Novinky

 

Výr skalný, Myšiak lesný, Sokol Myšiar, kaňúr a Orol skalný.

Takéto dravé vtáky sme mali možnosť opäť vidieť v areáli školského dvora materskej školy vo Valči.

Ukázali nám, že ani im sa nechce vždy poslúchať na zavolanie a robiť práve to, čo od nich chce ich majiteľ. Im sme to však odpustili.

Dozvedeli sme sa zaujímavosti z ich života v prírode, ale aj v zajatí. Orol skalný sa veľmi rád kúpe a keďže cez víkend veľa pršalo, prišiel ešte aj v pondelok celý mokrý. Vlastnými rukami sme sa mohli presvedčiť o tom, že naša najväčšia sova Výr skalný má veľmi jemné pierka, aby ju pri lovení nebolo počuť.

O tom, že všetky tieto dravce dokážu presne kopírovať terén a prekonať prekážky nám ukázali pani učiteľky Veronika (z MŠ) a Katka (zo ZŠ), keď sa im nebojácne „postavili do cesty“ a ani jednej neublížili.

Ako pamiatku na toto stretnutie sa každá trieda odfotila s kráľom našich hôr Orlom skalným.

 

Druháci z našej školy sa štvrtok - 14.9. vyučovali inak. Navštívili " Peterské divadlo " v Turčianskom Petre. Najprv sa rozprávali o lesných zvieratách. Vedeli povedať ako žijú, akú mávajú farbu, ale i to, čím sa živia a či sú užitočné pre prírodu či človeka. Všetky informácie mohli potom využiť v interaktívnom divadelnom predstavení, ktoré všetky deti ( takmer :) ) sledovali so zatajeným dychom. Príjemný zážitok deti zakončili kúpou drobných predmetov z dreva, ktorým dáva dušu pán rezbár z Turčianskeho Petra. Takúto formu vyučovania by deti prijali v čo najväčšom počte dní počas školského roka. No, keby ... Ďakujeme aj za toto spestrenie dňa a vyučovania.

 

Vypuklo to 4. septembra.

Znalí i neznalí už vedeli, že nový školský rok 2017/2018. Veď reklamy nákupov potrebných pomôcok všetkých „otravovali " už od začiatku augusta, kedy boli prázdniny ešte v plnom prúde.

Lenže prúd doniesol so sebou ich koniec. Takže vyobliekané deti, usmiatí rodičia a oddýchnuté pani učiteľky sa ráno o 9. 00 hodine stretli v telocvični našej ZŠ.

Tu ich privítala pani starostka JUDr. Mária Ondračková, ktorá všetkým – žiakom rodičom, učiteľom i pracovníkom školy popriala veľa zdravia, chuti do práce a radosti z úspechov.

Vo veršovanom príhovore   Mgr. Vlasta Zajíčková najprv pripomenula, na čo všetko môžu  žiaci  už  spomínať. Potom im naznačila, na čo sa môžu tešiť a nakoniec už dala slovo samotným žiakom jednotlivých ročníkov a ich triednym učiteľkám.

Druháci so svojou pani učiteľkou Andreou Vrtíkovou  z rozstrihaných slov na lístočkoch skladali vetu o škole, druhákom pani učiteľka Katarína Dózsová  dávala nápovede a ich úlohou bolo povedať, na čo myslela. Štvrtáci rozširovali vetu, ktorú začala jedným slovom Veselý ....... ich triedna učiteľka Lívia Košová.

Nakoniec sa všetkým predstavili noví žiaci – prváci. Ich úlohou bolo povedať, akú hlásku  počuli na začiatku vysloveného slova ich pani učiteľkou Vlastou Zajíčkovou.

V časti informácie – už v próze -  oboznámila riaditeľka školy o pripravovaných krúžkoch, o ŠKD, o  alokovanom pracovisku SZUŠ Maše Haľamovej, o poplatkoch do ŠKD, .....

Na záver popriala, aby učitelia, žiaci i rodičia našli tú správnu mieru pre spoluprácu, zodpovednosť, porozumenie, trpezlivosť a ochotu pochopiť jeden druhého, aby v roku 2017/2018 boli dôvody len na pochvaly, radosť a úsmevy.

