Novinky

Dňa 20.12. 2017 od 14,30 to vypuklo. Čo? No predsa vianočné trhy a besiedka našich detí z našej školy vo Valči. Prípravy boli v plnom prúde už dlhší čas, program sa nacvičoval, nacvičoval, nacvičoval a viete čo, nacvičoval. Výrobky na trhy sa vyrábali, vyrábali, vyrábali a viete čo, vyrábali. Pred vystúpením našich detí ste mohli nakúpiť niečo sladké pod zub, niečo na potešenie oka a pohladenie duše, niečo na spomienku na prichádzajúce vianočné sviatky a už spomínané trhy v tomto roku. V Kultúrnom dome vo Valči bolo veľa ľudí, vône z kapustnice a vianočného punču, veľa divákov a účinkujúcich, prekvapení. Po štvrtej hodine to začalo. Piesne, básne, tanec, priania, hry na klavíri, flaute či gitare, mini muzikál, vianočne zvykoslovie a tradície dávne. Toto všetko si deti pripravili a nacvičili. Snažili sa to v čo najlepšom svetle ukázať všetkým prítomným. Vystúpenia sa páčili, čo diváci ocenili potleskom. Po dobrom výkone, dobrá večera a prekvapenie - ohňostroj. Veru, bol krásne farebný. Celé popoludnie malo jednu chybičku. Po skončení, nie všetci si našli čas, možno i chuť zostať a porozprávať sa, spomaliť v predvianočnom zhone. No nič. Nabudúce sa nás možno zíde viac, čo si budeme vedieť zariadiť čas tak, aby sme sa zišli a spomalili, pri plnení si vianočných príprav pre našu rodinu. Veď sme všetci jedna rodina :).

Od Lucie do Vianoc...

Aj my sa snažíme dodržiavať tradície, ktoré sme zdedili po našich starých rodičoch.

Lucie prišli aj medzi nás, aby povymetali zlých duchov a zlo z našej školy. Tretiaci potom o dnešnom dni napísali.

Takže dnes si prečítajte, čo napísali deti.

 

Rozhodli sme sa, že si Mikuláša spestríme súťažou v karaoke. Telocvičňu sme  pripravili, vyzdobili celkom pekne. Vytvorili sme si pódium, vybrali porotu, osvetľovač mal dôležitú úlohu, diváci mali svoj sektor, hudobná réžia bola tiež provizórna a predstavte si, že diváci mohli aj hlasovať. Súťažiť sa  rozhodlo 17 detí a urobili dobre. Mali čas si vybrať pieseň podľa seba, nacvičiť si ju priam dokonale ( nie všetci to zvládli ) a hor sa súťažiť. Už len čakať, kedy to všetko vypukne. Vypuklo a celkom sa to i podarilo. Prvýkrát sa môžu vyskytnúť i chyby či chybičky. Nevadí, aj takto sa učíme. Či už " organizátori " alebo účinkujúci. Po spočítaní všetkých hlasov sa rozhodlo, že udelíme 3 miesta. Rozhodli sme sa odovzdať i 2 ceny útechy. Deti získali hudobné ceny HVIEZDY a drobné predmety na pamiatku. Samozrejme, že všetci sme si osladili život malou sladkosťou. Už teraz začneme rozmýšľať nad ďalším kolom tejto súťaže, ktorá bude možno ...  Však sa všetko včas dozviete :).

Začiatkom decembra už cítiť vo vzduchu prichádzajúce vianočné sviatky. Čaro adventu začína zapálením prvej adventnej sviece a príchodom Mikuláša. Deti sa tešili, že tento rok Mikuláš nezabudol a dodržal sľub z minulého roku, že sa určite zastaví v našej škole i tento rok. Slovo dodržal a prišiel medzi nás. Nebol sám. Mal pomocníkov, čertíka a dvoch anjelikov. Deti spievali, recitovali, aj sa priznali, že veru celý rok sa im nedarilo poslúchať, či plniť si svoje povinnosti. Sľúbili nápravu a tak Mikuláš rozdal darčeky všetkým deťom. Deti sa poďakovali za návštevu a Mikulášovi popriali šťastnú cestu.

