Novinky

 

Mama, mami, mamuľka... a ešte veľa rôznych podôb slova mama sme si vypočuli v pestrom programe na oslave „Dňa matiek“ v Kultúrnom dome vo Vlači dňa 15. mája 2017.

Kým sa usadili škôlkari  po svojom programe, zaspievali na úvod   druháci   „Pieseň pre mamičku“ a prváčka  Mia Katreniaková privítala nielen mamičky, ale aj ostatných hostí .

Žofka Piňáková sa zas  vyznala z toho, že keby bola maliarka, nakreslila by niečo pre mamičku. Ostatní žiaci sa k nej pridali a pripevnili na čelnú stenu pódia obrázky svojich mamičiek, ktoré nakreslili.

Tretiaci  v pesničke “Otec a mama“  zisťovali, kto  v rodine znamená viac. Tančekom „Poupátka“  zase roztlieskali prítomných žiaci druhého ročníka.

Linduške Červeňovej s jej túžbou, stať sa herečkou, pomohli prváci a zahrali moderné divadielko „Vlk a sedem kozliatok. Potom zaspievali peknú pesničku, v ktorej mal sólo Filipko Skoršepa “ so svojím zvučným hlasom.

Svojím ľudovým pásmom prekvapili  štvrtáci. Ako kúzlom sa preniesli do čias dávno minulých, kedy chlapci kosili, dievčatá hrabali a slnko by za nohy dolu ťahali, aby už robota skončila.

V závere tretiaci zatancovali country tanec a  štvrtáci zas pesničku, ktorá vohnala  mnohým mamám do očí slzičku. Na samom konci si mohli  mamičky prezrieť prezentáciu fotografií, ktoré deti doniesli do školy. Tie boli vyznaním „Ďakujem ti mama, že si...“

 

C i r k u s o v é   predstavenie

Ráno  dážď. Preto cesta autobusom do Beníc. Pýtate sa a čo tam?  Cirkus. Lenže až o 8.30 hodine, preto nás v ZŠ Benice  usadili najprv do jedálne - 49 žiakov a 5 pedagogických pracovníkov. Aby sme  veľmi nevyrušovali,  mali skupinky žiakov pre ostatných pripraviť pantomímou niektorú z ľudových rozprávok. Zahrali sme sa aj na kráľa ticha, niečo aj poklebetili a nakoniec sa aj dočkali. Presunuli sme sa do telocvične, kde nás spolu so žiakmi ZŠ Benice bolo „HABAKUK“.

Artisti z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny svojimi výkonmi s kruhmi, loptičkami, kuželkami, kúzlením, neobyčajne rýchlym preobliekaním nás dostali. Svojím jednoduchým humorom nás rozosmiali 2 klauni, ktorí k svojmu vystúpeniu pozvali aj deti z obecenstva. Na záver nás očarila bublifuková šou. Nevšedný zážitok mali Nikolka Kalinová a Lucka Kubalová, keď sa ocitli vo veľkej bubline.

 

Čo ich rozprávky učia?

Že nie je podstatné aký je kto veľký, ale akého „filipa“ má. Že i napriek tomu, že je niekto drobný, môže byť zručný. A v akej rozprávke sa to naučili prváci? V rozprávke „Janko Hraško“  v rámci celoškolského  projektu „Čítam, čítaš, čítame“. Túto rozprávku čítali nielen dramatizovane, ale niektorí mali aj odvahu zahrať ju pre svojich spolužiakov. Úlohu Janka Hraška zvládol Nikolaj Ďurana, mamku si bravúrne zahrala Linduška Červeňová, Adam Bučkuliak zas otca a Nikolas Maruniak vedel ,čo a kedy mal povedať pán.

Druhá rozprávka  „Divotvorný hrnček“ ich mala utvrdiť v tom, že slovko ďakujem  môže ,ak na neho zabudneme, zmeniť to dobré na zlé. V tejto rozprávke sa prváci učili , aj za pomoci rodičov počas veľkonočných prázdnin, priradiť k obsahu určenej časti rozprávky tú správnu ilustráciu a teda sa naučili, čo to ilustrácia je.

