Novinky

Nielen mamy, ale aj otcovia majú svoj sviatok. Patrí im tretia júnová nedeľa. My v našej škole sme si oslavu dohodli na utorok 19..Vymysleli sme si pre ockov zopár úloh na rozmýšľanie a potom hor sa športovať - samozrejme celkom rekreačne. Niektorí otcovia sa dohadovali so svojimi ratolesťami, čo a ako  vyplniť, či urobiť. Nakoniec dopadlo všetko tak ako malo a každý jeden ocko, ktorý nabral odvahu a vôbec prišiel, si mohol vybrať mačku vo vreci. Nie, nebola to ozajstná mačka, ale zabalené drobnosti, ktoré sa možno aj niekedy zídu a príde ich čas :). Malý  " doping " vo forme tyčiniek, chrumiek a cukríkov bol ponúkaný a dovolený. Piť vodu bolo priam nevyhnutné, bolo veľmi teplo a ešte pri napätí, ktoré niektorí ockovia vydali zo seba, aj potrebné. Rozprávali sme sa krížom - krážok o všeličom. A aký by to bol záver, keby sa proti sebe nepostavili dve futbalové družstvá? Družstvá boli zmiešané, nikekedy ani nebolo celkom jasné kto a s kým hrá.  Výsledok  bol jasný - 1:0.   Ani ten však nebol dôležitý. Dôležité je to, že sme si našli čas na milé stretnutie a prežili sme maličký okamih, ktorý sa len tak nestáva. Veď aby si ocko staval liedatlo,loď z papiera, či rozmýšľal koľko dverí majú v tej " tvojej " škole a ako sa volá tvoja lekárka? Predstavte si, toto sa dialo na našom školskom dvore a bolo nám dobre. Škoda, že nie každý mohol prísť.

V piatok, 15.6., sme boli na výlete. Smer bol jasný. Košice a zoologická záhrada v Kavečanoch. Radosti bolo veľa, ale i príprav. Vybaviť lístky na vlak, autobusy, vstupenky, ..., a veľa, veľa ´dalších vecí. Pobaliť sa, tak to bolo to najmenej. Ráno jemná nervozita z celého dlhého dňa. Cesta vlakom trvala takmer 3 hodiny. Ubiehala celkom rýchlo. Niektorí hrali karty, hry na telefóne, rozprávali sa a sledovali cestu ako ubieha za oknom rýchlika. Nezabudnúť si nič vo vlaku a šup na autobus do ZOO. Pán šofér nás rýchlo a bezpečne doviezol tam kam mal. Asi každé dieťa navštívilo zoologickú záhradu, no bolo čo pozerať opäť. Mali sme i šťastie, pretože sme prišli na kŕmenie tuleňov s výkladom ošetrovateľky. Určili sme si ďalšiu trasu a cestou okolo zvierat sme sa dostali k rešteurácii, kde sme mali dohodnutý obed. Cvhíľa oddychu padla vhod a šup k ďalším klietkam a zvieratám. Čo by to bol za výlet, keby sme si nenakúpili malé, možno aj smiešne drobnosti, ktoré nám  budú pripomínať naše túlavé topánky. V areáli ZOO je dinopark a to by veru bola škoda, keby sme ho nenavštívili. Aspoň na chvíľu sme sa presunuli v čase a so zatajeným dychom ( niektorí naozaj skoro ani nedýchali ) obzerali, chytali dávne zvieratá, teda ich napodobeniny. Veď keby boli živé, no ani pomyslieť:). Ešte 3D film o dinosauroch a návšteva košickej zoologickej záhrady, spolu s dinoparkom, bola na konci. Autobus nás doviezol takmer do centra Košíc. Videli sme Chrám sv. Alžbety, fontánu, ktoré strieka vodu podľa hudby a niektorí z nás mali šťastie a pri kupovaní zmrzliny sme sa stretli zoči - voči hercovi Milanovi Lasicovi.  Cestou na vlakovú stanicu sme si doplnili zásoby jedla a vody a už len čakať , kedy sa pohne vlak - smer Vrútky. Deň to bol náročný, ale nesťažoval sa nik. Keď sa chce, všetko sa dá zvládnuť. A verte, či nie, my sme to zvládli výborne. Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí nás podporili a hádam si s nami aj na výlete oddýchli. Ďakujeme. 

