Novinky

... plná ľudových tradícii

Dňa 19. 12. 2018 sa v KD vo Valči zišli žiaci, všetci pracovníci školy, rodičia i priatelia školy, ktorí prijali pozvanie na „Vianočnú besiedku“, ktorá sa niesla v duchu ľudových tradícií v čase adventu.

            Tak sa žiaci oboznámili a rodičia si pripomenuli zvyky na Martina, Ondreja, Katarínu, Barboru, Luciu či chodenie betlehemcov z domu do domu. 45 minútové ľudové pásmo  zakončili žiaci vinšmi a krásne zaspievali  pieseň „Tichá noc“. Tá umocnila vianočnú atmosféru, ktorú navodila už úvodná pieseň od hudobnej skupiny Kandráčovcov „ Vianočná pieseň“.

Po programe pozvala riaditeľka školy všetkých na malé posedenie pri dobrej kapustnici, káve, čaji a výbornom punči.

A o  17.30 hodine to vypuklo!  OHŇOSTROJ!  Bol síce v predstihu, ale stál za to.

Domov sme sa rozchádzali so želaním zdravia, vianočnej pohody, spokojnosti a vzájomnej blízkosti.

A ešte niečo. Od 15.00 hodiny žiaci a priatelia školy  na malých vianočných trhoch predávali malé vianočné potešenia -  od dobrých zákuskov,  medovníčkov, cez vianočné ozdoby, adventné venčeky . Chceme poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoj zisk darovali škole. My každé euro použijeme na niečo zmysluplné.

 

Takže krásne a požehnané Vianoce všetkým.

 

Milí rodičia!

Aj touto cestou Vám chceme poďakovať za to, že ste vypočuli našu prosbu a podporili snahu pripraviť vianočné prekvapenia pre deti, ktoré to ani nečakajú.

Z doneseného oblečenia, hračiek, knižiek i sladkostí sme pripravili 34 balíčkov, ktoré isto naplnia  šťastným smiechom aj iné domovy.

Ďakujeme, že  vlastným príkladom učíte naše deti nebyť ľahostajnými k osudom svojich rovesníkov.

POĎAKOVANIE POTEŠILO !

Dňa 21. 12. 2018 prišlo na e – mail školy  poďakovanie od  HODINY DEŤOM  v znení:

 

„Dovoľte mi poďakovať Vám v mene celého tímu Hodiny deťom a najmä                 v mene všetkých detí a mladých ľudí, ktorým poputujú vyzbierané príspevky, že ste nám pomohli zrealizovať skvelú zbierku Hodina deťom 2018.

zo srdca prajeme pracovníkom školy a všetkým žiakom

 

...tie najkrajšie, najradostnejšie, najčarovnejšie a na splnené sny najbohatšie Vianoce 2018. Oddýchnite si a pokiaľ to bude aspoň trochu možné, skúste zahodiť za hlavu všetky starosti a povinnosti,                           a užívajte si chvíle s Vašimi blízkymi a priateľmi.

Veronika Horníková
manažérka zbierok Hodina deťom
Nadácia pre deti Slovenska

11. 12. 2018 našu školu navštívili príslušníci Policajného zboru z Martina. Deťom pustili prezentáciu interaktívneho programu „Martin na ceste“, zameraného na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky chodcami.  Spoločne s kpt. Húskovou si deti objasnili rôzne situácie, do ktorých sa dieťa, ako chodec môže dostať.  Rozoznávali zvuky dopravných prostriedkov, správanie sa chodca na chodníku, správne prechádzanie cez cestu a rôzne ďalšie situácie. Žiaci vedeli  mnohé situácie zvládnuť a mali dobré vedomosti, aj  vďaka rôznym aktivitám, ktoré so žiakmi na škole realizujeme v rámci prierezovej témy dopravná výchova, ale ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti. V závere stretnutia príslušník PZ Bc. Andrej Glejtek predviedol policajnú výstroj, ktorú si mali možnosť žiaci aj vyskúšať.