Čítaním oboch rozprávok sa prváci zdokonaľovali v technike čítania, v rozoznávaní priamej reči postáv, i prirovnaní.

Na prvákov  čakajú  i ďalšie rozprávky – Červená Čiapočka, Vlk a sedem kozliatok, Perníková chalúpka, Pampúšik, Tri prasiatka.

Ako sa s nimi prváci „popasujú“ a čo ich tieto rozprávky naučia, o tom sa dozviete, keď ich prečítame.

 

 

 

Aj takto sa učíme.

Zodpovednosť a najlepší osobný výkon patrí medzi zručnosti každého žiaka.

Že ich poznajú a dokonca aj uplatňujú, ukázali druháci na hodine prvouky.

Na záver tematického celku „Spoznávame živočíchy“ si mali pripraviť prezentáciu – plagát o vybranom živočíchovi.

Najprv spoločne s pani učiteľkou urobili plagát na hodine, aby videli, aj sa naučili, ako má taký plagát vyzerať. Potom už sami alebo s pomocou rodičov lepili, kreslili a písali, akú zvieraciu rodinu a spoločenstvo živočíchy tvoria, čím sa živia, prečo ich chováme a čo zaujímavé o nich zistili. V škole svoju prácu odprezentovali.

A že všetci na 100% uplatnili zodpovednosť a hlavne najlepší osobný výkon dokazujú všetky plagáty.

 

Deň Zeme je deň venovaný našej  Zemi. Každoročne sa  koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti 21. marca  a oslavovali príchod jari. V súčasnosti  ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia.

Aj tento rok, aj keď až 25. apríla,  pripravili vyučujúce pre žiakov aktivity počas prvého vyučovacieho bloku, v ktorých sa žiaci dozvedali  ako aj oni môžu prispieť k ochrane našej Zeme, čo je to recyklácia, separovanie, ako a kde vzniká odpad, čo je to prírodný odpad, spôsoby šetrenia vodou, riešili  slovné úlohy  viažuce sa k separovaniu, písali pozdrav Zemi, dotvárali neúplné vety „Naša Zem...“.

Potom sa všetci presunuli na školský dvor, kde   odpadový materiál recyklovali na niečo pekné a užitočné. Automobilové pneumatiky premaľovávali ekologickými a vodou riediteľnými farbami. Tie sa stanú základom pre kvetináče, studničku, hojdačky nielen v areáli školského, dvora, ale aj v obci. Z plastových fliaš zas vyrábali, pod dohľadom i za pomoci učiteliek,  palmy. Tie  „vyrástli“ na školskom dvore ako huby po daždi. Z iných plastových fliaš zas vznikli malé kvetináče. Takto sa žiaci aj  hrou a pri praktických činnostiach naučili, čo je recyklácia.

                                    

 

Ďalšia výtvarná súťaž !

Žiaci 2., 3. a 4. ročníka sa svojimi prácami na tému “(Ne)známe tajomstvá hmyzieho sveta“ zapojili, pod vedením svojich triednych učiteliek, do 22. ročníka medzinárodnej súťaže výtvarnej tvorivosti detí a mládeže ZELENÝ SVET. Súťaž vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR  a organizátorom sa stala SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA  pod patronátom Slovenskej komisie pre UNESCO.

Cez túto výtvarnú súťaž mali aj naši  žiaci možnosť lepšie spoznať druhovo najbohatšiu a rozhodne tvarovo najpozoruhodnejšiu skupinu živočíchov na svete.

A takto svet hmyzu výtvarne vyjadrili.

 

BEZVLÁSKA

Slovo, ktoré pomenováva toho, kto chodí bez vlasov. Je to aj slovo, ktoré pomenováva knihu.

O BEZVLÁSKE je názov knihy, ktorú napísala Gabriela Futová a Dobrý anjel .

Druháci knihu čítali v rámci celoškolského projektu hlasného čítania – „Čítam, čítaš, čítame“.

Nielenže sa zdokonaľovali v plynulom správnom čítaní, porozumieť textu a novým slovám, naučili sa lepšie orientovať v texte, odpovedať na otázky aj tvoriť otázky pre spolužiakov.

