Novinky

Kto si myslí, že balón je len na zábavu či ozdoba na narodeninej oslave, tak  sa mýli.  Deti prvého a štvrtého ročníka sa na telesnej výchove presvedčili, že balón môže byť aj vynikajúce športové náčinie.  S ním sme sa rozcvičili, zahrali si skupinové bežecké súťaže zamerané na rýchlosť a postreh, či na záver psychomotorické hry. Hodina sa pre deti stala zábavnou a inovatívnou zmenou na hodine telesnej výchovy.

Posilňovacie cvičenia nie sú u detí veľmi obľúbené, aj keď hlavne staršie deti si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť svalovej hmoty pre človeka. Aby sme deťom spríjemnili hodiny telesnej výchovy,  a tak hravou, nenásilnou  formou posilnili hlavne brušné a prsné svalstvo, využili sme na to tréningové vozíky. Či sa nám podarilo splniť cieľ,  môžete posúdiť sami na fotografiách cvičiacich detí prvého a štvrtého ročníka.

 

Už celé dva mesiace žiaci štvrtého ročníka skúmajú, pozorujú a učia sa z učebnice, encyklopédií, aj z internetu rozmanitosti  z tajov živočíšnej ríše.  Že to vôbec nie je jednoduché,  spoznali  hlavne vtedy, keď sa im nahromadili  informácie napr. z vodných živočíchov, ktoré sa zrazu delia na živočíchy žijúce v sladkých tečúcich či stojatých vodách, morských vodách, niektoré sú stavovce iné bezstavovce, drsnokožce a niektoré vyzerajú  ako ryby a pritom sú cicavce. Aby sme ale nezabudli na to, čo sme sa učili pred rybami, objednali sme si motýliu záhradu. Hneď vedľa tabule máme malú pozorovateľňu, v ktorej najprv lozili húsenice – larvy, neskôr sa zakuklili. Pred tým,    než sa z kukiel stali motýle,   premiestnili sme ich do miniatúrnej motýlej záhrady.  Po vykuklení sme  z cukru a vody uvarili  sladučký nektár, ktorý sme pipetou preniesli na kvietky a vložili do motýlej záhrady. Motýliky zosilneli a bezpečne odleteli. Takto sme na vlastné oči pozorovali dokonalú premenu hmyzu.

Že  plávať nie je ľahká vec,

presvedčiť chcel inštruktorov na začiatku

nejeden prvák hneď.

Snahu však keby väčšiu mali

a vody sa menej báli,

tak techniku pŕs by sa rýchlejšie naučili.

Skoky do vody -  aj tie ich potrápili,

nakoniec však všetci zo stupienka zoskočili.

Niektorí urobili pokrok veliký,

iní si ešte na ďalší rok  zopakujú

základy plaveckej techniky.

Čas však na plavárni strávený

priniesol aj pozitívne premeny.

Naučili sa všetci na druhý deň,

že zodpovední sú za svoje veci len.

Že čím rýchlejšie sa prezlečú,

tým viac sa vo vode „pomocú“.

V záverečnej plaveckej súťaži ukázali všetci (  a to 52 detí)

svoje silné stránky.

Niektorí ukázali zvládnutú techniku,

iní svoju tvár zmraštenú od plaču a od kriku.

Veríme však, že strach z vody prekonajú,

a budúci rok už bazén preplávajú.

 

V piatich skupinách všetci zaradení boli

a v nich najlepším časom vyrať mohli.

V 1. skupine

1. Lukáš Boďa

2. Lucia Kubalová

3. Matúš Varchol

V 2. skupine

1. Patrik Gvušč

2. Victória Koreňová

3. Samuel Korauš

V 3. skupine

1. Filippos Chatzipetrou

2. Viktória Burdová

3. Michaela Becíková

V 4. skupine

1. Patrik Nátny

2. Nella Paľovčíková

3. Adam  Bučkuliak

V 5. skupine

1. Mária Huličiarová

2. Dávid Marco Hanzel

3. Simon Burda

Gratulujeme!

 

 

 

 

14. mája  o 16:00 hodine boli žiaci našej školy plní očakávania, pretože po vystúpení detí z MŠ chceli svojím vystúpením potešiť aj oni mamičky pri príležitosti ich sviatku.