Čakali sme, čakali a predsa sme sa dočkali. Aj tento rok nás neobišiel Mikuláš a jeho pomocník. Nepomáhal mu čert, ale Čertica. Cestovali, chodili a rozdávali milé slovo a sladkosti a tak to bolo aj v našej škole. Len Čertica stále nebola spokojná a hľadala nezbedníkov aj tam, kde neboli. Ešteže Mikuláš má veľké srdiečko a Čertica ho počúvla. Darčeky dostali všetky deti našej školy. Boli obavy, či naozaj všetci sa potešia zo sladkého balíčka, ale obavy sa po rozhovore s Mikulášom rozplynuli. Deti spievali, recitovali básničku a sľubovali. Už len je na každom žiakovi, či svoj sľub dodrží a bude sa snažiť svoje slová uplatniť aj vo svojom živote. Ďakujeme Mikulášovi a jeho pomocníčke, že nás neobišli a urobili radosť všetkým deťom. 

Prišli, ukázali, zaujali i naučili.

Pýtate sa kto?

Záchranári  spoločnosti Falck 4. decembra prišli do našej školy a odovzdali  nám  AED – automatický externý defibrilátor, ktorý naši žiaci vyhrali v 1. ročníku projektu „Záchrana som ja“. Projekt  vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz. Ich cieľom bolo rozšíriť sieť verejne dostupných defibrilátorov  na Slovensku až o 50 kusov.

Okrem toho si žiaci počas celého dopoludnia,  na zážitkovom kurze prvej pomoci,  mohli vyskúšať  poskytovanie prvej pomoci, oživovanie, dať postihnutého do stabilizovanej polohy, ako sa zachovať, ak sú svedkami nehody, ako zranených vyslobodiť z auta,  zopakovali si dôležité čísla 155 a 112 .... Prezreli si prístroje  a zariadenie  sanitky.

V popoludňajších hodinách  absolvovali všetci pracovníci školy  akreditovaný kurz , kde si tiež prakticky mohli vyskúšať  poskytovanie prvej pomoci a za jeho zvládnutie získali   8 kreditov.  

I napriek tomu, že sme veľmi hrdí na našich žiakov a radi, že na škole máme jeden z 50 defibrilátorov, dúfame, že nenastane nikdy taká situácia, aby sme ho museli použiť.

Posledný štvrtok v novembri žiaci štvrtého a tretieho ročníka zažili vyučovanie na tvorivých dielňach v Múzeu slovenskej dediny v Martine.  Témou stretnutia boli decembrové zvyky a tradície. Pútavým rozprávaním tety z múzea, názornými prácami, prezliekaním sa do kostýmov, či tvorivou dielňou, boli deti vtiahnuté do najzaujímavejšieho a najkrajšieho  obdobia v roku.  Spoločne sme prešli od skracovania dní, stridžieho obdobia,  Kataríny, Lucie, Mikuláša, Ondreja, zimného slnovratu,  až po narodenie Pána.  Štvrtáčky dokonale dokázali, že v škole nesedia nadarmo. Vďaka pani učiteľke, ktorá  s nimi nacvičovala scénické programy na jednotlivé zvyky ako sú Lucia, či Ondreja, aktívne sa zapájali do rozprávania tety  a rady ju dopĺňali. I napriek tomu sme mali možnosť dozvedieť sa niečo nové, napr.: -  Lucie  boli nemé, keď chodili po dedine a vymetali zlo z kútov,  - dievčatá na Ondreja, keď triasli plotom, mali na sebe oblečený „ľajblík“ (vestu), -  na Luciu mali strigy najväčšiu moc, ktorou mohli privolať búrku, vietor, choroby, začarovať zvieratá, či ľudí a jediná ochrana bola spravený kríž z cesnaku na verajach dverí do domov či maštalí, - kľúč,  ktorým prechádzal horúci vosk, musel byť tajne zobratý z domu, kde býval Ondrej.  Deťom sa najviac páčila aktivita, ktorú robili dievčatá na Ondreja. Nad ohňom si roztápali vosk, ktorý potom liali do vody cez kľúčovú dierku. A tak deťom tety z múzea vyveštili rôznych budúcich ženíchov: bankár, zubár, model, veterinár, koniar, automechanik, majiteľ koní, pôrodník, rybár, pilot a pod. Počas rozprávania sa deti prezliekali za Lucie, Mikuláša, čerta, anjela. V rámci tvorivých dielní deti vyrábali rôzne vianočné ozdoby na stromček z filcu.  I keď  počasie sme mali riadne mrazivé, slnečné lúče nás zohrievali po ceste tam a späť.  Tak  prispeli k tomu, aby sme na tento deň len - tak rýchlo nezabudli.

Môžeme ju takto určite osloviť. Štvrtáčku Sofiu Laukovú, ktorej uverejnili báseň Rodina v časopise Slniečko.

