechov  a posypaného kokosovou múčkou.

Chutil, pretože sa zjedol do poslednej omrvinky.

 

V piatok 26. apríla sme spoločne oslávili Deň Zeme.

Najprv každá trieda samostatne. Počas prvého vyučovacieho bloku si žiaci pripomenuli, čo ohrozuje našu Zem, čo ju znečisťuje, ničí a čo jej hrozí.

Mladší žiaci si zopakovali význam slov SEPAROVANIE = triedenie odpadu a RECYKLÁCIA = zo starého nové. Uvedomili si, že týmto spôsobom môžu aj oni pomôcť našej Zemi. „Pripravené odpadky“ v triede potom správne triedili do nádob:           žltá = plasty,

                                           zelená = sklo,

                                           modrá = papier,

                                           hnedá = bio odpad.

Starší žiaci – tretiaci a štvrtáci si prečítali o histórii vzniku Dňa Zeme, ktorá začína až v roku 1969 v San Franciscu, ako oslava jarnej rovnodennosti – 21. marca.  V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V súčasnosti patrí Deň Zeme medzi najuznávanejšie a najpopulárnejšie podujatia na záchranu Zeme. Dozvedeli sa, že aj každodenné drobnosti, ako sú sprchovanie namiesto kúpania, úsporné splachovanie, používanie nabíjateľných bateriek, správne vykurovanie, výmena nových plastových okien, používanie pokrievok pri varení, úsporné žiarovky, chodenie pešo môžu prispieť k ochrane prírody a prostredia.

S básničkou, ktorú vymysleli tretiaci – „ Dnes sme prišli zbierať odpadky, naberieme ich všetky na lopatky.

                                                          Urobíme dobrú prácu, vyčistíme našu Valču.

                                                          Prestávku si potom dáme, na Dielci sa tiež zahráme.

                                                         Valču sme už vyčistili a dobre sa zabavili.,“

sa potom všetky triedy spoločne vybrali do ulíc obce a vyzbierali a očistili okolie penziónu Rosa, obchodu, priestranstvo okolo Pamätníka SNP, pošty. Prešli uličkami a chodníčkami až na Dielec, kde vrecia s odpadom ( bolo ich 11 ) odložili k zberným nádobám.

Všetci žiaci sa za odmenu mohli ešte chvíľu pohrať na ihrisku a vrátiť sa do školy na zaslúžený obed.

V piatok 26. apríla 2019 sa dve žiačky 4. ročníka: Emka Gulčíková a Viktorka Romančíková  zúčastnili súťaže MORICOVE SUČANY. Súťažili v kategórii najmladších žiačok v recitovaní prózy. Porotu svojim recitovaním a výberom ukážky od Jozefa Cígera Hronského: Ako sa mali zajace na zajkovom kapustnom poli. Porotu zaujala Viktória Romančíková a umiestnila sa na treťom mieste. Okrem originálneho diplomu získala peknú knižku podľa svojho výberu. Gratulujeme samozrejme nielen jej, ale aj Emke Gulčíkovej. V dnešnej dobe je málo ochotných a talentovaných detí, ktoré by sa dobrovoľne naučili naspamäť básničku alebo príbeh a našli v sebe odvahu zarecitovať ju v neznámom prostredí a pred hodnotiacou porotou.

O živote iných národov sa učili aj štvrtáci. Získavali nové vedomosti o najväčšom a najpočetnejšom  národe, Číňanoch. Všetko potom odprezentovali svojim spolužiakom a pani učiteľkám.

Zistili, že história Číny sa píše už vyše 4000 rokov. Je plná kontrastov, kultúrnych tradícií a historických pamiatok – Veľký čínsky múr, Terakotová armáda, Šaolinské kláštory a mnísi, rýchlovlaky, pandy, typické jedlá a potraviny, stolovanie, aj vzdelávanie. A hlavne školy a čínski žiaci najviac zaujímali našich štvrtákov. Rozdiely a vyučovanie v školách ich naozaj prekvapilo. Posúďte!

