Vladimír Sutejev
Jabĺčko
Bola neskorá jeseň. Zo stromov už dávno opadalo lístie, iba na vrcholci divej jablone viselo jedno-jediné jabĺčko.
Bežal po lese zajac a uvidel jabĺčko.
Ako sa k nemu dostať? Jabĺčko je vysoko, ťažko ho dosiahnuť.
“Krá-krá!”
Pozerá zajac, na smreku sedí vrana a smeje sa.
“Ej, vrana!”, zakričal zajac.” “Odtrhni mi jabĺčko!”
Vrana preletela zo smreka na jabloň a odtrhla jabĺčko.
Ale v zobáku ho neudržala a vypadlo jej.
“Ďakujem ti, vrana!”, povedal zajac. Chcel jablko zdvihnúť a ono zrazu zasipelo ako živé a rozbehlo sa.
“Čo je to?”
Naľakal sa zajac, ale potom pochopil. Jabĺčko padlo rovno na ježa, ktorý spal pod jabloňou. Jabĺčko sa napichlo na jeho pichliače.
“Stoj, stoj!”, kričí zajac. “Daj mi moje jablko!”
Ježko sa zastavil a vraví:
“To je moje jabĺčko. Spadlo a ja som ho chytil."
Zajac priskočil k ježovi:
– Hneď mi daj moje jablko! Ja som ho našiel!
Priletela k nim vrana.
– Zbytočne sa hádate, – vraví, – to je moje jabĺčko, ja som ho odtrhla.
Kričia jeden cez druhého a nie a nie sa dohodnúť.
– Moje jablko! – kričia, vrieskajú na celý les. A už sa aj do seba pustili: vrana ďobla do nosa ježa, jež dopichal zajaca a zajac kopol vranu.
A tu, kde sa vzal, tu sa vzal, medveď.
– Čo je to tu za krik? – zabručal.
Všetci sa zhŕkli okolo neho:
– Ty, medveď, si v lese najmocnejší a najmúdrejší. Rozsúď nás spravodlivo. Komu jablko prisúdiš, toho bude. - A zajac porozprával medveďovi všetko, ako bolo.
Medveď sa zamyslel, poškrabal sa za uchom a opýtal sa:
– Kto jabĺčko našiel?
– Ja! – povedal zajac.
– A kto ho odtrhol?
– Ja, zakrákala vrana.
– Dobre. A kto ho chytil?
– Ja! zapišťal ježko.
– Všetci máte pravdu, – rozhodol medveď. – A preto každý z vás jabĺčko dostane.
– Ale máme iba jedno jabĺčko! – povedal ježko.
– Rozdeľte to jabĺčko na rovnaké časti a nech si každý vezme po kúsku.
Všetci razom zvolali:
– Prečo sme na to skôr neprišli!
Ježko vzal jabĺčko a rozdelil ho na štyri rovnaké časti. Jeden kúsok dal zajacovi, druhý kúsok dal vrane, tretí kúsok dal ježkovi do úst a štvrtý kúsok ježko vložil medveďovi do laby.
– A to je pre teba, medveď.
– A to prečo? – začudoval sa medveď.
– To preto, že si nás rozsúdil a k rozumu priviedol!