Novinky

... „ Záchrana som ja “. Tak znel názov projektu, ktorý vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz,  do ktorej sa zapojili aj žiaci  2. A triedy pod vedením svojej triednej učiteľky Mgr. Veroniky Maslíkovej.  Vytvoreným príbehom a zhotovením  trojrozmerných záchranných vozidiel, s uplatnením životnej zručnosti spolupráca, zaujali porotu tejto súťaže a získali pre školu automatický externý defibrilátor. Ba 4. 12. 2018 nám záchranári priamo v škole  predvedú ukážky prvej pomoci.

Ná prvák, Tomáš Sobkuliak, vyhral. Vo svojej kategórii vyhral prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska v psích záprahoch. Tomáš gratulujeme a prajeme Ti veľa zdravia a dobrých psích kamarátov, ktorí Ti pomôžu k víťazným miestam.

Učili sme sa o VESMÍRE

Jednou z tém štvrtáckej prírodovedy je VESMÍR a jeho skúmanie Preto sa išli štvrtáci pozrieť na VESMÍR z „blízka“. Navštívili sme Astronomickú pozorovateľňu M. R. Štefánika pri Gymnáziu V. Paulinyho - Tótha v Martine.

Počasie nám neprialo, takže sme pozorovanie Slnka nemohli uskutočniť. Zostalo nám len pozorovanie tabule, filmov a pána Šaboa, ktorý nám toho o Slnku, našej Zemi, Mesiaci, hviezdach a nekonečnom vesmíre veľa a zaujímavo porozprával. Dozvedeli sme sa všeličo nové, ale hlavne všetko sme si mohli chytiť, ohmatať, vyskúšať a zahrať si. Tak už vieme, kto bol prvý vo vesmíre, kto prvý vystúpil na Mesiac, čo sa deje s našou planétou Zem a ako je to s našou hviezdou Slnkom. Vyskúšali sme si ako funguje gravitácia, ako dokáže raketa vyletieť do vesmíru, aký povrch je na Mesiaci.

Vďaka pánovi profesorovi Šaboovi sme  na chvíľu vyleteli do vesmíru a zahrali sa na kozmonautov, ktorí objavujú neobjavené.

Keď sa pominú letné dni a znenazdajky prichádza chladnejší október len tíško, hľadíme okolo seba, čo sa to deje v prírode. Začína hýriť najkrajšími farbami. A práve v tomto období sa každý rok vraciame k spomienkam, ktoré sú pestré ako tá jeseň.  Október ako „Mesiac úcty k starším“  by sa mohol premenovať na „Mesiac životnej múdrosti“, lebo tá sa získava len rokmi práce a skúsenosťami.

Žiaci každej triedy potešili svojich blízkych programom, v ktorom tancoval, spievali, zahrali krátke scénky, či recitovali básničky plné vyznaní.

Ba niektorí starí rodičia   sa bez ostychu zapojili do pripravených súťaží ako  ošúpať čo najdlhšiu šupku z jabĺčka, čo najrýchlejšie postrúhať jabĺčko, pribiť 4 klince do latky  a chytať rybky na udicu s magnetom.

Záver tohto milého stretnutia patril pripravenému pohosteniu. Všetci sa mohli ponúknuť koláčikmi napečenými žiakmi. Boli také dobré, že niektoré staré mamy si vypýtali aj recepty. Pri odchode si každý žiak vzal malý darček pre starú mamu alebo starého otca.

Na prejav úcty však nestačí len mesiac október. Úctu treba prejavovať počas celého roka v rodine, na pracovisku, v dopravných prostriedkoch – jednoducho všade. Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý.

Nájdime si preto čas na vľúdne slovo, pomoc, úsmev pre starších, ktorí sú súčasťou života.

Aj tento rok sme sa rozhodli a zostali sme spať v škole. Náš Halloween alebo Sviatok svetla sme mali už niekoľkokrát. Prípravy boli u každého rôzne, no jedno mali spoločné. Všetci sa nevedeli dočkať, kedy nastane hodina H a my zostaneme v škole bez rodičov, svojej izby, ... . Boli tam všetci kamaráti zo školy, len niektorých skolila choroba a nemohli sa zúčastniť hier, strašenia, večernej pizze a prechádzky. Hry boli pre odvážnych. Bolo potrebné  vytvoriť z kamaráta múmiu, ochutnať divné chute bežných potravín, či zahrať si v úplnej tme hru Upíri. Bolo veselo, boli aj slzy strachu. Večerná pizza padla vhod, napriek sladkostiam z domu, ktoré si veľa detí prinieslo. Prechádzka bola perfektná, ešte aj počasie nám prialo. Mali sme však pocit, že nás niekto sleduje  a prechádza sa kúsok pred alebo za nami. Niektorí sa sťažovali na strach, bolesť nôh a poniektorí už aj zívali. Po príchode do školy sa všetci prezliekli do " spacích úborov ", umyli si zúbky a šup počúvať príbehy, ktoré sa nedajú len tak ľahko vysvetliť, no napriek tomu sa naozaj stali. Boli aj takí, ktorí chceli pozerať kreslenú rozprávku o strašidlách. Vyhoveli sme všetkým. Možno len tí unavení ťažšie zaspávali, lebo radosti, strašenia a voľnosti bolo až,až. A aby sme nezabudli. Chceme sa poďakovať rodičom: Ján Fillo nás strašil v maske a bolo to veru strašidelné, Radomíra Tomčányová nám opäť nakúpila veľa dobrôt a prešla sa s nami večernou Valčou, Erika Macková sa s nami prechádzala tiež, dokonca nabrala odvahu a spala s nami v škole, Mária Hanzelová nás prekvapila 2 kartónmi strašidelných sladkostí, kde boli prsty, duchovia a hrobky, Dana Berecová sa rada s nami prešla po Valči a tak nám bolo opäť spolu strašidelne a veselo. Našli sa aj takí, ktorí nie a nie zaspať. No čo už piatok sa v škole muselo vydržať stoj čo stoj. Všetci odvážni dostali malý darček na pamiatku. Víkend bol predo dverami, tak bolo kedy dospávať. Zážitok veľký, kruhy pod očami tiež, ale čo by sme neurobili pre trochu srandy a radosti. O rok znovu - strašidielka! 

