Novinky

V piatok, 22.2. sa žiaci tretieho ročníka vybrali na poznávací výlet do ich rodiska – mesta Martin.

V priebehu mesiaca február žiaci na  internete vyhľadávali informácie o svojom rodisku, sťahovali a vytláčali obrázkový materiál,  ktorý potom triedili do skupín školstvo, priemysel, kultúra, pamiatky a služby. Na projekte  pracovali v dvojiciach tak, aby nové poznatky  dokázali ústne interpretovať.  Aby sme sa nemuseli pozerať len na obrázkový materiál o meste Martin, rozhodli sme sa za ním vycestovať. A tak sme prešli rôzne historické miesta ako: Národný cintorín, Slovenské národné múzeum, Jesseniovu  lekársku fakultu, Strednú priemyselnú školu, tri budovy Matice Slovenskej, Memorandove námestie, Národný dom. V Galérii sme zostali trochu dlhšie – tam si pre nás pani výtvarníčka nachystala zaujímavú prácu – technikou  papierotlač  sme vyrábali autoportrét. Za odmenu sme dostali puzzle. Spokojní sme sa vrátili do školy s poznaním, že naše rodné mesto je naozaj výnimočné.

Rovnaký názov mal aj celoškolský projekt realizovaný od 14. januára do 21. februára 2019 vo všetkých triedach našej školy. Cieľom tohto projektu bolo, aby si deti uvedomili pri rôznych aktivitách a úlohách, že krik nás ohrozuje, pri práci ruší, ale nie je podmienkou, aby sme sa  dozvedeli, či   naučili niečo lepšie a viac.

Po splnení jednotlivých úloh získavali žiaci jeden a niekedy i viac korálikov  do svojho „náhrdelníka BEZ KRIKU“. Ak zvládli všetky úlohy získali ich počas trvania projektu 27. Podmienkou získania certifkátu a následne i prekvapenia, bolo získať aspoň 23 korálikov.

Nebolo to vôbec ľahké. Veď v dnešnej dobe, keď deti chcú povedať všetko  hneď  a viacerí naraz, sa koráliky len ťažko navliekali na náhrdelník. Zvlášť pri takých úlohách, keď sa cez prestávku  mali žiaci rozprávať tichším hlasom, „neskákať nikomu  do reči“ počas jedného vyučovacieho bloku, nevydať ani hlások, ale nájsť spôsob ako požiadať o radu či pomoc svoju pani učiteľku. Nie všetci žiaci splnili úlohu, v ktorej mali nakresliť nejaký symbol kriku, či doniesť do školy fotografiu seba alebo niekoho zo svojej rodiny, ktorá zachytávala okamih kriku.

Žiaci hľadali príčiny,  prečo niekedy odôvodnene kričia. Zistili, že je to zo strachu, od bolesti i  zlosti. Strach a bolesť môžeme ovládať len ťažko. Zlosť však ovládnuť možno. A práve to sa  v projekte učili.

Posledný korálik mohli žiaci získať ak školskému televíznemu štábu, ktorý tvorili žiaci 4. A triedy, odpovedali na jednu z troch otázok:

*Ktorá z úloh tohto projektu bola pre teba najzaujímavejšia?

*Ktorá z úloh bola pre teba najťažšia?

*Čo nové si sa v tomto projekte naučil?

Odpovede sme si pozreli na  vyhodnotení projektu 21. februára.

Z 1. A triedy splnilo podmienky  pre získanie certifikátu 5 žiakov- dievčat, čo bolo 42%.

Z 2.A triedy nezískal certifikát ani jeden žiak z 13.

V 3. A triede získalo certifikát  44% žiakov a   najviac až 70% žiakov ho získali žiaci 4. A triedy.

Máme teda ešte čo robiť, aby deti na seba „nekričali“ a nezvyšovali svoj hlas aj pri bežnom rozhovore, pri vyučovaní, či počas prestávok, aby nekričali  na  iných, pretože tí už nekričia,  a tak nemusia prekrikovať iných.

... Láska je nádherný cit ... je základná ľudská potreba ...

Láska je láska. Láska kvitne v každom veku. Láska bolí. Láska je dobrotivá, láska nezávidí, ...

