Novinky

 

Dom, strašidlo, ježibaba, veselý škriatok, usmievajúce sa dievčatko -  to je len zopár vyrezaných obrázkov do tekvíc. Stretli sme sa všetci. Deti s rodičmi i my pedagógovia. Pomáhala nám aj pani školníčka. Vyrezávalo sa, kreslilo, vyberali sa semienka na ďalší rok a zapaľovali sme veľa sviečok a kahancov. Snažil sa každý, aby to jeho strašidielko tekvicové bolo najkrajšie. Keď sme v nich zapálili svetlo a nastalo šero - to Vám bolo radosti a krásy. Aj takouto aktivitou sa spája domáce prostredie so školským. V príjemnej atmosfére jesene a čarovnej nálady sa ľahšie rozpráva, pracuje a spomína. Škode len, že nie všetci majú pre naše tvorenie pochopenie. Nevadí, určite nevideli tú radosť v detských očiach a ich čistý záujem pre magický čas. Ďakujeme všetkým za ich čas a nápady.

Určite sa stretneme aj o rok. Ten utečie ako voda, a tak už teraz plánujte ďalšie " vyrezávačky".

 

Indiánske čelenky 

 

Ich zhotovenie sa stalo motiváciou k vyvodeniu nového písmenka  I, i. Pri ich zhotovení mali žiaci za úlohu nielen pekne obkresliť šablónky pierok, ale ich aj správne rozmiestniť na 2 farebné papiere tak, aby  ich mali 5. Potom prišla najťažšia úloha vystrihnúť ich. Nie všetkým sa to podarilo na najlepší osobný výkon. Lepenie pierok  už išlo hravo. V konečnom dôsledku sa však z každého žiaka stal na chvíľu  indián.

To, že pierok malo byť päť, malo svoju príčinu. Podľa počtu farebných pierok v indiánskej čelenke tvorili žiaci  štvorice príkladov napríklad  1 + 4 = 5,  4 + 1 = 5,  5 – 4 = 1,  5 – 1 = 4 , keď  jedno pierko bolo žlté a 4 červené.

Že sa  I podobá na paličku, to vedeli všetci, ale čo to môže byť, ak to nie je palička ? V tejto aktivite si prváci rozvíjali svoju fantáziu a predstavivosť. Takže to môže byť vareška, ukazovadlo, palička pre starčeka,  šíp do luku, oštep, palička na sadenie, valček, ...

Pod obrázky , v graficky vyznačených slovách, zapisovali, kde sa písmenko i nachádza. Potom ho v texte „Hups hľadal mikinu“ vyhľadávali a označovali zelenou pastelkou. Martin Červeň tak dobre aktívne počúval tento príbeh, že ho dokázal vlastnými slovami prerozprávať.  Správnu techniku čítania si  precvičovali prváci  na slabikách s novým písmenkom i, i. Poslednou aktivitou bolo písanie správneho tvaru písanej podoby písmenka I.

A čo zajtra?

Naučíme sa motivačnú básničku.

Babka okom mihla, kde je moja ihla?

Indiáni, Apači už sa mi to nepáči.

Čelenky ste ušili, sedem ihiel zlomili.

 

 

 

 

 

 

Máme radi rozprávky – aktivita pripravená Národným literárnym múzeom v Martine v rámci rozvoja čitateľskej gramotnosti

 

Aj  prváci dňa 24.10.2016 navštívili Národné literárne múzeum v Martine . Väčšina z nich uplatnila nielen trpezlivosť, ale aj aktívne počúvanie pri vypočutí si dramatizácie rozprávky “ Vlk a kozliatka“. Kozliatok však nebolo sedem, ale len tri a z toho jeden capko. Niektorí sa zapojili aj do prerozprávania celej rozprávky v úlohe postavičky, ktorú si podľa vlastne fantázie mohli vymaľovať.