V úvode Viktorka Romančíková požiadala všetky mamičky, aby  prepáčili nejaké tie chybičky, ktorých príčinou býva veľká snaha a zodpovednosť  podať najlepší osobný výkon každým účinkujúcim.

Prváci zaspievali na melódiu piesne „Maryša pusu daj“ text, v ktorom sa vyznali z toho za čo všetko sú svojej mamičke vďační, vyspievali sa zo svojej lásky k nej a popriali jej nielen zdravie , ale aj veľa trpezlivosti.

Krátku dramatizáciu o kvietkoch pre mamičku zahrali druháci a aby toho nebolo málo,  štvorica druhákov v malom muzikáli ukázala aká je dôležitá starostlivosť mamičky a ako to niektorí oteckovia nedoceňujú. Samozrejme  kým si starostlivosť o bábätko  sami na vlastnej koži nevyskúšajú.

Tretiaci zahrali na flautách niekoľko ľudových pesničiek a išlo im to „parádne“.

Štvrtáci svoju vďaku mamičke vyjadrili v literárno dramatickom pásme pod názvom „Neposlušné deti“, v ktorom sa ukázala bezhraničná láska mamičky k svojim deťom.

Na záver sa krásnou piesňou „Pre mamičku“ poďakovali mamičkám za všetkých žiakov opäť tretiaci.

Všetci, ktorí  na oslavu Dňa matiek prišli, sa mohli ponúknuť chutnými moravskými koláčikmi, ktoré napiekli pani kuchárky zo ZŠ. Svoju dušu zas potešiť prehliadkou  výtvarných prác detí MŠ i žiakov ZŠ vystavených na pripravenej výstave. Tú inštalovali vyučujúce SZUŠ Maše Haľamovej Vlasta Števková a Ivana Janotíková, ktoré u našich detí rozvíjajú nielen predstavivosť, ale zdokonaľujú ich zručnosti v rôznych výtvarných technikách.

Že nás niekedy môže dobehnúť naše klamstvo a malý neznamená byť bezmocný, to sa dozvedeli prváci a druháci v hudobnom oddelení Turčianskej knižnice v Martine 3. mája.

Dve pracovníčky tohto oddelenia zahrali žiakom bábkové divadielko o strašnom Gruffalovi, ktorého  si vymyslela malá myška. Tú  chceli  v lese zjesť líška, sova a had. Lenže myška si rýchlo vymyslela strašného tvora Gruffalu, ktorý ju vraj pozval na obed. Aké však bolo jej prekvapenie, keď strašný tvor, ktorého stretla  a chcel ju tiež zjesť,  bol podľa vlastných slov strašný Gruffalo. Lenže malá myška „pohla“ rozumom  a sama sa ponúkla Gruffalovi ak nájde zviera, ktoré sa jej nebude báť.

A nenašlo sa, pretože líška, sova i had, ako zbadali myšku s Gruffalom, s hrôzou utiekli.

Prečo asi?  Všetci to pochopili, len Gruffalo  nie,  a tak myška  ostala celá.

Žiaci si potom zatancovali ako myšky na anglickú pesničku, ktorá ospevovala Gruffalovu podobu a Adamko Bučkuliak a Hugo Ilovský zas napodobňovali tanec nemotorného Gruffla.

Masky myšiek alebo Gruffala, ktoré si žiaci podľa vlastnej fantázie mohli vymaľovať, si zobrali so sebou.

Niektorí žiaci si vybavili aj čitateľský preukaz do knižnice, čím sa podstatne rozšíri množstvo kníh, ktoré si budú môcť prečítať.

 

2. mája sa tretiaci a štvrtáci vybrali do Turčianskej knižnice v Martine, kde mali netradičnú hodinu hudobnej výchovy.

Na prvej hodine z cyklu „Cestujeme s hudbou“ sa dostali až do strednej a južnej Ameriky medzi pôvodných obyvateľov – indiánov. Začiatky hudby, tanca a spevu siahajú až tam. Žiaci si vypočuli, a aj pozreli ukážku pôvodnej indiánskej hudby a hudobných nástrojov. Zatancovali si „ limbo tanec“,  spoznali príbeh indiánskeho dievčaťa Selina. Zajazdili si na koni cez prekážky, zahrali na hudobných nástrojoch.