Lásky nie je nikdy dosť. A preto sme sa opäť v našej škole rozhodli využiť sviatok zaľúbených. 14.2. sa takmer celá naša škola červenala. Nie od hanby, ale od červeného oblečenia a doplnkov. Vymysleli sme si súťaž medzi triedami. Vyhrá tá trieda, ktorej deti a pani učiteľka prídu oblečení v červenej od hlavy po päty. Rátali sa všelijaké drobnosti, dokonca i nalakované nechty, či náhrdelník. Vyhrali všetci zo 4.A, ktorí sa do súťaženia zapojili s riadnym zanietením. V súťaži jednotlivcov vyhrali: 1.A Laura Mäsiarová, 2. A Michal Burda, 3.A Mia Katreniaková a v 4.A triede Michaela Becíková. Medzi dospelými najviac bodov získala pani riaditeľka Vlasta Zajíčková.

Niekoľko dní pred Valentínom sme sa rozprávali o tom, ako ľúbime, koho máme radi a prečo, že láska nie je len o zaľúbených pároch, ... Prejavovať lásku nie ja hanba a nemali by sme sa báť dať najavo svoje city. V ŠKD sme skúšali hrať mini ukážky s láskavým správaním a menej príjemným prejavom. Všetkým sa nám páči, keď je na nás niekto milý a slušný. Vytvorili sme niekoľko farebne zaujímavých srdiečok, ktoré zdobia našu vývesku v chodbe. Veríme, že sa naša školička bude" červenať" aj o rok, a to ešte viac, viac a viaááác.

8Tradícia je tradícia. Karneval musí byť! A veruže aj bol. Museli sme sa presťahovať zo školy do sály Kultúrneho domu, ale vôbec nám to nevadilo. Mali sme aspoň dosť miesta. Najprv prípravy: vyzdobiť sálu, zabezpečiť hudbu, ceny do tomboly, výbornú kapustnicu a drobné pohostenie, súťaže. Potom už len kúsok a karneval je v plnom prúde. Hudba, tanec, zábava, smiech, súťaže, dobré jedlo. Toto všetko patrí k dobrému karnevalu. Zábavy bolo neúrekom, len tancujúci mali akési ťažké nohy na tanec. Zato v behu nohy išli a išli. No čo, aj tak sa dá. Počas karnevalu nám hudobnú prestávku vyplnili dievčatá zo 4. A triedy - Alžbeta Barancová, Ema Gulčíková, Ela Machová a Viktória Romančíková. Predviedli nám svoju šikovnosť a čarovali, kúzlili. Ako to dokázali? Vyzerajú celkom ako normálne štvrtáčky. No čo. Tajomstvo nechajme tajomstvom. Kto chcel a bol šikovný, stihol všetko. A šikovných tam bolo neúrekom. Prišli: piráti, indiánka, doktorka, víla, zebra, DJ, Elzy, lupiči, mím, strašiak do záhrady, kovbojka v ružovom, zelená žabka, vojaci, bedár, popcorn, anjelik, avatarka, Harry Potter, myš, tety predavačky z COOP, lienka, lyžiarka, kostra, futbalista, zajko, Minie, čarodejnica, raperka, ohňový muž a veľa ďalších, ktorí masku a prezlečenie ani nepotrebovali. Ha- ha -ha. Čas plynie a veru aj ten karnevalový uplynul akosi rýchlo. Ani sme sa nenazdali a piatok 8.2. bol fuč. A aby sme nezabudli. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli cenami do tomboly, drobným pohostením a DJovi pánovi Marekovi Táboreckému. Ď:).

Aha, presvedčte sa.

O tom, že sa dá marshmallow využiť aj inak, ako si ho vložiť do úst, sa presvedčili aj naši druháci. Na hodine matematiky s jeho pomocou spájali špajdle do trojrozmerných geometrických útvarov. Žiaci  pracovali  v skupinách a veru, kým prišli na spôsob ako zostrojiť prvú ukážku priestorového telesa, si poriadne potrápili hlavičky.  Nakoniec sa však tešili, keď spoločne ako jeden tím skonštruovali svoju prvú marshmallowo - špajdlovú kocku.  Ich hravosť a odhodlanie skúšať nové veci ich viedli pri stavaní ďalších geometrických útvarov, ako kváder, ihlan a tým aktívnejším sa podarilo postaviť aj päťboký ihlan.  Žiaci si na tejto zážitkovej hodine precvičili svoje priestorové vnímanie útvarov, a naučili sa  ich rozoznávať od plošných tvarov. A čo mohlo byť pre deti lepšou odmenou ako to, že si po takejto zábave ešte aj pochutili :)?

Lyžiarsky výcvik ukončený!