Počasie na jeseň  neprialo nášmu tradičnému výstupu na vrch Javorina, ale malo to asi svoju príčinu. Tento rok sme ho spojili s MDD a zdolaním Javoriny so zábavnými súťažami.

Žiaci rozdelení do siedmych skupín dub, buk, agát, lipa, javor, gaštan, breza si zmerali svoje sily, schopnosť spolupracovať či ukázať akí sú trpezliví v piatich  súťažiach cestou výstupu na vrch Javorina. Najprv trojica, držiaca sa za ruky, mala za čas 2 minúty nazbierať čo najviac šušiek, pričom zbierať mohli vždy tí na kraji a jednou- samozrejme voľnou rukou.  V druhej súťaži každý člen družstva musel bez dotyku podliezť pod dvoma šatkami. A nebolo to jednoduché, hoci to tak vyzeralo. V ďalšej súťaži záležalo na stratégii každého družstva, akým spôsobom oblečie jedného člena svojho družstva  za 2 minúty do čo najväčšieho počtu oblečení. Túto súťaž vyhralo družstvo  gaštan. Dokázalo obliecť na svojho vybraného člena 16 kúskov oblečenia.

Najstrmšiu časť výstupu  zdolávali  členovia družstva držiac sa za ruky  a prebehovaním posledného pred prvého, kým sa všetci nevymenili. Rozhodujúci bol čas.

Na poslednom stanovišti  strieľali  družstvá z praku do terča. Niektorí žiaci videli prak prvýkrát a mnohí i strieľali po prvýkrát. Bolo to vidno.

Potom už prišla len „opekačka“. Rodičia pán Bosík, Bučkuliak a Varchol mali plné ruky práce, pretože všetci chceli ražeň a opekať svoj špekáčik či slaninku čo najprv. Lenže zmestiť sa všetci  k jednému ohňu, nad tým len máloktorí žiak rozmýšľali. 

Pohodu a vychutnávanie  všetkým pokazili  k l i e š t e.  Bolo ich neúrekom. Nebol hádam nikto, na koho by sa neprisali. Krém v rukách pani učiteliek  sa len tak mihal. Aj počasie toho malo dosť a rozhodlo sa, že nás zbaví kliešťov.  Hrmenie, hoci v diaľke, robiace sa tmavé oblaky i prvé kvapky v príjemnom vetríku a my sme sa dali na spiatočný pochod. Snažili sme sa vyhýbať tráve, ale aj cestou  na Snowland niektorých „klieštiky“ sprevádzali.

Na Snowlande sa počasie umúdrilo, slniečko sa začalo usmievať. Deti sa zahrali, dospelí si vypili kávu a dali nohám trošku oddýchnuť. Potom už len po ceste do dediny.

V pondelok bolo vyhodnotenie zábavných súťaží. Na prvom mieste sa umiestnili dve družstvá – dub a agát, ktorých veliteľmi boli Lukáš Boďa a Lucia Kubalová. Na záver robili žiaci  spätnú väzbu. Mali nakresliť  podľa zadania:

*Taký veľký kmeň stromu, koľko síl potrebovali na zdolanie Javoriny.

*Takú veľkú korunu stromu  ako sa im darilo v skupine spolupracovať.

*Toľko listov, koľko nového sa naučili.

*Také korene , ako sa  cítili na MDD.

Pri vyhodnotení tejto spätnej väzby vyšlo najavo, že väčšina žiakov potrebovala veľa síl, aby zdolala Javorinu a životnú zručnosť spoluprácu uplatnila väčšina detí.

