Novinky

O živote iných národov sa učili aj štvrtáci. Získavali nové vedomosti o najväčšom a najpočetnejšom  národe, Číňanoch. Všetko potom odprezentovali svojim spolužiakom a pani učiteľkám.

Zistili, že história Číny sa píše už vyše 4000 rokov. Je plná kontrastov, kultúrnych tradícií a historických pamiatok – Veľký čínsky múr, Terakotová armáda, Šaolinské kláštory a mnísi, rýchlovlaky, pandy, typické jedlá a potraviny, stolovanie, aj vzdelávanie. A hlavne školy a čínski žiaci najviac zaujímali našich štvrtákov. Rozdiely a vyučovanie v školách ich naozaj prekvapilo. Posúďte!

*v školách sú žiaci oblečení do školských uniforiem, ktoré sú v celej krajine takmer rovnaké, líšia sa výberom farieb a znakom školy na hrudi. Uniformu tvoria široké nohavice a sako.

*typický školský deň začína rannou rozcvičkou

*prestávka na obed trvá zvyčajne celú hodinu, jedlo je tradičné: mäso, zelenina, ryža a miska polievky. Drahé súkromné školy tiež ponúkajú aj ovocie či jogurty. Niektoré základné školy dovoľujú svojim žiakom po obede na pár minút si zdriemnuť.

*učitelia majú u žiakov veľký rešpekt. V mnohých školách sú dovolené telesné tresty. Učiteľ smie udrieť študenta po rukách svojou rukou alebo napríklad pravítkom.

*známky existujú od A (najlepšia) až po F (nevyhovujúci stupeň)

*deti v Číne študujú viac ako desať hodín denne. Výučba začína o 8 hodine ráno a končí okolo 15-16 hodine poobede. V rozvrhu majú študenti dve alebo tri hodiny anglického jazyka denne.

*vzdelávací systém je založený na doslovnom učení sa materiálu

*deti z chudobných rodín, ktoré nechcú študovať, navštevujú Kung Fu školy. Deti tam doslovne žijú a tvrdo trénujú od rána až do večera.

Po prezentácii toho najzaujímavejšieho mali všetci možnosť ochutnať typické čínske jedlá, ktoré dokázali navariť aj žiaci – Čínske taštičky plnené mletým mäsom, Sladká ryža s mangom, Ryžový ovocný šalát.

 

Možno sa niekomu z nich podarí navštíviť Čínu a uvidieť všetko na vlastné oči.

 

Aj druhá návšteva Turčianskej galérie v Martine sa niesla v duchu výtvarnej výchovy.

Štvrtáci opäť navštívili Ateliér Kocúr, kde si tento raz urobili obrazy výtvarnou technikou LINORYT.

Už názov hovorí, že na výrobu obrazu potrebovali obdĺžnik z linolea (vyradeného samozrejme), rydielko a veľa, veľa trpezlivosti a opatrnosti.

Hodina sa niesla v duchu výtvarného umelca – turčianskeho rodáka Mikuláša Galandu. Deti si vybrali jeden jeho obrázok, prekreslili na linoleum a rydlom potom opatrne tvorili samotný obraz- vyrývali obrysy. Hotový linoryt pani výtvarníčka natrela tlačiarenskou farbou a odtlačila na výkres, kde sa ukázal už hotový obraz.

Vytvorili sme pekné obrazy – aj keď len kópie, ale hlavne sme sa naučili opäť niečo nové a zaujímavé.

Druháci sa počas týždňa venovanému multikultúrnej výchove, zaoberali a skúmali všetko o Afrike. Na začiatku vedeli povedať málo informácii. Napríklad,  pri pohľade na obrázok černocha, povedali len to, že je iný. Ale ako iný? Spoločným bádaním sa snažili pomenovať, v čom sa líšime, čo máme spoločné, či rovnaké. Zisťovali spôsob života, veľa informácii hľadali o zvieratách, ktoré tam žijú a aj keď nepriamo, ale spoznávali kultúru a zvyky krajiny. Afrika je veľké krajina, ale deti si poradili. V ráci vyučovania získavali rôzne informácie od pani učiteľky, či z internetu. Na slovenskon jazyku a písaní tvorili vety, delili slová, rozprávali sa o zvieratách, ktoré sú typické len pre Afriku, ... Na hudobnej výchove sa dokonca naučili africkú pieseň - Jambo bwana. Na výtvarnej výchove tvorili typické šperky, ozdobné strapce na nohy, ktoré neskôr aj ostatným deťom prezentovali. Zvládli vytvoriť jednoduché hudobné nástroje. Symboly Afriky prekresľovali do veľkej mapy a vytvorili tak africkú panorámu. Pripravili ochutnávku typického jedla. Africká - mosa -  bola sladká, banánová a chutila. Naučili všetkých niekoľko afrických slov. Napríklad: Jambo - znamená ahoj, Hakuna matata - znamená žiadny problém. Možno po tomto týždni, ktorý deti absolvovali, budú mať iný názor na ľudí, ktorí sa od nich odlišujú. No naše deti vedia, že INÝ, neznamená byť HORŠÍ. Opýtajte sa ich, čo všetko vedia o Afrike a černochoch. Možno budete prekvapení, čo všetko sa naučili a hádam niečo nové zistíte aj vy. Veď svet je tak veľký a krásne farebný.