Ale hlavne sa deti naučili, že nie je podstatné, kto má aké vlasy, aké nohy a aké uši, ale že podstatné je .

 

...Aby sa všetky deti usmievali.

 

   Morena

- ( iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena ) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je len bohyňou smrti, alebo akási ohyzdná starena. Je vraj veľmi krásna. Len jej vláda bola v menej prívetivom období, pre ľudí a ich práce na poli, v jeseni a zime. Mala vraj aj sestru, ktorá sa volala Živa, a bola bohyňou jari a života. Prebúdzala sa na jar a jej vláda končila jeseňou. Tradičným zvykom je vynášanie Moreny a jej upálenie, alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta, alebo zo skaly. Je veľmi dobré, že sa tento zvyk vo veľkom udržiava i v dnešných „ moderných „ časoch. Tento zvyk sa udržiava aj v našej obci a pevne dúfame, že aj naďalej „ tu „ bude pre ďalších a ďalších.

 

Obsadili 2.miesto !

V čom?

Vo výtvarnej súťaži vyhlásenej „NADÁCIOU ZDRAVÁ TURČIANSKA ZÁHRADKA“ na základe dohody s akcionármi Turčianskej vodárenskej a.s.- starostami obcí a primátormi miest v regióne Turiec i v spolupráci s TULIP center Martin.

Kto?

Samuel Korauš, žiak 3. ročníka a Žofia Piňáková, žiačka 4. ročníka.

Srdečne gratulujeme a tešíme sa, že aj týmto spôsobom prezentujú prácu našej školy.

 

 

Iný pondelok nielen pre prvákov, ale aj pre predškolákov!

Tichúčko prišli do 1. triedy. Pekne sa pozdravili a usadili. Kto? Budúci školáci – teda škôlkári  predškoláci spolu so svojou pani učiteľkou Radkou Tomčányovou.  Najprv sa predstavili a potom sa s chuťou pustili ukázať, čo už vedia. Naučili sa pod vedením prvákov  naspamäť básničku o pravidlách rannej komunity, ktorú si  v zápätí  aj nakreslili. Ukázali, ako vedia určiť prvú hlásku v pomenovanom obrázku, ktorý si vybrali. Ba niektorí tvorili k obrázku, na ktorom bola červená topánočka, aj vety. Mali dosť trpezlivosti, aby si tichúčko vypočuli rozprávku „SEDMOSPÁČ“ z knihy od Márie Ďuríčkovej „ Nie je škola ako škola“ a vedeli odpovedať na otázky z prečítanej rozprávky. Oddýchli si pri malom tančeku na pesničku „Zatancuj si so mnou holubička, nech ti z toho sčervenajú obe líčka...“ Nakoniec v pripravenom obrázku  vymaľovávali geometrické tvary podľa diktátu pani učiteľky Zajíčkovej, pri čom ukázali, že poznajú farby.

A čo prváci? Mohli si pospomínať, čo kedysi robili aj oni a kde sú už dnes. Učili sa nové písmenko Ď,ď, čítať s ním slovíčka a text  „Hups a mláďa“, písať jeho  správne tvary  a  rozlišovať kedy píšeme na ď mäkčeň a kedy nie, čo vôbec nie je ľahké. No a prvý vyučovací blok bol za nimi.

Prváci a predškoláci sa rozlúčili podarovaním si malých darčekov. Aj takto prejavili svoje kamarátske vzťahy.

 

     Niečo  málo o škole

 ZŠ vo Valči sa nachádza v malebnom  prostredí Veľkej Fatry. Z jej okien vidno krásnu scenériu prírody Turčianskej záhradky. Je to síce budova postavená v roku 1892, ale v jej triedach dýchne na všetkých teplo domova.

     Milí budúci prváci

     Máme 4 triedy a v nich Vás bude sedieť maximálne 18. Preto sa Vám pani učiteľka bude môcť individuálne venovať. Budete sa učiť  hrou, lebo vieme, že deti sa hrajú rady. Často i  v areáli školskej záhrady a školského dvora. Pri svojom učení môžete využívať 11 počítačov a 4 dataprojektory, učebňu LEGO .