V rozprávke „Perníková chalúpka“ sa okrem zdokonaľovania svojej techniky čítania učili prváci rozoznávať zdrobneniny  i tvoriť ich, vytvoriť k slovným spojeniam opačné slovné spojenia súvisiace s obsahom rozprávky( plný krčah – prázdny krčah, hustá hora – riedka hora…). Zopakovali si prirovnania a akým slovíčkom prirovnávame, zlepšovali si aj svoje písanie podľa autodiktátu, keď mali napísať, čo mohla ježibaba vypekať Jankovi, aby ho vykŕmila, či k daným slovám napísať slová s rovnakým významom. V domácich úlohách zase tvorili rýmy k slovám hlasom fúrik, drievko, deň, hostiny, tráviť. V 6. časti rozprávky prepisovali priamu reč Marienky do veršov. K rozprávke robili aj ilustrácie. Za 3. časťou rozprávky mali nakresliť  aspoň jednu stenu domčeka, ktorý bol dobrý ako chlieb a sladký ako medovník a v šiestej  zas fúrik, aký mohla  mať ježibaba. V poslednej, siedmej časti rozprávky, sa naučili, čo je to polianka a nakreslili aj tú.

Zo všetkých častí si vytvorili ďalšiu rozprávkovú knižku.

 

V rozprávke „Vlk superhrdinom“ zistili prváci, že vlk nemusí byť vždy len zlý. V tejto rozprávke vlk využil svoj čuch a vyňuchal Janka a Marienku v perníkovej chalúpke, ba nechcel ani ponúkanú finančnú odmenu od rodičov za ich  nájdenie a ostal inkognito.

Po jej prečítaní mali prváci dokázať, že už vedia čítať aj s porozumením. V rozprávke  hľadali               a farebne označovali odpovede na  tri otázky.

1. Kto sa rozhodol pomôcť rodičom ?

2. Kto vyhlásil pátranie po Jankovi a Marienke ?

3. Prečo rodičia nemali komu dať sľúbenú finančnú odmenu ?

 

Po prečítaní rozprávky „Pampúšik“ v škole i domácom čítaní sa prváci učili, čo je to dramatizované čítanie. Rozdelili si úlohy rozprávača, starenky, pampúšika, zajaca, vlka, medveďa a líšky a potom už podľa obsahu čítali  svoju rolu. A väčšine sa to darilo, pretože venovali domácemu čítaniu primeraný čas a chápali, čo čítali.

Najviac sa však vložili do dramatizácie tejto rozprávky. Teda žiadne čítanie, ale vlastné slová, ba niektorí prváci doslova zopakovali repliky jednotlivých postáv.

Ešte nás čakajú dve rozprávky, ale ktoré, to je pre prvákov prekvapením.

Najlepší atléti našej školy majú za sebou veľmi úspešný športový deň. Aj napriek teplému a dusnému počasiu a dvom búrkam, ktoré sa okolo štadióna  prehnali - neodradili našich žiakov podať najlepší osobný výkon, ktorým nielen zviditeľnili samých seba, ale aj našu školu a obec.

29. mája 2018 na štadióne v Turanoch sa odohral XXVII. ročník Majstrovstiev okresu Martin najmladšieho žiactva v atletickom štvorboji . Súťaže sa zúčastnilo 20 škôl - 21 družstiev, zložených zo štvorice dievčat a chlapcov. Jednotlivé chlapčenské a dievčenské družstvá súťažili v hode kriketovou loptičkou, v skoku  do diaľky, v šprinte na 50 m a v  behu na 400m. V závere súťaže boli zvlášť vyhodnotení najlepší traja  jednotlivci zo všetkých chlapcov a dievčat, ale aj  prvé tri najlepšie družstvá. Aj keď sa snažili všetci súťažiaci našej školy, úspešnejší bol dievčenský tím.

V individuálnom hodnotení Tamarka Kaššáková obsadila krásne 3. miesto. Nezaháľali ani ostatné dievčatá z tímu a tak sa družstvu dievčat poradilo obsadiť nádherné 2. miesto - Tamarka má ruku nad hlavou :), asi z dvojnásobného víťazstva.

Za krásny výsledok a šíreniu dobrého mena našej školy zo srdca ďakujeme. 