Správnymi odpoveďami na otázky z rozprávky potvrdili, že aktívne počúvali. Aj takýmto zážitkovým učením si prváci rozvíjali nielen čitateľskú gramotnosť, ale aj v inom prostredí  uvedomovali význam aktívneho počúvania, ktorého projekt práve v triede realizujeme.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno vajce, ktoré sa veeeľmi nudilo ... a čo sa s tým vajcom stalo Vám porozprávajú žiaci 2. ročníka, ktorí navštívili Slovenské národné literárne múzeum v Martine v rámci čitateľskej gramotnosti. Kým sme prišli do literárneho ateliéru, museli sme prejsť chodbami múzea, kde sme videli staré knihy, pisárovu lavicu, ale najviac žiakov zaujal tlačiarenský stroj. Nevedeli pochopiť ako sa na tom „čude“ mohli tlačiť knihy. A potom prišli dlho očakávané dvere ... Za nimi čakalo deti príjemné prostredie plné pasteliek, rozprávok a oddychová zóna. Najprv sa deti s pani porozprávali o rozprávkach - akú má kto rád a potom sa pohodlne usadili, ľahli si. Započúvali sme sa do rozprávky „Ako išlo vajce na vandrovku“. Keď sa rozprávka skončila, prerozprávali sme si dej. Potom si deti povyberali aktivity spojené s rozprávkou. Niektorí maľovali a vystrihovali, iní zas dolepovali postavičky do deja. Na záver sme si s vymaľovanými postavičkami prerozprávali celú rozprávku a podľa postupnosti sme pripínali na magnetickú tabuľu.  Dúfame, že aj prváčikov zaujme rozprávka tak ako nás, pretože ich návšteva SNLM ešte len čaká.

Poslednú úlohu, ktorá bola súčasťou projektu „HOVORME O JEDLE“ robila každá trieda samostatne.

Úlohou bolo vypracovať aplikačné úlohy na základe získaných zručností a vedomostí počas štyroch dní, ktoré boli o zdravej výžive, o ceste mlieka, ovocí, zelenine a príprave šalátov. Každý žiak si mohol vybrať z pripravených aplikačných úloh tú, ktorú by dokázal zvládnuť čo najlepšie.

- Vylúštim tajničku.

- Napíšem príbeh „O červivom jabĺčku“, „O zabudnutom jabĺčku“, „O zhnitom

   jabĺčku“.

- Prečítam si príbeh o ..... a potom ho prerozprávam.

- Zaspievam pesničku o nejakom ovocí.

- Zaspievam pesničku o nejakej zelenine.

- Napíšem básničku o ovocí a zelenine.

- Vyrobím z odpadového materiálu nejaký druh ovocia a zeleniny.

- Dotvorím, čo by z kresby ovocia a zeleniny mohlo byť.

Vybrané úlohy mohli vypracovať samostatne ako jednotlivci alebo ako skupina, ak si úlohu vybralo viac žiakov.

            Všetky vypracované aplikačné úlohy potom odprezentovali pred celou školou.

V záverečnej reflexii mohol každý povedať, čo ho na celom projekte najviac zaujalo, čo sa mu páčilo, čo si zapamätal a čo nové sa naučil.

 

ZELENINOVÝ ŠTVRTOK

 

            Zelenina zdravá je, to dnes každý žiak už vie.

A vedia to aj naši žiaci, ktorí aj dnes ukázali, že o zelenine vedia veľa.

V úvode štvrtkového zeleninového bloku žiaci vypracovali  otázky, týkajúce sa počutých – zapamätaných informácii z predchádzajúceho dňa.

            Aj dnes si každá trieda rozdelila úlohy, aby v druhej triede vyrábali postavičky zo zeleniny - „CIBULIAČIKA“. Využili mrkvu, petržlen, zemiaky, pomohli si celým čiernym korením, klinčekmi, špajdľami  a cibuľa sa zmenila na krásne postavičky. Tretiaci a štvrtáci si rozdelili zvyšnú zeleninu a vyrábali zdravé šaláty: mrkvovo-jablkový, zelerový šalát, miešaný šalát z čínskej kapusty, uhorky, paradajky a papriky, kalerábový šalát a vyskúšali sme aj netradičný karfiolový šalát s cibuľkou a reďkovkou. Prváci pomáhali.

            Skončili sme ako ináč, ochutnávkou!

 

STREDA PLNÁ OVOCIA alebo tiež „vitamínová“ streda.

Stoly na chodbe boli zaplnené  ovocím z našich záhrad, ale aj exotickými kúskami z obchodov.