Vy samy sa budete môcť prezentovať svojimi prácami na chodbách školy a zapojiť sa do rôznych súťaží.

 

    Milí rodičia!

Neviete sa rozhodnúť, na ktorú školu by ste zapísali svoje dieťa?

Nájdite si minútku času, prečítajte si týchto pár riadkov o našej škole.

Sme alternatívna škola s programom ITV / integrované tematické vyučovanie/ = VEU /vysoko efektívne učenie/.  Deti svoje vedomosti a zručnosti  získavajú prostredníctvom zážitkového učenia.

Ciele a prácu našej školy vystihuje  motto :

„ Ak nájdeš cestu bez prekážok, určite nikde nevedie.“

 Sme škola známa realizáciou projektov zameraných na spoluprácu školy a rodiny .

 Ak sa Vaše dieťa stane žiakom našej školy naučí sa:

 komunikovať,

 vyhľadávať a triediť informácie,

 čítať s porozumením,

 prezentovať svoju prácu,

 používať  cudzí jazyk,

 tvorivo myslieť,

 zlepšiť sa v práci na počítači,

 spolupracovať, pretože v programe ITV, ktorým škola pracuje sa žiaci učia nielen pravidlám spolužitia, ale aj rôznym   sociálnym zručnostiam potrebným pre ich ďalší život.

Na škole pracujú aj elokované triedy SZUŠ Máše Haľamovej  v Martine.

Ak nie ste ešte rozhodnutí, opýtajte sa rodičov, ktorých deti sú alebo boli žiakmi  našej školy.

                                              Zápis do prvého ročníka sa bude konať

     v dňoch 20.apríla a 21. apríla 2017 v čase od 13,30 do 17,00 hodiny.

 

Kontakt: 043 4294 101, 0908 224 951

 

 

Netradičná výtvarná výchova

Cestou  do Martina mali žiaci 1. ročníka sledovať cez okná autobusu, či uvidia nejakú prírodninu – živú alebo neživú. Mnohí videli, pomenovali, a tak naučili sa rozdiel medzi živou prírodninou a neživou prírodninou.

Cieľom našej  piatkovej cesty do Martina však bola Turčianska galéria. Využili sme ich ponuku na netradičnú výtvarnú výchovu. V jej priestoroch, ktoré mnohí navštívili prvýkrát, nás privítala pani Mužilová a previedla nás ateliérom, v ktorom deti z celého okresu rozvíjajú svoju fantáziu a učia sa  svet poznávať cez netradičné zobrazenia rôznymi výtvarnými technikami. A bolo sa veru na čo pozerať.

Potom nás „previedla“ výstavou výtvarníka E. Feješa, ktorý  žil v minulom storočí a pochádzal zo Srbska z chudobnej rodiny. Na jeho obrazoch boli zobrazené budovy i celé námestia  miest takmer z celého sveta, hoci on ani jedno mesto počas svojho života nenavštívil.

Až  potom sa prváci dozvedeli, že práve niečo také budú kresliť aj oni. Mali si len vybrať obraz, ktorý ich zaujal, na podložku si položiť biely kartón veľkosti A5 a z tvarov obdĺžnikov, štvorcov, kruhov a trojuholníkov tvoriť domy, námestia, katedrály, kostoly obyčajnou tenkou čiernou fixkou. Najprv hrôza v očiach,  potom lepšie prizeranie sa, striedanie obrazov a nakoniec  prvé čiary, obdĺžniky, kruhy....Ten, kto bol trpezlivý, dobre sa pozeral, pridal aj niečo zo svojej fantázie nielen k tvarom, ale aj farebnosti, bol  nakoniec spokojný.

Či boli spokojní všetci prváci, to by ste sa museli spýtať ich.

V galérii si môžete pozrieť práce našich detí. V každom prípade p r e k v a p i l i.

 

 

 

Marec je mesiac knihy už od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu vytrvalého šíriteľa kníh. Cieľ bol jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy. A tento cieľ je aktuálny  aj v dnešnej dobe internetu, televízie a rôznych televíznych reality  show.

Známy pedagóg J.A. Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

Prváci tento mesiac  v ranných komunitách dokončievali neúplné vety ako:

*Knihu.....