Tekvica malá, veľká, žltá, zelená, dlhá, guľatá, domáca, či kúpená. Takto by sme mohli pokračovať dlho predlho. Vo štvrtok, 25.10., sa stretlo niekoľko tvorivých duší a snažili sa vyrezať, vytvoriť čo naj tekvicu. Cení sa snaha, tvorivosť, fantázia. V príjemnej atmosfére plnej dobrej nálady, hudby, tvorenia, rozhovorov, čaju, kávy, sladkých dobrôt a zdravých jabĺk sa podarilo vyrezať do tekvičiek tváre - rôznych výrazov, domček, šaša, mačku a veľa ďalších pekných obrázkov. Vyrezať a rýchlo zasvietiť sviečku, aby tie naše strašidielka bolo dlho vidieť. Takto sme si vyzdobili vstup do školy a časť dvora. Žiarili nielen tekvice, ale aj očká všetkých detí. Ďakujeme všetkým za odvahu prísť k nám a ukázať svoju šikovnosť. Hádam dobre padne na chvíľu sa zastaviť a prežiť čas inak ako je bežné so svojimi deťmi:) v škole.

Život, záchrana života, pomoc, akú majú cenu? Častokrát prídeme na to, že veľmi veľkú, ak náhodou, chybou, nešťastím, niektorú stratíme. Vtedy si uvedomíme, že je veľmi dôležité naučiť sa základy pomoci, jednoduchej veci, pomoci človeka človeku. Učíme už aj deti v našej škole, aké je pomoc, záchrana zdravia a ľudskosť dôležitá. Preto sme si dohodli návštevu. Tentokrát k nám do školy prišli 4 členovia Červeného kríža a primeraným spôsobom deťom vysvetľovali základy zdravotnej pomoci. Deti prostredníctvom krátkych videí a priamych ukážok, sa naučili ako majú reagovať pri situácii, keď človek odpadne, nejaví známky života. Učili sa hlavne to, aby nestratili rozvahu a snažili sa zavolať niekoho dospelého na pomoc a ak dokážu podať prvú pomoc, tak s ňou začať. Osvojovali si dýchanie z úst do úst, masáž srdca, Gordonov úder, či dať zraneného do správnej stabilizovanej polohy. Zistili, že práca záchranárov nie je ľahká  a je potrebná aj určitá fyzická zdatnosť. Priamo na figurínach si pomoc skúšali. Niekedy sa veru aj potrápili a zasmiali. Niečo nové sme sa naučili a boli sme aj odmenení. Jedna naša kamarátka, Katka Urmínová, členka Červeného kríža z Valče,  nám doniesla aj výborné sladké gule obaľované kokosom, mňam:). Ďakujeme a hádam sa niekedy ešte v našej škole stretneme.

Fúka? Nefúka? Bude fúkať? Tieto otázky sme počuli niekoľkokrát za deň. Bolo to v utorok, 17.10., kedy sme mali našu Šarkaniádu. Predstavte si, že fúkalo málo, máličko. Napriek tomu sme sa rozhodli, že na kopec pôjdeme a skúsime neľahký " boj " s prírodou. A urobili sme veru dobre. Na kopci čo - to fúkalo a veruže šarkany nám lietali. Dokonca ich bolo vidieť aj z hlavnej cesty. Lietali šarkany, ale asi mali karneval. Na oblohe ste mohli vidieť lienku, pandu, draka, orla, včelu, či farebné obrazce, ktoré aspoň na chvíľu potešili naše oči a oči aj tých, ktorí náhodou zbadali, že skupina detí a dospelých si púšťajú šarkany na trnovskom kopci. Najvyššie lietal šarkan Emy Gorausovej, Nikolasa Maruniaka, Eriky Mackovej a Sofie Laukovej. Veľkú snahu a trpezlivosť prejavili Ela Machová, Martin Tomčány, Michaela Becíková a mnohí ďalší, ktorí mali úplne inú predstavu o lietaní ich šarkana, akosi sa ich tým nechcelo lietať. Ale deti boli trpezlivé a " lietali " ony :). hore alebo dole kopcom. Vyše hodiny sme boli na čerstvom vzduchu, porozprávali sa s kamarátmi, lahodili oku ľuďom, ktorí nás zbadali a navyše nám šarkany lietali , aj keď Vietor si vzal asi voľno a v práci bol jeho mladší a hlavne menší brat Vetrík. Dobre nám padlo malé občerstvenie v podobe ovocného bio džúsu a sladkosti. Určite si púšťanie šarkanov niekedy zopakujeme. Do školy nám deti doniesli aj také šarkany, ktoré nelietajú, ale svojou krásou ovplývajú. Tieto si môžete pozrieť aj vy. Sú na budove našej ZŠ a spríjemňujú nám príchod, či odchod zo školy. Do lietania priatelia!