Posledný novembrový deň snežilo, ako keby sa vrece roztrhlo. Deti už od rána, ako prichádzali do školy, vyzvedali, či pôjdeme po obede von. To vám bolo. Otázka jedna, ale stále tá istá :). Nedalo sa odolať a tak po spomínanom obede, hybaj sa von. Deti robili anjelov do snehu, stavali iglu, lopatou sneh navážali na kopu, stavali postavičky, samozrejme nechýbalo guľovanie a šmýkanie sa " na otepľovačkách " dole kopčekom. Radosti veľa, času menej. Dobre nám padlo prísť dnu do školy, dať si teplý čaj. Už len sušiť vetrovky a nohavice a tešiť sa na ďalší deň. A tajne dúfať, len aby sa neoteplilo a sneh vydržal. Však tak dlho sme naň čakali.

V mesiaci december zavádzame v štvrtom ročníku novú životnú zručnosť – iniciatívu. Je to jedna zo zručností, ktorá nás ženie, aby sme  nielen niečomu alebo niekomu venovali pozornosť,  ale aby sme pozornosť premenili v konkrétny čin. Keďže tento mesiac veľmi rýchlo prišla zima a biela perinka zakryla všetko zelené okolo nás, rozhodli sme sa najprv postarať o vtáčiky, ktoré nám robia spoločnosť počas celého roka. Z roztopeného tuku a rôznych semiačok sme vyrobili visiace  krmivo pre vtáky.

 Na pracovnom vyučovaní sme z dreva vyrobili kŕmidlá pre vtákov. Žiaci si pritom vyskúšali tieto pracovné postupy: meranie, obrysovanie, pílenie, povrchová úprava a spájanie materiálu. Na množstve skrivených klincov sme sa naučili, že drevo má rôznu hustotu (naše pršteky občas pocítili aj hustotu kladiva) . Vďaka aktívnej spolupráci v skupinách a svojou vytrvalosťou sme vyrobili tri kŕmidlá, ktoré zavesíme na okolité stromy. Celú zimu budeme dosýpať semiačka, aby vtáčiky nehladovali. Odmenou nám bude dobrý pocit  z pohľadu na spokojné vtáčiky a ich zaguľatené brušká.

Koniec novembra pre žiakov IV. triedy bol výnimočný. Dlho očakávané snehové vločky našich športovcov sprevádzali do telocvične Základnej školy J. Krónera a  ZŠ Dolinského, kde sa odohrávali zápasy skupín a neskôr finálové zápasy najlepších družstiev žiakov vo vybíjanej. Keďže všetci štvrtáci túto loptovú hru milujú a naozaj sú v nej dobrí, veľmi ťažko sa mi vyberalo tých najlepších. Vyriešila som to Šalamúnsky – zobrala som všetkých. Bojovali statočne a preto porazili tímy veľkých škôl ako ZŠ Jahodnícku, ZŠ Gorkého a súkromnú školu T. Zanovita. So ZŠ J. Krónera prehrali len o jeden bod a tak do finálového kola postúpili z druhého miesta. Na zaslúžený oddych mali len jeden deň, 30. novembra sa stretli s víťaznými tímami inej skupiny, so športovcami  ZŠ Dolinského a ZŠ Hurbanova. Jednu prehru sme si preniesli z predošlého dňa, zápas so ZŠ Dolinského sme vyhrali, ale posledný zápas - aj keď naši statočne bojovali, športovci zo ZŠ Hurbanovej vyhrali. Po spočítaní všetkých bodov sme skončili na krásnom treťom mieste. Za peknú kolektívnu hru, veľa emotívnych momentov veľmi pekne ďakujem. Poďakovanie patrí aj pánovi riaditeľovi ZŠ Beníc Mgr. Jozefovi Záborskému, ktorý nám umožnil intenzívny trojhodinový tréning v telocvični jeho školy