Indiánska hudba bola a ešte stále je príjemná, citlivá, vychádzajúca z prírody a zvykov zo života indiánov.

Žiakom sa takáto hudobná výchova zapáčila, tak sa už teraz tešia na ďalšiu, ktorá ich zavedie do teplej Afriky.

:).

Nový týždeň sa začal v našej škole oslavou – oslavou našej ZEME.

Pripomenuli sme si, aj keď o jeden deň neskôr  22. apríl - DEŇ ZEME.

Pre žiakov každého ročníka  si pani učiteľky pripravili cvičenia, úlohy, príbehy, doplňovačky, krížovky o našej planéte. Dozvedeli sa, že naša Zem to veru s nami „ľuďmi“ nemá ľahké.

Sú miesta, ktoré sú zahádzané odpadom, rieky, do ktorých  vypúšťajú odpad z kanalizácie, lesy, ktoré sa postupne menia na smetiská.

Žiaci 1. ročníka v rannej komunite dokončovali neúplnú vetu „ Naša Zem...“ a určovali počet slov vo vytvorených vetách. Motivačný text z knihy „Filipove dobrodružstvá“ im prečítala  pani učiteľka. V ňom sa, ak aktívne počúvali, dozvedeli prečo je naša planéta Zem chorá. Potom písali diktát 5 viet o našej Zemi a ďalších 5 viet odpisovali z tabule. Z poskladaných puzzle sa každý prvák dozvedel   do akého kontajnera sa triedi aký odpad.

Žiaci 2. triedy začali deň s básňou o prírode do ktorej dopĺňali zo zátvorky slová tak, aby utvorili rým. Na čítanie s porozumením sme sa namotivovali osemsmerovkou. Prečítali sme si kratučký príbeh o lese, pod ktorým nás čakali otázky k textu na zistenie čítania s porozumením. V aplikačných úlohách žiaci vymýšľali slovné úlohy, vyrábali plagát o separácii odpadu, zostavovali kratučký príbeh o obrázku, k básni kreslili ilustráciu, spievali a robili hudobný doprovod k piesni Naša Zem je guľatá... a v básni vyhľadávali jedno, dvoj a trojslabičné slová a farebne ich zvýrazňovali. Potom sme počítali so zemeguľou, kde žiaci opravovali chybné výsledky na správne.

Tretiaci tvorili PL – lepili obrázky a tvorili vety k názvom: Chorá (znečistená) planéta a Zdravá (čistá) planéta. Podarilo sa im vytvoriť zaujímavý plagát Máme radi našu Zem. A ko spätnú väzbu si potom všetko precvičovali pomocou interaktívnych hier: puzzle, kvíz, osemsmerovka, bludisko... na interaktívnej tabuli.

Žiaci 4. ročníka v komunitnom kruhu sa rozprávali čo je príroda, kto a čo všetko tvorí prírodu a prečo je príroda dôležitá. Pozreli si fotky zdravej a chorej prírody. Každý potom povedal, ako by On prispel k uzdraveniu našej Zeme. Rozdelili sa na dve skupiny – dievčatá a chlapci, riešili kvíz o rastlinách a živočíchoch. Zvíťazilo chlapčenské družstvo o dva body.

V aplikačných úlohách pracovali s textom o prírode, prírodninám určovali gramatické kategórie, tvorili osnovu podľa ktorej prerozprávali príbeh, vyrábali pohyblivú zemeguľu, riešili slovnú úlohu o breze a topole, vyrábali plagát o brigáde, do nakresleného stromu vpisovali , ako a komu môže strom prospievať. 

Po skončení úloh sa žiaci celej školy vybrali zbierať odpad nielen na Dielec, ale pozbierali odpadky aj cestou naň. Desať plných vriec odpadkov svedčí o tom, že upratovať prírodu je dôležité.

 

S príchodom jari, tak ako každý rok zavítali medzi nás noví kamaráti.

Marec, ktorý má aj prívlastok „mesiac knihy“,  sme začali na hodinách čítania s knihou MAŤKO A KUBKO od spisovateľky Marianny Grznárovej.

Hlavných hrdinov sme už trochu poznali z rozprávania, ale o pani spisovateľke sme sa dozvedeli veľa nových informácii. Práve kniha o dvoch valachoch, Dunčovi a ovečkách patrí medzi jej najznámejšie.