*v školách sú žiaci oblečení do školských uniforiem, ktoré sú v celej krajine takmer rovnaké, líšia sa výberom farieb a znakom školy na hrudi. Uniformu tvoria široké nohavice a sako.

*typický školský deň začína rannou rozcvičkou

*prestávka na obed trvá zvyčajne celú hodinu, jedlo je tradičné: mäso, zelenina, ryža a miska polievky. Drahé súkromné školy tiež ponúkajú aj ovocie či jogurty. Niektoré základné školy dovoľujú svojim žiakom po obede na pár minút si zdriemnuť.

*učitelia majú u žiakov veľký rešpekt. V mnohých školách sú dovolené telesné tresty. Učiteľ smie udrieť študenta po rukách svojou rukou alebo napríklad pravítkom.

*známky existujú od A (najlepšia) až po F (nevyhovujúci stupeň)

*deti v Číne študujú viac ako desať hodín denne. Výučba začína o 8 hodine ráno a končí okolo 15-16 hodine poobede. V rozvrhu majú študenti dve alebo tri hodiny anglického jazyka denne.

*vzdelávací systém je založený na doslovnom učení sa materiálu

*deti z chudobných rodín, ktoré nechcú študovať, navštevujú Kung Fu školy. Deti tam doslovne žijú a tvrdo trénujú od rána až do večera.

Po prezentácii toho najzaujímavejšieho mali všetci možnosť ochutnať typické čínske jedlá, ktoré dokázali navariť aj žiaci – Čínske taštičky plnené mletým mäsom, Sladká ryža s mangom, Ryžový ovocný šalát.

 

Možno sa niekomu z nich podarí navštíviť Čínu a uvidieť všetko na vlastné oči.

 

Aj druhá návšteva Turčianskej galérie v Martine sa niesla v duchu výtvarnej výchovy.

Štvrtáci opäť navštívili Ateliér Kocúr, kde si tento raz urobili obrazy výtvarnou technikou LINORYT.

Už názov hovorí, že na výrobu obrazu potrebovali obdĺžnik z linolea (vyradeného samozrejme), rydielko a veľa, veľa trpezlivosti a opatrnosti.

Hodina sa niesla v duchu výtvarného umelca – turčianskeho rodáka Mikuláša Galandu. Deti si vybrali jeden jeho obrázok, prekreslili na linoleum a rydlom potom opatrne tvorili samotný obraz- vyrývali obrysy. Hotový linoryt pani výtvarníčka natrela tlačiarenskou farbou a odtlačila na výkres, kde sa ukázal už hotový obraz.

Vytvorili sme pekné obrazy – aj keď len kópie, ale hlavne sme sa naučili opäť niečo nové a zaujímavé.

Druháci sa počas týždňa venovanému multikultúrnej výchove, zaoberali a skúmali všetko o Afrike. Na začiatku vedeli povedať málo informácii. Napríklad,  pri pohľade na obrázok černocha, povedali len to, že je iný. Ale ako iný? Spoločným bádaním sa snažili pomenovať, v čom sa líšime, čo máme spoločné, či rovnaké. Zisťovali spôsob života, veľa informácii hľadali o zvieratách, ktoré tam žijú a aj keď nepriamo, ale spoznávali kultúru a zvyky krajiny. Afrika je veľké krajina, ale deti si poradili. V ráci vyučovania získavali rôzne informácie od pani učiteľky, či z internetu. Na slovenskon jazyku a písaní tvorili vety, delili slová, rozprávali sa o zvieratách, ktoré sú typické len pre Afriku, ... Na hudobnej výchove sa dokonca naučili africkú pieseň - Jambo bwana. Na výtvarnej výchove tvorili typické šperky, ozdobné strapce na nohy, ktoré neskôr aj ostatným deťom prezentovali. Zvládli vytvoriť jednoduché hudobné nástroje. Symboly Afriky prekresľovali do veľkej mapy a vytvorili tak africkú panorámu. Pripravili ochutnávku typického jedla. Africká - mosa -  bola sladká, banánová a chutila. Naučili všetkých niekoľko afrických slov. Napríklad: Jambo - znamená ahoj, Hakuna matata - znamená žiadny problém. Možno po tomto týždni, ktorý deti absolvovali, budú mať iný názor na ľudí, ktorí sa od nich odlišujú. No naše deti vedia, že INÝ, neznamená byť HORŠÍ. Opýtajte sa ich, čo všetko vedia o Afrike a černochoch. Možno budete prekvapení, čo všetko sa naučili a hádam niečo nové zistíte aj vy. Veď svet je tak veľký a krásne farebný.