Záchrana som ja ...

Vysvetliť význam týchto slov nebolo pre žiakov 2., 3., a 4. ročníka ťažké.

Pomôž, keď sa dá, keď to vieš a nebojíš sa.

„ Záchrana som ja “ bol aj názov projektu, ktorý vyhlásila nezisková organizácia Falck a Nadácia Allianz. Obidvaja partneri majú za úlohu pomáhať ľuďom, darovať život druhýkrát a prispievať k ochrane zdravia. Spoločne teda vyhlásili súťaž pre žiakov 1. stupňa ZŠ o tom, ako už niekomu pomohli alebo v akej nebezpečnej situácii sa ocitli.

Preto sa aj naši žiaci pustili do práce. Písali pravdivé, ale aj vymyslené príbehy  ako pomohli tete susede, mamine, starkej, starkému, ako boli účastníkmi dopravnej nehody a boli svedkami záchrany života a prvej pomoci. Všetko doplnili peknými kresbami a ilustráciami.

 

Aj keď sa nám možno nepodarí vyhrať, uvedomili sme si, aké dôležité je vedieť poskytnúť prvú pomoc a tak zachrániť život blízkym, ale aj úplne neznámym ľuďom.

Úroda sliviek ( durandzií ) v školskej záhrade nenechala nikoho  na pochybách. V tomto školskom roku  budeme  v rámci environmentálnej výchovy a prierezovej témy regionálna a ľudová kultúra opäť variť lekvár.

Pán Jaromír Meriač nám požičal kotol s elektrickou vareškou, čím nám uľahčil  miešanie.

Žiaci, športovo oblečení,  ráno 8. októbra najprv pozbierali  slivky, ktoré striasala pani školníčka Jojka a pani učiteľka Veronika. Ba tá sa poľahúčky vyšplhala aj na  strom, aby  spadli aj tie posledné slivky a mohli sa v kotlíku „ohriať“.

Štvrtáci boli zodpovední za oheň, umytie sliviek, pasírovanie  rozvarených sliviek cez sito, ba aj to,  aby nám nedajbože neprihorel. 

Ostatní žiaci sa  podľa symbolov na kartičkách rozdelili do skupín a plnili  aplikačné úlohy:

*piekli slivkový lekvár

*sušili slivky

*zavárali slivkový kompót

*kašírovaním vyrábali plody  slivky – teda slivky

*učili sa vyrobiť slivkové želé cukríky

*vytvárali plagát

*pracovali s počítačom  a hľadali odpovede na heslá  - Aké vitamíny obsahujú slivky? Prečo sú slivky zdravé? Aké druhy sliviek poznáme?   Na čo všetko sa dajú použiť slivky?   Aké sú premeny stromu slivka počas roka? 

Všetky aplikačné úlohy učili žiakov spolupracovať, aktívne sa počúvať, snažiť sa podať najlepší osobný výkon. Popri tom plnili úlohy finančnej gramotnosti, keď museli zvládnuť nákup surovín potrebných k pečeniu či výrobe želé cukríkov.

Potom výsledky svojej práce prezentovali pred žiakmi celej školy. Takto sa žiaci navzájom učili.

V priebehu varenia lekváru ( od 8:00 hodiny do 15:30 hodiny) sa  mohli  ísť  pozrieť na školský dvor, kde sa lekvár varil  a od štvrtákov sa dozvedeli celý postup jeho varenia.

Potom už prišla na rad ochutnávka slivkového lekváru na chutnom chlebíku. Okrem detí prijali pozvanie na ochutnávku aj mnohí rodičia, za čo im chceme poďakovať. Našli si čas, prejavili záujem o prácu svojich detí. A chválili - teda ten lekvár.

Tento rok  nás boli pri práci na  tomto celoškolskom projekte pozrieť aj z televízie Turiec. Boli milo prekvapení, čo všetko sa na takej  malej škole  robí a požiadali nás, aby sme ich zavolali aj nabudúce.

Nenecháme sa prosiť a na tlačenie kapusty v novembri ich zavoláme zas, aby prišli medzi nás.