Výstava ovocia tak obsahovala netradičné hurmikaki, mango,  pomelo, známejší grep, ananás, kiwi, mandarinky, pomaranče, citróny a banány. Nechýbali ani hrušky, slivky, ringloty, rôzne odrody jabĺk aj  hrozna. Spolu sa nám podarilo doniesť 56 kusov tohto ovocia.

            Aj keď sa na ovocie dobre pozeralo, predsa len nás lákalo ochutnať ho. Každá trieda pripravila z vystaveného ovocia nejakú dobrotu. Druháci urobili vitamínovú bombu – tzv. smoothies. Tretiaci ukázali svoju zručnosť pri príprave ovocných šalátov no a štvrtáci mysleli aj na zimu a pripravili sušené ovocie.

            Aj dnes mali žiaci domácu úlohu, doniesť rôzne druhy zeleniny. Tentokrát sa žiaci naozaj posnažili, lebo spoločne sme vystavili 118 kusov zeleniny. Pochválili sme sa sladkými zemiakmi – bataty, patizónom, čili papričkami, baraními rohmi, tekvicou Hokaido, baklažánom, ale aj nám dobre známou zeleninou z našej záhrady.

Nechýbali ani dôležité informácie o využití a význame zeleniny.

 

 

 

 

P Y R A M Í D O V Ý   UTOROK

Druhý projektový deň bol o zdravej výžive a správnom stravovaní. Všetci žiaci svojimi informáciami o zdravých aj škodlivých potravinách dokázali, že vedia, čo je pre nich to najlepšie.

Ako spätnú väzbu k tejto téme sme vytvorili pyramídu zdravia. Žiaci hľadali a vystrihovali z rôznych letákov:

1.ročník: ovocie a zeleninu

2.ročník:mliečne výrobky

3.ročník: pečivo, obilniny, strukoviny, cereálie...

4.ročník: ryby, mäso a sladkosti

Spoločne potom nalepovali a skladali veľkú pyramídu od najzdravších  až po tie nezdravé potraviny.

Na záver žiaci vytvorili výstavu z prineseného ovocia, ktoré mali doniesť za domácu úlohu. Súčasťou výstavy boli aj letáky, obsahujúce zaujímavé informácie o jednotlivých druhoch ovocia. Žiaci sa dočítali o ich využití v potravinárstve, aké vitamíny obsahujú, aké choroby pomáhajú liečiť a kedy sú najchutnejšie.

 

 

" Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje oči sa musia dlhšie dívať, aby zachytili všetko okolo seba. "

V stredu, 18.10., sa Kultúrny dom vo Valči zaplnil raz - dva. Obecenstvo čakalo na predstavenie detí, ktoré sa na chvíľu stali hercami, recitátormi a spevákmi. Deti sa snažili, spolu s pani učiteľkami, o čo najkrajší a najpestrejší program. Potlesk divákov hovoril za všetko, asi sa im vystúpenia detí páčili. Starí rodičia okrem umeleckého darčeka dostali aj praktický darček. Deti im samy, s maličkou pomocou pani vychovávateliek, vyrobili zo slaného cesta magnetky, ktoré im budú stále pripomínať ich milované vnúčatká, pri pohľade na ne.

P.S.: Ešte jeden darček príde. Neveríte, však uvidíte. Poštou sme niektorým babkám, dedkom či starým rodičom posielali jednoduché, no zo  dotvorené pohľadnice.

 

            Pondelok bol v znemení mlieka. Pre žiakov bola pripravená prezentácia CD -  „Cesta mlieka“.

Všetky informácie o mlieku sa deti dozvedeli cez zaujímavé rozprávanie kravičky Eličky v častiach venovaným kravičkám, prvovýrobe mlieka, jeho spracovaniu, druhom mliečnych výrobkov, ale aj skladovaniu, predaju a významu mlieka vo výžive.

Za každou časťou mala kravička Elička pre žiakov pripravené kontrolné otázky a správnu odpoveď vždy nejako zaujímavo ocenila.

Deti zaujala aj jej pesnička ku každej téme.

            V tento deň si žiaci upevňovali poznatky o mlieku aj v spätnej väzbe.