Jambo priatelia.

... prezradili.

Dátum 11.apríl sa tento rok spájal s predajom živých narcisov, ktoré sú symbolom boja proti rakovine. Práve za podpory Ligy proti rakovine, nás svojou návštevou poctili študenti medicíny. Pripravili si pre nás prednášku s názvom - Zdravo, nezdravo. Deťom vysvetľovali dôležitosť pohybu, zdravého spánku a správneho stravovania sa pre ich zdravý vývin a rast. Spoločne sa rozprávali o dôležitosti zdravých cukrov, tukov, bielkovín a tiež o vitamínoch. Zisťovali, v akých potravinách sa nachádza ten - ktorý vitamín. Oboznámili sa tiež s pojmami obezita a anorexia, ktoré sú v poslednom čase čoraz častejšie medzi ľuďmi spomínané. Treba len dúfať, že si deti z obrázkov, ktoré videli  a z rozhovorov, zoberú čo najviac a budú vedieť odolávať spomínaným nástrahám doby, či spoločnosti. Musia aj ony prispieť k svojmu zdraviu a snažiť sa o zdravý životný štýl spolu so svojimi rodinami.

Že tvorivosť a fantázia našim rodičom a deťom nechýba, sme sa presvedčili na výstavke vajíčok  dňa 15. apríla v priestoroch vstupnej chodby našej školy.  Do vyhlásenej súťaže pod názvom „Súťaž o najoriginálnejšie veľkonočné vajíčko“ sa zapojilo 32 žiakov so svojimi rodičmi a niektorí žiaci i samostatne. Zato vajíčok bolo omnoho viac. Veď niektorí doniesli i 5 vajíčok do súťaže.

Na hodnotení sa podieľali nielen žiaci, ale aj rodičia, pretože práve v tento deň bolo na škole i rodičovské združenie. Každý hodnotiaci dostal 2 zelené lepiace body, ktoré mohol prilepiť, buď oba k ním vybranému vajíčku, alebo body rozdeliť  pre dve vajíčka, ktoré boli niečím zaujímavé. 

27 bodov, teda najviac,  získalo zátišie vajíčok od Emky Gulčíkovej. Na druhom mieste  s počtom bobov 9 bolo ohodnotené vajíčko tretiaka Nikolasa Maruniaka a 9 bodov získalo vajíčko tretiačky Dominiky Siráňovej.  

Víťazov teda poznáme, ale všetci, ktorí strávili nejaký čas pri vytváraní svojho vajíčka, nemusia byť sklamaní. V niečom sa zdokonalili, rozvíjali svoju predstavivosť a v konečnom dôsledku sa učili zodpovednosti nesklamať  seba samého. Takže blahoželáme všetkým.

V dňoch 8. a 9. apríla sa uskutočnil na našej škole zápis do prvého ročníka v školskom roku 2019/2020.

Na zápis prišlo 19 predškolákov, ktorí  pri rôznych aktivitách ukázali, čo všetko už dokážu, v čom je ich silná stránka.

Vedeli pomenovať postavičky v rozprávke Ako išlo vajce na vandrovku, určiť kto ide prvý  a posledný, kto je pred a za vajíčkom. Spočítali zvieratká a poznali aj všetky čísla od 1 do 10. Správne počuli začiatočné písmeno aj slabiku v slovách. Každému zvieratku priraďovali domček – geometrický útvar a určovali farbu. Označovali zvieratá vpravo – vľavo, hore  - dole.  Vystrihovaním vyslobodili vajíčko z papiera.  Zručnosť ukazovali pri práci s počítačovou myškou vyfarbovaním obrázkov.