*Rozprávky začínajú.....

*O knihách už viem.....

*Pri čítaní kníh.....

*Moja obľúbená knižka je....

*Moja obľúbená rozprávka je...

*Hlavnou postavou rozprávky............je ......

Pokusom a omylom sa učili správne spájať mená a priezviská známych spisovateľov a spisovateliek. ( Mária Ďuríčková, Mária Rázusová Martáková, Daniel Hevier, Jozef Pavlovič, Tomáš Janovic, Milan  Ferko, Milan Rúfus, Mária Haštová, Ľubomír Feldek....

V energizéroch zas nájsť k spisovateľovi správnu  knihu, ktorú napísal.

Dozvedeli sa, že aj v našej obci žil jeden spisovateľ a volal sa Ján Andel.

Čítali si príbehy z jeho knižky „Z košíčka“.

Naučili sa niektoré básničky z tejto knihy – Kríčky, Vienok, Sedmokrásky,..................

Ba niektorí žiaci dokonca už čítali aj motivačné príbehy v šlabikári pri vyvodzovaní nových písmen,  ktoré doteraz čítala iba pani učiteľka.

Učili sa poznávať, aký je rozdiel medzi ľudovou rozprávkou a autorskou rozprávkou, čo je to ilustrácia, čo je verš, sloha, rým....

Na výtvarnej výchove, v rámci integrácie učiva a zdokonaľovania svojej techniky čítania, zas ilustrovali  prečítanú rozprávku „Vlnolapka“ z knihy od Márie Ďuríčkovej „Nie je škola ako škola“.

Ako sa im podarili ilustrácie?  Posúďte sami.

Všetky aktivity, ktoré  robili a ešte budú prváci robiť,  majú jeden cieľ.

Urobiť zo žiakov  vášnivých čitateľov kníh. A prečo?

• Lebo čítanie kníh obohacuje  slovnú zásobu a zlepšujú vyjadrovacie schopnosti čitateľov.
• Lebo čítanie kníh zlepšuje myslenie a tým, že vyžaduje „ponorenie sa do deja“, môže

  zlepšiť schopnosť sústredenia sa.
• Lebo čítanie kníh  rozvíja fantáziu i tvorivosť.
• Lebo čítanie kníh núti čitateľa rozmýšľať,  hľadať odpovede a utvoriť si vlastné názory a

  spôsoby riešenia životných situácií.
• Lebo čítaním  kníh  oddychujeme, zbavujeme sa stresu.

A v práve realizovanom projekte „Zavádzanie životnej zručnosti sa  dozvedeli, že aj KNIHA JE PPRIATEĽ ČLOVEKA a prečo.

 

 

Keď mám peknú knižku v ruke

- hoci neveľkú –

je to, akoby som stretla

dobrú priateľku.

 

Kadečo mi vyrozpráva,

čo ja nepoznám,

zavedie ma do ďaleka,

hore ku hviezdam.

 

Keď mi večer začne sníček

lietať pri líci,

ja zaspávam v postieľočke,

knižka v knižnici.

 

 

Boli sme na návšteve. Navštívili sme Obecnú knižnicu v našej obci. Pani Hurychová bola ochotná a s veľkým zamietením, nám všetkým, rozprávala o knihách, o tom ako sa deti môžu stať členmi knižnice, ako sa dá súťažiť a získať druhé miesto v súťaži knižníc. Deti si samy mohli pozrieť ako sú knihy uložené v policiach, ako sa zaobchádza s knihou a zistili, prečo je čítanie tak dôležité, aj pre ich lepšie výsledky v škole. Niektorí si návštevu " vybavili " raz dva. Boli však deti, ktoré so záujmom všetko počúvali a celkom iste uvažujú, že sa stanú  členmi knižnice a rozšíria si svoj obzor vedomostí a zručností, nielen v čítaní. Ak si knižku požičajú, mali by sa správať zodpovedne, aby sa knihe " nič nestalo ". Aj to je učenie. Na pamiatku sme dostali magnetické záložky do knihy, vymaľovánky a sladkú odmenu. Návšteva môže byť aj pekným spestrením popoludnia a určite zážitkom pre všetkých, ktorí boli v knižnici prvýkrát. Už teraz sa tešíme na ďalšiu návštevu, no tentoraz  čitateľskú.