Prváci kreslili podľa postupu kravičku Eličku, druháci a tretiaci zase výtvarne vyjadrovali, čo ich v prezentácii Cesta mlieka zaujalo a štvrtáci písali krátky sloh.     

 

V týždni od 16.10.2017 do 20.10.2017 na našej škole prebieha projekt , do ktorého  sme sa zapojili v rámci celoslovenského projektu „HOVORME O JEDLE“.

Cieľom projektu je viesť  deti k správnym stravovacím návykom ako súčasť zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane zdravia a schopnosti prevziať zodpovednosť za svoje zdravie.

V rámci každého dňa v týždni „Hovorme o jedle“ budú vyhlásené denné témy so zameraním na potraviny a výživu a základných zručností a vedomostí v oblasti kvality a bezpečnosti potravín a zdravej výživy.

Úlohou žiakov a učiteľov v triedach bude potom z realizovaných aktivít k vybranej téme pripraviť spätnú väzbu.

Súčasťou projektu bude aj spolupráca rodičov a to hlavne upevňovaním dobrých stravovacích návykov, zodpovedným výberom vhodných potravín (ovocia a zeleniny...) a pravdivým denným označovaním do pripraveného „ Zdravého kalendára“.

            Držme si navzájom palce. Aj takto možno prispejeme k tomu, aby naše deti boli zdravé a zodpovedné sami k sebe aj ostatným ľudom .

 

Písmenková polievka (alebo ako nezanevrieť na knihu )

Tento rok sme prijali ponuku SCVČ ABC v Košťanoch nad Turcom  zúčastniť sa  na niektorých aktivitách  ich výchovno – vzdelávacieho programu zameraného na rozvoj  čitateľskej gramotnosti s uplatňovaním špecifických metód zážitkového učenia  priamo v areáli ich centra.

Dňa 4. októbra  sa žiaci najprv zoznámili s príbehom knihy Vaša Šuplatu  „ S duchmi je vždy veselo“. Ak dobre aktívne počúvali, dozvedeli sa  ako sa   volalo 6 duchov,  ako sa dostali do domu Ninky a jej otca spisovateľa, aké vlastnosti mali a prečo dostali také mená aké dostali, ako sa z ducha Bojuška mohol stať strašidelný duch a .....plno iných udalostí.

Po premietnutí rozprávky išli žiaci von do podnetného areálu. Tu mohli zistiť znenie zaklínadiel bosoriek, sľub bosoriek, ako sa robí hostina pre bosorky i podmienky, za akých je možné stať sa bosorkou.

Na krútiacich valcoch si zas mohli vyskúšať svoju pozornosť, obratnosť, matematické schopnosti, či zložiť na magnetickej tabuli z geometrických tvarov rôzne zvieratá ako tangramy.

No najviac žiakov zaujala jazda na „bicyklovlaku“ , počas ktorej spoznali cintorín našich najznámejších autorov detských kníh,  hľadali ukrytých duchov z príbehu „S duchmi je vždy veselo“ ( Zimuška, Tlstuška, Hrajuška, Duška, Bojuško, Mudruško), hádali, v akej rozprávke sa práve nachádzali alebo v akom type krajiny sa ocitli.

 

Koncom septembra navštívili žiaci 4. ročníka CEV TURIEC v Turčianskej Štiavničke. Toto centrum žiaci cyklicky navštevujú. Svojimi zážitkami sa vždy radi podelia s mladšími spolužiakmi. Preto sa aj súčasní štvrtáci  tešili  a zodpovedne sa na tento deň pripravili. Pre zvieratká, ktoré sú súčasťou CEV, nakúpili krmivo a hračky.  Čo nás ale milo prekvapilo, bola prehliadka úplne novej expozície malej lesnej úzkorozchodnej železničky, spojenej s pútavým rozprávaním pána Kondela. Dozvedeli sme sa, že ju dal postaviť gróf Révay a nazval ju podľa mena svojej manželky grófky Lujzy. Železnička mala uľahčiť zvážanie dreva z okolitých hôr panstva grófa Révaya.