Futbalisti našej školy: Patrik Nátny, Martin Červeň, Michal Baka, Lukáš Boďa, Matúš Varchol, Michaela Becíková, Lucia Kubalová a Šimon Hanuliak sa zúčastnili futbalovej súťaže MCDonald cup na vonkajších ihriskách ZŠ s MŠ Hurbanova v Martine. Z 13 družstiev martinských škôl naši futbalisti obsadili krásne 5. miesto. Ďakujeme a prajeme veľa futbalových úspechov.

Kto si myslí, že balón je len na zábavu či ozdoba na narodeninej oslave, tak  sa mýli.  Deti prvého a štvrtého ročníka sa na telesnej výchove presvedčili, že balón môže byť aj vynikajúce športové náčinie.  S ním sme sa rozcvičili, zahrali si skupinové bežecké súťaže zamerané na rýchlosť a postreh, či na záver psychomotorické hry. Hodina sa pre deti stala zábavnou a inovatívnou zmenou na hodine telesnej výchovy.

Posilňovacie cvičenia nie sú u detí veľmi obľúbené, aj keď hlavne staršie deti si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť svalovej hmoty pre človeka. Aby sme deťom spríjemnili hodiny telesnej výchovy,  a tak hravou, nenásilnou  formou posilnili hlavne brušné a prsné svalstvo, využili sme na to tréningové vozíky. Či sa nám podarilo splniť cieľ,  môžete posúdiť sami na fotografiách cvičiacich detí prvého a štvrtého ročníka.

 

Už celé dva mesiace žiaci štvrtého ročníka skúmajú, pozorujú a učia sa z učebnice, encyklopédií, aj z internetu rozmanitosti  z tajov živočíšnej ríše.  Že to vôbec nie je jednoduché,  spoznali  hlavne vtedy, keď sa im nahromadili  informácie napr. z vodných živočíchov, ktoré sa zrazu delia na živočíchy žijúce v sladkých tečúcich či stojatých vodách, morských vodách, niektoré sú stavovce iné bezstavovce, drsnokožce a niektoré vyzerajú  ako ryby a pritom sú cicavce. Aby sme ale nezabudli na to, čo sme sa učili pred rybami, objednali sme si motýliu záhradu. Hneď vedľa tabule máme malú pozorovateľňu, v ktorej najprv lozili húsenice – larvy, neskôr sa zakuklili. Pred tým,    než sa z kukiel stali motýle,   premiestnili sme ich do miniatúrnej motýlej záhrady.  Po vykuklení sme  z cukru a vody uvarili  sladučký nektár, ktorý sme pipetou preniesli na kvietky a vložili do motýlej záhrady. Motýliky zosilneli a bezpečne odleteli. Takto sme na vlastné oči pozorovali dokonalú premenu hmyzu.

Že  plávať nie je ľahká vec,

presvedčiť chcel inštruktorov na začiatku

nejeden prvák hneď.

Snahu však keby väčšiu mali

a vody sa menej báli,

tak techniku pŕs by sa rýchlejšie naučili.

Skoky do vody -  aj tie ich potrápili,

nakoniec však všetci zo stupienka zoskočili.

Niektorí urobili pokrok veliký,

iní si ešte na ďalší rok  zopakujú

základy plaveckej techniky.

Čas však na plavárni strávený

priniesol aj pozitívne premeny.

Naučili sa všetci na druhý deň,

že zodpovední sú za svoje veci len.

Že čím rýchlejšie sa prezlečú,

tým viac sa vo vode „pomocú“.

V záverečnej plaveckej súťaži ukázali všetci (  a to 52 detí)

svoje silné stránky.

Niektorí ukázali zvládnutú techniku,

iní svoju tvár zmraštenú od plaču a od kriku.

Veríme však, že strach z vody prekonajú,

a budúci rok už bazén preplávajú.

 

V piatich skupinách všetci zaradení boli

a v nich najlepším časom vyrať mohli.

V 1. skupine

1. Lukáš Boďa

2. Lucia Kubalová

3. Matúš Varchol

V 2. skupine

1. Patrik Gvušč

2. Victória Koreňová

3. Samuel Korauš

V 3. skupine

1. Filippos Chatzipetrou

2. Viktória Burdová

3. Michaela Becíková

V 4. skupine

1. Patrik Nátny

2. Nella Paľovčíková

3. Adam  Bučkuliak

V 5. skupine

1. Mária Huličiarová

2. Dávid Marco Hanzel

3. Simon Burda

Gratulujeme!