Jambo priatelia.

... prezradili.

Dátum 11.apríl sa tento rok spájal s predajom živých narcisov, ktoré sú symbolom boja proti rakovine. Práve za podpory Ligy proti rakovine, nás svojou návštevou poctili študenti medicíny. Pripravili si pre nás prednášku s názvom - Zdravo, nezdravo. Deťom vysvetľovali dôležitosť pohybu, zdravého spánku a správneho stravovania sa pre ich zdravý vývin a rast. Spoločne sa rozprávali o dôležitosti zdravých cukrov, tukov, bielkovín a tiež o vitamínoch. Zisťovali, v akých potravinách sa nachádza ten - ktorý vitamín. Oboznámili sa tiež s pojmami obezita a anorexia, ktoré sú v poslednom čase čoraz častejšie medzi ľuďmi spomínané. Treba len dúfať, že si deti z obrázkov, ktoré videli  a z rozhovorov, zoberú čo najviac a budú vedieť odolávať spomínaným nástrahám doby, či spoločnosti. Musia aj ony prispieť k svojmu zdraviu a snažiť sa o zdravý životný štýl spolu so svojimi rodinami.

Že tvorivosť a fantázia našim rodičom a deťom nechýba, sme sa presvedčili na výstavke vajíčok  dňa 15. apríla v priestoroch vstupnej chodby našej školy.  Do vyhlásenej súťaže pod názvom „Súťaž o najoriginálnejšie veľkonočné vajíčko“ sa zapojilo 32 žiakov so svojimi rodičmi a niektorí žiaci i samostatne. Zato vajíčok bolo omnoho viac. Veď niektorí doniesli i 5 vajíčok do súťaže.

Na hodnotení sa podieľali nielen žiaci, ale aj rodičia, pretože práve v tento deň bolo na škole i rodičovské združenie. Každý hodnotiaci dostal 2 zelené lepiace body, ktoré mohol prilepiť, buď oba k ním vybranému vajíčku, alebo body rozdeliť  pre dve vajíčka, ktoré boli niečím zaujímavé. 

27 bodov, teda najviac,  získalo zátišie vajíčok od Emky Gulčíkovej. Na druhom mieste  s počtom bobov 9 bolo ohodnotené vajíčko tretiaka Nikolasa Maruniaka a 9 bodov získalo vajíčko tretiačky Dominiky Siráňovej.  

Víťazov teda poznáme, ale všetci, ktorí strávili nejaký čas pri vytváraní svojho vajíčka, nemusia byť sklamaní. V niečom sa zdokonalili, rozvíjali svoju predstavivosť a v konečnom dôsledku sa učili zodpovednosti nesklamať  seba samého. Takže blahoželáme všetkým.

V dňoch 8. a 9. apríla sa uskutočnil na našej škole zápis do prvého ročníka v školskom roku 2019/2020.

Na zápis prišlo 19 predškolákov, ktorí  pri rôznych aktivitách ukázali, čo všetko už dokážu, v čom je ich silná stránka.

Vedeli pomenovať postavičky v rozprávke Ako išlo vajce na vandrovku, určiť kto ide prvý  a posledný, kto je pred a za vajíčkom. Spočítali zvieratká a poznali aj všetky čísla od 1 do 10. Správne počuli začiatočné písmeno aj slabiku v slovách. Každému zvieratku priraďovali domček – geometrický útvar a určovali farbu. Označovali zvieratá vpravo – vľavo, hore  - dole.  Vystrihovaním vyslobodili vajíčko z papiera.  Zručnosť ukazovali pri práci s počítačovou myškou vyfarbovaním obrázkov.