 

 

Po ukončení školského roka škola neosirela. Neopustilo ju niekoľko " tulákov ", ktorí mali chuť a čas zažiť niečo aj počas prázdnin. Ako sa menilo počasie, tak sa menil i program našich výletov, či sa obmieňali zážitky. Navštívili sme Tatry, Rainerovu útulňu, rekreačné zariadenie na Remate, videli sme ako sa chovajú ryby v chovných rybníkoch, opekali sme si, súťaže vyplnili daždivejšie dni, Mlynčekovo v Gaderskej doline bolo milým spestrením dlhšej vychádzky, Múzeum A.Kmeťa je nádherné a byť v kine úplne sami - vôbec nie je zlé, starostlivosť o zvieratá dala zabrať, ale odmenou boli jazdy na koni. Hlasná hudba, krik bolo občas počuť, no čo, však sú vytúžené prázdniny. Smiech, spomienky, fotografie a dobrú náladu si budeme dlho pamätať. Už len chvíľa oddychu a ďalšie dni môžu opäť ponúkať to naj zo svojej ponuky, či už u babky na dvore, pri mori alebo v ďalšom tábore. Každému podľa chuti :).

Zvyšok leta v plnom prúde,

užívaj si, daj zbohom nude.

Teš sa z voľna, slnka, hry,

uvidíš - školička čoskoro svoje brány otvorí.

 

A prišiel! Netreba sa pýtať ani Kto? Čo?

Vyobliekané dievčatá a  „vyfešákovaní“ chlapci“, kytičky kvetov a akási zvláštna atmosféra, boli neklamným dôkazom toho, že   p r i š i e l   posledný školský deň.

Pomaly sa naplnila džavotom aj naša malá telocvičňa a o 9.00 hodine to vypuklo – SLÁVNOSTNÉ UKONČENIE  školského roka 2016/2017. Veršami sa ku všetkým deťom, rodičom, zamestnancom a priateľom školy i pani starostke prihovorila riaditeľka školy Alexandra Zajíčková. A veršami hneď pozvala prvákov, aby nielen prešli cez vytvorenú bránu  úspechov, ale aby sa svojim úspechom aj pochválili a pripli ho na ňu. Tí sa potom všetkým prítomným predstavili krátkym programom a nakoniec ich  pani triedna učiteľka odmenila za celoročnú prácu vysvedčením. Rovnako to bolo aj so žiakmi druhého, tretieho a štvrtého ročníka, ktorí  tiež prekvapili pekným programom-veršami o tom,  čo sa naučili v druhej triede v jednotlivých predmetoch, tretiaci tančekom na pieseň „Páta“.

Vo veršovanej rozlúčke so štvrtákmi ich pani riaditeľka ubezpečila, že všetci v našej  škole  im vždy ochotne pomôžu, ak to budú potrebovať. Aj oni prekvapili svojom peknou veršovanou rozlúčkou, v ktorej na nikoho nezabudli. Nakoniec pani riaditeľka vo veršoch a kvetmi poďakovala všetkým pracovníkom školy. Prácu detí i pedagógov ocenila aj pani starostka JUDr. Mária Ondráčková.

Čo zaželať na záver?

Aby slnko pekne hrialo,

z prázdnin málo ubúdalo.

A tak končím a len zvolám:

„Hurá, je tu chvíľa prázdninová.“

 

 

Priateľstvo je to najcennejšie čo máme. Keďže sa o neho treba starať, rozhodli sme sa stráviť spolu náš posledný čas, ktorý prežijeme ako štvrtáci, na chate Valčianka. Cestou tam aj späť sme vytvorili bicyklový 12 členný pelotón. Keďže väčšina z nás miluje šport, bicyklovanie bolo pre nás hračka. Potom nasledovalo sladké a zaslúžené nič nerobenie. Naplno sme využili športové a oddychové vymoženosti Snowlandu – detskú loď, trampolínu, volejbalové a futbalové ihrisko, nafúknutý skákací hrad, kúpanie sa v Impozante, spoločenské hry na chate, malé osvieženie v potoku. Večer sme vyčistili les od suchých konárov a menších stromov, vyskúšali sme si pílenie dreva , ako na farme a založili sme svoj „Jánsky oheň“, ktorý sme potom aj preskakovali.