Na lyžiarsky výcvik, tak ako aj po iné roky, sme si vybrali naše domovské lyžiarske stredisko SNOWLAND vo Valčianskej doline. Tohtoročný lyžiarsky výcvik síce trval len 4 dni, od.28-do31.1.2019, ale deti neboli o nič ukrátené. Denne lyžovali až 3 hodiny. Počasie nám viac než prialo, a preto po vyfasovaní či už zapožičanej alebo vlastnej lyžiarskej výstroje, žiakom nič nebránilo rozdeliť sa do 3 skupín. Rozdelili sa podľa kvality ich lyžovania. Počas prvého dňa sa najmä nelyžiari oboznámili s teoretickou časťou výučby a osvojovali si poznatky zo základov lyžovania. Naučili sa voziť na vleku.  V nasledujúcich dňoch si žiaci užívali čerstvo napadnutý sneh a krásne upravené zjazdovky. Šikovní žiaci si zdokonaľovali svoju techniku lyžovania slalomom.  Začiatočníci  si na konci mohli povedať, že už zvládnu  zísť kopec pluhom a vedia prenášať váhu z nohy na nohu.  Štvordňové snaženie naučiť sa  lyžovať, či zdokonaliť si svoju techniku, vyvrcholilo  lyžiarskou súťažou v slalome, v ktorom si každý žiak odniesol nielen diplom, ale aj ten najlepší pocit: povedať si, VIEM LYŽOVAŤ.

Aj tento rok úspešní,   ú s p e š n í,     ú s p  e  š  n  í  !

Áno úspešní!

Aj tento rok sme z našej školy vybrali 11 žiakov, ktorí  sa zapojili do  celoslovenskej   súťaže pod názvom VŠETKOVEDKO . Ukázalo sa, že to bol šťastný výber.

V písomnom záverečnom hodnotení  už 10. ročníka tejto súťaže sme sa dozvedeli, že v súťaži,  do ktorej sa zapojilo  6566 žiakov , boli naši žiaci viac ako úspešní.

Veď z takéto  počtu detí sa na 33. mieste  umiestil zo všetkých tretiakov  Nikolaj Ďurana,  ktorý získal titul VŠETKOVEDKO ŠKOLY a svojím výsledkom  154 bodov predbehol až 91, 12 %   detí.

Na 50. mieste sa s rovnakým počtom bodov 137 umiestnili Linda Červeňová a Kristína Bzdilíková

. Získali  titul VŠETKOVEDKO. Predbehli 77,52 % detí.

Na 52. mieste skončil s počtom bodov 135 Adam Bučkuliak. Predbehol  76,15 % detí ako VŠETKOVEDKO.

Zo všetkých druhákov, ktorí sa zúčastnili tejto súťaže sa na 45. mieste  umiestnil druhák Matúš Bočkaj, ktorý  získal titul VŠETKOVEDKOV UČEŇ a s počtom bodov 112 predbehol 57,14%  detí. 

Ďalší dvaja druháci obsadili 52. miesto  a predbehli týmto počtom bodov 47, 21 % detí. Boli to Lucia Koraušová a Adam Cíger s titulom VŠETKOVEDKOV UČEŇ.

Štvrtáci z našej školy obsadili 52., 68., 96. a 111. miesto. Ela Machová získala titul VŠETKOVEDKO a Sofia Lauková, Šimon Hanuliak a Viktória Romančíková  tituly VŠETKOVEDKOV UČEŇ.

Všetci boli  usporiadateľmi súťaže odmenení ceruzkou, mimi legom či hrou Noemova archa.

No  nie je to úspech? Veď všetci zapojení žiaci z našej školy sa v tejto súťaži umiestnili                         do 111. miesta.

Gratulujeme a sme na vedomosti našich žiakov patrične hrdí.

Ukončenie 1. polroka školského roka 2018/2019 bolo slávnostné

Uvítaním rodičov, vyučujúcich i žiakov  sa začala malá, ale milá slávnosť odovzdávania vysvedčení za 1. polrok školského roka 2018/2019 v našej škole.

V krátkom príhovore riaditeľka školy Vlasta Zajíčková najprv poďakovala všetkým pedagogickým pracovníkom  za ich prácu, trpezlivosť, tvorivé nápady a ochotu vydať zo seba to najlepšie v prospech svojich žiakov. Potom zhodnotila  zápory i klady v práci žiakov a pripomenula im, že jedinú vec, ktorú im nikto nikdy neukradne je to, čo majú vo svojej hlave. Vyzvala ich, aby sa teda do nej snažili dostať čo najviac a najmenej bolestivo – teda zodpovednou prácou.