Na záver všetky pani učiteľky potešili dobrou správou, že sa už všetci do školy tešia.

V súčasnosti vplyvom globalizácie sa na území  Slovenska často stretávame s príslušníkmi vzdialenejších, nám menej poznaných kultúr.  Takéto stretnutia sa hlavne u detí spájajú so zvedavosťou, obavami,  či  strachom. Preto v mesiaci marec sme sa rozhodli bojovať s predsudkami, neznášanlivosťou, či  rasistickému postoju k rôznym skupinám obyvateľov. Ako? Celý mesiac sme sa rôznymi aktivitami zoznamovali s históriou, kultúrou, zvykmi, tradíciami národov, ktoré môžeme stretnúť v našom okolí. Prvý ročník sa učil o Rómoch, druhý o Afričanoch,  štvrtý o Číňanoch.

Tretiaci spoznávali arabský svet, získali vedomosti o Saudskej Arábii. Štúdiom histórie sa dozvedeli, že Arabi boli veľmi múdri, starostliví, významní vedci a bádatelia. Ak sa svojich detí spýtate, určite Vám povedia zaujímavé informácie,  o ktorých ste možno ani Vy nevedeli. Zistili, že niektoré veci z náboženstva majú také isté, len to inakšie volajú (Alah, korán, mešita). V niečom sa úplne rozchádzame,  a predsa sú veľmi nábožní.  Deťom sa páčilo,  že v Arábii je zakázaný piť alkohol, nie sú tam  žiadne zábavné podniky a zároveň sa im nepáčilo, že v školách sú oddelené dievčatá od chlapcov a nemôžu sa spolu hrať.  Na pracovnom vyučovaní sme si šili arabské oblečenie a pritom sme sa dozvedeli, že krása v arabskom svete je niečo posvätné, čisté. Krása je pre nich ako vzácny drahokam, ktorý sa neukazuje každému.  Z toho dôvodu si ho žena ochraňuje len pre svojho muža alebo Alaha.  Preto sa zahaľuje pred ostatným svetom. Niektoré ženy ním hovoria, že chcú byť vážené a rešpektované nie pre svoju krásu, ale pre inteligenciu a schopnosti.

 So všetkými vedomosťami sme sa chceli podeliť so žiakmi našej školy a preto sme si pre nich v piatok pripravili prezentáciu o arabskej kultúre a ochutnávku štyroch arabských jedál: marocká polievka Harira, arabský pita chlieb, ramadánového koláča a strukovinových fašírok Falafel. Sme radi, že sme sa mohli niečo dozvedieť o našich južných vzdialených susedoch, s ktorými sa môžeme stretnúť napr. v kúpeľnom meste Piešťany,  kde sa niektorí  už trvalo nasťahovali alebo tam dlhšie bývajú kvôli priaznivým kúpeľným účinkom.

Pochopili sme, že ľudia na celom svete sú v podstate rovnakí. Snažia sa žiť so svojimi rodinami, kamarátmi, so starosťami či radosťami, s každodennými povinnosťami, niektorí sú dobrí a niektorí sú horší, ale s tým mi nič neurobíme.

Centrum voľného času Turčiansky Peter opäť nesklamal. Druháci v piatok - 5.4. už druhýkrát tento školský rok,  navštívili v rámci plnenia prierezovej témy environmentálnej výchovy toto centrum. Ľudový rezbár Šimom a poľovník Zdenko si pre nich tentokrát pripravili " vyučovanie " o úžitku domácich zvierat. Túto tému už deti preberali a tak sa nedali zaskočiť žiadnou otázkou ani úlohou. Deti boli aktívne a za odmenu si mohli v závere vychutnať bábkové predstavenie ich dreveného kamaráta Pitipaľka. Príjemný zážitok z divadielka deti zakončili kúpou drobných predmetov z dreva a hladní ako vlci sa vrátili opäť do školy.

Touto cestou chcú pedagogickí pracovníci školy poďakovať rodičom budúcich prvákov, ktorí  prijali pozvanie a dňa 4. apríla prišli na prezentáciu práce našej školy.

Cez prezentáciu v PowerPointe sa dozvedeli, čo je to program integrovaného tematického vyučovania – vysoko efektívne učenie, ktorým škola pracuje od roku 1995, do  akých projektov spolupráce školy a rodiny sa budú môcť zapojiť,  o možnostiach učenia sa žiakov mimo múrov školy a  čo to znamená, keď sa žiaci učia spôsobom „ byť pri tom “.