Dokázali sme sa postarať aj o svoje žalúdky. Na chate sme mali dobroty od výmyslu sveta. Veľa sme si odniesli aj do školy. Lukasko sa nám postaral o olovrant – hoddoky ako od babičky, večer sme si opekali, ráno sme raňajkovali na sladko, o obedík sa nám postarala pizzéria Zizzi. Keďže na krásnu tortu nám už miesto v brušku neostalo, odniesli sme si ju do školy, kde sme ju na druhý deň zjedli. Bola naozaj výborná, ďakujeme najlepšej pani „tortárke“ Vojtylovej.

Čo dodať na záver: Bolo nám veľmi dobre, odniesli sme si krásne a nezabudnuteľné spomienky, za ktoré ďakujeme aj našej pani starostke Márii Ondráčkovej, ktorá nám umožnila byť na chate úplne zadarmo.

 

 

Vo štvrtok, 22.6., sme boli na koncoročnom výlete. Takmer celá škola. Rozhodli sme sa navštíviť nádherný kút Slovenska - Liptov. Cesta to ďaleká nebola a tak sme čoskoro vystupovali pred Kontaktnou ZOO . Radosť v detských očiach bola veľká. Veď, ktoré dieťa nemá rado zvieratá a hlavné je, že si ich môže ( samozrejme len niektoré ) aj chytiť alebo len tak sa ich letno dotknúť. Počasie bolo teplé, no napriek tomu energie mali deti na rozdávanie. Našou ďalšou zastávkou bola návšteva neďalekého Tatrapolisu. To Vám tam bolo lákadiel. Dokonca sme si aj pocestovali svetom. Videli sme vysialač Kamzík, Sochu slobody, Atómium, Eiffelovu vežu, Operu v Sydney, ... Áno, bolo to únavné, ale videli sme zmenšené kovové objekty, ktoré vznikli pod rukami šikovných umeleckých kováčov. Jeden z nich nám svoju prácu i predviedol. Zrkadlový labyrint veru niektoré deti i potrápil. Šero, zrkadlá a orientácia urobia svoje. Šťastlivo sme všetci absolvovali cestu labyrintom s jemným rúškom tajomstva. Ešte by bolo čo - to obzerať, či vyskúšať si, ale potrebovali sme stihnúť vstup do Stanišovskej jaskyne v Liptovskom Jáne. Naši sprievodcovia boli veľmi milí a tak trochu netradiční, ale veľmi veľa sme sa od nich dozvedeli. Zaujímavosťou bolo, že v jaskyni nie je  elektrina, a tak sme každý dostali " čelovku ", to aby sme nepopadali a čo to aj videli. Čas plynie rýchlo a hlavne, keď Vám je príjemne. Náš výlet sa blížil ku koncu. Cestou naspäť sme sa zastavili na salaši Krajinka. A pred nami už zostávali len šťastné kilometre domov. Ďakujeme pánovi Miroslavovi Ševčíkovi, ktorý náš bezpečne odviezol, aj priviezol do Valče. A nesmieme zabudnúť na dôležitú informáciu. Aj na tomto výlete sme nakupovali, a nakupovali. Ťažko sa odolávalo. Až keď boli prázdne peňaženky, potom sa niektoré srdiečka upokojili. Výlet bol super a škoda, že Victorka nemohla byť s nami až dokonca. Nabudúce budeme " výletovať " všetci, však?