Potom  štvrtáci  k slávnostnej atmosfére prispeli zaspievaním a potom i zahraním pesničky  Spievanky, spievanky na flaute. Každý z nich pomenoval, čo by v nasledujúcom polroku chcel zlepšiť a triedna pani učiteľka Katarína Dózsová im odovzdala vysvedčenia.

Tretiakov ich triedna pani učiteľka Lívia Košová vyzvala, aby rozprávali oni, keďže ona rozprávala počas  piatich mesiacov až moc. Tretiaci to zvládli a presvedčili prítomných, že vedia, čo sú to obojaké spoluhlásky a kedy sa po nich píše tvrdé y-ý. Cez básničky s pohybom nám ukázali, ako  vedia vymenovať vybrané slová po b, m, p, r, s, v, z.  Najdôležitejšie však bude, aby to aj v diktátoch uplatnili. Potom dostali aj oni  svoje vysvedčenie.

Druhákov pochválila ich triedna učiteľka Veronika Maslíková za ich rýchle a správne riešenie numerických príkladov, čo oni  hneď správnym  riešením príkladov, ktoré im dávala, potvrdili

a už  sa nevedeli dočkať, kedy si svoje vysvedčenie poriadne preštudujú.

Prváci , tí dostali svoje prvé vysvedčenie. Pred tým, ako ho dostali , každý krátkou básničkou zhodnotil, čo už vedia, čo zlepšili a čo by ešte mali robiť, aby ich výsledky boli lepšie.

Poslednú básničku zarecitovala  prváčka Katka Malachovcová .

Cez prázdniny si oddýchneme a potom zase zaberieme.

Aby tí, čo sú na nás tvrdí,  boli na konci roka hrdí.

Triedna učiteľka Vlasta Zajíčková aj ich s krátkym  hodnotením práce každého odmenila vysvedčením

Atos, Portos, Maja, Bak, Ivan, Šeri s ujom Jarom

Využili sme piatkové, slnečno - zimné počasie. Nebanujeme!

Posledný predvianočný deň v škole  sa niesol v znamení „tepla.“

Ak si niekto myslí, že sme mali rozpálené radiátory, aby nám bolo teplučko, mýli sa. Teplo, ktoré máme každý v srdiečku, sme vyjadrovali želaniami s túžbou, aby si ich niekto vypočul a spravil iného šťastným.  Uvedomujeme si, že my sme vlastne „šťastní ľudia“ a boli by sme ešte šťastnejší, keby sme kúsok zo svojho šťastia mohli venovať iným. Naše želania sme vyjadrovali nahlas a zapálené sviečky – symboly nášho srdiečka – sme ukladali do tvaru obrovského srdca.

Nezabudli sme si zaspievať koledy a rozdať vianočné darčeky, ktoré sme si vzájomne vyrobili alebo kúpili.

... plná ľudových tradícii

Dňa 19. 12. 2018 sa v KD vo Valči zišli žiaci, všetci pracovníci školy, rodičia i priatelia školy, ktorí prijali pozvanie na „Vianočnú besiedku“, ktorá sa niesla v duchu ľudových tradícií v čase adventu.

            Tak sa žiaci oboznámili a rodičia si pripomenuli zvyky na Martina, Ondreja, Katarínu, Barboru, Luciu či chodenie betlehemcov z domu do domu. 45 minútové ľudové pásmo  zakončili žiaci vinšmi a krásne zaspievali  pieseň „Tichá noc“. Tá umocnila vianočnú atmosféru, ktorú navodila už úvodná pieseň od hudobnej skupiny Kandráčovcov „ Vianočná pieseň“.

Po programe pozvala riaditeľka školy všetkých na malé posedenie pri dobrej kapustnici, káve, čaji a výbornom punči.

A o  17.30 hodine to vypuklo!  OHŇOSTROJ!  Bol síce v predstihu, ale stál za to.

Domov sme sa rozchádzali so želaním zdravia, vianočnej pohody, spokojnosti a vzájomnej blízkosti.

A ešte niečo. Od 15.00 hodiny žiaci a priatelia školy  na malých vianočných trhoch predávali malé vianočné potešenia -  od dobrých zákuskov,  medovníčkov, cez vianočné ozdoby, adventné venčeky . Chceme poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoj zisk darovali škole. My každé euro použijeme na niečo zmysluplné.

Takže krásne a požehnané Vianoce všetkým.

Milí rodičia!