 

Voda, voda, vodička,

napi sa jej Anička,

napi sa jej Jano,

večer, cez deň, ráno.

Keď sa vody nenapiješ,

zdravý veru ty nebudeš.

( Táto básnička vznikla  ako výsledok aplikačnej úlohy vybranej žiačkou tretiačkou).

Tento deň mali žiaci prísť do školy v niečom modrom. Aj takto je možné žiakom pomôcť si zapamätať, že  22. marec je „DŇOM VODY“. Väčšina detí, i so svojimi vyučujúcimi, bola tento deň teda „modrá“. Aj  celé vyučovanie bolo modré - plné vody.

Mapy mysle to v jednotlivých triedach „hlásali“ úplne jednoznačne.

V rannej komunite žiaci v každej triede  dokončievali neúplnú vetu: „Voda  sa ma dotýka...“

Možností, ktoré žiaci vytvorili bolo ako vody  v mori.

Prváci vety robili len ústne. Druháci , tretiaci i štvrtáci  dokončené vety zapisovali.

V každej triede žiaci čítali náučný text o vode a jej význame pre život na našej planéte. Prváci čítali  náučný text prvýkrát. Dozvedeli sa v ňom, že voda sa nachádza v troch skupenstvách,  omnoho viac je na svete vody slanej a nachádza sa v svetových moriach a oceánoch, že v ľadovcoch je obrovské množstvo sladkej vody, že voda je tekutina  bez farby, vône a chuti, že sa nachádza v telách  všetkých živočíchov ( teda aj človeka) a rastlín.

Starší žiaci po prečítaní  svojho textu tvorili z neho otázky, čím sa zdokonaľovali v čitateľskej gramotnosti.

Najviac sa žiaci tešili na aplikačné úlohy.

V spoločnej aplikačnej úlohe mal každý žiak dokresliť štylizované kvapky vody: „Čo by to bolo, keby to nebola kvapka vody“? Tu dokázali žiaci popustiť uzdu svojej fantázii. Kvapky sa menili na lienky, topánočky, ježkov, vtákov, zmrzliny v kornútku, balóniky, vzducholode, myšky...

Potom si každý žiak mohol vybrať pracovať na niektorej s ponúkaných aplikačných úloh, ktoré začínali:

* Naučím sa naspamäť  slová pesničky „Vodu, vodu, nechcem ja ju, nechcem ja ju, nech sa v nej dievčence kúpavajú, nech sa v nej dievčence kúpavajú....“ Pridám  k nej  aj vlastnú melódiu.

*Vylúštim  tajničku a vysvetlím, čo je jej riešením.

*Vymaľujem v pripravenom obrázku, kde všade sa nachádza voda.

*Vyriešim osemsmerovku a vysvetlím vetu, ktorá vznikne z nezaškrtnutých písmen.

*Dopíšem do 10 -  veršovej básničky  „VODA“ rýmujúce sa slová.

*Vymyslím aspoň štvorveršovú básničku.

*Napíšem čo najviac viet začínajúcich slovom Voda....

*Pripravím  jednoduchú čističku z pripraveného materiálu.

*Budem riešiť slovné úlohy o vode.

*Napíšem vety, kde všade v domácnosti používame vodu.

*Pripravím  si so spolužiakom pantomímu k prečítanému textu o vode.

*Znázorním pantomímou kolobeh vody v prírode.

*Vymodelujem  molekuly vody.

* Vyriešim   príklady  typu     _  +  5 = 4 ,     _  -7 = 10.

                                                       

Potom nasledovala prezentácia  vypracovaných aplikačných úloh jednotlivými žiakmi.

Celé dva vyučovacie bloky sa žiaci školy učili niečo zaujímavé o vode.

V záverečnej reflexii mali žiaci nakresliť:

Taký veľký oblak, ako sa im vyučovanie zdalo  zaujímavé.

Toľko dažďových kvapiek, v koľkých  aktivitách sa  učili o vode.