                                                    Triedna pani učiteľka spolu s celým pedagogickým kolektívom ZŠ Valča

V utorok, 28.11.2017, si 44 detí v Školskom klube mohlo overiť svoje, doteraz získané, vedomosti o bicykli a bezpečnej jazde na ňom. Hlavná sezóna bicyklovania je už síce za nami, ale to vôbec nevadí pri vypĺňaní testu. Deti mali odpovedať na 11 otázok, ktoré sa týkali jazdy na bicykli, bezpečnej jazdy, ochranných prvkoch, správnom menení smeru, základnej výbave cyklistu, ..., nimi najviac využívaného dopravného prostriedku, ktorý môžu deti samy používať. Test dopadol celkom dobre, a to aj preto, že deti sa často rozprávajú o danej problematike a majú vlastnú skúsenosť. V ďalšej úlohe si preverili svoje vedomosti o dopravných značkách. Tentokrát to boli značky, ktoré nás na niečo upozorňujú alebo nás pred niečím chránia, značiek bolo 10. Deťom sa podarilo takmer na 100% určiť názvy značiek a vysvetliť ich význam. Tieto teoretické vedomosti deti využijú na jar, kedy absolvujú praktickú jazdu na školskom, ale i dopravnom ihrisku. Škoda len, že nie všetky deti prejavili záujem a svojou nepozornosťou poškodili vlastnému družstvu. Dúfame, že sa to zlepší pri jazdách na bicykli. Pôjde do tuhého, na jar budú aj zaujímavé odmeny. Tak uvidíme :).

Detský čin

Vraví sa, že deti zvládnu všetko.

My, žiaci 3.A  sme sa o tom mohli presvedčiť na vlastné „uši“. Celý mesiac november sme si každé ráno v komunite čítali jeden zo skutočných  príbehov, ktorý vykonali deti – Detský čin roka 2017.

Všetci sme sa stali súčasťou detskej poroty, ktorá musela rozhodnúť a dať svoj hlas jednému skutku, ktorý považovala za najcennejší v každej zo šiestich kategórii:

1.Záchrana života

2.Pomoc v rodine

3.Pomoc rovesníkom

4.Pomoc ľuďom

5.Pomoc prírode

6.Dobrý nápad

Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin.

Detská porota rozhodne o tom, ktorých sedem skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2017.

Deti, ktorých dobré skutky získajú najväčšiu podporu Detskej poroty, budú ocenené

na slávnostnom vyhodnotení projektu v decembri 2017.

            Po prečítaní všetkých skutočných príbehov dal každý tretiak svoj hlas jednému

zo skutkov v každej kategórii. Hlasovanie sme zaznamenali na hlasovací lístok a poslali

na adresu OZ Detský čin roka.

Všetky príbehy by si zaslúžili ocenenie, lebo postarať sa o chorú mamu, súrodenca, pomôcť bezdomovcovi, zachrániť chorého sokola alebo psíka, pomôcť topiacej sa kamarátke, doučovať spolužiaka po vyučovaní, zorganizovať finančnú zbierku a tak pomôcť rodine nie je vôbec jednoduché a bežné.

Verím, že aj takto som mohla inšpirovať deti a motivovať ich pre vykonávanie pomoci druhým

a podporu dobra.  

 

.

Kapusta natlačená! Tradícia je tradícia. Aj v rámci regionálnej výchovy, výchovy k zdravému životnému štýlu, sa na našej škole opäť tlačilo. Neviete? Tak Vám povieme, že sme tlačili kapustu, piekli slaný koláč s kapustou a smotanou, piekli kapustníky,  robili čalamádu, výborný kapustový šalát a dokonca sme sa pokúsili vytvoriť reklamu na kapustu a jej konzumáciu. Tieto aplikačné úlohy boli zaujúmavé, niektoré deti sa aj potrápili, aby predviedli svoj najlepší výkon. Prišli na to, že spolupráca je veľmi dôležitá a potrebná. Nebolo vôbec jednoduché dohodnúť sa, čo a kto bude robiť. Nakoniec sa všetko podarilo. Koláče sa pojedli, šalát nás výborne osviežil a kapusta v súdkoch už " buble ". V mnohých rodinách sa táto tradícia, akou nepochybne tlačenie kapusty je, akosi vytráca. Bolo zážitkom sledovať deti ako " tancujú v sude " a tešia sa, že to ešte nikdy nerobili, či nevideli. Ako vo všetkom, tak aj v tento deň sa našli deti, ktoré robili aj nemožné, len aby ich skupina bola čo najlepšia. Našli sa však aj takí, ktorí nedokázali utíšiť malého čerta v sebe a viac ich zaujímali úplne iné veci ako kapusta a spôsob jej spracovania. Dúfame, že viac detí si odnieslo pekný a poučný zážitok z tohto netradičného dňa s tradičnou kapustou. Však opýtajte sa ich Vy a pozrite si našu galériu.