... na návšteve v kasárňach v Martine. Dostali sme pozvanie a ponuku sme prijali. Dokonca  nám prialo i počasie. Mali sme možnosť vidieť všetky záchranné zložky v akcii. Samozrejme improvizovanej. Naša pani učiteľka Veronika bola figurantkou pre záchranárov. Ošetrili ju po improvizovanom požiari a previezla sa aj v sanitke. Ďalej sme videli hasičov, policajtov a vojakov. Hasiči počas hasenia požiaru dokázali " vyrobiť " dúhu. Práve vojaci zanechali na nás najväčší dojem. Predviedli nám ukážky rôznych typov boja. Viacerí sme si povedali, že to nie je príjemný pocit, keď na vás niekto mieri so zbraňou v ruke a dokonca aj vystrelí. Ukážky, aj keď hlučné, sa nám páčili, no najmä chlapci mali radosť, lebo po ich skončení, si mohli pozbierať prázdne nábojnice na pamiatku. Videli sme v akcii tank a BVP. Motor hučal poriadne a prášilo sa spod pásov až, až. Na návšteve sme neboli sami. Boli tam aj iní žiaci z rôznych škôl a veľa ďalších ľudí. Pýtali sme sa prečo sú tu a dostali sme odpoveď, že dnes je v kasárňach slávnosť. Viac ako 200 vojakov malo prísahu. Rozhodli sa pre základný výcvik a budú pokračovať vo svojom vojenskom vzdelávaní. Počuli sme ako sľubovali službu Slovenskej republike. Dokonca vykrikovali aj slová, ktoré používame aj my v našej škole. Boli to slová: dôvera, vernosť, trpezlivosť, ochota pomáhať, súdržnosť, pracovitosť, obetavosť, ... Návšteva sa skončila. Bolo veľmi teplo, veľa detí bolo pomaľovaných farbami, no napriek tomu sa tešili na nákupy, zmrzlinu, ktoré už tradične spájame s našou cestou do Martina. Zážitok to bol veľký a určite všetci radi prídeme na opakovanú návštevu k vojakom. 

.

Prváci sa ho učili rozoznávať sluchom, zrakom, dokresľovaním, upevňovali si ho aj cez  energizér i písaním veľkého tlačeného písmena U.

V rannej komunite  k danej nápovedi  určovali slová, v ktorých na začiatku počuli hlásku U.

*počúvame nimi

*jeme nimi

*žijú v ňom včely

*zelená zelenina 

*za pondelkom nasleduje deň

*utierame sa do neho

*umývame si  v ňom

*ak máme radosť tak sa …

*keď sa ponáhľame tak…

*had začínajúci na u

*rybár potrebuje

Potom, v rade rôznych tlačených písmen, hľadali a označovali podobu veľkého tlačeného písmena U, ba čítali ho už v rade  doteraz prebraných veľkých tlačených písmen A U O U  I U E U.

V energizéri si zas rozvíjali svoju tvorivosť a fantáziu, keď  vymýšľali s uterákom v ruke, čo by to mohlo byť, keby to nebol uterák. S menšou pomocou sa im podarilo z uteráka vytvoriť šál, šatku, sukňu, prachovku, rohožku na čistenie topánok, opasok,  upchať potrubie v prípade havárie, plážové šaty, lano na preťahovanie…

Keď si takto oddýchli, písali do písanky s predpísanými linajkami tvary veľkého tlačeného písmenka U.

To však ešte stále nebolo všetko, čo robili s písmenkom U. Na výtvarnej výchove,  písaním písmeniek U rôznej veľkosti i polohe, nakreslili sovu. Písmena UUUUU boli vlastne jej pierka. Písali a kreslili pastelkami a fixkami.

A ako sa im to podarilo?  Zhodnoťte sami.

Takto sa, rôznymi spôsobmi v programe  ITV- VEU, učia prváci poznávať nové písmenka v predšlabikárovom období.

 

 

            Aj tento rok sme  organizovali už tradičný projekt spolupráce školy a rodiny pod názvom „S BATOHOM NA JAVORINU.“  V slnečný piatok 14. septembra sa v škole stretli nielen žiaci a pedagógovia, ale aj niektorí rodičia, ktorí mohli a chceli venovať čas svojim ratolestiam.

Najprv sa žiaci rozdelili do  ôsmych družstiev po 6 a vytvorili tak družstvá pod názvom napr. LIPA, JAVOR,  GAŠTAN,  DUB, BUK, BREZA... . 

Pripomenuli si pravidlá bezpečnosti a  do pripraveného pracovného listu počas výstupu spoločne plnili 10 úloh v rámci environmentálnej výchovy. Pritom bolo potrebné uplatňovať také životné zručnosti ako: spolupráca, trpezlivosť, zdravý rozum a iniciatívu.

Spoluprácu i zdravý rozum musela skupina uplatniť hneď pri prvej úlohe – postaviť čo najvyšší stĺp z nájdených kameňov. Najvyšší stĺp sa podarilo postaviť z 12 kameňov. Nazbierať čo najviac šušiek v trojici držiac sa za ruky, pričom zbierali len tí, čo boli na kraji,  tiež nebolo jednoduché. Ba ukázalo sa, že práve počet nazbieraných šušiek pri celkovom hodnotení, zamiešal poradie.