 

Tento rok sme sa rozhodli, že oslávami aj Deň otcov. Niektorí nám vravievali, že oslavujeme len mamičky a čo oni? A tak ... v jedno teplé júnové popoludnie sme si pre nich prichystali maličkú, ale milučkú oslavu ich dňa. Pripravili sme si jednoducho nenáročný test ( o Valči, o našej škole, o príprave jedálnička, boli tam i logické úlohy, ... ), ktorý museli, podľa nápovedy, najprv nájsť v areáli školského dvora. Písali, rozmýšľali, dokonca niektorí, vraj si aj vymýšľali. Po nenáročnom testíku ich čakala previerka fyzických síl a obratnosti. Hádzali z určeného miesta do basketbalového koša a triafali strely na futbalovú bránu - na presnosť. Aj sa darilo, aj sa nedarilo. Hlavná vec, že ockovia a ich ratolesti mali chuť sa zabaviť a byť spolu ( aj s nami ). V tieni stromov sme mali pripravený mini bufet s čistou valčianskou vodou a sladkými či slanými dobrotami. Po úspešnom absolvovaní testu i pohybovej aktivity si ockovia mohli vybrať z neznačkových, darčekovo zabalených vecí. " Kupovali " mačku vo vreci, lebo oči pri výbere ceny museli byť zatvorené. Dokonca sme vyžadovali úplné otočenie hlavy ( v rámci zdravotných možností ) komkoľvek,len aby nevideli, čo si vyťahujú z našej zázračnej tašky ( akože zázračnej ). Deti dostali za pomoc sladkosť. Po osviežení sa konal zápas rodičia proti deťom. Rozhodca Samko Korauš mal čo robiť, aby si na ihrisku udržal poriadok a rešpekt. Pri druhom zápase to vzdal a radšej si zahral futbal i on. A ako inak - vyhrali šikovnejší, deti. Dohodli sme sa, že v tejto milej tradícii budeme pokračovať a budeme sa ju snažiť rok čo rok vylepšovať. Tento rok prišlo medzi nás oslavovať Deň otcov 22 ockov.

Záver1 : Potešili sme sa účasti.

Záver2: Sledujte naše oznamy, lebo bude vyhlásená výzva, aby sa ich do akcie zapojilo ešte viac!

Záver3: Už len nezabudnúť, čo sme to vlastne chceli .

 

Blíži sa koniec školského roka, čas, kedy si opakujeme a spomíname na všetko nové, čo sme sa v priebehu roka naučili. Jednou z možností ako si na nové poznatky spomenúť alebo si ich utvrdiť je, zážitkové učenie. My sme jedno také spolu prežili  na exkurzii v našom najväčšom  Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Tí, ktorí si mysleli, že sa ulejú zo školy, sa veľmi mýlili, lebo naše kroky pani sprievodkyňa  najprv viedla do školy. Nachádzalo sa v nej všetko, čo žiaci potrebovali pri učení, a veru, nebolo toho málo. Podobné pomôcky používame aj my v škole, akurát, že sú modernejšie, praktickejšie a pohodlnejšie.  A tak sme si postupne dotvárali obraz života našich predkov z rôznych zamestnaní: bača, roľník, remeselník, či z rôznych vrstiev: chudobný poľnohospodár, zeman, gazda, remeselník a pod. Jednotlivé drevené domy sa líšili aj regiónmi z ktorých pochádzali. Mohli sme porovnávať región Turca s Oravou, Liptovom a Kysucami. Domy boli zariadené akoby len včera odtiaľ odišli pôvodní obyvatelia. Občerstvení a posilnení minerálnou vodou z prameňa Medokýš sme sa vrátili naspäť do školy.

 

V stredu 31. 5. 2017 boli naši štvrtáci v Turčianskej Štiavničke na environmentálnej výchove.  Absolvovali prechádzku po krásnom anglickom parku pri kaštieli, spoznávali vzácne dreviny a okrasné rastliny. Zopakovali si rozoznávanie listnatých a ihličnatých stromov. Dozvedeli sa niečo o histórii kaštieľa a odvážlivci držali na rukách ozajstného hada – kobru kráľovskú. Výuku zavŕšili vedomostným kvízom a súťažou priamo v srdci nádherného parku. Pre žiakov to bol skvelý zážitok. Netradičné zážitkové učenie  sa im veľmi páčilo.