Aj my sme sa zapojili so celoslovenského projektu Nadácie pre deti Slovenska HODINA DEŤOM. Prebieha už 19.ročník podpory detí a mladých ľudí Slovenska. Chceli sme prispieť na dobrú vec, a tak sme sa rozhodli, že budeme chodiť po našej obci. Navštívili sme niektoré firmy, obecný úrad i niekoľko domov, kde nás pozvali. Ochotne nám prispievali tí, ktorí nás videli ulicami Valče prechádzať. Určitou čiastkou prispeli i samotné deti, zamestnanci školy. Podporovať a pomáhať je dobré vedieť. Nikdy nevieme, či pomoc nebude potrebovať niekto z nás. Musíme sa učiť, že rozdeliť sa dá aj z mála, len treba mať srdce na správnom mieste. Ďakujeme všetkým, ktorí nám prispeli, ale aj tým, ktorí nás obišli, aj to je voľba. V živote je potrebné naučiť sa reagovať na pestrosť nás všetkých. A ešte na záver. Malý odznak s podobizňou maskota Huga, či nálepka s ním, nám bude pripomínať, že my vieme, kde máme srdiečko. ĎAKUJEME.

 

Chalúpka na stračej nôžke

 

        Len dvaja herci, nakreslené pozadie s lesom  a  chalúpka na stračej nôžke. Zdalo by sa – málo. Lenže opak bol pravdou. Škriepka dvojice hercov o tom čo,  ale  hlavne ako ( teda sucho ) jeden z nich začal čítať rozprávku „Ako išlo vajce na vandrovku“,  upútala pozornosť nielen žiakov, ale aj detí MŠ. Aby to teda „nebolo také suché“, rozhodli sa herci pre inú rozprávku. V modernom prevedení  zahrali rozprávku „O perníkovej chalúpke“, ktorá však nebola z perníka, ku ktorej zablúdil školák hrajúci sa na mobile, ktorému sa naraz vybil, strašná ježibaba sa v nej považovala za krásnu, múdru a nechcela školákovi  ukázať cestu späť k rodičom. Nakoniec mu dala tri úlohy, ktoré aj vďaka deťom, ktoré radili chlapcovi, zvládol. Pri plnení úloh si hlavne deti z MŠ  aj zatancovali a zaspievali. Ježibabe  neostávalo nič iné len mu ukázať cestu do „civilizácie“ -  na sídlisko nemenovaného mesta. Tu opäť stretol pri autobusovej zastávke tetu, ktorá sa viditeľne podobala na ježibabu. A mobil už mal v poriadku. Asi preto, že v meste už bol signál. „Ach tie mobily, mobily!  Čo vyrastú z vás deti?“ To boli posledné slová „tety ježibabky“.

 

 

Prváci a prvé slová.  Prečítané !

 

        Mapa mysle, cez ktorú sa každé ráno prváci dozvedia, čo ich čaká , im vo štvrtok 2.11. dala jasne najavo, že  budú čítať prvé slová. Predtým  však v rannej komunite  tvorili slová začínajúce na hlásku M k danej nápovedi učiteľkou. Napríklad opak veľkého je …., na oblohe v noci svieti…. ,otravný hmyz…, vyrábajú ho včely…,  malý hlodavec s chvostíkom…, jedovatá huba…., obľúbené domáce zvieratko… . Potom sa zoznámili s tlačenou a písanou podobou malého a veľkého písmenka  M.  Učili sa nápovednú  básničku k písmenku M a v domácej príprave sa ju mali naučiť na najlepší osobný výkon.

        V šlabikári potom pod určené obrázky zapisovali, či sa písmenko M nachádza na začiatku, v strede alebo na konci slova. No a potom to prišlo!