Svoj zmysel pre krásu mohla každá skupina prejaviť vytvorením jesennej mini palety, keď na paletu pokrytú lepiacou páskou lepili rôzne prírodniny – živé i neživé ( ani jedna skupina však nenalepila motýľa,  mravca či húsenicu) hoci aj tie sú živou prírodninou.  Krásne palety vytvorili lepením kvetov, stebiel trávy, listov, plodov, kôry, kamienkov...

Každá skupina, ako pátrači, pátrala po  4 prírodninách alebo veciach, ktoré si vytiahli z vrecúška. Tak sa učili poznávať myší chvost, skorocel, list púpavy, šišku z borovice, či byť trpezliví pri nájdení pavučiny, mravca, rozpadajúceho sa poľovníckeho posedu.

Zmysel hmat si zas cvičili, keď so zaviazanými očami, mal každý člen družstva uhádnuť názov prírodniny, ktorú si vybral.

Asi v polovici výstupu sa skupina mala popasovať so správnym zaviazaním prsta. Niektorá skupina to zvládla super, ale niektorým obväz na prste veru nevydržal.

Prejsť so zaviazanými očami nerovný úsek, pridržiavajúc sa špagátu, preverilo odvahu mnohých členov skupiny. Tu získaný čas zase mohol pomôcť získať body od 8 po 1.

Najviac chýb robili skupiny pri priraďovaní plodov k listom stromov.

Dub a buk ten si zamieňali, ale stopy zvierat všetci dobre mali.

Tvorivosť a “ básnické črievko“  ukázalo každé družstvo pri vytvorení pokriku, s ktorým mali prísť na vrchol JAVORINY.

A konečne opekačka !

Pán Peter  Goraus aj s dcérou Emkou narezali čerstvé ražne, pani učiteľka Livka založila oheň a špekáčiky sa mohli OPEKÁÁÁÁŤ. Pri opekaní slaninky a špekáčikov deti prejavili priateľstvo tým, že sa navzájom ponúkali dobrotami, ktoré si doniesli z domu.

Dobre posilnení a  vybehaní plnili družstvá ešte poslednú úlohu – nakresliť  zmiešaný les. A zvládli ju.

            Cesta nazad ubiehala podstatne rýchlejšie.  Nikto sa nezranil.  Všetci,  hoci unavení,  boli plní dojmov. Touto cestou chceme poďakovať aj rodičom pani Koreňovej, Kučákovej, Boďovej a pánovi Gorausovi, že si našli čas  a pridali sa k nám.

Veríme, že všetci, ktorí  sa zúčastnili už XXXV. ročníka výstupu na vrch Javorina urobili niečo pre svoje zdravie.  A ak  niekoho z toho  boleli nohy, už to dávno nie je pravda.

A na záver. Holá, holá, holá, Javorina aj na budúci rok všetkých volá!

 

 

Už pár rokov, vždy v prvých dňoch školského roka, sa stretnú školáci a škôlkari na školskom dvore MŠ. Spoločne sa tešia na vystúpenie sokoliarskej skupiny Falconari z Bošácej.

Starší žiaci si pripomenuli a mladší sa zoznámili s nočnými a dennými dravcami, ktorí žijú na Slovensku, ale aj v ďalekej Amerike.

Videli sme našu najväčšiu sovu – Výra skalného, ktorý má oči aj na „chrbte“, čo využíva hlavne na lov. Ponad našimi hlavami sa vznášal sokol, dravec patriaci medzi najrýchlejšie operené dravce na svete s rýchlosťou okolo 300 km/hodinu. Tvrdohlavý dravec myšiak nám ukázal, že aj vtáky niekedy neposlúchajú, keď zaletel na neďaleký dom a nechcel sa odtiaľ vrátiť. Orol skalný patrí medzi najväčších dravcov na Slovensku. No aj napriek tomu nám dovolil, aby sme sa ho mohli dotknúť a pohladkať ho.

A na pamiatku sme sa s ním spoločne odfotili.

Žiaci tretieho ročníka sa na začiatku školského roka zoznamovali s novou celoročnou témou, ktorá je spojená s rozprávkou Včielka Maja. Pre mnohých z nich táto rozprávka nebola  žiadna novinka a aj život včiel im bol známy. Nadviazala som na ich vedomosti  a cez konkrétne ukážky včelích produktov, čítaním o pracovných povinnostiach robotníc, kráľovnej a trúdov, navodením včelej atmosféry, počúvaním čmelieho bzukotu, žiaci  dokázali na papier napísať, čo si včela myslí a líniou znázorniť  jej pohyb.

V inej  skupinovej aktivite vytvárali maximalizované modely tela robotnice, trúda a kráľovnej. Následne na školskom dvore divadielkom vyjadrovali prácu a zvyky včiel. Do divadla sa zapojili všetci žiaci,  a to tak, že ostatní  sa zmenili na kvietky,  ktoré svojim peľom poslúžili nielen usilovnej robotnici, ale aj mlsnému trúdikovi, ktorý potom si s kráľovnou zatancoval svadobný tanec.

Takéto vyučovanie sa deťom veľmi páčilo, čo vyjadrili napísaním svojich pocitov na papierik v tvare včelieho krídla.  Uvedomili si, že  od včielok sa môžu naučiť byť viac pracovitejší, spoľahlivejší,  priateľskejší a vedieť spolupracovať. 