Toľko kaluží, koľko nových  poznatkov sa dozvedeli o vode pri  dnešnom „modrom“ učení sa.

A čo by malo ostať v mysliach našich detí?

Že voda má zásadný vplyv na ľudské zdravie. Bez potravy človek vydrží niekoľko týždňov, ale bez vody iba pár dní. Pravidelné umývanie rúk je napríklad jeden z najlepších spôsobov ako odstrániť baktérie a predchádzať tak prenosným ochoreniam. Že človek každý deň potrebuje vodu na pitie, varenie a osobnú hygienu. Napriek obrovskému pokroku za posledných 10 rokov, na svete stále nemá prístup k pitnej vode 748 miliónov ľudí a 2,5 miliardy ľudí nemá verejnú kanalizáciu.

 

 

 

Milé prekvapenie!

Na to, že nie sme v škole len učiteľky, vychovávateľky, kuchárky, vedúca či školníčka, ale aj ženy, nám všetkým,  v dnešný MDŽ, pripomenul za všetkých rodičov pán Koreň a poslal nám prvé jarné kvety.

Tými nám povedal všetko.

My zo srdca  ď a k u j m e.

A posielame, všetkým  ženám, ktoré toto čítajú, pár slov.
 

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.
Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

 

Drahí rodičia a priatelia našej školy,

nezabudnite darovať 2% z Vašich daní práve škole, je to pre Vaše deti!

Plánujeme za získané peniažky nakúpiť pomôcky do školy a skrášliť okolie školy po ukončenej kanalizácii.

ĎAKUJEME zo .

Tlačivo má Vaše dieťa v taške, alebo si ho pýtajte od učiteliek.

Treba vyplniť a spolu s ročným zúčtovaním dane doručiť na daňový úrad, alebo odovzdať v obálke učiteľkám a my to zariadime za Vás.

 

Krása slov

Dňa 6. marca, teda hneď po prázdninách, sa žiaci školy stretli v 1. A triede  na súťaži v prednese poézie a prózy. Cez jarné prázdniny si mohli vybrať poéziu alebo ukážku z prózy a naučiť sa ju naspamäť.

Nie všetkým žiakom 2. až 4. ročníka sa to podarilo. Preto sa do školského kola  dostalo z 34 žiakov len 18. Z nich podal najlepší výkon v prednese poézie Tomáš Valko žiak 4. ročníka zaujímavou  básňou od Daniela Heviera „Veľké myšlienky malého človeka“. Výberom prózy od Gabriely Futovej „Mama mi kúpila hnusnú tašku“, ale aj prednesom, zase zaujala druháčka Viktória Romančíková. Touto cestou chceme poďakovať rodičom, ktorí počas prázdnin pomohli deťom nájsť ukážky k prednesu a mali trpezlivosť učiť ich naspamäť.

Obidvaja víťazi boli dňa  8. marca ocenení knihami a budú našu školu prezentovať na okresnom kole v prednese poézie a prózy Vajanského Martin 27. marca.

 

Lyže, deti, inštruktori, chuť, kopec, sneh, zima, ... Všetko slová, ktoré súvisia s lyžiarskym výcvikom. Pravdou to je, ale ... Počasie ukázalo svoje vrtochy a " obralo " nás o dni, ktoré sme mohli využiť úplne inak. Niekto si potreboval zdokonaliť techniku lyžovania, iní potrebovali nabrať dávku odvahy, aby sa z kopca spustili a boli aj takí, ktorí sa začali učiť lepšie lyžovať. Škoda, že sme si zimné radovánky na lyžiach užili len krátko. Napriek tomu, všetky deti dokázali použiť vlek a spustili sa na lyžiach dolu kopcom. To nie je všetko. Ešte ukázali, že sa vedia rýchlo obliecť, prezuť do lyžiarok a šup s lyžami na svah. Bezpečne sa spúšťali dolu kopcom, dávali pozor na spolulyžiarov a stihli zamávať do objektívu fotoaparátu. Čo poviete? Aj dosť, a hlavne v plnom nasadení a zdraví.

P.S.: O rok to dokážeme zas a znova, že lyžovanie a kopce každý žiak valčianskej školy zdolá, holá.