Sofinka sa v júni 2018 zapojila do literárnej súťaže Škultétyho rečňovanky svojimi tromi básničkami na ľubovoľnú tému. Nepodarilo sa jej obsadiť prvé miesta, získala len čestné uznanie za snahu a účasť.

Na súťaži sa zúčastnila aj členovia redakcie časopisu, ktorým sa zapáčila báseň našej Sofky a uverejnili ju v decembrovom čísle Slniečka.

Ktovie, možno za pár rokov budeme čítať celú zbierku našej šikovnej žiačky „spisovateľky“ .

Srdečne blahoželáme!

V stredu 13. novembra  sa celá škola vybrala na jesennú prechádzku do ZŠ Benice. Nešli sme však obdivovať prírodu a okolie obcí, ale všetci sme sa tešili na cirkusové vystúpenie pod názvom  „Máša a medveď“.

Preniesli sme sa do sveta rozprávok, ktorým nás sprevádzal Martin – zebra z rozprávky Madagaskar.

Zoznámil nás s veľmi šikovným artistom - žonglérom Jurajom, ktorý mal plné ruky a niekedy aj nohy žonglovacích  kuželiek a loptičiek. Trochu nešikovne mu asistoval veselý klaun.

Potom sa už objavila Máša a jej kamarát medveď, ktorý ako vždy doplatil na Mášine šibalstvá.

Svoje šikovné prsty ukázala kúzelníčka Kristína a vyčarovala farebné kvety, rozuzlila zamotané šatky, poprezliekala si šaty.

Cirkusové vystúpenie ukončila bublifuková šou od malilinkých bubliniek až po najväčšie, do ktorých sa zmestili aj niektorí žiaci.

Po ceste späť sme všetci rozmýšľali nad tým, ako sa niektoré kúzla dajú urobiť a či je ťažké stať sa artistom.

Od pondelka 12.novembra 2018 plnili žiaciškoly v rámci  vyučovania  úlohy, ktorých obsahom bola KAPUSTA.

* čítali texty o kapuste

* upevňovali si čítanie s porozumením

* riešili slovné úlohy v rámci finančnej  gramotnosti

* riešili  príkladov k matematickým zobrazeniam

* vytvárali trojrozmerné  kapusty z odpadového materiálu

* písali  vety o kapuste

* usporiadali vety  v postupe tlačenia kapusty

No a vo štvrtok to vypuklo! Kapustový deň !

Žiaci sa rozdelili do pracovných skupín výberom lístočka s rôznymi podobami kreslenej kapusty (4 druhy = vytvorenie 4 skupín). Každá skupina pracovala na jednej aplikačnej úlohe.

1. Zaváranie čalamády

2. Príprava kapustového šalátu

3. Pečenie kapustového koláča

4. Príprava zapekaných zemiakov s kyslou kapustou

Mimo týchto skupín žiaci  prvého ročníka  kreslili  tlačenie kapusty a naučili sa pesničku o tlačení kapusty.

Ktorá hlava  mozog nemá a predsa je zdravá?

Je zelená i červená a listov má veľa?

Obsahuje vitamíny, najviac ten c vraj,

o kapustnej hlave je to, preto ju rád maj.

Žiaci  štvrtého ročníka  boli zodpovední správne natlačiť kapustu do dvoch súdkov. To však neznamenalo, že žiak, ktorý si chcel skúsiť tlačenie kapusty, tak nemohol urobiť.

Ak niektorá skupina skončila  svoju prácu skôr   pracovala na počítači a na internete  hľadala informácie pod heslami

*Význam kyslej kapusty  pre zdravú výživu

*História kapusty

*Využitie kyslej kapusty v domácnosti alebo čo všetko sa  dá variť z kyslej kapusty

O 10 :30 hodine nás prišla pozrieť redaktorka a kameraman z televízie Turiec. Boli milo prekvapení pracovným zápalom žiakov pri práci na jednotlivých aplikačných úlohách. Urobili niekoľko rozhovorov so žiakmi

a pochválili útulné, príjemné, ba až  rodinné  prostredie školy. V rozhovore s riaditeľkou školy sa dozvedeli, že  cieľom toho celoškolského projektu bolo priblížiť žiakom tradíciu tlačenia kapusty, možnosti využitia čerstvej i kvasenej – kyslej kapusty a jej význam pre zdravú výživu v rámci plnenia úloh prierezovej témy regionálna  a ľudová kultúra i zdravého životného štýlu.