Aj touto cestou Vám chceme poďakovať za to, že ste vypočuli našu prosbu a podporili snahu pripraviť vianočné prekvapenia pre deti, ktoré to ani nečakajú.

Z doneseného oblečenia, hračiek, knižiek i sladkostí sme pripravili 34 balíčkov, ktoré isto naplnia  šťastným smiechom aj iné domovy.

Ďakujeme, že  vlastným príkladom učíte naše deti nebyť ľahostajnými k osudom svojich rovesníkov.

POĎAKOVANIE POTEŠILO !

Dňa 21. 12. 2018 prišlo na e – mail školy  poďakovanie od  HODINY DEŤOM  v znení:

„Dovoľte mi poďakovať Vám v mene celého tímu Hodiny deťom a najmä                 v mene všetkých detí a mladých ľudí, ktorým poputujú vyzbierané príspevky, že ste nám pomohli zrealizovať skvelú zbierku Hodina deťom 2018.

zo srdca prajeme pracovníkom školy a všetkým žiakom

...tie najkrajšie, najradostnejšie, najčarovnejšie a na splnené sny najbohatšie Vianoce 2018. Oddýchnite si a pokiaľ to bude aspoň trochu možné, skúste zahodiť za hlavu všetky starosti a povinnosti,                           a užívajte si chvíle s Vašimi blízkymi a priateľmi.

Veronika Horníková
manažérka zbierok Hodina deťom
Nadácia pre deti Slovenska

11. 12. 2018 našu školu navštívili príslušníci Policajného zboru z Martina. Deťom pustili prezentáciu interaktívneho programu „Martin na ceste“, zameraného na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky chodcami.  Spoločne s kpt. Húskovou si deti objasnili rôzne situácie, do ktorých sa dieťa, ako chodec môže dostať.  Rozoznávali zvuky dopravných prostriedkov, správanie sa chodca na chodníku, správne prechádzanie cez cestu a rôzne ďalšie situácie. Žiaci vedeli  mnohé situácie zvládnuť a mali dobré vedomosti, aj  vďaka rôznym aktivitám, ktoré so žiakmi na škole realizujeme v rámci prierezovej témy dopravná výchova, ale ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti. V závere stretnutia príslušník PZ Bc. Andrej Glejtek predviedol policajnú výstroj, ktorú si mali možnosť žiaci aj vyskúšať.

Čakali sme, čakali a predsa sme sa dočkali. Aj tento rok nás neobišiel Mikuláš a jeho pomocník. Nepomáhal mu čert, ale Čertica. Cestovali, chodili a rozdávali milé slovo a sladkosti a tak to bolo aj v našej škole. Len Čertica stále nebola spokojná a hľadala nezbedníkov aj tam, kde neboli. Ešteže Mikuláš má veľké srdiečko a Čertica ho počúvla. Darčeky dostali všetky deti našej školy. Boli obavy, či naozaj všetci sa potešia zo sladkého balíčka, ale obavy sa po rozhovore s Mikulášom rozplynuli. Deti spievali, recitovali básničku a sľubovali. Už len je na každom žiakovi, či svoj sľub dodrží a bude sa snažiť svoje slová uplatniť aj vo svojom živote. Ďakujeme Mikulášovi a jeho pomocníčke, že nás neobišli a urobili radosť všetkým deťom. 

Prišli, ukázali, zaujali i naučili.

Pýtate sa kto?

Záchranári  spoločnosti Falck 4. decembra prišli do našej školy a odovzdali  nám  AED – automatický externý defibrilátor, ktorý naši žiaci vyhrali v 1. ročníku projektu „Záchrana som ja“. Projekt  vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz. Ich cieľom bolo rozšíriť sieť verejne dostupných defibrilátorov  na Slovensku až o 50 kusov.

Okrem toho si žiaci počas celého dopoludnia,  na zážitkovom kurze prvej pomoci,  mohli vyskúšať  poskytovanie prvej pomoci, oživovanie, dať postihnutého do stabilizovanej polohy, ako sa zachovať, ak sú svedkami nehody, ako zranených vyslobodiť z auta,  zopakovali si dôležité čísla 155 a 112 .... Prezreli si prístroje  a zariadenie  sanitky.

V popoludňajších hodinách  absolvovali všetci pracovníci školy  akreditovaný kurz , kde si tiež prakticky mohli vyskúšať  poskytovanie prvej pomoci a za jeho zvládnutie získali   8 kreditov.  

I napriek tomu, že sme veľmi hrdí na našich žiakov a radi, že na škole máme jeden z 50 defibrilátorov, dúfame, že nenastane nikdy taká situácia, aby sme ho museli použiť.