 

 

 

 

14. mája  o 16:00 hodine boli žiaci našej školy plní očakávania, pretože po vystúpení detí z MŠ chceli svojím vystúpením potešiť aj oni mamičky pri príležitosti ich sviatku.

V úvode Viktorka Romančíková požiadala všetky mamičky, aby  prepáčili nejaké tie chybičky, ktorých príčinou býva veľká snaha a zodpovednosť  podať najlepší osobný výkon každým účinkujúcim.

Prváci zaspievali na melódiu piesne „Maryša pusu daj“ text, v ktorom sa vyznali z toho za čo všetko sú svojej mamičke vďační, vyspievali sa zo svojej lásky k nej a popriali jej nielen zdravie , ale aj veľa trpezlivosti.

Krátku dramatizáciu o kvietkoch pre mamičku zahrali druháci a aby toho nebolo málo,  štvorica druhákov v malom muzikáli ukázala aká je dôležitá starostlivosť mamičky a ako to niektorí oteckovia nedoceňujú. Samozrejme  kým si starostlivosť o bábätko  sami na vlastnej koži nevyskúšajú.

Tretiaci zahrali na flautách niekoľko ľudových pesničiek a išlo im to „parádne“.

Štvrtáci svoju vďaku mamičke vyjadrili v literárno dramatickom pásme pod názvom „Neposlušné deti“, v ktorom sa ukázala bezhraničná láska mamičky k svojim deťom.

Na záver sa krásnou piesňou „Pre mamičku“ poďakovali mamičkám za všetkých žiakov opäť tretiaci.

Všetci, ktorí  na oslavu Dňa matiek prišli, sa mohli ponúknuť chutnými moravskými koláčikmi, ktoré napiekli pani kuchárky zo ZŠ. Svoju dušu zas potešiť prehliadkou  výtvarných prác detí MŠ i žiakov ZŠ vystavených na pripravenej výstave. Tú inštalovali vyučujúce SZUŠ Maše Haľamovej Vlasta Števková a Ivana Janotíková, ktoré u našich detí rozvíjajú nielen predstavivosť, ale zdokonaľujú ich zručnosti v rôznych výtvarných technikách.

Že nás niekedy môže dobehnúť naše klamstvo a malý neznamená byť bezmocný, to sa dozvedeli prváci a druháci v hudobnom oddelení Turčianskej knižnice v Martine 3. mája.

Dve pracovníčky tohto oddelenia zahrali žiakom bábkové divadielko o strašnom Gruffalovi, ktorého  si vymyslela malá myška. Tú  chceli  v lese zjesť líška, sova a had. Lenže myška si rýchlo vymyslela strašného tvora Gruffalu, ktorý ju vraj pozval na obed. Aké však bolo jej prekvapenie, keď strašný tvor, ktorého stretla  a chcel ju tiež zjesť,  bol podľa vlastných slov strašný Gruffalo. Lenže malá myška „pohla“ rozumom  a sama sa ponúkla Gruffalovi ak nájde zviera, ktoré sa jej nebude báť.

A nenašlo sa, pretože líška, sova i had, ako zbadali myšku s Gruffalom, s hrôzou utiekli.

Prečo asi?  Všetci to pochopili, len Gruffalo  nie,  a tak myška  ostala celá.

Žiaci si potom zatancovali ako myšky na anglickú pesničku, ktorá ospevovala Gruffalovu podobu a Adamko Bučkuliak a Hugo Ilovský zas napodobňovali tanec nemotorného Gruffla.

Masky myšiek alebo Gruffala, ktoré si žiaci podľa vlastnej fantázie mohli vymaľovať, si zobrali so sebou.

Niektorí žiaci si vybavili aj čitateľský preukaz do knižnice, čím sa podstatne rozšíri množstvo kníh, ktoré si budú môcť prečítať.