Keďže sme sa z dôvodu prerábania kaštieľa nemohli dostať do nádherných Štiavnických záhrad a spoznávať krásu fauny, o to intenzívnejšie sa deti venovali: spoznávaniu zvierat žijúcich v našich horách, ako prekonať strach z hadov či uplatňovať starostlivosť o zvieratá. Na záver nášho vyučovania sme hľadali smutné a stratené srdcia ľudí rôznych vekových kategórií usmrtených počas druhej svetovej vojny a navštívili miestnu zvonicu s troma zvonmi. Viete prečo jeden zvon bol najmenej vyšúchaný? Lebo zvoní len keď dobije detské srdiečko, a to sa stáva málokedy.

Už sa tešíme na jar, kedy sa tam opäť vrátime.

 

September máme za sebou a na Prírodovede sme prebrali prvý tematický celok nazvaný SILA.  Zoznamovali sme sa s tromi druhmi sily: magnetickou, geografickou a elektrickou. Keďže s každou silou sa stretávame v každodennom živote, definície a dôležité poznatky sme si vyvodili sami na rôznych pokusoch alebo videách. Trením pravítka o vlasy sme vytvorili statickú energiu, magnetickú silu sme skúmali na viacerých pokusoch, z ktorých sme zistili:  

• ktoré predmety magnet priťahuje a ktoré nepriťahuje
• vzájomné pôsobenie magnetických pólov
•  praktické využitie magnetickej sily napr. pri zbieraní železných pilín
• skúšali sme zmagnetizovať železné predmety, ktoré získali na chvíľu magnetickú schopnosť
• možnosť vytvorenia kompasu zmagnetizovaním ihly

Geografickú silu pozná a vie pomenovať každý štvrták, ale pokusmi sme zistili, že veľkosť gravitačnej sily závisí od hmotnosti predmetov, a že na každý padajúci predmet pôsobí  odpor vzduchu, preto veci rovnakej hmotnosti a materiálu nemusia mať rovnakú rýchlosť dopadu na zem. Pozorovali sme to na papieri, jeden sme skrčili do guličky a ten padal rýchlejšie. Nulovú gravitáciu sme pozorovali na videu zo života astronautov vo  vesmírnej stanici. Čaká nás ďalší tematický celok, ešte zaujímavejší – VESMÍR.

 

Výr skalný, Myšiak lesný, Sokol Myšiar, kaňúr a Orol skalný.

Takéto dravé vtáky sme mali možnosť opäť vidieť v areáli školského dvora materskej školy vo Valči.

Ukázali nám, že ani im sa nechce vždy poslúchať na zavolanie a robiť práve to, čo od nich chce ich majiteľ. Im sme to však odpustili.

Dozvedeli sme sa zaujímavosti z ich života v prírode, ale aj v zajatí. Orol skalný sa veľmi rád kúpe a keďže cez víkend veľa pršalo, prišiel ešte aj v pondelok celý mokrý. Vlastnými rukami sme sa mohli presvedčiť o tom, že naša najväčšia sova Výr skalný má veľmi jemné pierka, aby ju pri lovení nebolo počuť.

O tom, že všetky tieto dravce dokážu presne kopírovať terén a prekonať prekážky nám ukázali pani učiteľky Veronika (z MŠ) a Katka (zo ZŠ), keď sa im nebojácne „postavili do cesty“ a ani jednej neublížili.

Ako pamiatku na toto stretnutie sa každá trieda odfotila s kráľom našich hôr Orlom skalným.

 

Druháci z našej školy sa štvrtok - 14.9. vyučovali inak. Navštívili " Peterské divadlo " v Turčianskom Petre. Najprv sa rozprávali o lesných zvieratách. Vedeli povedať ako žijú, akú mávajú farbu, ale i to, čím sa živia a či sú užitočné pre prírodu či človeka. Všetky informácie mohli potom využiť v interaktívnom divadelnom predstavení, ktoré všetky deti ( takmer :) ) sledovali so zatajeným dychom. Príjemný zážitok deti zakončili kúpou drobných predmetov z dreva, ktorým dáva dušu pán rezbár z Turčianskeho Petra. Takúto formu vyučovania by deti prijali v čo najväčšom počte dní počas školského roka. No, keby ... Ďakujeme aj za toto spestrenie dňa a vyučovania.