Na záver všetky pani učiteľky potešili dobrou správou, že sa už všetci do školy tešia.

V súčasnosti vplyvom globalizácie sa na území  Slovenska často stretávame s príslušníkmi vzdialenejších, nám menej poznaných kultúr.  Takéto stretnutia sa hlavne u detí spájajú so zvedavosťou, obavami,  či  strachom. Preto v mesiaci marec sme sa rozhodli bojovať s predsudkami, neznášanlivosťou, či  rasistickému postoju k rôznym skupinám obyvateľov. Ako? Celý mesiac sme sa rôznymi aktivitami zoznamovali s históriou, kultúrou, zvykmi, tradíciami národov, ktoré môžeme stretnúť v našom okolí. Prvý ročník sa učil o Rómoch, druhý o Afričanoch,  štvrtý o Číňanoch.

Tretiaci spoznávali arabský svet, získali vedomosti o Saudskej Arábii. Štúdiom histórie sa dozvedeli, že Arabi boli veľmi múdri, starostliví, významní vedci a bádatelia. Ak sa svojich detí spýtate, určite Vám povedia zaujímavé informácie,  o ktorých ste možno ani Vy nevedeli. Zistili, že niektoré veci z náboženstva majú také isté, len to inakšie volajú (Alah, korán, mešita). V niečom sa úplne rozchádzame,  a predsa sú veľmi nábožní.  Deťom sa páčilo,  že v Arábii je zakázaný piť alkohol, nie sú tam  žiadne zábavné podniky a zároveň sa im nepáčilo, že v školách sú oddelené dievčatá od chlapcov a nemôžu sa spolu hrať.  Na pracovnom vyučovaní sme si šili arabské oblečenie a pritom sme sa dozvedeli, že krása v arabskom svete je niečo posvätné, čisté. Krása je pre nich ako vzácny drahokam, ktorý sa neukazuje každému.  Z toho dôvodu si ho žena ochraňuje len pre svojho muža alebo Alaha.  Preto sa zahaľuje pred ostatným svetom. Niektoré ženy ním hovoria, že chcú byť vážené a rešpektované nie pre svoju krásu, ale pre inteligenciu a schopnosti.

 So všetkými vedomosťami sme sa chceli podeliť so žiakmi našej školy a preto sme si pre nich v piatok pripravili prezentáciu o arabskej kultúre a ochutnávku štyroch arabských jedál: marocká polievka Harira, arabský pita chlieb, ramadánového koláča a strukovinových fašírok Falafel. Sme radi, že sme sa mohli niečo dozvedieť o našich južných vzdialených susedoch, s ktorými sa môžeme stretnúť napr. v kúpeľnom meste Piešťany,  kde sa niektorí  už trvalo nasťahovali alebo tam dlhšie bývajú kvôli priaznivým kúpeľným účinkom.

Pochopili sme, že ľudia na celom svete sú v podstate rovnakí. Snažia sa žiť so svojimi rodinami, kamarátmi, so starosťami či radosťami, s každodennými povinnosťami, niektorí sú dobrí a niektorí sú horší, ale s tým mi nič neurobíme.

Centrum voľného času Turčiansky Peter opäť nesklamal. Druháci v piatok - 5.4. už druhýkrát tento školský rok,  navštívili v rámci plnenia prierezovej témy environmentálnej výchovy toto centrum. Ľudový rezbár Šimom a poľovník Zdenko si pre nich tentokrát pripravili " vyučovanie " o úžitku domácich zvierat. Túto tému už deti preberali a tak sa nedali zaskočiť žiadnou otázkou ani úlohou. Deti boli aktívne a za odmenu si mohli v závere vychutnať bábkové predstavenie ich dreveného kamaráta Pitipaľka. Príjemný zážitok z divadielka deti zakončili kúpou drobných predmetov z dreva a hladní ako vlci sa vrátili opäť do školy.

Touto cestou chcú pedagogickí pracovníci školy poďakovať rodičom budúcich prvákov, ktorí  prijali pozvanie a dňa 4. apríla prišli na prezentáciu práce našej školy.