Počas dvoch mesiacov sme sa zoznamovali s kamarátmi Maťka a Kubka, ktorí spolu zažili veselé, smutné, nebezpečné aj zábavné chvíle. Naučili sme sa, čo znamenajú slová toľme, návlaky, utiereň, načim, šrégom, oblafnuť, drúzgali, zakrepčiť, fajný, clivota, rumádzgala... . Valasi nám ukázali, ako naučiť kukučku kukať, pozašívať roztrhané gate, vystrúhať fujaru a naučiť sa na nej hrať, pomôcť kamarátovi v núdzi, ovečky podojiť, kolibu opraviť aj potrestať nepriateľa. 

         Pri poslednej kapitole nás veru aj „clivota“ prepadla, keď sme sa s knihou museli rozlúčiť.

V dňoch 18. a 19. apríla  bol na našej škole zápis do 1. ročníka na školský rok 2018/2019.

Cez rozprávku „Ako išlo vajce na vandrovku“ mali budúci prváci určiť počet zvierat, ktoré išli  s vajcom na vandrovku, ktoré zviera išlo prvé, posledné, ktoré hneď pred určeným, akú hlásku počujú  na začiatku pomenovaných zvierat či rozdeliť tlieskaním pomenované zvieratko na slabiky. Potom v pripravenom pracovnom liste  s pani učiteľkou Katarínou Dózsovou ukázali,  či poznajú čísla od 1 do 7, geometrické tvary, na ktoré sa podobali dvere,  pec, vedro či bidlo, kde sa ukryli  zvieratká v rozprávke. Geometrické tvary  mali rôznu farbu a úlohou detí bolo pomenovať danú farbu.  Pani učiteľky si všímali, v ktorej ruke a ako  pri práci držali ceruzku.

V ďalšom pracovnom liste určovali, ktoré zvieratká boli  v izbičke vpravo či vľavo. Na chalúpke, kde sa na svojej ceste  do sveta zvieratká dostali, vyznačovali priame a krivé čiary.

Výslovnosť všetkých hlások mohli ukázať zopakovaním veršov básničky po pani učiteľke.

Do sveta sa vajce vybralo,

kamarátov sedem si so sebou zobralo.

Rak a kačka najmenší boli,

kôň a vôl im pomáhať chceli.

Kôň erdžal a vôl tetku na rohy vzal. 

Svoje výtvarné zručnosti ukázali kreslením postavy tetky, ktorá žila so zbojníkmi v chalúpke.

Zručnosť v strihaní zas pri vystrihnutí tvaru vajca.

Mieru aktívneho  počúvania  a zapamätania ukázali zopakovaním, ako skončila rozprávka, ktorú im krátko porozprávala pani učiteľka Vlasta Zajíčková.

S pani učiteľkou Líviou Košovou pracovali na počítači a určovali nielen geometrické tvary, ale aj ich farby. Táto aktivita bola zameraná  aj na zistenie úrovne práce s „myšou“.

Ak prešli všetkými týmito úlohami boli budúci prváci odmenení zápisným listom,  darčekom, a malou sladkosťou. Na záver sa fotografovali, aby mali pamiatku na svoj prvý dotyk so školou.

A rodičia? S pani učiteľkou Andreou Vrtíkovou vypisovali potrebné informácie do RIS – rezortného informačného systému, dotazník o svojom dieťati. Dostali informačný list o našej škole, o tom prečo máme na škole slovné hodnotenie a nie známku v 1. ročníku, čo potrebuje budúci prvák, zoznam pomôcok  a pracovných listov.

V budúcom školskom roku bude 1. ročník navštevovať 11 žiakov. Z toho  3 chlapci. Rodičia troch žiakov požiadali o odklad povinnej školskej dochádzky.

 

 

Ak sa má prvák naučiť dobre čítať, musí čítať a čítať a čítať. Lenže dnešná doba nepraje čítaniu. Preto je dôležité nájsť nejaký spôsob ako deti k čítaniu „pritiahnuť“. Jednou z možností je vytvoriť si vlastnú rozprávkovú knižku. Využiť radosť detí z takejto knižky. Preto prváci začali čítať   a následne si tvoriť svoje vlastné rozprávkové knižky.