PRVÉ SLOVÁ NA „ČÍTACOM REBRÍKU“. Lenže sa čítalo – stúpalo zhora nadol -  mama, SAMO, misa, sami, sám, mami, MAPA, PASÚ, SUP, PES  a ešte niekoľko slov aj v písanej podobe. Niektorí prváci sa „pochlapili“, lebo čítali správnou technikou - splývavo po slabikách ( veď slabiky sme už čítali ). Preto dokázali bezchybne prečítať tieto slová.

        V energizéri  „pes a mačka, to je riadna naháňačka“ nabrali sily a rozcvičili si rúčky, aby mohli písať veľké písané písmenko M.

        Na prvouke sa žiaci učili, najprv cez opakovanie viet po učiteľke,  o mačke domácej. Potom odpovedali na otázky o stavbe tela i spôsobe života mačky domácej, čo bolo aj overovanie ich aktívneho počúvania sa navzájom. Z písmenka M sa naučili nakresliť štylizovanú mačku a na rozvoji životných zručností sa cez obkreslenie šablónky, strihanie, vymaľovanie a lepenie naučili nielen vytvoriť myšku, ale aj trpezlivosti a snahe podať najlepší osobný výkon.

Tak aj takúto podobu má učenie v programe ITV – VEU.

 

Viktorove pesničky

Po šiestich rokoch zavítal zase medzi deti ujo Viktor – Viktor Guľváš. Svojou gitarou a hudobným sprievodom  dokázal motivovať škôlkárov  i školákov nielen k spievaniu, cvičeniu,  ale aj učeniu sa „cudzích jazykov“  a to v pesničke Afrika. Otázkami po niektorých pesničkách zisťoval, či deti rozumeli obsahu pesničiek. A pochválil našich žiakov. Vedeli, o čom  a prečo o tom spieval. Tento výchovný koncert sme pre žiakov vybrali preto, aby si aj takouto zážitkovou formou  upevňovali  a uvedomovali svoj sociálny a osobnostný rozvoj.

 

Ďalšia noc, ktorú sme prežili v škole je za nami. Bolo Vám to príprav. Ako budeme spať, čo budeme jesť, možno aj nejaké odmeny chceme pripraviť, nachystať si príbehy, ktoré by boli aj strašidelné, ..  . Všetko sa nám podarilo. Dokonca i počasie nám prialo a prešli sme sa takmer celou dedinkou so svetlami v rukách. Aj sme si zakričali a sem - tam niekoho nastrašili. Boli medzi nami takí, ktorí sa veru tmy a strašidiel boja. Ísť na kopec do tmy nebolo jednoduché, objavili sa i slzičky. Dohodli sme sa, že ak budeme spolu držať, nič sa nám nemôže stať. A verte - neverte, nič sa nám nestalo. Len akosi zaspať sa nám nedarilo a spánok niektorých premohol až nad ránom. Vstávanie bolo viac ako neveselé. Ešte by sme si podriemali, ale povinnosti sú povinnosti. Rýchlo umyť sa, pobaliť brlôžky a šup na raňajky. A ďalšia noc v škole sa práve stala už len spomienkou. Malé darčeky a sladkosti nám budú pripromínať ako nám bolo dobre a že šťastie praje odvážnym, či pripraveným.

 

Obloha tmavá, neprší, slnka niet. Vietor fúka, duje a šarkanmi to len - tak veje. Pár vetami by sme Vám mohli opísať našu ŠARKANIÁDU. Počasie bolo chladné, no bez dažďa a vietor sa priam predvádzal. Bola by to veru škoda nevyužiť. A tak sme sa pripravili. Šarkany sa vyrábali, kupovali a veľa z nich aj poriadne vysoko lietalo. Niektoré mali krátke šnúry, až tak ďaleko ich to ťahalo. Boli aj také, ktoré sa len motali, motali, motali. Ďalším sa nachcelo ísť do vetriska a tak sa radšej plazili alebo len šantili pri zemi. Divadlo na oblohe to bolo pekné, však posúďte sami. Po " lietajúcom " zážitku sme sa ponáhľali do školy na malé občerstvenie. Nelietajúce šarkany nám ozdobili chodbu školy a určite boli spokojné, keď sme sa na ne pozerali a potešili sme sa ich krásou.