Cez prezentáciu v PowerPointe sa dozvedeli, čo je to program integrovaného tematického vyučovania – vysoko efektívne učenie, ktorým škola pracuje od roku 1995, do  akých projektov spolupráce školy a rodiny sa budú môcť zapojiť,  o možnostiach učenia sa žiakov mimo múrov školy a  čo to znamená, keď sa žiaci učia spôsobom „ byť pri tom “.

Po prezentácii si mohli prezrieť priestory školy – triedy, vynovené sociálne zariadenia, čitáreň, telocvičňu a multifunkčné ihrisko.

Veríme, že všetci, ktorí prišli, odchádzali spokojní.

 

27.marca  mali prváci vzácnu návštevu. Predškoláci z MŠ prišli „preskúmať“ ako vyzerá škola, čo a akým spôsobom sa budú učiť. Prišli so svojimi pani učiteľkami a pani riaditeľkou . Privítala ich pani učiteľka Vlasta Zajíčková.

Keď sa usadili, prváci im zaspievali pesničku na daný deň – teda pesničku o strede.

Potom sa im predstavil  škriatok  HUPS – maňuška . Požiadal každého predškoláka, aby  mu podal rúčku  a predstavil sa.  Toto zvládli predškoláci s radosťou. Spoločne sa  s prvákmi naučili básničku o pravidlách komunity, ktorú si potom nakreslili. Naučili sa, že básnička sa dá aj nakresliť a tak  ľahšie naučiť.

Energiu na ďalšiu činnosť nabrali  v pohybovej hre „Jednu ruku sem a druhú ruku tam“.

V ďalšej aktivite zo stredu kruhu, v ktorom sedeli,  si brali postupne jeden obrázok. Pomenovali ho a povedali, čo počuli na začiatku pomenovaného slova. Pri hádzaní dvoch kociek mali za úlohu povedať počet bodiek na nich a povedať, kde je  bodiek  viac.

V ďalšom energizéri  bolo úlohou predškolákov postaviť  sa  na určený geometrický tvar, ale tak, aby  na geometrickom tvare boli najviac traja.

Všetky tieto aktivity predškoláci zvládli, ba dá sa povedať, že na najlepší osobný výkon.

Na záver mali na šablónku slniečka nalepiť žltý papierik, ak ich zaujala nejaká aktivita a na obláčik modrý papierik, ak sa naučili niečo nové. Slniečko ostalo žlté a obláčik zas modrý. V záverečnej reflexii sa teda pani učiteľka dozvedela, že všetci sa niečo naučili a aspoň jedna aktivita každého z ich zaujala.

Na záver dostal každý predškolák maličký darček a sladkosť.

Už sa tešíme, keď prídu na zápis 8. a 9. apríla a ukážu, čo už vedia  pred vstupom do školy.

Morena a Vesna. Dve sestry, ktoré majú k sebe tak blízko, a napriek tomu je každá z nich iná. Jedna, Morena, symbolizuje zimu, chlad, smrť, niečo tajomné a temné. Vesna je symbolom jari, slnka, tepla a nádeje, zaháňa Morenu a prináša radosť a zeleň do prírody. My sme Morenu vyprevadili z našej dediny tak ako sa patrí.Spevom a tancom sme ju zapálenú hodili do vody. Naspäť Matke prírode. Len tak skončí jej vládnutie a ona odíde na chvíľu od nás preč. Vesna je očakávanou navštevou u nás všetkých, ktorí sa tešíme na jarné dni. Dni plné tepla, slnka, dobrej nálady, prebúdzajúcej sa prírody do nového života. Deti sa snažili a poctivo pripravovali ma svoje vystúpenie. Oblečené v krojoch vyzerali tradične dobre a aj touto cestou si pripomínajú dávne zvyky svojich rodičov, či starých rodičov. Aj toto je cesta na udržiavanie tradícii v nás. Len tak ďalej. 

P.S.: JAR, ukáž sa v plnej sile a kráse. Tešíme sa na teba.