 

2. mája sa tretiaci a štvrtáci vybrali do Turčianskej knižnice v Martine, kde mali netradičnú hodinu hudobnej výchovy.

Na prvej hodine z cyklu „Cestujeme s hudbou“ sa dostali až do strednej a južnej Ameriky medzi pôvodných obyvateľov – indiánov. Začiatky hudby, tanca a spevu siahajú až tam. Žiaci si vypočuli, a aj pozreli ukážku pôvodnej indiánskej hudby a hudobných nástrojov. Zatancovali si „ limbo tanec“,  spoznali príbeh indiánskeho dievčaťa Selina. Zajazdili si na koni cez prekážky, zahrali na hudobných nástrojoch.

Indiánska hudba bola a ešte stále je príjemná, citlivá, vychádzajúca z prírody a zvykov zo života indiánov.

Žiakom sa takáto hudobná výchova zapáčila, tak sa už teraz tešia na ďalšiu, ktorá ich zavedie do teplej Afriky.

:).

Nový týždeň sa začal v našej škole oslavou – oslavou našej ZEME.

Pripomenuli sme si, aj keď o jeden deň neskôr  22. apríl - DEŇ ZEME.

Pre žiakov každého ročníka  si pani učiteľky pripravili cvičenia, úlohy, príbehy, doplňovačky, krížovky o našej planéte. Dozvedeli sa, že naša Zem to veru s nami „ľuďmi“ nemá ľahké.

Sú miesta, ktoré sú zahádzané odpadom, rieky, do ktorých  vypúšťajú odpad z kanalizácie, lesy, ktoré sa postupne menia na smetiská.

Žiaci 1. ročníka v rannej komunite dokončovali neúplnú vetu „ Naša Zem...“ a určovali počet slov vo vytvorených vetách. Motivačný text z knihy „Filipove dobrodružstvá“ im prečítala  pani učiteľka. V ňom sa, ak aktívne počúvali, dozvedeli prečo je naša planéta Zem chorá. Potom písali diktát 5 viet o našej Zemi a ďalších 5 viet odpisovali z tabule. Z poskladaných puzzle sa každý prvák dozvedel   do akého kontajnera sa triedi aký odpad.

Žiaci 2. triedy začali deň s básňou o prírode do ktorej dopĺňali zo zátvorky slová tak, aby utvorili rým. Na čítanie s porozumením sme sa namotivovali osemsmerovkou. Prečítali sme si kratučký príbeh o lese, pod ktorým nás čakali otázky k textu na zistenie čítania s porozumením. V aplikačných úlohách žiaci vymýšľali slovné úlohy, vyrábali plagát o separácii odpadu, zostavovali kratučký príbeh o obrázku, k básni kreslili ilustráciu, spievali a robili hudobný doprovod k piesni Naša Zem je guľatá... a v básni vyhľadávali jedno, dvoj a trojslabičné slová a farebne ich zvýrazňovali. Potom sme počítali so zemeguľou, kde žiaci opravovali chybné výsledky na správne.

Tretiaci tvorili PL – lepili obrázky a tvorili vety k názvom: Chorá (znečistená) planéta a Zdravá (čistá) planéta. Podarilo sa im vytvoriť zaujímavý plagát Máme radi našu Zem. A ko spätnú väzbu si potom všetko precvičovali pomocou interaktívnych hier: puzzle, kvíz, osemsmerovka, bludisko... na interaktívnej tabuli.

Žiaci 4. ročníka v komunitnom kruhu sa rozprávali čo je príroda, kto a čo všetko tvorí prírodu a prečo je príroda dôležitá. Pozreli si fotky zdravej a chorej prírody. Každý potom povedal, ako by On prispel k uzdraveniu našej Zeme. Rozdelili sa na dve skupiny – dievčatá a chlapci, riešili kvíz o rastlinách a živočíchoch. Zvíťazilo chlapčenské družstvo o dva body.

V aplikačných úlohách pracovali s textom o prírode, prírodninám určovali gramatické kategórie, tvorili osnovu podľa ktorej prerozprávali príbeh, vyrábali pohyblivú zemeguľu, riešili slovnú úlohu o breze a topole, vyrábali plagát o brigáde, do nakresleného stromu vpisovali , ako a komu môže strom prospievať. 