Po prezentácii si mohli prezrieť priestory školy – triedy, vynovené sociálne zariadenia, čitáreň, telocvičňu a multifunkčné ihrisko.

Veríme, že všetci, ktorí prišli, odchádzali spokojní.

 

27.marca  mali prváci vzácnu návštevu. Predškoláci z MŠ prišli „preskúmať“ ako vyzerá škola, čo a akým spôsobom sa budú učiť. Prišli so svojimi pani učiteľkami a pani riaditeľkou . Privítala ich pani učiteľka Vlasta Zajíčková.

Keď sa usadili, prváci im zaspievali pesničku na daný deň – teda pesničku o strede.

Potom sa im predstavil  škriatok  HUPS – maňuška . Požiadal každého predškoláka, aby  mu podal rúčku  a predstavil sa.  Toto zvládli predškoláci s radosťou. Spoločne sa  s prvákmi naučili básničku o pravidlách komunity, ktorú si potom nakreslili. Naučili sa, že básnička sa dá aj nakresliť a tak  ľahšie naučiť.

Energiu na ďalšiu činnosť nabrali  v pohybovej hre „Jednu ruku sem a druhú ruku tam“.

V ďalšej aktivite zo stredu kruhu, v ktorom sedeli,  si brali postupne jeden obrázok. Pomenovali ho a povedali, čo počuli na začiatku pomenovaného slova. Pri hádzaní dvoch kociek mali za úlohu povedať počet bodiek na nich a povedať, kde je  bodiek  viac.

V ďalšom energizéri  bolo úlohou predškolákov postaviť  sa  na určený geometrický tvar, ale tak, aby  na geometrickom tvare boli najviac traja.

Všetky tieto aktivity predškoláci zvládli, ba dá sa povedať, že na najlepší osobný výkon.

Na záver mali na šablónku slniečka nalepiť žltý papierik, ak ich zaujala nejaká aktivita a na obláčik modrý papierik, ak sa naučili niečo nové. Slniečko ostalo žlté a obláčik zas modrý. V záverečnej reflexii sa teda pani učiteľka dozvedela, že všetci sa niečo naučili a aspoň jedna aktivita každého z ich zaujala.

Na záver dostal každý predškolák maličký darček a sladkosť.

Už sa tešíme, keď prídu na zápis 8. a 9. apríla a ukážu, čo už vedia  pred vstupom do školy.

Morena a Vesna. Dve sestry, ktoré majú k sebe tak blízko, a napriek tomu je každá z nich iná. Jedna, Morena, symbolizuje zimu, chlad, smrť, niečo tajomné a temné. Vesna je symbolom jari, slnka, tepla a nádeje, zaháňa Morenu a prináša radosť a zeleň do prírody. My sme Morenu vyprevadili z našej dediny tak ako sa patrí.Spevom a tancom sme ju zapálenú hodili do vody. Naspäť Matke prírode. Len tak skončí jej vládnutie a ona odíde na chvíľu od nás preč. Vesna je očakávanou navštevou u nás všetkých, ktorí sa tešíme na jarné dni. Dni plné tepla, slnka, dobrej nálady, prebúdzajúcej sa prírody do nového života. Deti sa snažili a poctivo pripravovali ma svoje vystúpenie. Oblečené v krojoch vyzerali tradične dobre a aj touto cestou si pripomínajú dávne zvyky svojich rodičov, či starých rodičov. Aj toto je cesta na udržiavanie tradícii v nás. Len tak ďalej. 

P.S.: JAR, ukáž sa v plnej sile a kráse. Tešíme sa na teba.