Posledný štvrtok v novembri žiaci štvrtého a tretieho ročníka zažili vyučovanie na tvorivých dielňach v Múzeu slovenskej dediny v Martine.  Témou stretnutia boli decembrové zvyky a tradície. Pútavým rozprávaním tety z múzea, názornými prácami, prezliekaním sa do kostýmov, či tvorivou dielňou, boli deti vtiahnuté do najzaujímavejšieho a najkrajšieho  obdobia v roku.  Spoločne sme prešli od skracovania dní, stridžieho obdobia,  Kataríny, Lucie, Mikuláša, Ondreja, zimného slnovratu,  až po narodenie Pána.  Štvrtáčky dokonale dokázali, že v škole nesedia nadarmo. Vďaka pani učiteľke, ktorá  s nimi nacvičovala scénické programy na jednotlivé zvyky ako sú Lucia, či Ondreja, aktívne sa zapájali do rozprávania tety  a rady ju dopĺňali. I napriek tomu sme mali možnosť dozvedieť sa niečo nové, napr.: -  Lucie  boli nemé, keď chodili po dedine a vymetali zlo z kútov,  - dievčatá na Ondreja, keď triasli plotom, mali na sebe oblečený „ľajblík“ (vestu), -  na Luciu mali strigy najväčšiu moc, ktorou mohli privolať búrku, vietor, choroby, začarovať zvieratá, či ľudí a jediná ochrana bola spravený kríž z cesnaku na verajach dverí do domov či maštalí, - kľúč,  ktorým prechádzal horúci vosk, musel byť tajne zobratý z domu, kde býval Ondrej.  Deťom sa najviac páčila aktivita, ktorú robili dievčatá na Ondreja. Nad ohňom si roztápali vosk, ktorý potom liali do vody cez kľúčovú dierku. A tak deťom tety z múzea vyveštili rôznych budúcich ženíchov: bankár, zubár, model, veterinár, koniar, automechanik, majiteľ koní, pôrodník, rybár, pilot a pod. Počas rozprávania sa deti prezliekali za Lucie, Mikuláša, čerta, anjela. V rámci tvorivých dielní deti vyrábali rôzne vianočné ozdoby na stromček z filcu.  I keď  počasie sme mali riadne mrazivé, slnečné lúče nás zohrievali po ceste tam a späť.  Tak  prispeli k tomu, aby sme na tento deň len - tak rýchlo nezabudli.

Môžeme ju takto určite osloviť. Štvrtáčku Sofiu Laukovú, ktorej uverejnili báseň Rodina v časopise Slniečko.

Sofinka sa v júni 2018 zapojila do literárnej súťaže Škultétyho rečňovanky svojimi tromi básničkami na ľubovoľnú tému. Nepodarilo sa jej obsadiť prvé miesta, získala len čestné uznanie za snahu a účasť.

Na súťaži sa zúčastnila aj členovia redakcie časopisu, ktorým sa zapáčila báseň našej Sofky a uverejnili ju v decembrovom čísle Slniečka.

Ktovie, možno za pár rokov budeme čítať celú zbierku našej šikovnej žiačky „spisovateľky“ .

Srdečne blahoželáme!

V stredu 13. novembra  sa celá škola vybrala na jesennú prechádzku do ZŠ Benice. Nešli sme však obdivovať prírodu a okolie obcí, ale všetci sme sa tešili na cirkusové vystúpenie pod názvom  „Máša a medveď“.

Preniesli sme sa do sveta rozprávok, ktorým nás sprevádzal Martin – zebra z rozprávky Madagaskar.

Zoznámil nás s veľmi šikovným artistom - žonglérom Jurajom, ktorý mal plné ruky a niekedy aj nohy žonglovacích  kuželiek a loptičiek. Trochu nešikovne mu asistoval veselý klaun.

Potom sa už objavila Máša a jej kamarát medveď, ktorý ako vždy doplatil na Mášine šibalstvá.

Svoje šikovné prsty ukázala kúzelníčka Kristína a vyčarovala farebné kvety, rozuzlila zamotané šatky, poprezliekala si šaty.

Cirkusové vystúpenie ukončila bublifuková šou od malilinkých bubliniek až po najväčšie, do ktorých sa zmestili aj niektorí žiaci.

Po ceste späť sme všetci rozmýšľali nad tým, ako sa niektoré kúzla dajú urobiť a či je ťažké stať sa artistom.