Už ich majú dve. Rozprávku „Janko Hraško“ a „Červená Čiapočka“. Pri ich čítaní sa, okrem čítania textu,  učili orientovať v texte, prepisovať dôležité vety, dokončiť vety podľa významu, tvoriť rýmy k daným slovám, určovať daný počet viet, hlavné postavy. Učili sa, čo je to priama reč. Preto už mnohí dokázali aj dramatizovane čítať. Dokonca zahrali aj dialóg rozhovoru vlka a Červenej Čiapočky pri stretnutí v hore.

Cieľom čítania rozprávok je však predovšetkým, aby si prváci zdokonaľovali svoju techniku čítania. Preto ich čakajú ďalšie rozprávky, z ktorých si budú môcť vytvoriť „svoje knižky“.

28. marec Deň učiteľov

A naši žiaci nezabudli. Tým najkrajším spôsobom - milým slovom a kvietkami poďakovali svojim pani učiteľkám a vychovávateľkám za ich prácu, trpezlivosť a snahu robiť učenie sa žiakov nielen zaujímavým ale aj hravým. Chceme touto cestou poďakovať aj rodičom, ktorí deťom tento sviatok pripomenuli. Vážime si, že si prácu učiteľov  v dnešnom uponáhľanom svete všimli.

Tento deň bol slávnostný pre všetkých učiteľov aj na našej škole a oslávili sme ho prácou, ale slávnostnejší bol pre pani učiteľku Mgr. Katarínu Dózsovú, ktorá bola vedením školy a zriaďovateľom Obcou Valča navrhnutá na ocenenie formou „Ďakovného listu“, ktorý jej na malej slávností v Martine,  usporiadanej  spoločným školským úradom Kláštor pod Znievom, odovzdali riaditeľ spoločného školského úradu Ing. Stanislav Talapka, PhD a  pani starostky Kláštora pod Znievom a Dražkoviec.

 

Ako vychovávateľka a začínajúci pedagóg nastúpila na ZŠ Valča 1. septembra 1987  a odvtedy ostala  tejto škole verná. V 2017 oslávila aj svoje životné jubileum.  Na škole pracuje  31. rok. Jej zanietenie pre pedagogickú prácu      a láska   k deťom ju doviedli až k ukončeniu vysokoškolského štúdia predškolskej            a elementárnej pedagogiky popri zamestnaní. Od roku 2006 už pracuje ako učiteľka. Bola ocenená za jej  tvorivosť v programe Integrovaného tematického vyučovania - vysoko efektívneho učenia  (ITV - VEU)), ktorý si vyžaduje celého učiteľa, nehľadiaceho  na  čas, prekážky i nedocenenie práce. Okrem toho za prácu  s integrovanými žiakmi ako výchovná poradkyňa a koordinátorka  environmentálnej výchovy. Vedenie školy si váži jej  pozitívny  prístup k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré je orientované predovšetkým na prácu   s novými technológiami   a  zdokonaľovanie metód a foriem práce v programe  ITV – VEU i jej ľudské hodnoty. Ďakujeme a srdečne  blahoželáme.

 

 

Čo je to za úvod?  Aká trafená hus?

Je to titul inscenácie, ktorá vznikla podľa bábkovej hry Bodaj to hus kopla! úspešnej poľskej dramatičky Marty Guśniowskej.

Práve na túto inscenáciu sme sa, žiaci i pedagogickí pracovníci školy, tešili, keď sme sa v pohodlnom autobuse viezli do bábkového divadla v Žiline dňa 23. marca.

Premýšľali ste niekedy, ako sa asi cíti hus? O čom premýšľa, sníva? Tá naša bola  samá kosť a koža, nemala priateľov a navyše bola ešte aj nešťastná. Áno, bola v depresii. A tak sa jedného dňa rozhodla, že najlepšie bude, keď skončí svoj nezmyselný husací život a nechá sa zožrať. Nebolo to  však také jednoduché...Ani len líška ju takú, samá kosť a koža, nechcela zožrať. Rozhodla sa jej však pomôcť a zaviesť ju  priamo k vlkovi. Cestou k nemu zažili spolu všetko možné i nemožné pri stretnutí s divými husami, medveďom, mamou zajačicou a jej dvoma neposlušnými deťmi...