Okrem toho sa žiaci pri aplikačných úlohách  učili spolupracovať, aktívne sa navzájom počúvať a byť pri práci trpezliví . Prezentáciou práce sa zase navzájom učili niečo nové.

 

Hoci je už neskorá jeseň, počasie nám stále praje. Preto sme dnes, so žiakmi druhého ročníka, " vyrazili " v rámci hodiny výtvarnej výchovy do prírody, kde sme  za pomoci prírodnín tvorili obrazy. Po zhliadnutí námetov na obrázku sa žiaci rozdelili na 3 skupiny, v ktorých sa spoločne dohodli na tvorení. Fantázia žiakov tak, ako aj ich životná zručnosť spolupráca, pracovala na plné obrátky a po trištvrte hodine tvorenia vznikli pekné " prírodné obrazy ". Cestou z Dielca sa v žiakoch prejavilo ich čisté a láskou k prírode naplnené srdiečko a spoločne s pani učiteľkou vyzbierali 2 igelitové tašky odpadu.  

... „ Záchrana som ja “. Tak znel názov projektu, ktorý vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz,  do ktorej sa zapojili aj žiaci  2. A triedy pod vedením svojej triednej učiteľky Mgr. Veroniky Maslíkovej.  Vytvoreným príbehom a zhotovením  trojrozmerných záchranných vozidiel, s uplatnením životnej zručnosti spolupráca, zaujali porotu tejto súťaže a získali pre školu automatický externý defibrilátor. Ba 4. 12. 2018 nám záchranári priamo v škole  predvedú ukážky prvej pomoci.

Ná prvák, Tomáš Sobkuliak, vyhral. Vo svojej kategórii vyhral prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska v psích záprahoch. Tomáš gratulujeme a prajeme Ti veľa zdravia a dobrých psích kamarátov, ktorí Ti pomôžu k víťazným miestam.

Učili sme sa o VESMÍRE

Jednou z tém štvrtáckej prírodovedy je VESMÍR a jeho skúmanie Preto sa išli štvrtáci pozrieť na VESMÍR z „blízka“. Navštívili sme Astronomickú pozorovateľňu M. R. Štefánika pri Gymnáziu V. Paulinyho - Tótha v Martine.

Počasie nám neprialo, takže sme pozorovanie Slnka nemohli uskutočniť. Zostalo nám len pozorovanie tabule, filmov a pána Šaboa, ktorý nám toho o Slnku, našej Zemi, Mesiaci, hviezdach a nekonečnom vesmíre veľa a zaujímavo porozprával. Dozvedeli sme sa všeličo nové, ale hlavne všetko sme si mohli chytiť, ohmatať, vyskúšať a zahrať si. Tak už vieme, kto bol prvý vo vesmíre, kto prvý vystúpil na Mesiac, čo sa deje s našou planétou Zem a ako je to s našou hviezdou Slnkom. Vyskúšali sme si ako funguje gravitácia, ako dokáže raketa vyletieť do vesmíru, aký povrch je na Mesiaci.

Vďaka pánovi profesorovi Šaboovi sme  na chvíľu vyleteli do vesmíru a zahrali sa na kozmonautov, ktorí objavujú neobjavené.

Keď sa pominú letné dni a znenazdajky prichádza chladnejší október len tíško, hľadíme okolo seba, čo sa to deje v prírode. Začína hýriť najkrajšími farbami. A práve v tomto období sa každý rok vraciame k spomienkam, ktoré sú pestré ako tá jeseň.  Október ako „Mesiac úcty k starším“  by sa mohol premenovať na „Mesiac životnej múdrosti“, lebo tá sa získava len rokmi práce a skúsenosťami.

Žiaci každej triedy potešili svojich blízkych programom, v ktorom tancoval, spievali, zahrali krátke scénky, či recitovali básničky plné vyznaní.

Ba niektorí starí rodičia   sa bez ostychu zapojili do pripravených súťaží ako  ošúpať čo najdlhšiu šupku z jabĺčka, čo najrýchlejšie postrúhať jabĺčko, pribiť 4 klince do latky  a chytať rybky na udicu s magnetom.

Záver tohto milého stretnutia patril pripravenému pohosteniu. Všetci sa mohli ponúknuť koláčikmi napečenými žiakmi. Boli také dobré, že niektoré staré mamy si vypýtali aj recepty. Pri odchode si každý žiak vzal malý darček pre starú mamu alebo starého otca.