Po skončení úloh sa žiaci celej školy vybrali zbierať odpad nielen na Dielec, ale pozbierali odpadky aj cestou naň. Desať plných vriec odpadkov svedčí o tom, že upratovať prírodu je dôležité.

 

S príchodom jari, tak ako každý rok zavítali medzi nás noví kamaráti.

Marec, ktorý má aj prívlastok „mesiac knihy“,  sme začali na hodinách čítania s knihou MAŤKO A KUBKO od spisovateľky Marianny Grznárovej.

Hlavných hrdinov sme už trochu poznali z rozprávania, ale o pani spisovateľke sme sa dozvedeli veľa nových informácii. Práve kniha o dvoch valachoch, Dunčovi a ovečkách patrí medzi jej najznámejšie.

Počas dvoch mesiacov sme sa zoznamovali s kamarátmi Maťka a Kubka, ktorí spolu zažili veselé, smutné, nebezpečné aj zábavné chvíle. Naučili sme sa, čo znamenajú slová toľme, návlaky, utiereň, načim, šrégom, oblafnuť, drúzgali, zakrepčiť, fajný, clivota, rumádzgala... . Valasi nám ukázali, ako naučiť kukučku kukať, pozašívať roztrhané gate, vystrúhať fujaru a naučiť sa na nej hrať, pomôcť kamarátovi v núdzi, ovečky podojiť, kolibu opraviť aj potrestať nepriateľa. 

         Pri poslednej kapitole nás veru aj „clivota“ prepadla, keď sme sa s knihou museli rozlúčiť.

V dňoch 18. a 19. apríla  bol na našej škole zápis do 1. ročníka na školský rok 2018/2019.

Cez rozprávku „Ako išlo vajce na vandrovku“ mali budúci prváci určiť počet zvierat, ktoré išli  s vajcom na vandrovku, ktoré zviera išlo prvé, posledné, ktoré hneď pred určeným, akú hlásku počujú  na začiatku pomenovaných zvierat či rozdeliť tlieskaním pomenované zvieratko na slabiky. Potom v pripravenom pracovnom liste  s pani učiteľkou Katarínou Dózsovou ukázali,  či poznajú čísla od 1 do 7, geometrické tvary, na ktoré sa podobali dvere,  pec, vedro či bidlo, kde sa ukryli  zvieratká v rozprávke. Geometrické tvary  mali rôznu farbu a úlohou detí bolo pomenovať danú farbu.  Pani učiteľky si všímali, v ktorej ruke a ako  pri práci držali ceruzku.

V ďalšom pracovnom liste určovali, ktoré zvieratká boli  v izbičke vpravo či vľavo. Na chalúpke, kde sa na svojej ceste  do sveta zvieratká dostali, vyznačovali priame a krivé čiary.

Výslovnosť všetkých hlások mohli ukázať zopakovaním veršov básničky po pani učiteľke.

Do sveta sa vajce vybralo,

kamarátov sedem si so sebou zobralo.

Rak a kačka najmenší boli,

kôň a vôl im pomáhať chceli.

Kôň erdžal a vôl tetku na rohy vzal. 

Svoje výtvarné zručnosti ukázali kreslením postavy tetky, ktorá žila so zbojníkmi v chalúpke.

Zručnosť v strihaní zas pri vystrihnutí tvaru vajca.

Mieru aktívneho  počúvania  a zapamätania ukázali zopakovaním, ako skončila rozprávka, ktorú im krátko porozprávala pani učiteľka Vlasta Zajíčková.

S pani učiteľkou Líviou Košovou pracovali na počítači a určovali nielen geometrické tvary, ale aj ich farby. Táto aktivita bola zameraná  aj na zistenie úrovne práce s „myšou“.

Ak prešli všetkými týmito úlohami boli budúci prváci odmenení zápisným listom,  darčekom, a malou sladkosťou. Na záver sa fotografovali, aby mali pamiatku na svoj prvý dotyk so školou.