Inscenácia Trafená hus,   s veľkou dávkou humoru , ktorej rozumeli aj tí najmenší,  hľadala zmysel života či šťastia, ktoré nás môže stretnúť, keď to najmenej čakáme.

A  to stretlo našu hus v podobe lásky medzi ňou a líškou.

Deti zaujali aj herci Jozef Abafi, Ján Demko, Barbora Juríčková, Bibiána Tarasovičová, Matej Valašík svojimi netradičnými  vstupmi na javisko cez hľadisko celkom blízko nich, položenými otázkami či vtiahnutím do deja.

Proste „Trafená hus“ nemala chybu!

 

 

Ani tento rok nenechali vyučujúce našej školy nič na náhodu a zodpovedne pripravili pre žiakov aktivity, v ktorých sa dozvedeli o význame vody pre život nielen človeka, ale všetkého živého na planéte ZEM.

Prváci v rannej komunite dokončili podľa vlastného  rozhodnutia neúplnú vetu „Voda sa ma dotýka...“, cieľom ktorej bolo zdokonaľovať si svoje aktívne počúvanie, pretože potom niekoľko žiakov zopakovalo vyjadrenia svojich spolužiakov.

Čítali pripravený text o vode, čítaním, ktorého si nielen zdokonaľovali  svoju techniku splývavého čítania, ale dozvedali sa dôležité informácie o vode.

Robili prepis prvých štyroch viet z textu.

Písali diktát 4 viet o vode.

Zvládli spoločnú aplikačnú úlohu, v ktorej sa naučili spievať pesničku o vode na melódiu piesne „Zuzka, Zuzka, Zuzulienka….“

Mohli si vybrať z aplikačných úloh podľa vlastných schopností:

*Čítať text o vode

*Vymaľovať v pripravenom pracovnom liste všetko, čo obsahuje vodu.

*Vypracovať pripravený pracovný list s tajničkou.

*Do kvapky  vody  kvapkajúcej z vodovodného kohútika vlepiť vystrihnuté obrázky  podoby vody

  v prírode.

Druháci si prečítali na úvod rozprávku o vodníkovi Čľupkovi a zamerali  sa na opakovanie učiva, ktoré doteraz prebrali  a čítanie s porozumením. Riešili rôzne hlavolamy a osemsmerovky, v ktorých  vyhľadávali slová súvisiace s vodou a Dňom vody. Ich prezentácia pokusu ako vzniká láva zaujala všetkých žiakov školy.

 

Tretiaci do kvapiek  vody písali všetko, čo súviselo s vodou. Vytvorili z kvapiek vodný tok a na mape vyhľadávali a zapisovali k vodnému toku názvy riek, potokov, priehrad, nádrží, plies a jazier.

Prečítali si náučný text o čističke  odpadových vôd. Na prírodovede triedili živočíchy, ktoré žijú vo vode, pri vode a potrebujú vodu pre svoj život. Zapojili učiteľov školy do ankety pod názvom „Voda a ja“. Spoločne sa im podarilo fotoaparátom zachytiť podoby vody.

 

Štvrtáci prišli v tento deň do školy oblečení  v modrom, čím symbolizovali podobu vody.

Prepojili tento Deň vody  s učivom prírodovedy, keď dvojica pracovala na zhromažďovaní informácii o vodných vtákoch, ktoré potom cez vytvorené malé projekty prezentovali pred svojimi spolužiakmi. Tak sa cez kooperatívne učenie štvrtáci dozvedeli zaujímavosti o rybárikovi vodnom, bocianovi, labuti, kani močiarnej, husi divej a kormoránovi.

Zapojili  do ankety žiakov školy, ktorí mali odpovedať na  16 otázok  súvisiacich  s vodou.

 

 

 

Hneď ráno sa prváci opäť stretli s pani Lojkovou  z RÚVZ V Martine,  ktorá im, na samom začiatku svojej prezentácie o zdravej výžive, ukázala potravinovú pyramídu. S tou sa už prváci stretli v týždni zdravej výživy, kedy z plagátov vystrihovali ovocnú a zeleninovú – teda druhú časť pyramídy. Zopakovali si, ktoré potraviny patria do ktorej časti, čoho by mali denne jesť najviac a čoho najmenej. Zistili, či to tak robia. N E R O B I A !