Tradícia je tradícia. My sme ju neporušili a opäť sme sa vybrali do našej obecnej knižnice. Pani Hurychová bola ochotná, aj mimo úradných hodín, knižnicu otvoriť len pre nás. Bolo nás dosť, ledva sme sa usadili. Niektoré deti boli v takejto knižnici prvýkrát. Veď aj počúvali, čo všetko im teta z knižnice rozprávala. Porozprávala nám základné veci. Ako sa požičiavajú knihy, ako sa ukladajú do políc, koľko stojí členský príspevok na rok, ako nakupuje nové knihy a veľa ďalších užitočných informácii. Mala pre nás pripravenú aktivitu. Nebolo to pre deti vôbec ťažké. Vedeli sa zapojiť a napísať svoj názor - na ochranu pitnej vody a šetrenie s ňou. Menej si už pamätali, kto je Matej Hrebenda. Linda Červeňová mala pri sebe aj čitateľský preukaz, tak deti mohli vidieť ako prebieha samotné zapožičanie knihy. Veľmi nás potešili milé darčeky a sladkosť a dohodli sme sa, že takto hromadne určite prídeme aj o rok. Dúfame, že deti budú chodiť aj individuálne. Napriek tomu, že máme v obci dobre vybavenú knižnicu, tak deti a ich rodičia ju veľmi málo navštevujú. Kde inde, ako pri knihe, sa najlepšie rozvíja fantázia a predstavivosť? Porozmýšľajte a hlavne veľa čítajte! Dočítania kamaráti.

22. marec sa v našej škole celý deň niesol v znamení vody. Nebolo to len tak náhodou. Tento deň je vyhlásený za SVETOVÝ DEŇ VODY.

Aj  prváci, napriek tomu, že ešte nepoznajú všetky písmenká, plnili veľmi zodpovedne úlohy, v ktorých  získavali nové poznatky a menili na vedomosti o vode.

V rannej komunite  brainstormingom  dopĺňali neúplnú vetu „Voda sa ma dotýka...“

V energizéri sa zmenili na vodu v rieke a pantomímou  znázorňovali, že voda tečie pomaly, rýchlo, naráža na brehy, vytvára vodný vír, obmýva veľký kameň, tečie ako vodopád…

Po prečítaní krátkeho textu o vode mali  ukázať, že čítali aj s porozumením. Preto v texte farebne vyznačovali odpovede na otázky Aká voda sa nachádza v prírode?  Ktorá voda je zdravá? Prečo je voda dôležitá pre život?

V spoločnej úlohe  žiaci z rôznych časopisov vystrihovali a lepili na  vystrihnuté kvapky vody, kde všade sa voda nachádza. ( v riekach, jazerách, bystrinách, kalužiach, v telách človeka, zvierat, rastlín, moriach, oceánoch, v oblakoch, pod zemou, v stromoch… )

Všetky kvapky potom naviazali niťou a pripevnili pomocou vyučujúcej  na oblak  s názvom VODA  SA   NACHÁDZA  V…

V ďalšej časti vyučovacieho bloku učiteľka každému žiakovi povedala  jeden  jednoduchý fakt                 o vode. Žiak vetu zopakoval,  určil počet slov v tejto vete.

*Bez vody človek vydrží 4 dni. ( 6 slov)  

*Pitná voda je potrebná pre život.

*Voda sa nachádza v tele ľudí, zvierat i rastlín.

*Denne by sme mali vypiť  až 2 litre vody.

*Ľudský mozog má až 80% vody.

*Ľudské telo má až 70% vody.

*Zásoby pitnej vody sa míňajú.

*Každý deň minieme doma aj 500 litrov vody.

*Nedostatok vody je príčinou chorôb.

*Naša Zem sa volá aj modrá planéta.

*Na našej Zemi je viac vody ako pevniny.

*Slanej vody je viac.

*Sladkej vody sú len 3%.

*Pitnej vody je najmenej.

*Mnoho ľudí na svete nemá dosť pitnej vody.

Potom nasledovali otázky k  týmto vetám ako: Prečo sa naša Zem volá aj Modrá planéta? Koľko vody minieme doma   počas dňa? atď.

V energizéri žiaci bežali k slovám napísaných na lístočkoch pripevnených v priestore triedy podľa pokynov učiteľky ( čistá voda, morská búrka, zavlažovanie, záplava, prameň, dážď, kúpeľ, vodný živel ).

V SPOLOČNEJ  APLIKAČNEJ  ÚLOHE sa žiaci dozvedeli, čo je to kolobeh vody v prírode.

Potom žiaci pracovali na výberových  aplikačných  úlohách, z ktorých si mohol každý žiak vybrať pripnutím lepky s svojím menom k úlohe.

a) Prepíšem vety o vode.

b) Vypočítam príklady s rámikom – kvapkou v okruhu do 20.      

c) Vymaľujem v pracovnom liste modrou pastelkou, kde všade sa nachádza voda v prírode.

d) Dokreslím, čo by z toho mohlo byť, keby to nebola kvapka vody.

e) Naučím sa spievať peknú pesničku o vode.

f) Zatancujem ako tečie voda podľa hudobného sprievodu.