 

Dňa 30. mája 2017 sa v Turanoch  na futbalovom štadióne konal XXVI. ročník Majstrovstiev okresu v atletickom štvorboji najmladšieho žiactva. Našu školu reprezentovali dve družstvá: chlapčenské - Martin Siráň, Lukas Buček, Lukáš Boďa a Matúš Varchol a dievčenské - Žofia Piňáková, Tamara Kaššáková, Nikol Kalinová a Lucka Kubalová.

Obe družstvá si zmerali svoje sily v štyroch športových disciplínach: beh na 50 m, skok do diaľky z rozbehu, hod kriketovou loptičkou a beh na 400 m. Najlepší športový výkon z dievčat podala Tamarka Kaššáková, ktorá sa z 84 súťažiacich umiestnila na 14. mieste, z chlapcov Martin Siráň, ktorý sa umiestnil na 18. mieste z 85 súťažiacich.  V celkovom vyhodnotení družstiev sa chlapci umiestnili na peknom 10.  mieste z 22 súťažiacich družstiev. GRATULUJEME!

 

V priebehu školského roka 2016/2017 sa žiaci našej školy zapojili do minifutbalovej ligy. Každý mesiac družstvo 10 futbalistov odohrávalo  zápasy v minifutbale, v telocvični ZŠ Hurbanova, s tímami futbalistov zo ZŠ Dubčeka, ZŠ Hurbanova, ZŠ Evanjelickej, ZŠ Priekopa,  a ZŠ A. Bernoláka. V celkovom hodnotení sme sa umiestnili, na peknom, 4. mieste.  Gratulujeme. 

Liga vyvrcholila zápasmi na súťaži Mc Donald Cup medzi 12 prihlásenými školami. Minifutbalové zápasy prebiehali na umelej tráve ZŠ Hurbanova.   

 

TRAJA VETERÁNI - rozprávka o veľkom priateľstve, nemalom šťastí a dlhom nose.

Traja veteráni v divadle ukázali, ako aj dnes je dôležité mať priateľov, ktorí pri sebe stoja nielen v radosti a pohode. Priateľstvo prechádza rôznymi skúškami u všetkých, mladých i starších. Cez humor a magické situácie nám herci sprostredkovali, že lož má krátke nohy a kradnúť by sa nemalo. Deti najviac zaujala čarovná truhlica, kulisy a rôzne efekty, ktoré sú v divadle samozrejmosťou. Snažíme sa im vštepovať už od mala, že lepšia je pravda, aj keď nám niekedy nie je povôli. Kradnúť sa nepatrí, to už vedia. Niekedy sa stane, že túžba je silnejšia ako to, čo si už dávno osvojili. Vedia, že ak si niečo privlastnia neprávom, určite to bude chýbať tomu, komu to patrí. Dôležité je uvedomiť si svoj omyl a snažiť sa ho napraviť. Škoda len, že v dospelosti sa na veľa vecí zabúda, však dospeláci? Zostáva nám už len veriť, že aj prostredníctvom rozprávky si deti uvedomili, ktoré hodnoty majú cenu a váhu i dnes, napriek neprajnosti doby ku skutočným hodnotám. Známy detský psychológ Ivan Štúr povedal: " Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá." Staval na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Skúsme niečo z tohto návodu aj my. Možno sa nám čo - to ( aj spolu ) podarí.

 

„Hry bez hraníc – VIZÚST“

boli zamerané na VYTRVALOSŤ, INICIATÍVU, ZODPOVEDNOSŤ, ÚSILIE, SPOLUPRÁCU a TRPEZLIVOSŤ.

Žiaci 4 škôl (ZŠ Valča, Benice, Blatnica a Belá- Dulice ) v počte 148  si tieto životné zručnosti overovali a upevňovali na ôsmych zábavno -vedomostných stanovištiach ako: odhadnúť a presne odmerať určenú vzdialenosť, pomenovať listy stromov, nájsť vo vetách ukryté názvy stromov, určiť na ktorej svetovej strane sa v pripravenom pracovnom liste   nachádzajú dané objekty a aj poklad pirátov.....