Učivo o zmysloch si zopakovali v súvislosti s tým, ako nás naše zmysly môžu klamať. Niečo sa našim očiam na prvý pohľad nepáči, ale jazyk má na to iný názor. Niečo zas môže pekne voňať, ale nie je to až také chutné...

Zoznámili sa s tráviacou sústavou, cestou, ktorou putuje jedlo  do nášho tela a čo si z neho berie.

Panáčik z kociek mal deťom pomôcť zapamätať si, že si naše telo berie z potravín stavebné látky a to sú bielkoviny. Nachádzajú sa v mäse, šunke, rybách, strukovinách...

Raketa, aby letela, potrebuje palivo - energiu. Energiu v sebe schovávajú tuky. Sú to oleje, maslo, plnotučné mlieko, ryby, žĺtok, syry, oriešky...

Žltá hviezdička by mala deťom pripomenúť, že zdrojom energie sú aj cukry. Tie sú však dobré a zlé. Deti hneď vedeli vymenovať, aké potraviny obsahujú zlé cukry. Tie, ktoré jedia najviac. S l a d k o s t i.

Dobré cukry obsahuje obilie, cestoviny, ryža, ovocie, zelenina, med...

Obrázok  fliaš a kvapky  vody nám pripomenuli, že naše telo obsahuje až 70% vody. Preto je také dôležité piť čistú pramenistú vodu.

Jahôdky tie má asi každý rád. Preto jahôdka predstavovala vitamíny A, B, C, E, D.

Naše telo, okrem vitamínu D, si ich nedokáže  vyrobiť. Prijímame ich v ovocí, zelenine, strukovinách. O každom vitamíne sa deti  dozvedeli nejakú zaujímavosť.

Dôležité sú aj minerálne a stopové prvky ako železo, magnézium, kalcium, vápnik...

Na poslednom obrázku  bola malá upratovačka.  Predstavovala  vlákninu. Tú obsahuje ovocie a zelenina.

Na záver mali žiaci v skupinách  z rozstrihaných častí zložiť potravinovú pyramídu. To zvládli super.

 

 

... a opäť sme zašli do obecnej knižnice. Dohodli sme sa s pani Hurychovou, ktorá vedie obecnú knižnicu na termíne. Navštívili sme knižnicu už niekoľkokrát, ale vždy je čo pozerať, všímať si. Boli medzi nami aj takí, ktorí boli v knižnici prvýkrát. Rozprávali sme sa o tom ako sa knihy ukladajú, objednávajú, ako sa v knižnici správame, ako s knihami manipulujeme, ako sa dá zaregistrovať, ... Našli sa aj odvážne deti, ktoré nám prečítali rozprávku o princezničke a jej hrdinovi. Zistili sme, že našu obecnú knižnicu navštevuje malý počet obyvateľov, ale zapožičiavajú si dostatok kníh. Želáme si, aby deti, ale i dospelí čítali, čítali. Čítanie s porozumením je dôležité i pri učení sa a vyjadrovaní. Deti sa celý marec venovali čítaniu v našej čitárni, vyrábaniu kníh, záložiek do kníh. Technológie sú dôležitou súčasťou našej dnešnej doby, ale nemali by sme zabúdať na knihy. Veď nie nadarmo sa vraví - Kniha je priaťeľ človeka. Po skončení návštevy sme dostali sladkosť i malý darček. Ďakujeme.

Ráno pani učiteľka druhého ročníka do mapy mysle ako štvrté v poradí napísala „PREKVAPENIE“. Žiaci netrpezlivo čakali kedy konečne ten čas príde. Hádali čo to bude, ale neuhádli. Konečne prišla 11ta hodina. Náš čitateľský kútik navštívila pani Mária Škvarková , prastará mama Mii Katreniakovej

 z 2. A triedy. Všetci boli prekvapení, niektorí milo, iní nie. Bola ochotná deťom prečítať rozprávku o pastierovi z knihy Prekrásne rozprávky o ľudských citoch od autorky Lýdie Kráľovičovej. Keď sa deti usadili, začala čítať. Po prečítaní príbehu sa o ňom porozprávali, hľadali dobré a zlé vlastnosti postáv a zamýšľali sa, či im nie je nejaká vlastnosť podobná. Po odchode starej mamy sme sa všetci zhodli, že to bola predsa len príjemná návšteva – spestrenie vyučovania. Tešíme sa na ďalšiu odvážnu starú či prastarú mamu.