V ďalšom energizéri  bolo úlohou žiakov  zistiť, kde v sociálnom zariadení školy je heslo „ Pijem zdravú  vodu iba z vodovodu“.

V spätnej väzbe mal každý žiak pred sebou vystrihnutú kvapku vody. Do kvapky vody vstúpil ten, kto vedel odpovedať na otázky  o vode. Učiteľka sa vždy pýtala niektorého  z týchto žiakov. Ak žiak vedel správne odpovedať dostal kvapku vody - modrý korálik.

V záverečnej reflexii žiaci odpovedali aj pomocou mapy mysle, ktorá bola na tabuli počas celého vyučovania- teda dvoch 90 minútových blokov

*Aké aktivity sme dnes robili?

*Prečo sme dnes robili tieto aktivity?

*Ktorá informácia bola pre teba najzaujímavejšia?

*Na čo  nikdy nezabudneš v spojitosti s vodou?

 

V druhom ročníku, celý modrý deň pracovali žiaci s heslom „každá kvapka sa počíta“, ktoré si napísali na čelenku z papiera. Zamýšľali sa, aký význam má toto heslo, prečo si pripomíname  Svetový deň vody. V skupinách si precvičili svoju fantáziu, na čo iné sa im podobá kvapka vody. Pokusom pozorovali kolobeh vody v prírode, ktorý sa snažili neskôr vo dvojiciach aj vyrábať z papiera. Pracovali v pracovnom liste, v ktorom si precvičili slovenský jazyk, matematiku a dozvedeli sa nové zaujímavosti o vode. V pohybových aktivitách sa dozvedeli o skupenstvách vody, za pomoci slamiek prenášali kvapky vody do svojich pohárikov. Rozprávali sa, ako a kedy sa ich voda dotýka, a prečo je voda taká vzácna. V závere hodiny si urobili súťaž, v ktorej každý žiak musel vypiť cez poprepichovanú slamku pohár čistej vody z vodovodu, čo najrýchlejšie.

 

V tretom ročníku žiaci čítali príbeh „ Filip a modrá starena “, kde sa spoločne zamýšľali nad plytvaním a znečisťovaním vody. Navrhovali riešenia ako predísť týmto problémom. V dvojiciach riešili úlohy k prečítanému textu. Aplikačnými úlohami tvorili príbehy a básne o vode, skladali loďku z papiera, zamýšľali sa nad ekologickými témami, naučili sa nové piesne o vode, zopakovali si skupenstvá vody, ktoré priestorovo modelovali. V závere sa zamýšľali ako aj ony, svojimi každodennými činnosťami môžu prispieť k šetreniu a neznečisťovaniu vody.

 

Bez jedla vydrží človek 40 dní, bez vzduchu 4 minúty, bez vody 4 dni.

Túto vetu prečítala v 4. triede pani učiteľka žiakom v úvode vyučovanie, ktoré sa nieslo v duchu slova VODA – Svetový deň vody.

Štvrtáci, všetci oblečení v modrom, si už po štvrtýkrát pripomínajú tento deň a o vode už vedia naozaj dosť.

Najzávažnejším problémom vody je jej znečisťovanie. Preto sa touto témou zaoberali podrobnejšie. Prečítali si náučný text o čističkách odpadových vôd, o spôsoboch čistenia vody, aj o alternatívnych spôsoboch čistenia vody. Uplatnili aktívne počúvanie, keď na základe vypočutého príbehu,  kreslili o ceste vodnej kvapky do ČOV a späť .

Všetky nové, ale už aj poznané vedomosti si potom overili pri vypracovávaní aplikačných úloh o VODE.

Na záver dňa sa zahrali, samozrejme s vodou. Vyrobili obrázky „Chodiacu vodu“ , „Dúhový papier“  pomocou bublifuku.