Keďže je nás šestnásť v našom „úliku“, budeme sa snažiť naučiť sa rešpektovať jeden druhého,  dôverovať si a budovať takú atmosféru, aby každý jeden z nás sa cítil dobre, bezpečne  a aby dokázal na vyučovaní podávať čo najlepší osobný výkon.

Nech si kto chce, čo chce vraví, nevletí nám nič do hlavy, preto škola zase volá, žiakov do lavíc si sadnúť znova.

Preto sa 3. septembra o 9.00 hod. v telocvični ZŠ stretli deti, rodičia, starí rodičia a pani učiteľky, aby spoločne otvorili nový školský rok 2018/2019.

Na úvod zaznela slovenská hymna a potom dostala slovo starostka obce Mária Ondráčková, ktorá všetkým popriala šťastné vykročenie do nového školského roka, veľa zdravia, trpezlivosti a úspechov v práci.

Potom už pani riaditeľka Vlasta Zajíčková predstavila pani učiteľky a ich žiakov.

Štvrtáci so svojou pani učiteľkou Katarínou Dózsovou ukázali, že matematika nie je ťažká, keď hravo vyriešili matematické reťazovky. Pani učiteľka Lívia Košová si pre svojich tretiakov pripravila otázky o tom, ako poznajú svoju obec a jej okolie. Druháci spolu s pani učiteľkou Veronikou Maslíkovou výskokom, úkrokom vpred, tlesknutím potvrdzovali správne výsledky príkladov do 20.

No a potom sa predstavili prváci, ktorých bude učiť pani riaditeľka Vlasta Zajíčková. Smelo a poriadne nahlas dokázali povedať svoje meno. Za odmenu, ako spomienku na prvý deň v škole dostali od rodičov knihu a kvietky od svojich budúcich spolužiakov.

Ďalej pani riaditeľka oboznámila žiakov a rodičov o organizácii školského roka, o činnosti ŠKD, o SZUŠ Maše Haľamovej z Martina i o pripravovaných krúžkoch v rámci ŠKD.

Na záver popriala žiakom veľa síl pri dosahovaní čo najlepších výsledkov a ich rodičom trpezlivosť, pohodu a ochotu pochopiť jeden druhého.

 

Všetci rodičia i priatelia školy boli pozvánkou pozvaní na slávnostné ukončenie školského roka 2017/2018 o 9.00 hodine do telocvične ZŠ. Po vypočutí hymny sa všetkým prihovoril pán Varchol ako zástupca zriaďovateľa Obce Valča.

Potom svojím príhovorom vo veršoch

„Bola raz jedna škola,

v tej škole žiaci, hoci zas nie až tak veľa.

V tej škole štyri učiteľky učili

a dve vychovávateľky  s deťmi

v školskom klube  čas trávili.

 

Deň ten za dňom plynul

a týždeň, týždeň minul,

ba mesiac striedal mesiac

a bolo ich hneď  desať.“

 

predstavila riaditeľka školy Mgr. Vlasta Zajíčková prácu žiakov prvej, druhej, tretej i štvrtej triedy. Po predstavení každej triedy sa žiaci  prezentovali krátkym programom.

Prváci pesničkou, ktorú sa naučili pri  realizácii projektu Deň vody ako spoločnú aplikačnú úlohu. Druháci pesničkou  „Dovidenia škola“ o prázdninách.

Tretiaci ukázali ako zvládli svoje flauty  a štvrtáci sa pripraveným pásmom rozlúčili so všetkými, ktorí im štyri roky v našej škole pomáhali zvládnuť  poznatky, zmeniť ich na  vedomosti, učili ich byť nielen múdrymi, ale aj dobrými.

Po ich rozlúčkovom pásme, v ktorom na nikoho nezabudli a poďakovali kvetmi, sa im  prihovorila riaditeľka školy. Ako inak – vo veršoch.

 

Dnešný deň je posledným dňom v tejto našej škole,

vyletíte z nej jak vtáci, krídla pekne hore.

Chceme veriť, že všetko to,

čo sme do vás 4 roky vkladali

ostane vo vás, aby ste sami seba nesklamali.

Životným zručnostiam venovali ste času veľa,

tak ich využite, keď to bude treba.

Zodpovedne si plňte svoje povinnosti,

zdravý rozum nech patrí medzi vaše prednosti,

priateľov vážte si, nie je ich tak veľa,

k životu potrebujeme ich ako chleba.

Nič nepokazíte ak iniciatívni budete,

a aktívne počúvať je veľmi dôležite pre úspech v živote.

K tomu snahy veľa,

aby zvládali ste, čo vám bude treba.

 

A ak zacnie sa vám po tejto našej malej školičke,

príďte, pochváliť sa , radu vypýtať, dušu vyliať,

lebo my tu naďalej pre vás budeme

i napriek tomu, že do inej školy idete…

 

Každá triedna učiteľka potom ocenila celoročnú prácu žiakov  vysvedčením, tých najúspešnejších knihami, diplomami a malými darčekmi žiakov, ktorí sa zapojili do celoškolského zberu papiera a nazbierali nad 100 kilogramov. Štvrtáci dostali ako pamiatku knihu „Mačky vo vreci a CD s fotografiami.