Na prejav úcty však nestačí len mesiac október. Úctu treba prejavovať počas celého roka v rodine, na pracovisku, v dopravných prostriedkoch – jednoducho všade. Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý.

Nájdime si preto čas na vľúdne slovo, pomoc, úsmev pre starších, ktorí sú súčasťou života.

Aj tento rok sme sa rozhodli a zostali sme spať v škole. Náš Halloween alebo Sviatok svetla sme mali už niekoľkokrát. Prípravy boli u každého rôzne, no jedno mali spoločné. Všetci sa nevedeli dočkať, kedy nastane hodina H a my zostaneme v škole bez rodičov, svojej izby, ... . Boli tam všetci kamaráti zo školy, len niektorých skolila choroba a nemohli sa zúčastniť hier, strašenia, večernej pizze a prechádzky. Hry boli pre odvážnych. Bolo potrebné  vytvoriť z kamaráta múmiu, ochutnať divné chute bežných potravín, či zahrať si v úplnej tme hru Upíri. Bolo veselo, boli aj slzy strachu. Večerná pizza padla vhod, napriek sladkostiam z domu, ktoré si veľa detí prinieslo. Prechádzka bola perfektná, ešte aj počasie nám prialo. Mali sme však pocit, že nás niekto sleduje  a prechádza sa kúsok pred alebo za nami. Niektorí sa sťažovali na strach, bolesť nôh a poniektorí už aj zívali. Po príchode do školy sa všetci prezliekli do " spacích úborov ", umyli si zúbky a šup počúvať príbehy, ktoré sa nedajú len tak ľahko vysvetliť, no napriek tomu sa naozaj stali. Boli aj takí, ktorí chceli pozerať kreslenú rozprávku o strašidlách. Vyhoveli sme všetkým. Možno len tí unavení ťažšie zaspávali, lebo radosti, strašenia a voľnosti bolo až,až. A aby sme nezabudli. Chceme sa poďakovať rodičom: Ján Fillo nás strašil v maske a bolo to veru strašidelné, Radomíra Tomčányová nám opäť nakúpila veľa dobrôt a prešla sa s nami večernou Valčou, Erika Macková sa s nami prechádzala tiež, dokonca nabrala odvahu a spala s nami v škole, Mária Hanzelová nás prekvapila 2 kartónmi strašidelných sladkostí, kde boli prsty, duchovia a hrobky, Dana Berecová sa rada s nami prešla po Valči a tak nám bolo opäť spolu strašidelne a veselo. Našli sa aj takí, ktorí nie a nie zaspať. No čo už piatok sa v škole muselo vydržať stoj čo stoj. Všetci odvážni dostali malý darček na pamiatku. Víkend bol predo dverami, tak bolo kedy dospávať. Zážitok veľký, kruhy pod očami tiež, ale čo by sme neurobili pre trochu srandy a radosti. O rok znovu - strašidielka! 

Tekvica malá, veľká, žltá, zelená, dlhá, guľatá, domáca, či kúpená. Takto by sme mohli pokračovať dlho predlho. Vo štvrtok, 25.10., sa stretlo niekoľko tvorivých duší a snažili sa vyrezať, vytvoriť čo naj tekvicu. Cení sa snaha, tvorivosť, fantázia. V príjemnej atmosfére plnej dobrej nálady, hudby, tvorenia, rozhovorov, čaju, kávy, sladkých dobrôt a zdravých jabĺk sa podarilo vyrezať do tekvičiek tváre - rôznych výrazov, domček, šaša, mačku a veľa ďalších pekných obrázkov. Vyrezať a rýchlo zasvietiť sviečku, aby tie naše strašidielka bolo dlho vidieť. Takto sme si vyzdobili vstup do školy a časť dvora. Žiarili nielen tekvice, ale aj očká všetkých detí. Ďakujeme všetkým za odvahu prísť k nám a ukázať svoju šikovnosť. Hádam dobre padne na chvíľu sa zastaviť a prežiť čas inak ako je bežné so svojimi deťmi:) v škole.