 

 

 

 

 

 

Rozhodli sme sa, že opäť pripravíme Karaoke. Deti sa tešili, no väčší záujem mali o tanec než spev.V dostatočne dlhom čase sa mohli a mali zdokonaľovať v speve alebo tanci. Po jarných prázdninách si deti nahlásili vybratú pieseň, ktorú budú spievať, prípadne na ňu tancovať. Pripravili sme všetko potrebné, aby vystúpenia mohli začať. Jemne neposlúchala technika, ale stávajú sa aj horšie veci:). Porota bola na svojom mieste, diváci sa tešili na výkony svojich spolužiakov a každý účinkujúci bol máličko nervózny. Mali sme možnosť vidieť v úlohe spevákov: Olivera Tencera, Lindu Červeňovú, Sofiu Dendisovú, Alžbetu Barancovú, Viktóriu Burdovú, Michala Burdu a Martina Tomčányho. Ako tanečníci sa predviedli: Katarína Malachovcová, Tomáš Sobkuliak, Sabina Jagnešáková, Tobias Buček a Erika Macková. Hlasovaním divákov a poroty v zložení: Alex Táborecký, Šimon Hanuliak, Nela Paľovčíková a Laura Mäsiarová sa rozhodlo, že naj umiestnenie, teda prvé miesta získajú, v speve Linda Červeňová a v tanci Erika Macková. Celkom dobre sa svojej úlohy moderátorky zhostila Mia Katreniaková. Odmenou pre všetkých bol potlesk, sladká odmena a niečo malé na pamiatku. Výkony boli také, aké bolo snaženie detí. Niekto nacvičoval poctivo a niekto sa snažil málo. Aj tak všetci účinkujúci prejavil odvahu a svoju šikovnosť. Ďakujeme a dúfame, že o rok bude oveľa viac detí zapojených do súťaže. Však o čo ide? O zábavu a dokázenie si, že aj malé deti vedia prekvapiť. Uvidíme, čo bude o rok.

Prvák Tomáško Sobkuliak obhájil titul Majstra Slovenska v psích záprahoch vo svojej kategórii. Preteky - Jarné káry - sa konali v Mošovciach. Nemal veľa roboty. Darilo sa mu a súperov bolo máličko. Napriek tomu so zanietením dokázal obhájiť svoje postavenie majstra. Získal diplom, " zlatý pohár " a veľa zážitkov a ďalšie skúsenosti pretekára. Držíme mu palce. Nech naďalej obhajuje prvenstvá. Gratulujeme!

Je miesto, kde sa môžete prejsť pomedzi umelecké diela, oddýchnuť si  alebo sa zúčastniť významnej udalosti akou je svadba.

Žiaci 4. A triedy mali na tomto mieste netradičnú výtvarnú výchovu.

Pani výtvarníčka si pre nás pripravila netradičnú techniku výroby autoportrétu  - papierotlač. Svoju tvár si najprv vystrihli z papiera. Časti tváre – oči, ústa, nos, pery, uši a niektorí aj krk potom lepili na tvár. Lepom veru nešetrili, aby všetko držalo poriadne a neodliepalo sa. Potom už pani výtvarníčka pomocou valčeka naniesla farbu na portrét, ktorý hneď nato odtlačila na čistý výkres. Autoportrét bol na svete. A veru, niektorí sa na seba naozaj podobali!

Na prvouke žiaci druhého ročníka preberajú tému - Živočíchy. Rozhodli sa, že tému spoločenstva včiel alebo mravcov spracujú aj na hodine výtvarnej výchovy. Rôznymi výtvarnými technikami pracovali v skupinových projektoch. Ak si myslíte, že je niečo vystrihnuté a nalepené, máte pravdu! Všetko je však vytvorené rukou šikovného druháka do posledného detailu. Vidíte?

V piatok, 22.2. sa žiaci tretieho ročníka vybrali na poznávací výlet do ich rodiska – mesta Martin.

V priebehu mesiaca február žiaci na  internete vyhľadávali informácie o svojom rodisku, sťahovali a vytláčali obrázkový materiál,  ktorý potom triedili do skupín školstvo, priemysel, kultúra, pamiatky a služby. Na projekte  pracovali v dvojiciach tak, aby nové poznatky  dokázali ústne interpretovať.  Aby sme sa nemuseli pozerať len na obrázkový materiál o meste Martin, rozhodli sme sa za ním vycestovať. A tak sme prešli rôzne historické miesta ako: Národný cintorín, Slovenské národné múzeum, Jesseniovu  lekársku fakultu, Strednú priemyselnú školu, tri budovy Matice Slovenskej, Memorandove námestie, Národný dom. V Galérii sme zostali trochu dlhšie – tam si pre nás pani výtvarníčka nachystala zaujímavú prácu – technikou  papierotlač  sme vyrábali autoportrét. Za odmenu sme dostali puzzle. Spokojní sme sa vrátili do školy s poznaním, že naše rodné mesto je naozaj výnimočné.