A rodičia? S pani učiteľkou Andreou Vrtíkovou vypisovali potrebné informácie do RIS – rezortného informačného systému, dotazník o svojom dieťati. Dostali informačný list o našej škole, o tom prečo máme na škole slovné hodnotenie a nie známku v 1. ročníku, čo potrebuje budúci prvák, zoznam pomôcok  a pracovných listov.

V budúcom školskom roku bude 1. ročník navštevovať 11 žiakov. Z toho  3 chlapci. Rodičia troch žiakov požiadali o odklad povinnej školskej dochádzky.

 

 

Ak sa má prvák naučiť dobre čítať, musí čítať a čítať a čítať. Lenže dnešná doba nepraje čítaniu. Preto je dôležité nájsť nejaký spôsob ako deti k čítaniu „pritiahnuť“. Jednou z možností je vytvoriť si vlastnú rozprávkovú knižku. Využiť radosť detí z takejto knižky. Preto prváci začali čítať   a následne si tvoriť svoje vlastné rozprávkové knižky.

Už ich majú dve. Rozprávku „Janko Hraško“ a „Červená Čiapočka“. Pri ich čítaní sa, okrem čítania textu,  učili orientovať v texte, prepisovať dôležité vety, dokončiť vety podľa významu, tvoriť rýmy k daným slovám, určovať daný počet viet, hlavné postavy. Učili sa, čo je to priama reč. Preto už mnohí dokázali aj dramatizovane čítať. Dokonca zahrali aj dialóg rozhovoru vlka a Červenej Čiapočky pri stretnutí v hore.

Cieľom čítania rozprávok je však predovšetkým, aby si prváci zdokonaľovali svoju techniku čítania. Preto ich čakajú ďalšie rozprávky, z ktorých si budú môcť vytvoriť „svoje knižky“.

28. marec Deň učiteľov

A naši žiaci nezabudli. Tým najkrajším spôsobom - milým slovom a kvietkami poďakovali svojim pani učiteľkám a vychovávateľkám za ich prácu, trpezlivosť a snahu robiť učenie sa žiakov nielen zaujímavým ale aj hravým. Chceme touto cestou poďakovať aj rodičom, ktorí deťom tento sviatok pripomenuli. Vážime si, že si prácu učiteľov  v dnešnom uponáhľanom svete všimli.

Tento deň bol slávnostný pre všetkých učiteľov aj na našej škole a oslávili sme ho prácou, ale slávnostnejší bol pre pani učiteľku Mgr. Katarínu Dózsovú, ktorá bola vedením školy a zriaďovateľom Obcou Valča navrhnutá na ocenenie formou „Ďakovného listu“, ktorý jej na malej slávností v Martine,  usporiadanej  spoločným školským úradom Kláštor pod Znievom, odovzdali riaditeľ spoločného školského úradu Ing. Stanislav Talapka, PhD a  pani starostky Kláštora pod Znievom a Dražkoviec.

 

Ako vychovávateľka a začínajúci pedagóg nastúpila na ZŠ Valča 1. septembra 1987  a odvtedy ostala  tejto škole verná. V 2017 oslávila aj svoje životné jubileum.  Na škole pracuje  31. rok. Jej zanietenie pre pedagogickú prácu      a láska   k deťom ju doviedli až k ukončeniu vysokoškolského štúdia predškolskej            a elementárnej pedagogiky popri zamestnaní. Od roku 2006 už pracuje ako učiteľka. Bola ocenená za jej  tvorivosť v programe Integrovaného tematického vyučovania - vysoko efektívneho učenia  (ITV - VEU)), ktorý si vyžaduje celého učiteľa, nehľadiaceho  na  čas, prekážky i nedocenenie práce. Okrem toho za prácu  s integrovanými žiakmi ako výchovná poradkyňa a koordinátorka  environmentálnej výchovy. Vedenie školy si váži jej  pozitívny  prístup k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré je orientované predovšetkým na prácu   s novými technológiami   a  zdokonaľovanie metód a foriem práce v programe  ITV – VEU i jej ľudské hodnoty. Ďakujeme a srdečne  blahoželáme.