Život, záchrana života, pomoc, akú majú cenu? Častokrát prídeme na to, že veľmi veľkú, ak náhodou, chybou, nešťastím, niektorú stratíme. Vtedy si uvedomíme, že je veľmi dôležité naučiť sa základy pomoci, jednoduchej veci, pomoci človeka človeku. Učíme už aj deti v našej škole, aké je pomoc, záchrana zdravia a ľudskosť dôležitá. Preto sme si dohodli návštevu. Tentokrát k nám do školy prišli 4 členovia Červeného kríža a primeraným spôsobom deťom vysvetľovali základy zdravotnej pomoci. Deti prostredníctvom krátkych videí a priamych ukážok, sa naučili ako majú reagovať pri situácii, keď človek odpadne, nejaví známky života. Učili sa hlavne to, aby nestratili rozvahu a snažili sa zavolať niekoho dospelého na pomoc a ak dokážu podať prvú pomoc, tak s ňou začať. Osvojovali si dýchanie z úst do úst, masáž srdca, Gordonov úder, či dať zraneného do správnej stabilizovanej polohy. Zistili, že práca záchranárov nie je ľahká  a je potrebná aj určitá fyzická zdatnosť. Priamo na figurínach si pomoc skúšali. Niekedy sa veru aj potrápili a zasmiali. Niečo nové sme sa naučili a boli sme aj odmenení. Jedna naša kamarátka, Katka Urmínová, členka Červeného kríža z Valče,  nám doniesla aj výborné sladké gule obaľované kokosom, mňam:). Ďakujeme a hádam sa niekedy ešte v našej škole stretneme.

Fúka? Nefúka? Bude fúkať? Tieto otázky sme počuli niekoľkokrát za deň. Bolo to v utorok, 17.10., kedy sme mali našu Šarkaniádu. Predstavte si, že fúkalo málo, máličko. Napriek tomu sme sa rozhodli, že na kopec pôjdeme a skúsime neľahký " boj " s prírodou. A urobili sme veru dobre. Na kopci čo - to fúkalo a veruže šarkany nám lietali. Dokonca ich bolo vidieť aj z hlavnej cesty. Lietali šarkany, ale asi mali karneval. Na oblohe ste mohli vidieť lienku, pandu, draka, orla, včelu, či farebné obrazce, ktoré aspoň na chvíľu potešili naše oči a oči aj tých, ktorí náhodou zbadali, že skupina detí a dospelých si púšťajú šarkany na trnovskom kopci. Najvyššie lietal šarkan Emy Gorausovej, Nikolasa Maruniaka, Eriky Mackovej a Sofie Laukovej. Veľkú snahu a trpezlivosť prejavili Ela Machová, Martin Tomčány, Michaela Becíková a mnohí ďalší, ktorí mali úplne inú predstavu o lietaní ich šarkana, akosi sa ich tým nechcelo lietať. Ale deti boli trpezlivé a " lietali " ony :). hore alebo dole kopcom. Vyše hodiny sme boli na čerstvom vzduchu, porozprávali sa s kamarátmi, lahodili oku ľuďom, ktorí nás zbadali a navyše nám šarkany lietali , aj keď Vietor si vzal asi voľno a v práci bol jeho mladší a hlavne menší brat Vetrík. Dobre nám padlo malé občerstvenie v podobe ovocného bio džúsu a sladkosti. Určite si púšťanie šarkanov niekedy zopakujeme. Do školy nám deti doniesli aj také šarkany, ktoré nelietajú, ale svojou krásou ovplývajú. Tieto si môžete pozrieť aj vy. Sú na budove našej ZŠ a spríjemňujú nám príchod, či odchod zo školy. Do lietania priatelia!

Záchrana som ja ...

Vysvetliť význam týchto slov nebolo pre žiakov 2., 3., a 4. ročníka ťažké.

Pomôž, keď sa dá, keď to vieš a nebojíš sa.

„ Záchrana som ja “ bol aj názov projektu, ktorý vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz. Obidvaja partneri majú za úlohu pomáhať ľuďom, darovať život druhýkrát a prispievať k ochrane zdravia. Spoločne teda vyhlásili súťaž pre žiakov 1. stupňa ZŠ o tom, ako už niekomu pomohli alebo v akej nebezpečnej situácii sa ocitli.

Preto sa aj naši žiaci pustili do práce. Písali pravdivé, ale aj vymyslené príbehy  ako pomohli tete susede, mamine, starkej, starkému, ako boli účastníkmi dopravnej nehody a boli svedkami záchrany života a prvej pomoci. Všetko doplnili peknými kresbami a ilustráciami.

 

Aj keď sa nám možno nepodarí vyhrať, uvedomili sme si, aké dôležité je vedieť poskytnúť prvú pomoc a tak zachrániť život blízkym, ale aj úplne neznámym ľuďom.