Rovnaký názov mal aj celoškolský projekt realizovaný od 14. januára do 21. februára 2019 vo všetkých triedach našej školy. Cieľom tohto projektu bolo, aby si deti uvedomili pri rôznych aktivitách a úlohách, že krik nás ohrozuje, pri práci ruší, ale nie je podmienkou, aby sme sa  dozvedeli, či   naučili niečo lepšie a viac.

Po splnení jednotlivých úloh získavali žiaci jeden a niekedy i viac korálikov  do svojho „náhrdelníka BEZ KRIKU“. Ak zvládli všetky úlohy získali ich počas trvania projektu 27. Podmienkou získania certifkátu a následne i prekvapenia, bolo získať aspoň 23 korálikov.

Nebolo to vôbec ľahké. Veď v dnešnej dobe, keď deti chcú povedať všetko  hneď  a viacerí naraz, sa koráliky len ťažko navliekali na náhrdelník. Zvlášť pri takých úlohách, keď sa cez prestávku  mali žiaci rozprávať tichším hlasom, „neskákať nikomu  do reči“ počas jedného vyučovacieho bloku, nevydať ani hlások, ale nájsť spôsob ako požiadať o radu či pomoc svoju pani učiteľku. Nie všetci žiaci splnili úlohu, v ktorej mali nakresliť nejaký symbol kriku, či doniesť do školy fotografiu seba alebo niekoho zo svojej rodiny, ktorá zachytávala okamih kriku.

Žiaci hľadali príčiny,  prečo niekedy odôvodnene kričia. Zistili, že je to zo strachu, od bolesti i  zlosti. Strach a bolesť môžeme ovládať len ťažko. Zlosť však ovládnuť možno. A práve to sa  v projekte učili.

Posledný korálik mohli žiaci získať ak školskému televíznemu štábu, ktorý tvorili žiaci 4. A triedy, odpovedali na jednu z troch otázok:

*Ktorá z úloh tohto projektu bola pre teba najzaujímavejšia?

*Ktorá z úloh bola pre teba najťažšia?

*Čo nové si sa v tomto projekte naučil?

Odpovede sme si pozreli na  vyhodnotení projektu 21. februára.

Z 1. A triedy splnilo podmienky  pre získanie certifikátu 5 žiakov- dievčat, čo bolo 42%.

Z 2.A triedy nezískal certifikát ani jeden žiak z 13.

V 3. A triede získalo certifikát  44% žiakov a   najviac až 70% žiakov ho získali žiaci 4. A triedy.

Máme teda ešte čo robiť, aby deti na seba „nekričali“ a nezvyšovali svoj hlas aj pri bežnom rozhovore, pri vyučovaní, či počas prestávok, aby nekričali  na  iných, pretože tí už nekričia,  a tak nemusia prekrikovať iných.

... Láska je nádherný cit ... je základná ľudská potreba ...

Láska je láska. Láska kvitne v každom veku. Láska bolí. Láska je dobrotivá, láska nezávidí, ...

Lásky nie je nikdy dosť. A preto sme sa opäť v našej škole rozhodli využiť sviatok zaľúbených. 14.2. sa takmer celá naša škola červenala. Nie od hanby, ale od červeného oblečenia a doplnkov. Vymysleli sme si súťaž medzi triedami. Vyhrá tá trieda, ktorej deti a pani učiteľka prídu oblečení v červenej od hlavy po päty. Rátali sa všelijaké drobnosti, dokonca i nalakované nechty, či náhrdelník. Vyhrali všetci zo 4.A, ktorí sa do súťaženia zapojili s riadnym zanietením. V súťaži jednotlivcov vyhrali: 1.A Laura Mäsiarová, 2. A Michal Burda, 3.A Mia Katreniaková a v 4.A triede Michaela Becíková. Medzi dospelými najviac bodov získala pani riaditeľka Vlasta Zajíčková.

Niekoľko dní pred Valentínom sme sa rozprávali o tom, ako ľúbime, koho máme radi a prečo, že láska nie je len o zaľúbených pároch, ... Prejavovať lásku nie ja hanba a nemali by sme sa báť dať najavo svoje city. V ŠKD sme skúšali hrať mini ukážky s láskavým správaním a menej príjemným prejavom. Všetkým sa nám páči, keď je na nás niekto milý a slušný. Vytvorili sme niekoľko farebne zaujímavých srdiečok, ktoré zdobia našu vývesku v chodbe. Veríme, že sa naša školička bude" červenať" aj o rok, a to ešte viac, viac a viaááác.