Potom riaditeľka školy, už v próze, vyzdvihla množstvo aktivít zrealizovaných  v   priebehu roka i napriek tomu, že na škole pracuje len 6 pedagogických pracovníkov.

 

*4. septembra sme slávnostne otvorili školský rok 2017/2018

*žiaci v rámci prierezovej témy environmentálna výchova navštívili CVČ Turčiansku Štiavničku

 a Turčiansky Peter

*prišli medzi nás sokoliar

*navštívili sme Čítankovo v SCVČ ABC Košťany nad Turcom, aktivita zameraná na čitateľskú

 gramotnosť

*realizovali sme týždenný projekt hovorme o jedle

*vystúpili sme s programom pre našich starkých v mesiaci úcty k starším

*navštívili sme SNLM V Martine v rámci rozvoja čitateľskej gramotnosti

*púšťali šarkanov

*rozsvietili tekvice a tekvičky

*žiaci spali v škole na strašidelnej noci

*vypočuli si Viktorove pesničky, ktorými sme sa oboznámili s cudzími jazykmi

*videli divadielko dvoch hercov „Chalúpka na stračej nôžke“

*zapojili sme žiakov do  zbierky Hodiny deťom

*natlačili kapustu v rámci celoškolského projektu

*zhodnotili  príbehy detského činu roka

*zúčastnili súťaže družstiev vo vyvíjanej, kde naši žiaci skončili na krásnom 4. mieste

*navštívil nás Mikuláš

*uskutočnili sme prvú karakoke súťaž v rámci činnosti ŠKD

*Lucie povymetali všetko zlo  v našej škole

*zapojili sme rodičov do vianočných  trhov a pripravili program na  vianočnú besiedku v škole

*zrealizovali sme posledný deň pred Vianocami projekt Teplo v srdci

*opäť sme navštívili Čítankovo v Košťanoch nad Turcom

*zabavili na karnevale

*zrealizovali lyžiarsky výcvik

*mali sme 8 úspešných riešiteľov v matematickej súťaži Všetkovedko Zo 6991 druhákov sa                      

 na 17. mieste umiestnil Nikolaj Ďurana a celej súťaže sa zúčastnilo  20 470 detí

*odovzdali sme polročné vysvedčenie

*zrealizovali sme v spolupráci s RÚVZ v Martine projekt Zúbky

*zapojili žiakov do súťaže v prednese poézie a prózy  Vajanského Martin i Móricove Sučany

*Tamarka Kaššáková získala druhé miesto vo výtvarnej súťaži „Vesmír očami detí“

* narodil sa čitateľský kútik ako forma motivácie pre rozvoj čítania žiakov

*navštívili sme obecnú knižnicu

*zrealizovali projekt „O zdravej výžive“ s pani Lojkovou z RÚVZ v Martine

*zapojili žiakov do projektu  Deň vody

*navštívili divadlo v Žiline a divadelné predstavenie Trafená hus

*pripravili a žiaci vystúpili s pásmom „Vynášanie Moreny“

*uskutočnili zápis do 1. ročníka

*zrealizovali projekt ku Dňu Zeme

*stavali máj

*v Turčianskej knižnici navštívili žiaci všetkých tried hudobné oddelenie, kde pre nich pracovníčky

 pripravili netradičnú hudobnú hodinu

*žiaci potešili svoje mamičky s programom pripraveným ku Dňu matiek

*zúčastnili sa plaveckého výcviku

*sledovali sme  ako sa liahnu motýle v zakúpenej motýlej záhrade

*chlapci futbalisti našej školy obsadili 5.miesto z 13 družstiev okresu v súťaži Mc DonalCUP

*vybraní žiaci sa zúčastnili majstrovstiev okresu v štvorboji, kde Tamarka Kaššáková obsadila                   

 3. miesto a družstvo dievčat 2. miesto

*vyšliapali sme na vrch Javorina

*boli sme na školskom výlete  v Košiciach

*spomenuli sme si aj na našich otcov a pripravili sme pre nich zábavné súťaže v rámci činnosti ŠKD

*Martin Červeň a Lucia Koraušová – prváci boli úspešní vo výtvarnej súťaži „Turiec maľovaný“

*v stredu 27.6.  sme sa stretli na netradičnej rozlúčke so školským rokom

*pripravili prázdninovú činnosť ŠKD pre našich žiakov

*zrealizovali sme klub ITV - VEU pre učiteľov okresu Martin zameraný na zavádzanie životných

 zručností

*riaditeľka školy vzdelávala  učiteľov súkromnej evanjelickej ZŠ v Martine ….

A to nespomenula všetko, čo sa tento rok podarilo  urobiť a na čo sú patrične hrdí,tak žiaci ako aj pracovníci školy.

Potom osobitne poďakovala kvietkom a milým slovom každej pracovníčke školy. Poďakovala  všetkým rodičom, ktorí školu  podporili svojou účasťou na akciách, za podporu pri realizácii triednych projektov, za ich  ocenenie, milé slová, ale aj kritiku.