Na desiatich  športovo – zábavných stanovištiach si zase skupiny overovali nielen svoje športové výkony. Museli preukázať odvahu, svoju fantáziu i zručnosť. 10 členné družstvá žiakov z Beníc, Valče a Belej – Dulíc si zmerali svoje zručnosti aj vo vybíjanej. Každá súťaž mala svojich víťazov, ale  dôležitejšia bola dobrá nálada, pekné počasie, spokojné deti i pani učiteľky. K tomu chutný guľáš od pani kuchárok a sladkosti z bufetu, kde k dobrej nálade prispeli aj rodičia pani Bučeková, Becíková a páni Boďa, Koreň. Už teraz vieme, že aj budúci rok  sa opäť stretneme na 2.ročníku „Hier bez hraníc VIZÚST“

 

Sviatok detí je sviatok, ktorý je nutné poriadne osláviť. Oslavujú ho takmer všetci. Deti a aj niektorí dospelí, ktorí majú svojich rodičov. Pekné slová, sladkosti, zmrzlina a nejaká drobnosť vždy poteší. My v našej škole sa sa rozhodli ísť na výlet. A to nie hocijaký. Dohodli sme si návštevu vojenského objektu - Kasární v Martine - sever. Chlapci sa tešili a my dievčatá sme tajne dúfali, že aj nás niečo zaujme. A aj zaujalo. Videli sme vojenskú techniku, zbrane, vojakov, záchranárov, hasičov. Vyskúšali sme si aj ošetrovanie zranených v teréne. Psovodi nám ukázali ako veľmi je potrebný pes, ktorý policajtom, vojakom alebo dozorcom pomáha pri výkone ich povolania. A tá poslušnosť bola ukážková :). a závidenia hodná. Úplnou bodkou, a to poriadnou, bola ukážka jazdy vozidla BVP a tanku. Boli medzi nami viacerí, ktorí by neváhali a veľmi radi by sa povozili. Možno niekedy inokedy. Vojaci Ľuboš a Dárius, ktorí nás sprevádzali, sem - tam aj ukázali, že v armáde je potrebná disciplína a poriadok. Mali sme zrýchliť krok, nastúpiť si do štvorstupu a postaviť sa do bezpečnej vzdialenosti od vozidla. Nie vždy to všetkým padlo vhod, však beťári? A aby sme nazabudli, ďakujeme za občerstvenie, ktoré sme hneď pri vstupe dostali. Bolo teplo, slnko pálilo, ale aj tak sme mali zážitok, ktorý nám dlho ostane na pamäti.

P.S.: Ďakujeme všetkým záchranným zložkám a organizáciam, ktoré sa starajú o naše zdravie, bezpečnosť a pohodlie, ktoré patrí k nášmu  ( takmer ) bezstarostnému detskému životu, ktorý vôbec nie je samozrejmosťou.

P.S.: Do Martina sme sa viezli Martinskou STRELOU. Názov nám úplne zapadol do nášho programu :).

P.S.: Možno sa niektoré deti, v dospelosti, rozhodnú pomáhať, zachraňovať a brániť tak, ako to videli na návšteve v kasárňach.

 

Vlk a sedem kozliatok

Sadni si ku mne na lávku, poviem ti peknú rozprávku.

Žiaci prvého ročníka nesedeli na lávke, ale v laviciach, keď čítali ďalšiu, v poradí už štvrtú rozprávku, „Vlk  a sedem kozliatok“. Cez túto rozprávku sa učili nahradiť dané slová inými slovami, ale s rovnakým významom, poznávať dvojhlásky, orientovať sa v texte, hľadať prirovnania a dokončiť ich, vyhľadať zdrobneniny, nakresliť ako vyzerá vlk, ktorý sa nemôže prepchať cez dvere i celú rozprávku prerozprávať. V neposlednej miere zdokonaľovali svoju techniku čítania v šiestich častiach tejto rozprávky. A to je vlastne hlavný cieľ projektu „Čítam, čítaš, čítame“.