Čo majú spoločné dopravné značky,  príčina,  dôsledok a priateľstvo?

To sa dozvedeli a učili žiaci prvého ročníka vo vyučovacom bloku 12. marca 2018.

V rannej komunite najprv každý žiak, podľa vlastného  rozhodnutia, dokončil neplnú vetu „Keď svieti slnko….“ a zistil, že to bol dôsledok toho, že slnko svieti.

Potom každý odpovedal na jednu z otázok:

Čo je príčinou toho, že sú kaluže?

Čo je príčinou toho, že sme strapatí?

Čo je príčinou toho, že nám  škŕka v brušku?

Čo je príčinou toho, že sa nám chce spať?

Čo je príčinou toho, že  sa konáre stromov kníšu?

Čo je príčinou toho, že sa sánkujeme?

Čo je príčinou toho, že hasičské auto húka?

Čo je príčinu toho, že sa loď potopí?

Čo je príčinou toho, že spadnem z bicykla?

Čo je príčinou toho, že vieš čítať?

Čo je príčinou  toho, že si cyklista rozbil hlavu?

Čo môže byť príčinou toho, že sa stane nejaká havária na ceste?

Práve cez poslednú otázku  sa žiaci dostali, cez rôzne odpovede, až k tomu, že príčinou havárie môže byť, že vodič prehliade nejakú dopravnú značku.

V krátkom výklade sa potom prváci dozvedeli, že značky môžu mať rôzny geometrický tvar ( integrácia s matematikou) a samozrejme aj farbu, kto musí dobre poznať dopravné značky okrem vodičov áut  a kde dopravné značky nachádzame.

V tento deň  prváci plnili aj úlohu z triedneho projektu „Zavádzanie životnej zručnosti priateľstvo“ a šnúrkou bola dvojica  spojená  počas  dvoch vyučovacích blokov. Táto aktivita mala žiakov viesť k zodpovednosti v priateľstve – snažiť sa robiť všetko tak, aby sa šnúrka neroztrhla.

13 dopravných značiek  sa prváci učili poznávať tak, že dvojica  mala na vystrihnutú šablónku  hlavy písať pod  seba čísla dopravných značiek, ktoré pomenovala učiteľka. Tie boli  pripevnené na tabuli   a označené číslami.

Okamžitou spätnou väzbou bola kontrola čísla, pod pomenovanou dopravnou značkou.

V ďalšej aktivite si dvojice upevňovali poznávanie dopravných značiek. Hľadali v rozhodených  dopravných značkách na koberci  pomenované   dopravné značky  učiteľkou a lepili na druhú stranu

šablónky hlavy.

V energizére bolo úlohou žiakov bežať k pomenovaným dopravným značkám, ktoré boli rozmiestnené po triede. Aj takto si prváci upevňovali poznávanie dopravných značiek, čo Adam Cíger hneď aj dokázal, pretože  vedel pomenovať všetkých 13 dopravných značiek.

Svoju techniku čítania si žiaci  upevňovali  pri prvom čítaní textu pod názvom „ Hádka dopravných značiek“. V ňom sa dozvedeli, že každá dopravná značka je potrebná a priatelia sa nehádajú.

Aj písanie sa nieslo v znamení značiek. Z textu žiaci prepisovali 5 viet.

V  druhom vyučovacom bloku  si žiaci zopakovali, čo je príčina a dôsledok. Hľadali v 16 obrázkoch  dvojice  - príčinu a dôsledok a lepili  na papier A4. Napríklad: Keď fúka vietor, odfúkne mi šiltovku. Keď prší, chodíme pod dáždnikom. Keď vyjdeme z bazéna, sme mokrí.

Na matematike  riešili slovné úlohy o počte dopravných značiek na uliciach typu o menej, menej, spolu. Tu museli žiaci nielen slovné úlohy čítať, ale písať aj odpovede.

Na domácu úlohu mali žiaci dopísať 10 neúplných pomenovaní  dopravných značiek a venovať čas aj čítaniu textu „ Hádka dopravných značiek“ čítaného v škole.

Už viete, čo majú spoločné dopravné značky,  príčina,  dôsledok a priateľstvo?