Poďakovala  aj oteckom, ktorí  pomohli dobudovať doskočisko. Neľutovali čas, ale mnohí ani náklady, aby  žiaci mohli plniť obsah hodín telesnej výchovy a skákať do diaľky podľa predpisu.

Osobitne  poďakovala obecnému úradu, pani starostke a poslancom, za to, že  pochopili význam rekonštrukcie sociálnych zaradení na škole. Pochopili, že ak si rodič vyberá školu pre svoje dieťa skôr ho zaujíma ako škola vyzerá, aké má vybavenie a paradoxne až na poslednom mieste kvalita učiteľa, ktorý  jeho dieťa  bude viesť.

Vyzdvihla finančnú pomoc Obecného úradu Valča pri realizácii  lyžiarskeho  a plaveckého výcviku  a Čítankova   v Košťanoch nad Turcom.

Poďakovala aj pánovi Kaššákovi a Škultétymu, ktorí v telocvični  namontovali nové radiátory a svetlá, čím odstránili opatrenia RÚVZ V Martine.

 

Na záver  riaditeľka vyjadrila presvedčenie, že čas letných prázdnin prinesie všetkým veľa pekných zážitkov, chvíle oddychu, nových kamarátov a že s teplými lúčmi slnka všetci – žiaci, rodičia, učitelia a pracovníci školy načerpajú energiu a dostatok sily do ďalšej práce.

Takže zvoní pomyselný školský zvonec  nie na začiatok, ale KONIEC.

 

 

Najprv sa o nej žiaci i rodičia dozvedeli cez oznam v žiackej knižke.

Ráno 27. júna sa žiaci rozdelili do družstiev. V každom družstve bolo 6 členov. Z nich bol jeden -  zvolený veliteľ, ktorý bol zodpovedný za bezpečnosť pri plnení úloh. Tých bolo  sedem, takže podmienkou bolo, aby  pri ich plnení na jednotlivých stanovištiach  neboli súčasne dve družstvá.

Svoj  zdravý rozum a zvládnutie  takých životných  zručností  ako priateľstvo, spolupráca, starostlivosť, iniciatíva a ich prejavy si mohli  členovia jednotlivých družstiev  overiť  na stanovištiach: maľuj zábavne, šušková štafeta, nevidíš, ale počuješ, čižmový slalom, obrázkový postreh, hádž a neváhaj, zlaňovanie.

Nakoniec mohli družstvá získať potrebné body do celkového hodnotenie aj v bonusovej úlohe - presnou streľbou ľahkej loptičky  do otvorených úst šaša. Tu bolo potrebné použiť zdravý rozum. Hádzať loptičku  práve vtedy, keď nefúkal vietor, vydržať, byť trpezlivý.

Najviac bodov -  86 získalo družstvo pod vedením Lukáša Boďu. Kým žiaci súťažili, pani kuchárky s pani školníčkou varili na dvore v kotlíku  guľáš Od samého začiatku rozvoniaváááál. Chystali ho pre žiakov a rodičov, ktorí prichádzali  na školský dvor od pol tretej poobede. Počasie sa akosi začalo mračiť, ale  dobrý guľáš,  prinesené dobroty od rodičov  všetkým chutili. K tomu neformálne rozhovory, futbal, hry detí … Len to počasie! Začalo pršať a zdalo sa, že nám závidí a neprestane.  Tak sme sa premiestnili do budovy školy a skalní učitelia a rodičia pokračovali  v príjemných rozhovoroch. Niekedy sa v nich dozviete viac, čím  obidve strany dostane „obrúsia svoje hrany“. 

Netradičná rozlúčka so školským rokom aj napriek nepriaznivému počasiu mala svoje opodstatnenie. Pracovníci školy ňou poďakovať rodičom za podporu, pomoc, ocenenie ich práce  počas školského roka, milé slová i konštruktívnu kritiku.

Ďakujeme ešte raz.

Ktorí?

Martin Červeň  a Lucia Koraušová boli úspešní vo výtvarnej súťaži vyhlásenej Turčianskym  kultúrnym  strediskom v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pod názvom TURIEC MAĽOVANÝ.

Martin vo svojej kategórii obsadil 2. miesto a Lucia získala  čestné uznanie.  Aj takýmto krásnym spôsobom prezentovali našu školu. Blahoželáme.

 

Dňa 23. júna vystúpili naši žiaci na 3. ročníku Valčianskeho  folklórneho festivalu s pásmom na Snowlande

„Jesenné hry detí“. Pod vedením učiteliek Vlasty Zajíčkovej a Kataríny Dózsovej jednoduchým , ale pôsobivým pásmom  priblížili divákom a rodičom, ktorí ich prišli podporiť, ako sa deti kedysi  pri pasení kráv, oviec, koní i husí  v jesennom období hrali, zabávali, spievali, tancovali.

Treba oceniť zodpovedný prístup každého  člena súboru za ich ochotu venovať potrebnú snahu a čas, aby  mali nakoniec z vystúpenia ten najlepší pocit. To je tá najlepšia odmena.