 

Výtvarná výchova a príroda 

Úlohou tretiakov, ktorí pracovali v trojici, bolo nejako zaujímavo využiť prírodný materiál v priestore školského dvora. Dôležitá bola nielen dohoda, čo bude trojica vytvárať, ale aj nápady v priebehu tvorenia. Výsledkom bol „Lúčny škriatok“, stredoveká pevnosť, Stonehenge na jar a „ stromy“ z rôznych prírodnín,  nad ktorými svieti slnko.

 

Od 15. mája sa naši žiaci zúčastnili plaveckého výcviku.  Cieľom tohto výcviku bolo eliminovať strach z vody, naučiť plávať všetkých zúčastnených, prípadne zdokonaliť  už čiastočné plavecké schopnosti žiakov. Pod odborným vedením trénerov sa neplavci oboznamovali so základnými pohybovými cvičeniami vo vode a spolu s doskou sa naučili prekonávať väčšie vzdialenosti  aj v hlbokej vode pomocou plaveckého štýlu kraul. Skúsenejší plavci na konci výcviku preplávali svoje prvé metre bez pomoci vernej kamarátky dosky a tí najšikovnejší  sa zdokonalili v plaveckom štýle kraul a prsia, úspešne sa popasovali s novým plaveckým štýlom – znakom. Na záver mohli žiaci preukázať svoje plavecké schopnosti v pretekoch na čas v ľubovoľnom plaveckom štýle.  Každý žiak,   ktorý preplával 25 metrovú dĺžku bazéna, bol odmenený  „Mokrým vysvedčením“, sladkosťami a tí najúspešnejší aj diplomom.

Ako dopadli tieto preteky v jednotlivých kategóriách si môžete pozrieť nižšie:

1. Kategória – PLAVCI pokročilí

 

 1.miesto:        Lukáš Boďa                                              Dominika Martvoňová

 2.miesto:        Martin Siráň                                            Tamara  Kaššáková                                                                   

3.miesto:        Matúš Varchol                                          Lucia Kubalová

 

2. Kategória – PLAVCI začiatočníci

                 

    1.miesto:      Patrik Gvušč                                            Viktória Burdová

    2.miesto:      Hugo Ilovský                                          Mia Katreniaková

    3.miesto:      Nikolas Maruniak                                   Martina Rumanová

 

3. Kategória – NEPLAVCI

 

      1.miesto:       Lukas Buček                                          Žofia Piňáková

      2.miesto              -                                                       Sofia Lauková

      3.miesto:              -                                                   Laura Bočkajová

 

Všetkým plavcom za odvahu a snahu naučiť sa plávať GRATULUJEME.

 

Ďalšia rozprávka dočítaná!  Že dievčatko mal každý rád a prečo, dozvedeli s sa prváci v 1. časti ďalšej rozprávky, ktoré čítajú v projekte „Čítam, čítaš, čítame“,  a to v rozprávke   Č e r v e n á   Č i a p o č k a. Aj keď ju už mnohí počuli, teraz si ju mohli  vo ôsmych častiach aj prečítať. Za každou časťou ich čakali nejaké úlohy – jednoduché, ťažšie i logické. V prvej domácej úlohe mali nakresliť, ako mohla vyzerať červená čiapočka. Mnohí prváci kreslili dievčatko, čo však nebolo správne. Veď v zadaní boli obidve slovíčka napísané malým začiatočným písmenom. Uspeli teda tí, ktorí nakreslili čiapku. Uplatnili to, čo už mali vedieť, že len mená sa píšu veľkým písmenom.

V tejto rozprávke sa naučili rozlišovať priamu reč, ktorú použili pri dramatizácii stretnutia vlka a Červenej Čiapočky na chodníčku. Písali podľa autodiktátu, prečo sa stará mama zdala Červenej Čiapočke čudná, dopisovali  neúplné vety, ktoré si z rozprávky mali pamätať, či tvorili rýmy k slovám ako horár, vlk, Čiapočka, brucho, myklo. Za  poslednou časťou  rozprávky  mali napísať hlavné postavy a nakresliť zvonček, aby jej bol „konček“.